Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11CoP-13-2020.pdf
PDF · 100.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, X., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Klincová 35, Bratislava, a otec - W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, o návrhu navrhovateľov: 1. Q. V., nar. XX.XX.XXXX a 2. W. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. č. XX, obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária Kurucová, s. r. o., so sídlom Hurbanova 486/2, Senica, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 24. októbra 2019, č.k. 9P/36/2019-76, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloletého W. do náhradnej osobnej starostlivosti Q. V. a W. V., ktorí budú vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach s účinnosťou od 21.01.2019 a súčasne každému z rodičov uložil prispievať na výživu maloletého sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovené osobitným zákonom s tým, že výživné sú povinní poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, vždy mesačne vopred do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 8 a 9, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletého v súčasnosti nie sú schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa, pričom v súčasnosti žijú oddelene. Otec nemá záujem a ani podmienky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Matka z dôvodu, že nemala podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti, prenechala najskôr maloletého L. do starostlivosti navrhovateľov dňa 15.06.2018. Následne otec maloletého W. priniesol navrhovateľom v mesiaci október 2018, od ktorého času navrhovatelia vykonávajú starostlivosť o dieťa. Za čas od októbra 2018 matka navštevovala maloletého nepravidelne, v roku 2019 raz za dva mesiace, neprispela žiadnym výživným na dieťa, hoci sústavne poberala rodičovský príspevok, pracovala a poberala rodinné dávky. Za uvedené obdobie sa matka žiadnym spôsobom nepodieľala na starostlivosti o dieťa, pričom jej výpovede ohľadne zárobkových a bytových pomeroch sú rozporuplné a nedôveryhodné, keď tvrdenia matky ohľadne jej zamestnania boli v rozpore s údajmi z registra Sociálnej
poisťovne, pričom matka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnako nepreukázanými zostali i tvrdenia matky ohľadne zabezpečenia jej bytových potrieb. Zo správy UPSVaR Bratislava zo dňa 11.10.2019 vyplynulo, že matka sa momentálne zdržiava na adrese Z. XX v X., pričom sa jedná o byt, ktorý je vo vlastníctve jej matky, má výmeru cca 50 m2, ide o jednoizbový byt prerobený na dvojizbový. V jednej izbe žije stará matka s manželom a v druhej matka so synom I.. Otec maloletého I. potvrdil, že starostlivosť o neho vo väčšej miere zabezpečuje stará matka. Matka si účelovo svoju situáciu vykresľuje v podstatne priaznivejšom svetle, je však na nej, aby preukázala, že neberie žiadne omamné látky, že si svoje existenčné pomery dokáže zabezpečiť tak, aby vedela ako matka zodpovedne zvládnuť výchovu detí. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že navrhovatelia spĺňajú všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého W., a preto ho súd zveril do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Súd zohľadnil sociálne a majetkové pomery rodičov maloletého a rozhodol o povinnosti rodičov platiť výživné v minimálnom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila neexistenciou potreby zveriť maloletého W. do náhradnej osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že rovnakým spôsobom súd prvej inštancie zveril brata maloletého W., maloletého L. L. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov rozsudkom č.k. 6P/97/2019-112 zo dňa 24.10.2019, voči ktorému rozhodnutiu matka tiež podala odvolanie. Odmietla závery a stanovisko súdu prvej inštancie, že je v záujme maloletého W., aby bol vychovávaný navrhovateľmi, starými rodičmi. Matka má tri deti: maloletého I., nar. XX.XX.XXXX, maloletého L., nar. XX.XX.XXXX a maloletého W., nar. XX.XX.XXXX, pričom so všetkými synmi, spolu so svojim partnerom, synom navrhovateľov, žila vo U. Y. v prenajatom byte. Dňa 15.06.2018 v tomto byte fyzicky napadol otec maloletého W. jeho nevlastného brata I.. Z dôvodu, že matka musela robiť doprovod maloletému I. v nemocnici, kde bol hospitalizovaný, požiadala navrhovateľku, aby postrážila maloletého L. v čase jej neprítomnosti v domácnosti, pričom o maloletého W. matka sa v tom čase riadne starala. Matka počas leta 2018 pracovala, starala sa o maloleté deti, riešila zdravotný a psychický stav maloletého I., musela sa vysťahovať z prenajatého bytu do bytu na W. ulici v X.. Celé toto obdobie sa matka riadne starala o maloletého I. a maloletého W. až do októbra 2018, kedy jej otec maloletého W. po víkende nevrátil a odovzdal ho do starostlivosti navrhovateľov. Matka žiadala navrhovateľku o odovzdanie maloletého W., avšak starou matkou jej to bolo odmietnuté. Nie je pravdou, že by W. nenavštevovala, neprejavovala o neho záujem a nestarala sa o neho, práve naopak, neustále riešila, ako získať maloletého späť. Otec maloletého sa správal nezodpovedne a napriek takémuto správaniu otca bol maloletý W. zverený do náhradnej starostlivosti, pričom ona, ktorá má záujem a vie sa o deti riadne postarať, je devalvovaná na osobu neschopnú samostatne sa postarať o svoje maloleté deti. Poukázala na to, že súd prvej inštancie k nej nepristupoval ako k rodičovi, ktorý sa ocitol vo vážnej životnej situácii, ale ako k rodičovi, ktorý cielene ponecháva svoje maloleté deti starým rodičom. Súd vôbec nehodnotil jej správanie komplexne, citlivo a bez potreby preukázať, že matka nie je schopná postarať sa o maloleté deti. Ona nikdy neprestala chcieť vychovávať maloletého W. a maloletého L., vytvára im všetky podmienky, aby sa do jej domácnosti mohli vrátiť. Svojim životom, ktorý je absolútne v poriadku, preukazuje, že je v poriadku, o maloletého I. sa vie riadne postarať, zaobstarať jeho potreby, tak prečo by to nevedela u maloletého W.. Aktuálnu úpravu zverenia maloletého W. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov považovala za nerešpektujúcu záujem maloletého a nenapĺňajúcu kritériá špecifikované v čl. 5 Zákona o rodine. Maloletý má s ňou vybudovaný hlboký vzťah, syn je pre ňu nesmierne dôležitý a ona zodpovedne pristupuje k maloletému, jeho potrebám a záujmov. Navrhovatelia nie sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletého, minimálne starý otec, ktorý je kamionista a väčšinu času trávi mimo domov. Podľa jej názoru je nespochybniteľné, že život maloletého W. v domácnosti, v ktorej sa pohybuje jeho otec, ktorý sám odmietol vykonávať starostlivosť o maloletých synov, je agresívny, užíva drogy, verbálne poškodzuje i jeho matke, nespĺňa predpoklad bezpečného a stabilného prostredia, v ktorom sa má maloletý zdržiavať. Naopak, ona má pre maloletého pripravený priestor pre bývanie, i keď v skromnejších pomeroch v byte na Z. ulici v X., ktorý je podľa šetrenia UPSVaR Bratislava v poriadku. Bola toho názoru, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré je opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že ona nie je schopná náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu maloletého. Namietla, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nevyhodnotil pravdivo, skutočne záujem maloletého W., pomery u navrhovateľov a kontakt otca s maloletým. Súd absolútne prehliadol potrebu udržania
súrodeneckých väzieb. Namietla tiež, že nebol vôbec zisťovaný názor maloletého a nebola vyhodnotená jeho kvalita vzťahu k navrhovateľom a k matke.
4. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že otec dieťaťa - ich syn zobral maloletého W. na víkend a keď mu matka maloletého napísala, že sa musí z bytu, v ktorom s deťmi bývala, vysťahovať, priviezol maloletého k ním a tento sa u nich nachádza od októbra 2018. Matka počas konania tvrdenia o práci a bývaní ničím nepodložila, pričom v konaní bolo preukázané, že nemá stabilný príjem a nemá vlastné bývanie. Z jej rozporuplných tvrdení nie je zrejmé, ktoré jej vyjadrenie je pravdivé, a ktoré nie. Otec maloletého nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ale žije so svojou priateľkou v byte, teda nie je pravda, že si maloletého W. ponechal vo svojej domácnosti. Maloletý W. je od 12.10.2018 v ich domácnosti a o dieťa sa sústavne starajú oni. Matka maloletého stále deklaruje, že preukázala schopnosť poskytnúť deťom bývanie, avšak do dnešného dňa súdu nepredložila doklad o zabezpečení samostatného vhodného bývania, kde by mohla matka žiť s tromi deťmi. Jednoizbový byt, kde matka maloletého býva s maloletým I., patrí jej matke, ktorá žije s druhom, ktorý požíva alkoholické nápoje, tento byt nie je vhodný pre maloleté deti, nakoľko tu žijú štyri osoby na 50 m2. Matka tiež nepreukázala schopnosť mať dostatočný príjem, keďže nepredložila súdu ani pracovnú zmluvu a ani dohodu o pracovnej činnosti, pričom doklady, ktoré predložila, boli vyvrátené správou zo Sociálnej poisťovne. V júni 2019 matka maloletého poslala všetky veci a hračky pre maloletého L. i pre maloletého W., z čoho je zrejmé, že súhlasí s tým, aby maloletý bol zverený do ich náhradnej starostlivosti. Podľa ich názoru v súčasnej dobe matka nevie zabezpečiť výchovu maloletého W. po stránke osobnostnej a ani po stránke materiálnej.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9P/36/2019 je zverenie maloletého W. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloletého W. do náhradnej osobnej starostlivosti Q. V. a W. V., ktorí budú vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach s účinnosťou od 21.01.2019 a súčasne každému z rodičov uložil prispievať na výživu maloletého sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovené osobitným zákonom s tým, že výživné sú povinní poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, vždy mesačne vopred do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, rodičom bola uložená povinnosť platiť výživné, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto konania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne i vec správne právne posúdil, a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné:
9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
10. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
11. V čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
12. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadaniu a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou, a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
13. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti.
14. Pojem záujem dieťaťa nie je možné chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale záujem dieťaťa je potrebné chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných predpisoch.
15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že zverenie maloletého W. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov je v záujme dieťaťa, pričom za účelom posúdenia záujmu maloletého súd vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, pričom svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľky a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a rovnako potvrdil i rozsudok v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
19. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).