Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/128/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Viktórie Midovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnej: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 470/2014, o vymoženie 6,64 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27.05.2019, č.k. -13

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I. výrok) a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,47 EUR do 15 dní od doručenia uznesenia (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 08.07.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného doručeného exekútorovi dňa 24.04.2014. Dňa 23.01.2015 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Po citovaní § 57 ods. 1 písm. h) a 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd konštatoval, že z exekútorského spisu sp. zn. EX 470/2014, vyplýva, že súdny exekútor vykonal opakované zisťovania majetkových pomerov povinnej, avšak s negatívnymi výsledkami. Zo spisu súd ďalej zistil, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z predaja ktorého by výťažok postačoval na úhradu trov exekúcie, nie je majiteľom žiadneho bankového účtu a nedosahuje ani žiaden príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky. Vzhľadom na zistenú nemajetnosť povinnej, tak súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť zastavil, keďže zo správy súdneho exekútora o stave exekučného konania a z príslušného spisového materiálu jednoznačne vyplynulo, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže povinná nedisponuje žiadnym majetkom ani príjmom, ktorý by bol exekučne postihnuteľný.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. a Exekučného poriadku a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 42,47 EUR podľa a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, a aby sa v exekučnom konaní pokračovalo.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu o preukázanej nemajetnosti povinnej. Povinná je fyzická osoba v produktívnom veku a je odôvodnený predpoklad, že obnoví svoju činnosť ako živnostník, alebo sa opäť zamestná. Skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní dosiaľ nebola vymožená žiadna úhrada od povinnej vyplýva, podľa oprávneného, z neefektívneho spôsobu vykonávania exekúcie súdnym exekútorom. Oprávnený zo svojho spisu zistil, že súdny exekútor dňa 27.11.2014 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, čo je jediná písomnosť, ktorú eviduje od exekútora. Súdny exekútor ani jedným podaním neoznámil oprávnenému nedobytnosť pohľadávky. Nakoľko podľa o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, oprávnený trval na využití celkovej lehoty na vymáhanie predmetnej pohľadávky.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že súd postupoval správne, keď exekúciu zastavil pre nemajetnosť, pričom vychádzal z predloženého exekútorského spisu, z ktorého vyplýva, že exekútor lustráciami nezistil u povinnej žiaden majetok. Ohľadom budúceho možného zlepšenie majetkových pomerov povinnej poukázal na uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 29.10.2018, sp. zn. zo dňa 04.12.2018, sp. zn. zo dňa 28.08.2018, sp. zn. zo dňa 24.01.2019 a uviedol, že vykonávanie ďalších úkonov exekútorom by bolo nehospodárne a neúčelné. Súdny exekútor ďalej poukázal na nepravdivé úvahy oprávneného o tom, že od povinnej nevymohol žiadnu čiastku z dôvodu neefektívneho vedenia exekúcie. Z exekútorského spisu vyplýva, že v spise sú založené úkony preukazujúce nemajetnosť povinnej a ďalšie úkony by boli nadbytočné a exekúciu by zaťažili ďalšími nákladmi. Vzhľadom na zistenú nemajetnosť povinnej aj v iných exekučných konaniach exekútor doručil súdu dňa 23.01.2015 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej a súd o podnete správne dňa 27.05.2019 rozhodol tým, že exekúciu zastavil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

8. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

13. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24.04.2014, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3420011313-GC04/13 zo dňa

14.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.04.2014. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 08.07.2014 poverenie na vykonanie exekúcie.

14. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 23.01.2015 podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinnej nepostačuje na úhradu pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie.

15. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

17. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

18. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

19. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočným spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len skonštatoval, že z exekútorského spisu vyplýva, že exekútor vykonal opakované zisťovania majetku povinnej s negatívnym výsledkom. Povinná nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie je majiteľom bankového účtu a nedosahuje ani žiaden príjem, z ktorého dôvodu súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej zastavil. V odôvodnení uznesenia sa však nenachádza ani zmienka o tom, na základe akých skutočností či dôkazov súd takto rozhodol, či sa zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinnej a či súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a následné právne závery. V rozpore so zásadou danou v ust. v spojení s súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne a dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu, preto nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

20. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. , ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR ).

21. Rovnako v prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie exekučnému súdu dňa 23.01.2015, pričom súd prvej inštancie rozhodoval o tomto podnete na základe zistených majetkových pomerov povinnej, ktoré v čase vydania rozhodnutia už neboli aktuálne, keďže súd prvej inštancie rozhodoval dňa 27.05.2019. Odvolací súd z pripojeného spisu súdneho exekútora EX/470/2014 zistil, že lustrácie majetku povinnej boli vykonané v rokoch 2014 resp. v roku 2016 bola vykonaná jediná lustrácia v Katastri nehnuteľností. Majetkové pomery povinnej v čase vydania rozhodnutia už neboli aktuálne, keďže súd prvej inštancie rozhodoval dňa 27.05.2019. Súd prvej inštancie však môže rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len na základe aktuálneho zisťovania majetkových pomerov povinnej. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od lustrácie majetku povinnej až do vydania uznesenia o zastavení exekúcie, počas ktorej doby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinnej, nebolo preukázané splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

23. Z dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil ako nepreskúmateľné v zmysle ust. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery povinnej, zhodnotiť listinné dôkazy, doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného konania, pričom záver o nemajetnosti povinnej ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude možné urobiť až na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).