Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-197-2019.pdf
PDF · 73.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/197/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu D. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, zast. JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanej Timei Kuzmovej, nar. 26.4.1974, bytom Budulov 134, Moldava nad Bodvou, zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom Košice, Nerudova 6, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 16C/1196/2015-116 z 29.11.2018 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil (I.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (II.).
2. Súd konanie zastavil podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže žalobca podaním doručeným súdu 9.11.2018 vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu sťaženej komunikácie so žalovanou - matkou mal. Laury v súdnych konaniach rôzneho druhu a sťaženú, resp. až nemožnú úspešnosť prípadného vymáhania súdom priznaného nároku v prípade úspešnosti žaloby, žiadal konanie zastaviť a náhradu trov konania stranám sporu nepriznať. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, ním uvádzané okolnosti nemožno pričítať žalovanej. V čase podania žaloby žalobca vedel, že žalovaná žije v zahraničí a bolo výlučne na jeho vôli, či podá žalobu, a preto uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu.
3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, v ktorom uviedol, že podanou žalobou sa domáhal proti žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy za citovú ujmu a neoprávnený zásah do rodinného života a do osobnostných práv otca, pretože žalovaná mu svojvoľným konaním bezdôvodne zabránila po 1.6.2014 ako otcovi mal. Laury realizovať styk s mal. dcérou, s ktorou žalovaná žije v Nemecku, v rozsahu upravenom rozhodnutím Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/96/2013 zo dňa 14.8.2013. Argumentoval tým, že ako otec má právo voči mal. dcére Laure vykonávať rodičovské práva, pokiaľ neohrozujú záujmy dieťaťa a otec aj matka sú povinní svoje rodičovské práva navzájom rešpektovať a naopak nesmú si nedôvodne v ich výkone brániť a ust. § 11 Občianskeho zákonníka chráni jedno zo základných osobnostných práv, ktorým je právo na rodinný život, do ktorého náleží tiež styk s vlastným dieťaťom a podieľanie sa na jeho výchove. Zopakoval dôvody, pre ktoré vzal podanú žalobu späť, a to, že ani po vyše troch rokoch nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu súdu v tejto skutkovo a právne jednoduchej veci s dvoma účastníkmi konania (špecifikoval jednotlivé obdobia nečinnosti súdu od podania žaloby až po podanie späťvzatia), pričom do času späťvzatia žaloby,
pre prieťahy v konaní bol vystavený stavu právnej neistoty s uplatneným nárokom. Vytkol súdu, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako posudzoval pri svojom rozhodovaní o trovách plynutie času, ktoré ho prvotne presvedčilo pri nečinnosti súdu o potrebe späťvzatia žaloby, keďže ako každé iné konanie, aj táto právna vec mala zmysel jedine pri včasnom rozhodnutí o žalobe. Keďže jeho žaloba sa v primeranom čase nedostala do pozornosti súdu, nie je ochotný pokračovať v súdnom procese a hradiť výdavky s tým spojené, nakoľko pracuje v chránenej dielni a jeho príjem je skromný. Tvrdil, že jeho rozhodnutie vziať žalobu späť bolo ovplyvnené stavom konania k momentu späťvzatia, a z uvedených dôvodov navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Uznesenie v I. výroku o zastavení konania nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), a preto v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania je vecne správne, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci rozhodol v súlade so zákonom, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 256 ods. 1 CSP, upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti strany sporu za zavinenie, ktoré aj správne interpretoval a dospel k správnemu záveru v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti strany za zavinenie. Právna teória i súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04), a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať napríklad aj žalovaného, ktorý svoj dlh (právnu povinnosť) splní po začatí sporu, a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (porov. Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 933 a 934).
7. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, ku ktorým dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej, keď správne považoval žalobcu za stranu, ktorá späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania v prejednávanej veci. Skutočnosti a dôvody, pre ktoré sa žalobca rozhodol vziať žalobu v celom rozsahu späť (uvedené v odvolaní), podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno pričítať na ťarchu žalovanej, ktorá v tomto konaní iba bránila svoje práva a nevyvolala (nezavinila) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobcom. Argumentácia žalobcu dĺžkou konania od podania žaloby a objektívnymi prieťahmi v konaní, jeho neochotou hradiť výdavky so súdnym procesom spojené, tým, že nevidí reálnú účasť žalovanej na pojednávaniach, či sťaženou komunikáciou medzi ním a žalovanou alebo nemožnosťou vymáhania súdom priznaného nároku v prípade úspechu v spore, sú okolnosti pre rozhodnutie v danej veci právne irelevantné. Nemožno tiež konštatovať, že by potrebu zastavenia konania zavinila žalovaná tým, že je s ňou sťažená komunikácia, keďže s mal. dcérou Laurou býva v Spolkovej republike Nemecko. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že táto skutočnosť bola žalobcovi známa už v čase podania žaloby, nevznikla teda až po začatí konania a nemohla vyvolať u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby.
8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy zastaveného konania v plnom rozsahu, ako aj zákonnosť a správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré zároveň v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech a žalovanej žiadne trovy preukázateľne nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.