Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-17-2020.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/17/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ Y. K., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúcej v Z., na ul. K. č. XXX/XX a 2/ U. J., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúcej v Z., na ul. K. č. XXX/XX, o vymoženie sumy 7.422,20 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 27.11.2019 č.k. 14Er 325/2015-36, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Povinným a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
Zamieta návrh oprávneného na prerušenie konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Ďalej vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 04.02.2014 č.k. 3Zm 867/2013-12.
3. Oprávnený a povinní v 1. a 2. rade uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere dňa 12.04.2013 na základe predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie pôžičky. Povinný v 1. rade je v zmluve o pôžičke a žiadosti o poskytnutie pôžičky označený ako fyzická osoba - podnikateľ a povinný v 2. rade ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.12.2017 vydaným vo veci 3OdK/211/2017 bol na majetok povinného v 1. rade vyhlásený konkurz a povinný v 1. rade bol oddlžený, exekúciu bolo potrebné vo vzťahu k povinnému v 1. rade v zmysle ustanovenia § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. zastaviť. Vo vzťahu k povinnému v 2. rade je potrebné uviesť, že tento v zmluvnom vzťahu s oprávneným vystupuje ako spotrebiteľ, pri uzatváraní zmluvného vzťahu nekonal v rámci podnikateľskej činnosti, a teda musí používať aj spotrebiteľsko-právnu ochranu.
4. Z ust. § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Tieto skutočnosti je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Novelizované znenie Exekučného poriadku účinné od 23.12.2015 určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky, a to v lehote do 22.01.2016. Zákonodarca sledoval touto novelou zvýšenú ochranu spotrebiteľa a určil oprávnenému povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preukázať, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) sa prezumujú (predpokladajú), ak sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno preukázať neexistenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku má oprávnený, avšak zákon zároveň stanovil oprávnenému lehotu, v ktorej musí dôkazné bremeno splniť.
6. Uzatvorená zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.
7. V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Oprávnený v tejto súvislosti kládol dôraz len na označenie povinného v 1. rade v zmluve ako podnikateľa.
8. Z celkového formátu žiadosti o poskytnutie úveru a následne aj zmluvy o úvere vyplýva, že ide o typ zmluvy, ktorá je oprávneným pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri jej uzatváraní nemôžu ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (napr. úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, atď.) v dôsledku čoho je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvy a predložených listín bola na základe zmluvy o úvere vyplatená iba suma 5.424 eur, pretože oproti sume 8.448 eur, ktorá mala podľa zmluvy predstavovať poskytnuté peňažné prostriedky, bola v deň uzavretia zmluvy započítaná zmluvná odmena v sume 3.024 eur, predstavujúca úroky za poskytnutie úveru. Oprávnený si tak uplatňuje aj úroky, ktoré sú s poukazom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, plnením v rozpore s dobrými mravmi.
9. Zmenkovým platobným rozkazom boli povinní v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť tiež zmluvné pokuty vyplývajúce z neprijateľných podmienok. Aj keď sa spotrebiteľ mal možnosť so zmluvnými dojednaniami upravujúcimi zmluvné pokuty oboznámiť, nemohol ovplyvniť ich obsah. Ide pritom o neprimeranú sankciu za omeškanie so splnením záväzku zo zmluvy. Oprávnený zmluvné pokuty uplatňuje z nominálnej výšky úveru, t. j. nielen z dlžnej sumy, ale z poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokom (pri omeškaní splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti 5% z nominálnej výšky úveru a pri omeškaní so splnením záväzkov zo zmluvy po zosplatnení 50% z nominálnej výšky úveru).
10. Keďže v danej veci existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie voči povinnému v 2. rade zrušiť a vec vrátiť na pokračovanie v exekúcii proti povinnému v 2. rade. Ako dôvod uviedol, že oprávnený uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere s povinným v 1. rade ako podnikateľom. Už z uvedeného je nesporné, že zmluvný vzťah z predmetnej zmluvy nemožno považovať za spotrebiteľský. Povinný v 2. rade v článku 5.8 Zmluvy podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade úveru, prípadne zmluvných pokút a ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového vzťahu z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy. V prípade, že záväzkový vzťah je obchodnoprávny, nemôže byť súčasne vzťah zabezpečujúci tento obchodnoprávny
záväzkový vzťah, t.j. pristúpenie spoludlžníka (povinného v 2. rade) k obchodnoprávnemu záväzku povinného v 1. rade, posudzovaný ako spotrebiteľský. Postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy. Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. V prípade pripomienok druhej zmluvnej strany k návrhu zmluvy môže navrhovateľ tieto akceptovať alebo ich odmietnuť. Ani v spotrebiteľských vzťahoch nemusí mať spotrebiteľ v zmysle právnych predpisov možnosť do návrhu zmluvy zo strany veriteľa zasahovať. Žiadny právny predpis ani predpisy na ochranu spotrebiteľa nezakazujú formulárové znenie zmlúv. Preto uvedené ani nemôže byť kritériom na posúdenie právneho charakteru zmluvy. Predloženie formalizovaného návrhu zmluvy, v ktorej je dohodnuté pristúpenie spoludlžníka k záväzku dlžníka, nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nemá obchodnoprávny charakter, a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných dobrovoľne vykonaných úkonov. Aj z ďalších ustanovení zmluvy nesporne vyplýva, že obsahuje povinnosti týkajúce sa dlžníka ako podnikateľského subjektu. Z ust. článku 1.1 Zmluvy vyplýva, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky. Povinný v 1. rade v čase uzavretia zmluvy vykonával činnosť viazaného finančného agenta pre spoločnosť Provident Financial, s.r.o. V prípade finančného sprostredkovateľa ide o osobu, ktorá v rámci svojej kvalifikácie a profesionálnej skúsenosti bola osobou znalou problematiky finančných vzťahov a úverových produktov. Nakoniec uzavretie zmluvy, nespochybňovanie jej a uplatňovanie práv z nej svedčí o tom, že zrejme aj na základe vlastných skúseností ako finančný sprostredkovateľ si povinný v 1. rade bol vedomý reálneho stavu veci, najmä toho, že ide o podnikateľský vzťah. Oprávnený v exekučnom konaní jednoznačne preukázal, že zmluva uzavretá s povinným v 1. rade je obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom, a preto aj právny vzťah medzi oprávneným a povinným v 2. rade nemôže byť vzťahom spotrebiteľským. Keďže vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nemožno na zmluvu resp. jej časť aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. ani ustanovenia o zákaze zabezpečiť splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, jednotlivé zmluvné podmienky a nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie voči povinnému v 2. rade. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zastavení exekúcie voči povinnému v 2. rade riadne neodôvodnil. Neuviedol na základe aplikácie akej právnej normy na daný skutkový a právny stav posúdil povinného v 2. rade ako spotrebiteľa a jeho vzťah s oprávneným ako spotrebiteľský. Rozhodnutie je zmätočné, všeobecné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Nezdôvodnenie rozhodnutia predstavuje odňatie práva konať pred súdom a podľa platného Civilného sporového poriadku predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko oprávnený nemôže prostredníctvom odvolania napádať skutočné dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu proti povinnému v 2. rade.
12. Exekúcia v predmetnej veci bola zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Právna úprava umožňujúca súdu vyššie uvedený postup, platná a účinná v čase doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v dôsledku čoho je daný dôvod na to, aby súd toto konanie v súlade s ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. prerušil a podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 23.12.2015 nebol exekučný súd povinný a ani oprávnený preskúmavať exekučné tituly z hľadiska či ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, či tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a či v základnom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Až do účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. nebol žiadny súd v Slovenskej republike povinný a ani oprávnený ex offo preskúmavať skutočnosti týkajúce sa kauzálnych vzťahov zabezpečujúcich zmenku. Súdy, ktoré rozhodovali v zmenkových veciach pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z., pri tomto rozhodovaní nezisťovali, či ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a neskúmali, či takáto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, teda postupovali plne v súlade s vtedy platnou právnou úpravou a svojím rozhodnutím založili právny stav záväzný pre oboch účastníkov sporu. Ak by súdy za právnej úpravy platnej pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. v zmenkových konaniach ex offo preskúmavali vlastný kauzálny vzťah medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom, konali by v príkrom rozpore s touto právnou úpravou a zasiahli by do práv oprávnených subjektov garantovaných v 7. oddiele Ústavy Slovenskej republiky. Pri ustanoveniach, ktorými sa dopĺňal Občiansky súdny poriadok, zákonodarca v zákone č. 438/2015 Z.z. rešpektoval právny stav založený podľa doterajších predpisov, keďže v prechodných ustanoveniach uviedol, že v konaniach, v ktorých bol zmenkový platobný rozkaz doručený žalovanému do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., musí súd postupovať podľa doterajších predpisov.
Naproti tomu ustanovenia, ktoré s účinnosťou od 23.12.2015 doplnili Exekučný poriadok, sa majú aplikovať aj na exekučné konania začaté pred 23.12.2015 a na základné konania právoplatne skončené pred 23.12.2015. Pri týchto ustanoveniach teda zákonodarca umožnil aby exekučné súdy zasiahli do právneho vzťahu nastoleného rozhodnutím vydaným v základnom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase tohto vydania. Ust. § 243f Exekučného poriadku, ktoré umožnilo vyššie uvedený zásah exekučných súdov do právneho stavu nastoleného rozhodnutím vydaným v základnom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase tohto vydania, majú retroaktívny charakter. V tomto prípade ide o retroaktivitu pravú, ktorá je na rozdiel od nepravej retroaktivity v právnom štáte neprípustná z dôvodu jej rozporu s princípom právnej istoty garantovaným v čl. 1 ods. 1 Ústavou Slovenskej republiky. Účelom exekučného konania nie je konať a rozhodovať o judikovanom nároku, o ktorom bolo rozhodnuté už v základnom konaní. Exekučné konanie nie je ani ďalšou opravnou inštanciou vo vzťahu k vykonávanému rozhodnutiu. Vzhľadom na takto vymedzený účel potom nemôže exekučné konanie ani nahrádzať základné konanie, ani konanie o opravných prostriedkoch a jeho právna úprava ani nemôže zavádzať podmienky, ktoré umožňujú popretie alebo odstránenie záväznosti vykonávaného rozhodnutia.
13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
15. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 12.04.2013 upravoval Občiansky zákonník v ust. § 52. Podľa tohto ustanovenia, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinní v 1. a 2. rade ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver poskytol za účelom výkonu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti povinného v 1. rade. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy, a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi ním a povinnými v 1. a 2. rade rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol teda bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.
17. Rovnako zo skutočností, že v čase uzatvorenia zmluvy povinný v 1. rade bol podnikateľom a vykonával činnosť viazaného finančného agenta nevyplýva, aby poskytnutý úver mal slúžiť výlučne potrebám povinného v 1. rade ako podnikateľa. Ani u fyzických osôb podnikateľov nie je vylúčené
uzatváranie spotrebiteľských zmlúv zameraných na uspokojovanie ich osobných potrieb, či potrieb ich rodinných príslušníkov. V žiadosti o poskytnutie úveru (č.l. 27 spisu) je ako účel čerpania úveru uvedené auto bez akéhokoľvek rozlíšenia, či auto malo slúžiť výlučne podnikateľským aktivitám povinného v 1. rade alebo nie. Auto je pritom predmetom bežnej spotreby, ktorý s podnikateľskou činnosťou povinného v 1. rade nemusí mať žiadnu súvislosť.
18. Za situácie, ak oprávnený hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o revolvingovom úvere, pristúpenie povinného v 2. rade k záväzku podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka je potrebné hodnotiť ako spotrebiteľský záväzkový vzťah.
19. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
20. V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku).
21. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V vydaného vo veci 3Zm 867/2013. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ukladá povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
22. Z pripojeného zmenkového platobného rozkazu vyplýva, že Okresný súd Bratislava V rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to výlučne na základe originálu predloženej zmenky. Z rozhodnutia nevyplýva, aby Okresný súd Bratislava V pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky alebo že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Opak preukázaný nebol. Keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku, podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešným povinným a súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli.
24. Zároveň bol zamietnutý návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. V prejednávanej veci sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, a to povinnosť v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok, teda do 30 dní odo dňa 23.12.2015, opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného, prípadne vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu, s povinným.
25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).