Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/14/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci navrhovateľky A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, C. D. – E., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom F. XXX, C. D., proti manželovi E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, C. D. – E., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, C. D. – Podbreziny, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. -63 zo dňa 27.07.2023

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom (IV.) a o úprave styku otca s maloletým D. (V. a VI.), ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

V ostatných častiach (výroky I., II., III., VII., VIII.) odvolaním nenapadnutých p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši po tom, čo rozviedol manželstvo rodičov uzavreté dňa 19.01.2013 a maloletého D. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na jeho výživu sumou 130,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Následne upravil styk otca v rozsahu, ako ho špecifikoval vo výroku V. napadnutého rozsudku s tým, že pred začiatkom styku je otec povinný prevziať si maloletého v mieste bydliska matky, kde ho aj po ukončení styku matke odovzdá s výnimkou letných prázdnin, kedy je matka povinná pred začiatkom styku otca so synom odovzdať syna otcovi v mieste jeho bydliska a po ukončení styku je povinná prevziať si syna v mieste bydliska otca. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 Zákona o rodine, keď prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletého dieťaťa tak, ako ich podrobne vyhodnotil v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Obidvaja rodičia okrem maloletého D. nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, priemerný čistý mesačný príjem matky v rozhodnom období predstavoval sumu 959,53 Eur, priemerný mesačný príjem otca sumu 707,20 Eur. Za takéhoto stavu prihliadajúc na bežné výdavky maloletého, ktorý je vo veku 10 rokov, potom súd prvej inštancie považoval výživné zo strany otca v sume 130,- Eur za primerané. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým synom prihliadol na vyjadrenia obidvoch rodičov, ktorí sa v zásadnom rozsahu na úprave styku dohodli, keď zároveň vyhovel návrhu matky a upravil styk

počas vianočných sviatkov tak, že maloletý tieto sviatky trávil u matky s tým, aby čo najmenej pociťoval negatívny dopad súvisiaci s rozpadom rodiny, keďže podľa názoru súdu prvej inštancie bolo dôvodné predpokladať, že práve matka, ku ktorej má dieťa prirodzene vytvorený hlboký citový vzťah, bude jeho emocionálne potreby napĺňať intenzívnejšie. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom zmeniť a zaviazať otca platiť výživné pre maloletého D. v sume 200,- Eur mesačne. Suma 130,- Eur mesačne podľa jej názoru nemôže byť dostatočnou na zabezpečenie potrieb maloletého, keďže nepokryje ani len náklady na bežnú stravu, ošatenie, nie to ešte na špeciálne potreby a lieky súvisiace s alergiou vo výške 15,- Eur mesačne alebo pomôcky na zvládanie dyslexie, dysgrafie a ostatných porúch, ktorými trpí, čo sú ďalšie výdavky mesačne v priemere 15,- Eur. Maloletý taktiež hráva hokej a s tým súvisia ďalšie výdavky na výstroj, tréningy a športové pomôcky, ako i na suchú prípravu mimo sezóny. Pokiaľ otec maloletého tvrdí, že nemôže hradiť vyššie výživné, pretože spláca dlhy, tieto dlhy vznikli takmer výlučne z jeho podnikania, a teda spôsobil si takéto výdavky sám svojím nezodpovedným podnikaním. K pochybeniu súdu došlo aj pri určení rozsahu styku otca s maloletým synom, keď v tomto smere súd prvej inštancie neprihliadol na názor syna, resp. jeho výslovný nesúhlas so stykom s otcom v dlhých týždňových intervaloch. Rozsah styku, konkrétne hodiny, v ktorých styk končí, najmä počas týždňa, ako aj počas veľkonočných sviatkov, je určený nesprávne vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa. Styk, ktorý má končiť o 17:30 hod. v nedeľu a v prípade veľkonočných sviatkov vo veľkonočný pondelok o 18:00 hod., nerešpektuje to, že maloletý v tieto dni sa potrebuje pripravovať na nasledujúci školský deň. Navrhla preto, aby styk bol ukončený v týchto prípadoch o 14:00 hod., čo by lepšie vyhovovalo potrebám maloletého. Počas letných prázdnin navrhovala realizovať styk tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý rok od prvého dňa prázdnin od 18:00 hod. do tretieho dňa prázdnin do 18:00 hod., v prípade letných prázdnin bude otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 05.07. do 18:00 hod., od 15.07. od 09:00 hod. do 20.07. do 18:00 hod., od 01.08. od 09:00 hod. do 05.08. do 18:00 hod. a od 15.08. od 09:00 hod. do 20.08. do 18:00 hod.. Takáto úprava by podľa jej názoru viac rešpektovala názor maloletého dieťaťa v otázke dĺžky styku s otcom, keď tento odmieta dlhodobo styk, ktorý by presahoval týždeň. Okrem toho navrhla, aby súd určil, že otec je oprávnený vždy si prevziať dieťa v bydlisku matky, kde ho aj v stanovenú dobu odovzdá.

3. Otec vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a prihliadajúc na jeho možnosti a schopnosti správne určil výšku výživného v sume 130,- Eur. Takéto výživné je podľa jeho názoru primerané i s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť matky a daňový bonus, ktorý na maloletého syna poberá. Správne podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol i o úprave styku, lebo ako rodič má taktiež právo podieľať sa na výchove maloletého syna a matke nemôže spôsobiť žiadne problémy ani to, keď dvakrát do roka, počas prázdnin by dieťa odovzdala v mieste jeho bydliska. Jeho jediným cieľom je zachovať aspoň základný vzťah so synom, pričom od posledného pojednávania sa styk nerealizoval, keďže matka sa stále odvoláva na neprávoplatnosť rozsudku.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa jeho názoru zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a je i v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.

5. Vo svojich ďalších podaniach rodičia zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že matka spochybňovala vyjadrenia otca týkajúce sa pracovných ponúk, keď mala za to, že v blízkosti C. D., ako aj súčasného bydliska otca existujú pracovné ponuky na úrovni 909,- až 1.105,- Eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie príjmu otca minimálne o 150,- Eur mesačne.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroky IV., V., VI.) o výživnom a o úprave styku otca s maloletým synom ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

7. Ako vyplynulo z obsahu spisu, navrhovateľka svojím návrhom podaným na súde dňa 21.03.2023 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom uzavreté dňa 19.01.2023, maloletého D. A., nar.

XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, schválil neobmedzený styk dieťaťa s otcom po dohode s matkou a otca zaviazal platiť výživné pre maloletého v sume 200,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred.

8. Vychádzajúc z týchto skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď po tom, čo manželstvo účastníkov rozviedol, v súlade s ust. § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine, rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

9. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď po tom, čo maloletého syna zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platiť výživné pre maloletého v sume 130,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal, i to, akými úvahami sa riadil tak, ako to podrobne zdôvodnil v odseku 33. odôvodnenia, s ktorými dôvodmi sa napokon i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

11. Pri určení výživného súd prihliada vždy na odôvodnené potreby oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného a jednak na strane povinného. Určuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade, a preto aj potreby maloletého dieťaťa sú v každom konkrétnom prípade determinované možnosťami a schopnosťami povinného rodiča. Prihliadajúc na súčasné majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca, ktorý je riadne zamestnaný v spoločnosti B. G. H., I. a dosahuje cca 707,20 Eur mesačne v čistom, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že výživné vo výške 130,- Eur mesačne pre maloletého D., ktorý je vo veku 10 rokov, je primerané, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.

12. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom, otec je riadne zamestnaný v spoločnosti B. G. H., I., kde má pravidelný mesačný príjem, a preto ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku matky, týkajúcu sa ďalších pracovných ponúk s vyšším príjmom približne o 150,- Eur mesačne. Existencia pracovných ponúk v regióne sama o sebe neodôvodňuje prijatie záveru, že by sa povinný vzdal bez vážnych dôvodov výhodnejšieho príjmu (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). V situácii, keď je povinný rodič riadne zamestnaný v stabilnom zamestnaní, so stabilným príjmom, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby takéto zamestnanie zmenil len s prihliadnutím na finančné ohodnotenie bez zohľadnenia ďalších pracovných podmienok a s tým súvisiacich výdavkov. V súčasnej situácii na trhu práce je pochopiteľné, ak povinný rodič uprednostní stabilitu pracovného prostredia, a tým i príjmu pred prípadnou ponukou len prihliadajúc na finančné ohodnotenie v rozsahu 100,- – 150,- Eur, a preto ani v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že by sa otec, ktorý je riadne zamestnaný, vzdal bez vážnych dôvodov výhodnejšieho zamestnania.

13. Odvolací súd neprihliadol ani na námietky matky týkajúce sa rozsahu úpravy styku otca s maloletým synom, keď aj v tomto smere sa stotožnil s dôvodmi súdu prvej inštancie. Tu je potrebné zdôrazniť, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo podieľať sa primeraným spôsobom na výchove maloletého dieťaťa s prihliadnutím jednak na jeho vek, ako i na jeho ďalší vývoj v budúcnosti a na druhej strane rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, je povinný viesť maloleté dieťa k zachovania a rozvíjaniu vzťahov k druhému z rodičov. Na základe toho ani súd rozhodujúci o úprave styku (pokiaľ sa rodičia nedohodnú) nemôže bezvýhradne vychádzať len z vyjadrenia maloletého dieťaťa (pokiaľ ide o rozsah úpravy), ale musí dbať na to, aby druhý rodič mohol i reálne vplývať na výchovu dieťaťa, a to nielen v rozsahu bežných povinností, ale i trávenia voľného času a s tým spojeného kultúrneho, prípadne športového vyžitia. Na tieto okolnosti súd prvej inštancie správne prihliadol pri určení rozsahu styku otca v čase prázdninového, resp. dovolenkového obdobia, a preto odvolací súd i v tejto časti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

14. Pokiaľ matka v ďalšom poukazovala i na časové vymedzenie rozsahu styku z dôvodu prípravy maloletého dieťaťa na plnenie školských povinností, aj na tejto príprave podľa názoru odvolacieho súdu sa má právo otec podieľať a keďže v priebehu celého konania neboli preukázané také skutočnosti, z ktorých by vyplynula neschopnosť otca zabezpečiť prípravu dieťaťa na nasledujúci školský deň, ani na túto námietku zo strany matky odvolací súd neprihliadol. Tak, ako je to už vyššie uvedené, rozvodom

manželstva nedochádza k zániku, resp. k obmedzeniu rodičovských práv a povinností rodičov a za takéhoto stavu je i podľa názoru odvolacieho súdu spravodlivé, aby sa i rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, primeraným spôsobom podieľal na nákladoch súvisiacich s realizáciou styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom, na ktorú okolnosť správne prihliadol súd prvej inštancie, keď matke uložil povinnosť počas letných prázdnin odovzdať a prevziať dieťa v mieste bydliska otca, a preto odvolací súd aj v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

15. V ostatných častiach (výroky I., II., III., VII., VIII.) odvolaním nenapadnutých zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

16. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § s použitím ust. 52 a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).