Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/155/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, práv. zast. JUDr. Ľubošom Noskovičom, advokátom, Líščie nivy 7, Bratislava, proti žalovaným 1/ NFA Holding, a.s., Doudlebská 1699/5, Praha 4, Česká republika, IČ: 24 742 635, práv. zast. JUDr. Ľudovítom Krúpom, advokátom, Grösslingová 6-8, Bratislava, 2/ P. F., A.. XX.X.XXXX, U. XXX/XX, W., o určenie neplatnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -181 zo dňa 28.9.2018, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -181 zo dňa 28.9.2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 3.4.2014 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F. W. ako parcela registra „E“ č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 32.866 m2, uzatvorená medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, je neplatná. Žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 7.4.2014, číslo vkladu V 8029/14. Žalovaný 1/ namietal, že konaniu bráni prekážka litispendencie, absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu na požadovanom určení a nie sú pravdivé tvrdenia o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie vec posúdil posúdil podľa ust. , , , , , ,

2. Súd prvej inštancie skúmal, či v konaní nebola daná prekážka litispendencie a po porovnaní konaní vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. a sp. zn. , z hľadiska ich totožnosti bolo zrejmé, že obe konania nemajú ani totožné strany sporu, ani sa nejedná o totožnosť žalobného petitu (návrhu) a žaloby neobsahujú ani totožné skutkové tvrdenia, od ktorých sa odvodzuje právo. Preto dospel k záveru, že konanie vedené na súde pod sp. zn. nepredstavuje prekážku začatého konania, ktoré bráni prejednaniu a rozhodnutiu tejto veci (). Súd skúmal aj otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu, pričom dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení žalobca v konaní nepreukázal. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym

prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V danom prípade však, ak by aj súd určil neplatnosť tejto kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými, nič by to nemenilo na už existujúcej duplicite vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca teda v predmetnej veci nemá naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha tak, ako ho má na mysli ustanovenie , pretože na základe žalobcom požadovaného rozhodnutia sa postavenie žalobcu nezmení, nedôjde k odstráneniu stavu právnej neistoty žalobu a žalobca na základe ním požadovaného rozhodnutia nebude zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník a za účelom odstránenia svojej tvrdenej právnej neistoty bude nútený podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Navyše pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posudzovať aj to, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či po takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Zápis vlastníctva nehnuteľností sa v katastri nehnuteľností vykonáva na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo, pričom však rozsudok súdu v tomto konaní, za predpokladu, že by bol žalobca v tomto konaní úspešný a súd by (hypoteticky) určil neplatnosť predmetnej zmluvy, by nijakým spôsobom nezmenil postavenie žalobcu a nebol by listinou preukazujúcou vlastnícke právo žalobcu, a teda žalobca by musel podať žalobu na určenie vlastníckeho práva. Platí teda, že ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Nakoľko bolo zrejmé, že uplatnená žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v danej veci nie je spôsobilá eliminovať stav neistoty v právnych vzťahoch strán sporu, a teda žalobcom podaný určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým a ani prípustným prostriedkom ochrany práva, súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa úspechu vo veci a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným 1/, ale bez účasti žalovaného 2/, sa v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. (toho času na Krajskom súde pod sp. zn. ) rieši spor o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, žalobca nemá možnosť neplatnosť predmetného právneho úkonu napadnúť iným spôsobom ako podaním žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobca uviedol, že čase uskutočnenia prevodu z žalovaného 2/ na žalovaného 1/ viazla na predmetnej nehnuteľnosti obmedzujúca poznámka prevodu vlastníckeho práva z dôvodu duplicity, ktorá v čase zápisu legitimovala aktuálnych vlastníkov duplicitných pozemkov, ergo žalobcu a žalovaného 2/, k vyriešeniu spornosti duplicity či už iniciovaním civilno-sporového konania o určenie vlastníckeho práva alebo dohodou. V súčasnosti však zo strany žalobcu nie je možné iniciovať voči žalovanému 2/ akékoľvek kroky smerujúce k vyriešeniu vzniknutej situácie, nakoľko napriek zápisu obmedzujúcej poznámky nakladať s nehnuteľnosťou v záujme vyriešenia situácie medzi na to legitimizovanými vlastníkmi duplicitných pozemkov, žalovaný 2/ previedol v rozpore s obmedzujúcou poznámkou predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného 1/, o čom bol dokonca žalovaný 1/ priamo v kúpnej zmluve oboznámený. Z uvedeného má za to, že je jednoznačne daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy za účelom „prinavrátenia“ duplicitného vlastníctva k predmetnej EKN parcele žalovanému 2/ a umožneniu naplnenia zásady riešenia duplicity vlastníctva s na to legitimizovanými osobami v čase zápisu obmedzujúcej poznámky o duplicite EKN a CKN parciel. Pri takomto odôvodnení zamietnutia žaloby z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu má žalobca naviac za to, že konajúci súd mal žalobcu vyzvať na doplnenie podania. Taktiež dôvodnosť podanej žaloby potvrdzuje najmä skutočnosť, že neplatnosť napadnutého právneho úkonu vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý odvolanie považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že je právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. -554 zo dňa 16.10.2018, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -451 z 30.5.2017. V tomto konaní súd určil vlastnícke právo žalovaného 1/ k dotknutej nehnuteľnosti. Keďže žalobca nie je vlastníkom dotknutého pozemku, kúpna zmluva, ktorá je predmetom tohto konania sa ho v žiadnom ohľade netýka a chýba mu akákoľvek aktívna vecná legitimácia v spore. Taktiež nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, keďže ten mal možnosť predniesť všetky svoje tvrdenia, navrhovať dôkazy a sám ich aj predkladať. K tvrdeniu, že neplatnosť právneho úkonu má vyplývať z osobitného predpisu by žalovaný 1/ očakával, že žalobca uvedenie označenie právneho predpisu, ten však nebol uvedený.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného 1/ uviedol, že zotrváva na svojom názore, že napadnutý právny úkon je neplatný, a že bez takéhoto určenia by žalobca pri vysporiadavaní vzájomných nárokov z titulu duplicitného vlastníctva musel konať s nevlastníkom, a s tým súvisiacimi dôsledkami. Žalobca poukázal i na to, že v konaní sp. zn. sa rieši aj otázka nadobudnutia dotknutých nehnuteľností žalovaným 2/, ktorý previedol nehnuteľnosti na žalovaného 1/ za kúpnu cenu 27 000,- EUR, pričom žalovaný 1/ momentálne požaduje v konaní sp. zn. 000,- EUR, ako náhradu za používanie pozemku za obdobie od 1.1.2016 do 25.8.2017. Taktiež žalobca v odvolaní cituje vyššie súdne autority v obdobných veciach, v ktorých bolo riešené nakladanie s nehnuteľnosťami pri existujúcej obmedzujúcej poznámke zapísanej na liste vlastníctva.

6. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.4.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného 1/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, z ktorých súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto je postačujúce len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Záverom je však potrebné zdôrazniť, že žalobca žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby, čo bolo odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie riadne vysvetlené.

9. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. , , Úspešnému žalovanému 1/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému 2/ odvolací súd nepriznal nárok náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).