Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-371-2014.pdf
PDF · 87.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/371/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. Q., V.. XX. XX. XXXX, B. P. N. R. XX/XX, Ž., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod značkou EX XXXXX/XX, o vymoženie 857,67 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. P o v o ľ u j e odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. III. Oprávnený je povinný nahradiť povinnému trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) poveril 05. 06. 2014 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. T. XXXXX/XX O. 31. 05. 2013 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Dňa 05. 02. 2016 postúpil súdny exekútor okresnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Oprávnený ďalej uviedol, že skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Oprávnený navrhuje, aby súd bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie.
3. Právny zástupca povinného podal 13. 11. 2015 návrh na odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie. Uviedol, že rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom, ktorý bol daný tým, že súd nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku navyše opomenul zásadnú skutočnosť, že predmetný úver
je z dôvodu absencie podstatných náležitosti v zmluve o úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročným a bezpoplatkovým. Napriek uvedenej skutočnosti priznal konajúci rozhodcovský súd svojím rozhodcovským rozsudkom oprávnenému okrem istiny úveru taktiež odplatu za jej poskytnutie. Z povahy prejednávanej veci je zrejmé, že výkon exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom v rozpore so zákonom, pri ignorovaní právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je tak v rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi a v neposlednom rade s princípom ochrany spotrebiteľa vyjadrenom v primárnom práve Európskej únie, a teda v rozpore s hodnotovým zázemím spoločnosti, ako i s právnym poriadkom SR a porušuje základy spoločenského poriadku. Rozhodcovskou doložkou, ktorá bola zakomponovaná do znenia všeobecných obchodných podmienok priložených k predmetnej zmluve o úvere došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana. Adhézne zmluvy vypracované podnikateľom a predložené spotrebiteľovi bez možnosti akejkoľvek zmeny alebo úpravy sa považujú za neprijateľné, poukazuje na neprijateľnosť v tejto úverovej zmluve uvedenej podmienky, ktorá v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, keďže bola len zakomponovaná do VOP. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je rozhodcovská doložka dohodnutá alternatívne alebo výlučne, nakoľko aj v prípade alternatívy, ak má podnikateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhol exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju a povoliť odklad exekúcie.
4. Dňa 23. 12. 2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorá zaviedla do Exekučného poriadku ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý znie: V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti, podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
5. Okresný súd konštatuje, že oprávnený si splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, nakoľko návrh doplnil u súdneho exekútora dňa 21. 01. 2016.
6. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
7. Podľa § 29b zákona o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
8. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou 16. 11. 2011, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku 30. 10. 2012. Oprávnený vyplnil 08. 12. 2012 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 857,67 € s dátumom začiatku úročenia 30. 10. 2012 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie 13. 12. 2012. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.
9. Zo zmluvy o úvere z 16. 11. 2011 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „zmluva o úvere“) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 350 €, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 310 € v 11 mesačných splátkach po 60 € počnúc 15. 01. 2012. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Na zmluve je podpis povinného s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej
hotovosti uvedenej v zmluve o úvere. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve je z jej obsahu možné ustáliť, že povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania. Oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter.
10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu zmluvy a označenie zmluvných strán. Zo znenia zmluvy o úvere (predovšetkým z jej grafickej úpravy) je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len „pristúpil“. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti použitých zmluvných ustanovení na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou, na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
14. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
18. Z predloženej kópie zmenky vyplýva, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená 16. 11. 2011, t. j. v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností s ohľadom na vyššie citované ustanovenia okresný súd dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky. Z tohto dôvodu okresný súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
20. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
21. Súd súčasne povolil odklad exekúcie s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
22. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku toho, že podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky.
26. Vzhľadom k tomu, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, vznikol povinnému podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške trov povinnej v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
27. O trovách súdneho exekútora rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti I. a III. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.