Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/51/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu GLOBAL PROPERTIES s.r.o., Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 36 216 071, zastúpeného advokátom JUDr. Mario Holler, Krmanova 16, Košice proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100138805/2019 zo dňa 11. januára 2019 takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 14. marca 2019 domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100138805/2019 zo dňa 11. januára 2019. Žalobca k žalobe pripojil napadnuté oznámenie, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že ako orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na základe podnetu žalobcu zo dňa 15.10.2018 na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101491169/2017 zo dňa 6.7.2017 mimo odvolacieho konania, prešetril uvedené právoplatné rozhodnutie a zistil, že nebolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 101491169/2017 zo dňa 6.7.2017 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 10 915,64 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013. Žalobcovi bol znížený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 zo sumy 15 886,36 Eur na sumu 4 970,72 Eur. Daňový úrad Košice odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietol z dôvodu, že bolo podané po zákonnej lehote na podanie odvolania, o čom žalobcu upovedomil oznámením o zamietnutí odvolania č. 101754119/2017 zo dňa 14.8.2017. Žalobca v žalobe uviedol dôvody, pre ktoré považoval za nezákonné rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2013, tiež dôvody nezákonnosti oznámenia správcu dane o zamietnutí odvolania proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane z dôvodu zmeškania lehoty na podanie odvolania. 3. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého oznámenia Finančného riaditeľstva SR č. 100138805/2019 zo dňa 11. januára 2019 z dôvodu, že v čase kedy žalobca podal podnet na preskúmanie zákonnosti žalovanému a žalovaný skúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia Daňového úradu Košice, boli súčasťou administratívneho spisu všetky dôkazné prostriedky, ktoré potvrdzovali tvrdenia žalobcu o tom, že bol postupom a rozhodnutím správcu dane opakovane poškodený na jeho právach. Na predmetné rozhodnutie správcu dane nebol v spise podklad a správca dane opakovane porušil § 74 ods. 4 Daňového poriadku, keď sa neriadil právnym názorom odvolacieho orgánu a v ďalšom konaní zopakoval skoro identicky vytýkané pochybenia. Žalovaný napriek evidentnej nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

4. Žalobca žalobu uzavrel tým, že žalovaný a Daňový úrad Košice sa dopustili pochybenia podľa , , , a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté oznámenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako aj oznámenie Daňového úradu Košice č. 101754119/2017 zo dňa 14.8.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101491169/2017 zo dňa 6.7.2017 a aby vec bola vrátená Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pred vecným prejednaním žaloby skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého oznámenia Finančného riaditeľstva SR a zistil, že žalobu bolo potrebné odmietnuť, pretože napadnuté oznámenie nie je spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym súdom. 6. Podľa a o (ďalej len ) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2)Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa , (1) Na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, 8. Podľa , (1) Na účely tohto zákona sa rozumie c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

9. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 11. Podľa , (1) Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g) je neprípustná. 12. Podľa (1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. 14. Podľa Daňového poriadku 2) Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať. 15. Podľa Daňového poriadku 4) Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva. 16. Podľa Daňového poriadku (7) Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť

vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku podľa osobitných predpisov.1) <. 17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pred samotným preskúmaním žalobou napadnutého oznámenia a prejednaním veci skúmal podmienky prípustnosti súdneho prieskumu žalobcom napadnutého oznámenia postupom podľa a vykonaným prieskumom zistil, že žalobu bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť. 18. Správny súd podľa vyššie citovaného a poskytuje ochranu právam právam chráneným záujmom fyzických a právnických osôb pred ich porušením nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánov verejnej správy. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť v zásade všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva a právam chránené záujmy alebo povinnosti právnickej a fyzickej osoby, alebo ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Z prieskumu zákonnosti pred správnym súdom sú vylúčené rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sú vymenované v . Pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutia alebo opatrenia nedotýkajú základných práv a slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takýchto prípadoch vylúčenie zo súdneho prieskumu nie je možné uplatniť. V predmetnej veci nešlo o taký prípad. 19. Žalobou napadnuté oznámenie Finančného riaditeľstva SR o tom, že na základe podnetu žalobcu bolo prešetrené právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101491169/2017 zo dňa 6.7.2017 a bolo zistené, že rozhodnutie nebolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je rozhodnutím o právach a povinnostiach ani deklaráciou práv a povinností žalobcu a nespĺňa kritériá rozhodnutia uvedené v , . Ide o oznámenie vydané podľa vyššie citovaného Daňového poriadku. Uvedené oznámenie nespĺňa ani formálne ani vecné náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a to, že nejde o rozhodnutie jednoznačne vyplýva aj z , posledná veta Daňového poriadku citovaného vyššie. Podľa obsahu tohto oznámenia nejde ani o opatrenie v zmysle , z dôvodu, že podľa obsahu nejde ani o rozhodnutie o právach a právom chránených záujmoch fyzickej a právnickej osoby, nezakladá, nemení, neruší ani nedeklaruje takéto práva alebo povinnosti a ani sa priamo netýka práv, či právom chráneným záujmov fyzickej či právnickej osoby. Preto predmetné oznámenie nie je možné považovať ani za rozhodnutie a ani za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu. 20. Správnou žalobou je možné sa domáhať ochrany pred nezákonnosťou rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy minimálne priamo dotknuté. Predmetné oznámenie takýmto rozhodnutím alebo opatrením nie je, a preto nie je prípustný súdny prieskum žalobou napadnutého oznámenia. Neprípustnosť žaloby je dôvodom na jej odmietnutie. Správny súd preto po zistení, že napadnutý správny akt žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, postupoval podľa , a žalobu z dôvodu jej neprípustnosti odmietol. 21. Pre úplnosť správny súd uvádza, že otázkou či oznámenie vydané podľa Daňového poriadku má za následok, vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, resp. či ním mohli byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté, sa vo svojej rozhodovacej činnosti už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom dospel k tomu, že oznámenie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu, pretože správny orgán v ňom nevyslovil žiaden záver či názor, ktorým by mohol zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania. Ak správny orgán oznámením vyjadrí svoj zamietavý procesný postoj k dôvodom uplatneným v podnete tak, že nepripustí aby vec bola znovu prejednaná, zostáva pôvodné rozhodnutie právoplatné a sféra materiálnych práv a povinností daňového subjektu tým nie je dotknutá (rozhodnutie zo dňa 28.2.2018). 22. Ďalej pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100138805/2019 zo dňa 11. januára 2019, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101491169/2017 zo dňa 6.7.2017 nebolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca ale v petite žaloby navrhol, aby správny súd okrem napadnutého rozhodnutia zrušil aj oznámenie Daňového úradu Košice č. 101754119/2017 zo dňa 14.8.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101491169/2017 zo dňa 6.7.2017. K tomuto návrhu žalobcu je potrebné uviesť, že konanie pred správnym súdom je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená, že je v dispozícii žalobcu, aby sám určil rozsah a obsah súdneho prieskumu tým, že v žalobe určí rozsah a dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca je v žalobe povinný označiť napadnuté rozhodnutie, čo žalobca urobil a ako napadnuté rozhodnutie označil oznámenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100138805/2019 zo

dňa 11. januára 2019. Predmetom prieskumu tak mohlo byť len toto oznámenie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Oznámenie bolo vydané postupom podľa § 77 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa § 77 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán. Z hľadiska svojej povahy je preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní mimoriadnym prostriedkom nápravy nezákonnosti právoplatných rozhodnutí vydaných v daňovom konaní. Nejde teda o tretí stupeň konania nadväzujúcim na právoplatne skončené daňové konanie, ale osobitný postup po právoplatnom skončení daňového konania. Z uvedeného vyplýva, že na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti oznámenia Finančného riaditeľstva SR nemohli byť predmetom prieskumu uvedené oznámenie a rozhodnutie správcu dane vydané v prv skončenom daňovom konaní. Navyše, žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu, bolo potrebné podať v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od doručenia predmetného oznámenia žalobcovi, čo v tejto veci podanou žalobou nemohlo byť naplnené a rozhodnutie správcu dane, voči ktorému neboli vyčerpané opravné prostriedky, je z prieskumu správnym súdom podľa vylúčené. 23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 24. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.