Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/117/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, zast. A | K | J | K s. r. o., IČO: 50 112 252, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Športová 2071/39, proti žalovaným 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. G. XXX/XX, 2/ C. D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. G. XXX/XX, 3/ H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/ XX, 4/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., E. XXX/XX všetci zast. JUDr. Annou Žedényiovou, so sídlom Trenčín, Ul. Palackého 85/5, IČO: 42 024 552, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra 2022, č.k. -785 v znení opravného uznesenia zo dňa 18. októbra 2022, č.k. -810, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa žalobkyňa domáhala, že je v podieloch 1/6 spoluvlastníčkou pozemku parc. CKN č. 554/1 a pozemku parc. CKN č. 554/2, oba v k.ú. C.. Žalobkyňa tvrdila, že uvedené pozemky mali byť vytvorené z pkn. parc. č. 1188/a v k.ú. C., ktorý pozemok, resp. podiel na ňom zdedila v roku 1985 po otcovi žalobkyne najskôr jej matka a potom po matke žalobkyne zdedila v roku 2002 sama žalobkyňa. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , a , a – 4 . Prijal záver, že žalované podiely žalobkyňa nezdedila ani nevydržala. Zo znaleckého dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňou žalované C KN parc. č. 554/1 a 554/2 k.ú. C. neboli vytvorené z pkn. parc. č. 1188/a k.ú. C., ktorej bol kedy otec žalovanej A. M. podielovým spoluvlastníkom, ale boli vytvorené zo susednej neknihovanej pkn. parcely t.j. parcely bez čísla, výmery a vo vlastníctve Čs. štátu. K takémuto pozemku nebolo podľa súdu prvej inštancie ani v minulosti a ani teraz možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním podľa , .

3. Súčasne súd prvej inštancie konštatoval, že v minulosti došlo medzi pôvodnými spoluvlastníkmi k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pkn. parc. č. 1188/a k.ú. C. a otcovi žalobkyne

- A. M. bola táto ním užívaná plocha aj „papierovo“ - v písomnej forme potvrdená až odčlenením časti pkn. parc. č. 1188/a súdnym zmierom z r. 1973 a to ako E KN parc. č. 1717/2,1717/3, 1717/4, 1717/6 k.ú. C.. Tieto pozemky boli neskôr pri THM mapovaní iba prečíslované v LV č. XXX na parc. č. 556, 557, 558 - zmena č. 581/79. Z obsahu súdneho zmieru z r. 1973 podľa súdu prvej inštancie vyplývalo, že už v minulosti došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pkn. parc. č. 1188/a k.ú. C. a tento zmier len zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva potvrdzoval. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa neprišla o vlastníctvo resp. svoj spoluvlastnícky podiel vyplývajúci zo súdneho zmieru jej otca z r. 1973 keďže podľa LV č. XXX k.ú. C. z r. 2001 bola matka žalobkyne - E. M. N. B. vedená na tomto LV ako výlučný vlastník v 1/1 C KN parc. č. 557/1 s výmerou 2154 m2 a C KN parc. č. 558 s výmerou 1061 m2, C KN parc. č. 947/3, 4, 5 - s výmerami 119, 167,37 m2, čo je spolu

výmera 3565 m2. Po E. M. N. B. tieto pozemky zdedila Osvedčením o dedičstve sp. zn. žalobkyňa a jej brat N. M..

4. Súd prvej inštancie tak považoval podiel otca žalobkyne v pôvodnej pkn. parc. 1188/a k.ú. C. za úplne vyčerpaný v EN parc. č. 1717/2, 1717/3, 1717/ 4 a 1717/6 k.ú. C.. Na tento záver nadviazal a uviedol, že pokiaľ žalobkyňa netvrdila a nepreukázala, že by ona sama alebo jej právni predchodcovia mali nejaký titul, i keď len domnelý, na základe ktorého by si mysleli, že im patria z pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a aj iné časti okrem EN parc. č. 1717/2, 1717/3, 1717/ 4 a 1717/6 k.ú. C., nebolo možné uvažovať o vydržaní v zmysle , . Súd prvej inštancie uzavrel, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním nestačí iba nerušená držba pozemkov po dobu viac ako 10 rokov.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a v konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietala porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúce v odmietnutí navrhovaných dôkazov, a to výsluchu znalca C. O., výsluchu znalkyne C. F., výsluchu svedkov a vykonaní ohliadky na mieste samom. Žalobkyňa poukázala na to, že v konaní boli vykonané tri znalecké posudky (C. J., C. F. a C. O.), ktorých závery boli v rozhodujúcich skutočnostiach rozdielne. Písomné doplnenie posudku zo strany C. O. nebolo podľa žalobkyne dostatočné a vyvstali z neho ďalšie významné otázky. Žalobkyňa podrobne uviedla, v čom videla zásadné otázky vyžadujúce vysvetlenie zo strany znalca a odopretie možnosti tieto otázky znalcovi položiť považovala za porušenie práva na spravodlivý proces. Osobitne zdôraznila, že v prípade znalca C. J., ktorého posudok predložila žalobkyňa, súd prvej inštancie návrhu žalovaných na jeho vypočutie vyhovel. V prípade znalca C. O., ale ani znalkyne C. F. však návrhu žalobkyne na ich vypočutie vyhovené nebolo. V tomto postupe vnímala žalobkyňa porušenie princípu rovnosti zbraní.

7. Čo sa týka nevykonaných dôkazov výsluchom svedkov a ohliadkou, tieto mali podľa žalobkyne preukázať užívacie pomery na mieste samom významné z hľadiska vydržania. Žalobkyňa poukázala na to, že pozemky, o ktoré v konaní ide, boli desaťročia nerušene užívané zo strany žalobkyne a jej právnych predchodcov. Zo strany žalovaného 1/ došlo k násilnému zmocneniu sa nehnuteľností počas prebiehajúceho konania. Došlo aj k zničeniu majetku žalobkyne, keď osoby v kuklách zničili plot a skleník, po ktorom zostal na mieste samom betónový základ. Nevykonaním navrhnutých dôkazov sa žalobkyňa cítila postavená do jednoznačne nevýhodnejšej pozície ako žalovaní.

8. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala ako nesprávny záver, že súdnym zmierom z roku 1973 došlo k úplnému vyporiadaniu spoluvlastníctva PKN parc. č. 1188/a medzi jej otcom a ostatnými spoluvlastníkmi. Výrokom súdneho zmieru boli podľa žalobkyne jednoznačne vyporiadané len parc. č. 1717/2, 1717/3, 1717/ 4 a 1717/6 k.ú. C. a zvyšok parc. č. 1188/a nebol týmto zmierom nijako dotknutý. Pokiaľ sa v odôvodnení zmieru uvádza, že „Už v minulosti došlo k zrušeniu spoluvlastníctva tejto parc. medzi spoluvlastníkmi, a to rozdelením parc. v prírode...“. súd prvej inštancie z uvedeného vychádzal bez toho, aby bolo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, ako sa mali spoluvlastníci dohodnúť, ani kedy k takémuto rozdeleniu malo dôjsť. Z nejednoznačného odôvodnenia súdneho zmieru z r. 1973 nemohol súd prijať záver, že podiel otca žalobkyne na parc. č. 1188/a bol týmto zmierom vyčerpaný. Z dostupných listinných dôkazov žiadne zrušenie podielového spoluvlastníctva k parc. č. 1188/a podľa žalobkyne nevyplýva, a preto bol aj otec žalobkyne naďalej ako spoluvlastník evidovaný.

9. Žalobkyňa v odvolaní ďalej poukázala na závery Odboru katastrálnej inšpekcie zo dňa 4.11.2011, z ktorých vyplýva, že parc. č. 554 bola do už existujúceho LV rodiny L. zapísaná na podklade chybného a zrejme nesprávneho zápisu zmeny č. 240/87. v tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že rodina L. nikdy nemala par. Č. 554 v držbe a nikdy ju nevyužívala, a to ani po vykonaní chybného zápisu v roku 1987. Vždy bola v držbe a užívaní právnych predchodcov žalobkyne a žalobkyne. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie na tieto skutočnosti vôbec neprihliadal.

10. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Zotrvali na svojich stanoviskách prezentovaných v konaní a osobitne poukázali na správnosť záveru súdu prvej inštancie, že uznesením z roku 1973 o schválení zmieru došlo k vyčerpaniu podielu otca žalobkyne na PKN parc. č. 1188/a. Na základe uvedeného rozhodnutia v spojení s geometrickým plánom boli výlučne

pre otca žalobkyne odčlenené parc. č. 1717/2, /3, /4, /6. Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, a tak podľa žalovaných predstavuje pre toto konanie prekážku veci rozhodnutej.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Pred samotným vecným prejednaním odvolania sa odvolací súd obligatórne zaoberal danosťou podmienok konania ( v spojení s ). Vzhľadom na námietku žalovaných o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej, ktorú by pre toto konanie mal vytvárať právoplatný súdny zmier z roku 1973 sa k tejto otázke aj výslovne vyjadruje. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná v prípade, ak bolo právoplatne rozhodnuté o tom istom predmete sporu medzi tými istými účastníkmi. V tomto prípade sa o takúto totožnosť zjavne nejedná, preto námietka žalovaných týkajúca sa existencie nedostatku podmienky konania nie je dôvodná.

13. Z hľadiska rozhodnutia vo veci je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že súd prvej inštancie zameral pozornosť najmä na skutkovú otázku identity pozemkov v súčasnosti vedených v katastri nehnuteľností ako parc. CKN č. 554/1 a 554/2 s pozemnoknižnou parc. č. 1188/a, od ktorej vlastníctva žalobkyňa odvodzuje uplatnené právo. Po opakovanom znaleckom dokazovaní prijal záver, že CKN parc. č. 554/1 a 554/2 neboli vytvorené z pkn. parc. č. 1188/a, ale boli vytvorené zo susednej neknihovanej pkn. parcely t.j. parcely bez čísla, výmery a vo vlastníctve Čs. štátu. K takémuto pozemku nebolo podľa súdu prvej inštancie ani v minulosti a ani teraz možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním podľa , .

14. Uvedenými závermi súd prvej inštancie zaujal negatívne stanovisko k obom do úvahy prichádzajúcim dôvodom danosti spoluvlastníckeho práva žalobkyne. V prvom rade tu prichádzalo do úvahy spoluvlastníctvo žalobkyne založené na právnom nástupníctve spočívajúcom v tom, že jej otec bol spoluvlastníkom PKN parc. č. 1188/a, po jeho smrti dedila matka žalobkyne (r. 1985) a následne po matke dedila v roku 2002 žalobkyňa. V tomto prípade by nevyhnutnou podmienkou žalobou uplatneného spoluvlastníckeho práva žalobkyne bolo, aby pozemky v súčasnosti vedené ako CKN parc. č. 554/1 a 554/2 v skutočnosti zodpovedali niekdajšej PKN parc. č. 1188/a. Na to súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie. V rámci neho vec posudzovali traja znalci geodeti a ich závery boli v podstatných okolnostiach rozdielne. Takéto situácie sú priam typické pre snahu o polohovú identifikáciu pozemkov evidovaných podľa starších právnych úprav. Dosiahnutie jednoznačných záverov býva v tejto situácii skôr výnimočné. O to viac je potrebné vytvoriť stranám sporu priestor, aby svoje tvrdenia mohli preukázať, a preto sa odvolací súd stotožňuje so žalobkyňou, že jej návrhu na výsluch znalcov (najmä C. O.) malo byť vyhovené. V tomto však podstata tohto zrušujúceho rozhodnutia netkvie.

15. Druhým žalobkyňou tvrdeným dôvodom danosti jej práva bolo vydržanie. Ten sa odvolaciemu súdu javí v okolnostiach prípadu relevantnejší než snaha o jednoznačnú identifikáciu pozemkov. K vydržaniu súd prvej inštancie prijal záver, že CKN parc. č. 554/1 a 554/2 boli vytvorené zo susednej neknihovanej pkn. parcely t.j. parcely bez čísla, výmery a vo vlastníctve Čs. štátu, a k takémuto pozemku nebolo podľa súdu prvej inštancie ani v minulosti a ani teraz možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním podľa , . Toto právne posúdenie súdu prvej inštancie nie je úplne správne. Neprípustnosť vydržania pozemku do vlastníctva občana upravoval z roku 1964 v ust. len do 31.12.1991. Novelou účinnou od 1. januára 1992 boli odstránené obmedzenia týkajúce sa nemožnosti vydržania pozemku v prospech jeho držiteľa a nemožnosti vydržania pozemku vo vlastníctve štátu, pričom do držby bolo možné započítať aj držbu plynúcu pred účinnosťou tejto novely. Súčasné znenie ust. , podľa ktorého vydržaním nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb, nepredstavuje zákaz vydržania akýchkoľvek vecí vo vlastníctve štátu, ale iba takých vecí, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva iných subjektov ako štátu alebo určených právnických osôb ( ).

16. Súdom prvej inštancie konštatovaná zákonná prekážka vydržania na strane žalobkyne tak v danom prípade neexistovala. (Odhliadnuc od toho, že zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ani nevyplýva, že by ako vlastník žalovaných pozemkov bol po celú dobu štát).

17. Podľa súdu prvej inštancie spočívala nemožnosť vydržania zo strany žalobkyne aj v tom, že nebol preukázaný ani len domnelý (putatívny) právny titul na základe ktorého by si žalobkyňa alebo jej právni predchodcovia mohli myslieť, že im patria z pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a aj iné časti okrem EN parc. č. 1717/2, 1717/3, 1717/ 4 a 1717/6 k.ú. C., keďže nadobudnutím uvedených pozemkov na základe súdneho zmieru z r. 1973 bol podľa súdu prvej inštancie vyčerpaný podiel otca žalobkyne na pozemku pkn. parc. č. 1188/a.

18. Uvedený záver súdu prvej inštancie opomína, že aj keď by po uzavretí zmieru v roku 1973 otec žalobkyne skutočne prestal byť spoluvlastníkom pozemku pkn. parc. č. 1188/a (čo odvolací súd nateraz nehodnotí), bola táto pkn. parc. v podiele 6/18 predmetom dedičského konania OS TN sp. zn. po matke žalobkyne a podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.6.2002 (č.l. 24) sa jej vlastníčkou mala stať žalobkyňa v podiele 3/18 (1/6).

19. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním nestačí iba nerušená držba pozemkov po dobu viac ako 10 rokov, mal zrejme na mysli absenciu dobromyseľnosti ( ) na strane žalobkyne vyplývajúcu z konštatovanej absencie domnelého nadobúdacieho titulu.

20. K otázke dobromyseľnosti držiteľa Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 24.4.2017 sp. zn. uviedol: Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

21. Citované rozhodnutie považuje za spôsobilý domnelý titul oprávnenej držby tiež dedičské rozhodnutie, a to aj v takom prípade ak konštatuje nadobudnutie veci, ktorá v čase smrti poručiteľa nepatrila do jeho majetku. Odvolací súd sa s týmto záverom najvyššieho súdu stotožňuje. V tu posudzovanom prípade preto z hľadiska posúdenia podmienok vydržania zo strany žalobkyne nebolo podstatné, či otec žalobkyne (resp. jej matka) v čase svojej smrti skutočne vlastnil v nejakom podiele pkn. parc. č. 1188/a, ale to, že podiel na nej bol súdom prejednaný ako dedičstvo, a že rozhodnutie súdu o dedičstve konštatovalo vlastnícke právo k nemu v prospech žalobkyne. Z hľadiska presvedčenia žalobkyne o nadobudnutí vlastníctva sa aj vzhľadom na vyššie citované závery najvyššieho súdu jednalo o taký nadobúdací titul, z ktorého mohla žalobkyňa objektívne nadobudnúť presvedčenie, že vlastníctvo skutočne nadobudla. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku domnelého právneho titulu žalobkyňou tvrdenej držby a takýto titul na jej strane existuje. Ako bolo uvedené aj v prípade, že jej otec by v čase smrti pkn. parc. č. 1188/a v žiadnom podiele v skutočnosti nevlastnil.

22. Rovnako nie je z hľadiska posúdenia podmienok vydržania nevyhnutné, aby súčasné pozemky parc. CKN č. 554/1 a 554/2 polohovo zodpovedali pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a. Táto podmienka by musela byť splnená, pokiaľ by bolo vlastníctvo dovodzované ako odvodené od právnych predchodcov. V tom prípade môže prejsť len v tom rozsahu, v akom bol vlastníkom právny predchodca. Vydržanie však nie je odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ale spôsobom pôvodným (originárnym), preto pri ňom nie je principiálne právne významná osoba predošlého vlastníka. Ak by teda aj súčasné pozemky parc. CKN č. 554/1 a 554/2 polohovo nezodpovedali pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a nie je to na prekážku vydržania, pokiaľ bola žalobkyňa so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľná v tom, že tomu tak je ( ). Za situácie, že o polohe pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a nie je zhoda medzi tromi znalcami geodetmi, možno len sotva predpokladať presnú znalosť u žalobkyne.

23. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zato, že z hľadiska existencie spôsobilého domnelého titulu bola žalobkyňa dobromyseľná v tom, že jej podiel na žalovaných pozemkoch patrí.

24. Pre úplnosť skutkových zistení potrebných k posúdeniu vydržania práva žalobkyňou je potrebné vykonať žalobkyňou navrhnuté dôkazy k užívacím pomerom na sporných pozemkoch, teda dôkazy k ich držbe. Najmä navrhovaný výsluch svedkov. Pokiaľ po ňom ostanú nezodpovedané skutkové otázky držby žalobkyne, tak aj navrhovanú ohliadku na mieste samom. V prípade, že bude preukázané, že žalobkyňa nakladala so spornými pozemkami ako s vlastnými, teda že bola ich držiteľkou ( ), a že táto držba trvala najmenej 10 rokov, ako to pre vydržanie vyžaduje ust. , prichádza do úvahy určenie práva žalobkyne titulom vydržania.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie podmienok vydržania a na to nadväzujúce nevykonanie navrhnutých dôkazov k otázkam držby žalobkyne, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie vychádzať z právneho posúdenia uvedeného vyššie a doplní dokazovanie o navrhované dôkazy k otázkam držby žalobkyne ako bolo uvedené vyššie. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v prípade vyhovenia žalobe je potrebné výrok rozhodnutia formulovať tak, aby bolo pri parc. CKN č. 554/2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 3/ a 4/, zrejmé ako sa dotkne určenie práva žalobkyne jednotlivých spoluvlastníkov zapísaných na LV v súčasnosti. Uvedené sa realizuje napríklad formuláciou, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti ... v podiele x/y, a to z podielov žalovaných AB a CD v rovnakom rozsahu. V opačnom prípade by pri zápise rozhodnutia o určení vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele do katastra nehnuteľností nemuselo byť zrejmé, v akom rozsahu je určením dotknutý rozsah spoluvlastníctva dovtedy zapísaných spoluvlastníkov.

26. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (ust. ).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).