Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/65/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného G. X., v konaní o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 09.03.2020, č. k. -122, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2020 v Trnave a takto

rozhodol:

Podľa písmeno c/ sťažnosť odsúdeného G. X., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa vyslovil, že odsúdený G. X., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., X. XXX/XX, sa v skúšobnej dobe neosvedčil a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 31.10.2017, právoplatným dňa 09.11.2017 v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky vykoná.

Zároveň podľa písmeno a) odsúdeného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas trvania skúšobnej doby odsúdený neviedol riadny život. Odsúdený sa v skúšobnej dobe dopustil až jedenástich priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty 5 x po 10 eur, 3 x po 20 eur, 1 x po 30 eur, 1 x po 100 eur a 1 x napomenutie. Aj keď všetky dopravné priestupky odsúdeného v skúšobnej dobe sú iného charakteru ako spáchaný trestný čin v danej trestnej veci, kde išlo o podvod, súd prihliadol na počet spáchaných priestupkov počas skúšobnej doby ako aj ich závažnosť. Okresný súd mal ďalej za to, že podmienečný odklad výkonu trestu na odsúdeného nemal žiaden vplyv, keďže tento napriek plynutiu skúšobnej doby svojím konaním opakovane porušil zákon.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený priamo do zápisnice na verejnom zasadnutí (č. l. 121 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 127-130 spisu).

V odôvodnenej sťažnosti namietal, že v rámci trestného konania za prečin ktorý bol odsúdený poškodenému spôsobenú škodu vo výške 1 500 eur uhradil, v skúšobnej dobe sa nedopustil žiadneho trestného činu, v skúšobnej dobe nebol priestupkovo riešený Mestskou políciou, v skúšobnej dobe sa vzorne staral o svoju rodinu nakoľko je živiteľom troch detí a partnerky. Odsúdený ďalej poukazuje na skutočnosť, že bol odsúdený pre trestný čin podvodu, pričom v skúšobnej dobe sa dopustil len priestupkov na úseku dopravy. Tieto priestupky nesúviseli s trestnou činnosťou za ktorú bol odsúdený, naopak v skúšobnej dobe napravil svoje konanie tým, že poškodenému škodu nahradil

a nedopustil sa obdobného ani iného trestného činu. Odsúdený poukazuje na skutočnosť, že pred samotným pojednávaním súdu vo veci boli v pojednávacej miestnosti prítomní prokurátor a zákonná sudkyňa v dĺžke približne 10 minút, bez prítomnosti odsúdeného a jeho obhajcu. Uznesenie bolo vyhlásené okamžite po záverečnom slove prokurátora, obhajcu a odsúdeného bez akejkoľvek prestávky na vyhotovenie uznesenia súdu. Dôvodom podľa odsúdeného môže byť práve skutočnosť, že o stanovisku k rozhodnutiu súdu sa poradili prokurátor a sudkyňa už pred samotným pojednávaním, ktoré následne bolo už len formálnym aktom. Práve túto skutočnosť považuje odsúdený za porušenie zásady kontradiktórnosti konania, teda rovnosti zbraní medzi zúčastnenými stranami. Z týchto dôvodov odsúdený navrhuje sťažnostnému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol o osvedčení odsúdeného, prípadne, aby alternatívne sťažnostný súd rozhodol o predĺžení skúšobnej doby podmienečného odsúdenia na jeden rok.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 121 spisu).

Krajský súd podľa písmeno a), písmeno b) na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd zhodne ako okresný súd zistil, že :

- odsúdený G. X. bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 31.10.2017, sp. zn. , právoplatným 09.11.2017 uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému G. O. škodu vo výške 1.500 Eur

- skúšobná doba odsúdenému plynula od 10.11.2017 do 10.11.2019.

Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú v v prvom rade zistil, že okresný súd posudzujúc, či sa odsúdený G. X. v skúšobnej dobe osvedčil alebo nie, vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne, dospel k správnemu záveru, že v danom prípade vzhľadom na spôsob života odsúdeného počas skúšobnej doby nie je možné deklarovať, že by sa počas tejto osvedčil.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s uviedol všetky základné skutočnosti a právne úvahy, na základe ktorých rozhodol o premene podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.

Sťažnostný súd sa správnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

Sťažnostný súd dodáva, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe.

Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Aj sťažnostný súd je toho názoru, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keď sa v skúšobnej sa dobe dopustil jedenástich priestupkov na úseku dopravy, kedy ani opakované ukladanie sankcií v podobe pokút ho neodradili od takéhoto konania a opakovane sa dopúšťal ďalších priestupkov.

Sťažnostný súd je toho názoru, že správanie odsúdeného možno hodnotiť len tak, že v skúšobnej dobe odsúdený neviedol riadny život, a preto neprichádza do úvahy žiadny iný postup len premena trestu tak, ako to učinil okresný súd v napadnutom uznesení. Na tomto právnom názore sťažnostného súdu nezmenila ani argumentácia odsúdeného, ktorý namietal procesný postup okresného súdu a porušenie zásady kontradiktórnosti konania. Sťažnostný súd k tejto námietke odsúdeného iba konštatuje, že vzhľadom k odstupu času nie je možné zistiť, či bol alebo nebol v pojednávacej miestnosti prítomný prokurátor spolu so zákonnou sudkyňou bez prítomnosti odsúdeného a jeho obhajcu. V prípade, že áno, považuje toto konanie sťažnostný súd za nežiaduci jav, ktorý však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu.

Je potrebné záverom uviesť, že vzhľadom na počet spáchaných priestupkov odsúdeným v skúšobnej dobe (jedenásť priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) sám o sebe nasvedčuje, že u odsúdeného dochádza opakovane k porušovaniu právnych predpisov a vytvára to obraz o spôsobe života odsúdeného v skúšobnej dobe, kedy by sa odsúdený mal obzvlášť snažiť, aby nedošlo z jeho strany k ich porušovaniu. Počet a závažnosť priestupkov prihliadnuc na uložené sankcie okrem toho preukazuje, že nešlo o ojedinelé zlyhanie odsúdeného počas skúšobnej doby.

Podmienečný trest stále existujúci ako hrozba nad ním ho neprevychoval, a ani neviedol k jeho náprave. Svoje postavenie ako živiteľa rodiny mal zvážiť odsúdený a tomu prispôsobiť svoj život nepáchaním priestupkov v skúšobnej dobe tak, ako to dokáže množstvo iných odsúdených bez väčšej námahy. Rozhodnutie o vykonaní trestu prvostupňového súdu je preto správne a zákonné.

Okresný súd správne postupoval aj pri zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože odsúdený v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Krajský súd preto nezistil žiadne dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v prospech odsúdeného preto o jeho sťažnosti rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.