Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Ek-1908-2019.pdf
PDF · 112.88 KB
Case nature
Subarea
1Ek/1908/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava- Petržalka, IČO: 35 724 803, prav. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava- Petržalka, IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. T., W.: XX.X.XXXX, M. F. F. XXX, XXX XX F., o vymoženie 896,26 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 896,26 Eur na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž č. L. XXXXX/XX A. H. XX.XX.XXXX (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 06.03.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod sp. zn. 130EX 196/20.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 27.03.2020 doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 03.04.2020. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada, aby súd zastavil exekúciu pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný ďalej žiadal súd vyhlásiť exekúciu za neprípustnú pretože súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou SR a únijným právom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom, súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku t.j. oprávnenie posúdiť či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom pričom význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce žiadne právne účinky pretože takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Povinný ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva a to spotrebiteľské právo pretože účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. s jej neplatnosťou nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (napr. 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c), tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska zásada ,,vigilantibus iura scripta sunt“, kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa preto aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu, takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18.septembra 2012 sp. zn. 5Cdo/230/2011. Povinný ďalej uviedol, že pretože mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, verejne a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom požiadal súd, aby v jeho veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie. Povinný uviedol, že exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky, preto podal návrh na zastavenie exekúcie nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka, § 57 Exekučného poriadku, článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, § 243 písm. f) Exekučného poriadku. Povinný namietol skutočnosť, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s únijným právom a právom Slovenskej republiky a je nesporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mali a mohli zistiť rozpor so zákonom. Povinný v závere svojho návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v jeho prípade súd napriek tomu, že zmluva so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. Kežmarok je spotrebiteľskou a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, spôsob rozvrhnutia úhrady jednotlivých splátok a je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako aj mnohé ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, exekučný titul vydal, čím mu odoprel spotrebiteľskú ochranu. Povinný poukázal v návrhu na zastavenie exekúcie na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 107/07.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý uviedol, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2019 a vykonateľnosť dňa 01.10.2019 a vzhľadom na to, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený poukázal na § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na uznesenie NS SR 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011. Oprávnený ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní a súd ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie pretože ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný svojim vlastnoručným podpisom Rozhodcovskej zmluvy
dňa 15.07.2016 vyjadril súhlas s jej uzatvorením, bola uzatvorená ako samostatný dokument pričom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol povinný riadne poučený, povinný sa slobodne rozhodol uzavrieť s oprávneným rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Oprávnený zastal názor, že predmetná Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, je napísaná zrozumiteľne a viditeľným písmom, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním povinný nemal možnosť oboznámiť. Oprávnený uviedol, že z dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej zmluvy zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej zmluvy a spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú, teda ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uviedol, že predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal aj na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011 sp. zn. 12Cmo/13/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 23Cdo/1201/2009. Oprávnený na záver uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami zákonov a povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok na zastavenie exekúcie preto nesúhlasí so zastavením exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
11. Podľa § 41 ods. 1 zákona číslo 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“), doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
12. Podľa § 41 ods. 2 ZoSRK, rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 45 ods. 1 ZoSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Podľa § 3 ods. 1 ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
15. Podľa § 3 ods. 2 ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
16. Podľa § 3 ods. 3 ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
17. Podľa § 3 ods. 4 ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.
18. Podľa § 3 ods. 5 ZoSRK, uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
19. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
20. Exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá sa má viesť na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je oprávnený skúmať exekučný titul iba v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku., a to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevzhliadol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a mal preukázané, že mu bolo predložené vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý mal v čase konania povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodoval rozhodca, ktorý bol v čase konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Rovnako rozhodcovská zmluva spĺňala podmienky podľa osobitného predpisu a je platná.
21. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (pozri § 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučujú. V prípade, keď je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, totiž princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Súd však zároveň pre úplnosť dodáva, že ochrana spotrebiteľa je založená a rozsahom upravená zákonom, preto ani spotrebiteľa nemožno chrániť v neobmedzenom rozsahu.
22. Dňa 1.1.2015 nadobudol účinnosť ZoSRK. Podľa dôvodovej správy ZoSRK jeho účelom je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom bola aj potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa: vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca, zavedenie "licencovania" rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov. Predmetnou úpravou sa prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie(ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci.
23. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ustanovení § 3 upravuje možnosť uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vrátane jej podstatných náležitostí. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyžaduje pomerne prísne náležitosti vo vzťahu k platnému uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním (pozri § 3 ods. 2 ZoSRK) a okrem iných náležitostí, musí obsahovať aj označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla (pozri § 3 ods. 3 písm. c/ ZoSRK). Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy (pozri § 3 ods. 5 ZoSRK), čo v rozhodovanej veci konštatované nebolo.
24. V uvedenom smere však súd dáva do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 6 ZoSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
25. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo taktiež novelizované v súvislosti s prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, pričom súd dodáva, že týmto osobitným zákonom sa mieni práve ZoSRK.
26. Súd má za to, že oprávnený s povinným uzavrel Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú oprávnený (veriteľ) podpísal dňa 15.07.2016 a povinný (dlžník) dňa 11.07.2016. Súd poznamenáva, že z predmetnej dohody vyplýva, že povinný (dlžník) uznal, čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči oprávnenému (veriteľovi), ktorý vznikol na základe zmluvy č. 10241609 zo dňa 09.01.2006 s pôvodným veriteľom. V dohode bola špecifikovaná presná suma 849,63 Eur. Ďalej má súd za preukázané, že oprávnený s povinným uzavrel dňa 15.07.2016 spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú podľa § 3 ZoSRK, ktorá bola oprávneným podpísaná dňa 15.07.2016 a povinným dňa 11.07.2016. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste. Z článku II. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej aj „Dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody budú riešené stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Zároveň Článok III obsahuje Poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle § 3 ods. 3 písm. e) ZoSRK. V Článku I. - Základné ustanovenia je uvedené, že stálym rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu je Záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971. Zároveň je v uvedenom článku adresa webového sídla rozhodcovského súdu. V danom prípade má súd za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným na samostatnom liste, ktorý obe zmluvné strany podpísali a je oddelená od dohody o uznaní záväzku. Podpisom zmluvy nebolo nijako podmienené poskytnutie iných služieb. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Na základe týchto skutočností možno skonštatovať, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dojednanú, obsahuje poučenie v zmysle § 3 ods. 3 písm. e) ZoSRK, v dôsledku čoho nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej absolútnu neplatnosť. Je teda platná a právomoc rozhodcovského súdu konať bola daná.
27. Súdu z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že dňa 17.08.2018 bol rozhodcovskému súdu doručený návrh oprávneného na začatie rozhodcovského konania, prostredníctvom ktorého sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 639,63 Eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 256,63 Eur, úroku
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 639,63 Eur od 13.04.2018 do zaplatenia, poplatku za rozhodcovské konanie a trov právneho zastúpenia vo výške 121,70 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 10.06.2014 uzatvoril so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnému na oprávneného v celkovej sume 849,63 Eur, pričom výška vyčíslenej pohľadávky bola vyčíslená ku dňu postúpenia. Rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 639,63 Eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 256,63 Eur, úrok z omeškania o výške 8,25 % ročne zo sumy 639,63 Eur od 13.04.2018 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 53,77 Eur a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 121,70 Eur, pričom rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní taktiež rozhodcovskú zmluvu posúdil ako platnú. K tvrdeniu povinného, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone a exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom súd uvádza, že táto argumentácia je bezpredmetná. Súd ako už vyššie uviedol poznamenáva, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo novelizované v súvislosti s prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, pričom týmto zákonom sa mieni ZoSRK.
28. Súd sa nestotožňuje s tvrdením povinného, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou SR a únijným právom pretože konanie prebehlo v zmysle ustanovení ZoSRK a niet pochýb, že na základe predloženého rozhodcovského rozsudku je možné vykonať exekúciu.
29. K argumentácii povinného, že exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorým svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. Súd nad rámec dodáva, že plnenie, ktoré rozhodcovský súd priznal oprávnenému nie je v rozpore s dobrými mravmi pričom povinný mal možnosť domáhať sa zrušenia exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 ZoSRK.
30. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd záverom opätovne dodáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle § 41 ods. 1, 2 ZoSRK a v zmysle § 45 Exekučného poriadku je predložené rozhodnutie riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ale ide o okolnosti, ktoré prináleží skúmať súdu v rámci rozhodovania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
31. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
32. Z dôvodu, že oprávnený a povinný si trovy exekúcie za podanie návrhu na zastavenie exekúcie a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnili, súd o trovách exekúcie oprávneného a povinného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.