Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-9-2020.pdf
PDF · 105.39 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov: matky: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX U., zastúpenej JUDr. Viera Caková, advokátka, so sídlom Rázusova 6, 917 01 Trnava a otca: X.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. K. XX, XXX XX R. D., o návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky a otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 24P/12/2019-145 zo dňa 26. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 17.04.2019 do 30.09.2019 v celkovej výške 333,33 Eur súd povoľuje otcovi splácať v troch splátkach po 111,11 Eur mesačne popri bežnom výživnom, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, do jeho úplnej úhrady pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie, rozsudkom sp. zn. 24P/12/2019-145 zo dňa 26. septembra 2019 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa z výživného vo výške 200,- Eur mesačne za obdobie od 17.04.2019 do 31.08.2019 na sumu 250,- Eur a za obdobie od 01.09.2019 na sumu 310,- Eur mesačne, ktorú je povinný posielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Týmto zároveň zmenil rozsudok okresného súdu č.k. 25P/5/2017-52 zo dňa 23.08.2017. Zameškané výživné za obdobie od 17.04.2019 do dňa pojednávania (rozhodnutia 26. septembra 2019) v celkovej výške 433,33 Eur povolil otcovi splácať v štyroch splátkach po 108,33 Eur mesačne popri bežnom výživnom od právoplatnosti rozhodnutia do jeho úplnej úhrady pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právne rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) upravujúcich vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. Pri zvýšení výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného až na sumu 500,- Eur mesačne nevyhovel v plnom rozsahu za zohľadnenia pravidla, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa nesmie presahovať možnosti a schopnosti povinného rodiča. Zameškané výživné vypočítal ako súčet zameškaného
výživného za obdobie od 17.04.2019 do splatnosti výživného v čase rozhodovania. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
2. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolali matka aj otec maloletého dieťaťa.
3. Matka maloletého dieťaťa v odvolaní poukázala na to, že súd ustálil nevyhnutné náklady na maloletú do konca školského roka 2018/2019 na sumu 475,- Eur a od septembra 2019 na sumu 575,- Eur, čo však nepremietol vo výroku rozhodnutia v rozsahu podieľania sa rodičov maloletého dieťaťa na týchto výdavkoch. Príjmy, majetnosť a životná úroveň rodičov je veľmi neúmerná. Súd nepremietol do svojho rozhodnutia ani preukázanie, že otec je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti U., so základným imaním a vkladom spoločníka 98 000,- Eur, a že sám výlučne rozhoduje o svojom príjme. Súd tiež neodôvodnil, akým spôsobom rozhodol o podieľaní sa rodičov na nevyhnutných výdavkoch maloletej takmer v polovici a prečo rozdelil zvýšenie výživného na dve obdobia, keď ide o nevyhnutné náklady a rozdielne príjmy a majetnosť rodičov. Matka tiež namietala, prečo okresný súd neprihliadol na princíp potencionality, keď potencionalita otca zarobiť je omnoho vyššia než cca 900,- Eur mesačne. Na základe odvolania navrhla rozhodnutie okresného súdu zmeniť a zvýšiť výživné na maloleté dieťa na sumu 400,- Eur mesačne a na tvorbu úspor po 100,- Eur mesačne od podania návrhu.
4. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okrem skonštatovania skutkových zistení na základe predchádzajúcich súdnych rozhodnutí ohľadne práv a povinností k maloletému dieťaťu poukázal na to, že matka maloletého dieťaťa zvýšenie výživného opiera o dohodu, podľa ktorej na činnosti a aktivity maloletého dieťaťa sú povinní prispievať obaja rodičia rovným dielom. Uviedol, že nad rámec výživného tiež prispieva na sporenie maloletého dieťaťa sumou 50,- Eur mesačne, ďalej úrazové poistenie vo výške 9,79 Eur mesačne. Tiež založil v prospech maloletej účet v banke na meno maloletej spolu s platobnou kartou, kde prispieva mesačne sumou 20,- Eur, zaviazal sa tiež uhrádzať maloletej náklady na telefón vo výške 10,- Eur mesačne a refundovať matke dieťaťa preukázateľné náklady na internet v mieste trvalého bydliska maloletej vo výške 20,- Eur mesačne. Odporca bol pripravený podieľať sa rovným dielom na riadne preukázaných nákladoch poskytnutých na voľnočasové a mimoškolské aktivity v prospech maloletého dieťaťa, nad rámec svojej vyživovacej povinnosti, avšak uplatnené nároky matkou dieťaťa sú iracionálne, čomu nasvedčuje aj fakt, že len náklady na ovocie a vitamíny pre maloletú sú vyčíslené na sumu 80,- Eur mesačne, pričom spotrebovať ovocie v tejto sume je fyzicky nemožné. Čo sa týka zdrojov jeho príjmov, otec uviedol, že nie sú neobmedzené, sú riadne zdanené a v súdnom konaní aj riadne zdokladované, preto od neho nemožno požadovať, aby speňažoval svoj iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok v prospech výživného. K majetku spoločnosti, ktorej je spoločníkom uviedol, že majetok je oddelený od majetku spoločníkov, a majetok takejto spoločnosti nemožno zamieňať s príjmom alebo inými majetkovými hodnotami otca dieťaťa. Zmena majetkových pomerov na strane otca nebola tak podstatná, aby mohla zapríčiniť zmenu vo výške vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej o viac ako 50% v neprospech otca dieťaťa. Otec zároveň poukázal na možnosť pomoci matke dieťaťa zo strany jej príbuzných. Otec dieťaťa odhliadnuc od plnení, ktoré v prospech maloletého dieťaťa pravidelne poskytuje nad rámec výživného, navrhol zvýšenie hmotného zabezpečenie maloletého dieťaťa v celkovej úhrnnej výške 50,- Eur mesačne, čo považuje za dostatočné vzhľadom na jeho vek a fyzickú vyspelosť.
5. Matka vo vyjadrení sa k odvolaniu otca poukázala na to, že otec vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ku všetkým jeho vyjadreniam a dôvodom sa matka vyjadrila na pojednávaniach a dôvody strán konania boli vyhodnotené súdom prvej inštancie, preto nie je potrebné vracať vec späť na dokazovanie. Navrhla odvolaciemu súdu, aby vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného.
6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, po preskúmaní odvolania matky a otca maloletého dieťaťa, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP),
bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP), rozsudok okresného súdu v rozsahu zvýšenia výživného vo výrokoch I., III. rozsudku okresného súdu potvrdil ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
10. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Nakoľko konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu, odvolací súd nebol viazaný rozsahom odvolania a v zmysle § 66 CMP ani odvolacími dôvodmi.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd sa v rozsahu zvýšenia výživného a vo zvyšnej časti zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z uvedením ďalších dôvodov.
15. Po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu na základe odvolaní matky aj otca maloletého dieťaťa, odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov. Pri určení rozsahu výživného súd prvej inštancie rozhodol na základe odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery jeho rodičov.
16. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu najzraniteľnejším osobám. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektami v takomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Čo sa týka povinností rodičov prispievať na výživu svojich detí je potrebné prihliadať na faktory, tak na strane maloletého dieťaťa ako na strane povinných osôb. V prípade, ak je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je dôležité, aby druhý z týchto rodičov (v tomto prípade otec) na strane povinného poskytoval výživné na maloleté dieťa vzhľadom na svoje zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a pod.
17. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, a na strane maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča.
18. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, ako v tomto prípade s matkou, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to v rozsahu jeho bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských, záujmových a pod.
19. Čo sa týka nároku maloletého dieťaťa, okresný súd správne poukázal na to, že naposledy boli práva a povinnosti k maloletej, a to aj v rozsahu výživného upravené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.08.2017 sp. zn. 25P/5/2017-52. Maloletá N. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 200,- Eur mesačne toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky. Je nepochybné, že od roku 2017, kedy bolo naposledy upravené výživné na maloleté dieťa, do dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, nastali zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa. Dieťa je staršie, od 01.09.2019 navštevuje druhý stupeň základnej školy, pribudli mu mimoškolské a voľnočasové aktivity, s čím je
spojený aj nárast finančných nákladov na uspokojovanie potrieb maloletej. Okresný súd uvedený nárast finančných nákladov dostatočne podrobne opísal. Na druhej strane u matky sa majetkové pomery výrazne nezmenili, je zamestnaná ako administratívna sila, s priemerným čistým mesačným príjmom 492,79 Eur. S maloletou býva v dvojizbovom byte, s ktorým sú spojené výdavky na energie a služby, je vlastníčkou motorového vozidla. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa poukazoval na životnú úroveň matky, a spochybňoval jej pomoc rodinnými príslušníkmi, v tomto rozsahu neuviedol žiadny konkrétny dôkaz, ktorým by tvrdenia matky o jej životnej úrovni vyvrátil. Prípadná pomoc zo strany rodinných príslušníkov matky nemôže nahradzovať vyživovaciu povinnosť otca. Rovnako všeobecné spochybňovanie niektorých výdavkov týkajúce sa maloletého dieťaťa (na zdravú výživu, výučbu cudzích jazykov, výdavky so športom), nie sú tak závažného charakteru, aby v konkrétnostiach odôvodňovali iné posudzovanie výšky priznaného výživného rozdielne od posudzovania súdom prvej inštancie. Pri určení výšky výživného totiž je potrebné komplexne brať do úvahy starostlivosť osoby, ktorej je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v tomto prípade matky dieťaťa, kde bežné výdavky sú spojené nielen s ich konkrétnym vyčíslením, ale v rámci výživného nemožno zabúdať ani na tzv. skryté výdavky, ktoré sú spojené s výdavkami na zabezpečenie bývania, ktoré sa jednak odzrkadľujú v spotrebe zvýšených energií platených služieb, v zabezpečení bežného stravovania, oblečenia, výdavkov v rámci školskej dochádzky, v rámci voľného času dieťaťa, pričom je potrebné zohľadniť nielen materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj jej časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí venovať dieťaťu v prípade jeho zdravotných problémov, návštevy škôl v rámci rodičovských združení, primerane sa starať o jeho spoločenský, kultúrny, športový rozvoj. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky dieťaťa sa zohľadňujú pri stanovení výšky výživného povinnej osobe. Z uvedeného hľadiska preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu je dôvodné. Naposledy bolo určené výživné na maloleté dieťa v roku 2017 a je nepochybné, že dieťa je staršie, pričom sa zákonite zvyšujú aj jeho výdavky, a to jednak v rámci jeho životných nákladov, ako aj s prihliadnutím na školské a mimoškolské aktivity. Aj pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie otca maloletého dieťaťa, nevyplynuli žiadny okolnosti, ktorých dôsledkom by malo byť zachovanie rovnakého výživného ako bolo určené v roku 2017. Aj pokiaľ sa majetkové pomery na strane otca výrazne nezmenili, k ich zhoršeniu v žiadnom prípade nedošlo, a jeho finančná a majetková situácia mu umožňuje prispievať na maloleté dieťa zvýšeným výživným tak, ako to určil okresný súd. Odvolanie otca preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné, čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti.
20. Za nedôvodné odvolací súd považoval aj odvolanie matky dieťaťa. Výška výživného má totiž byť primeraná odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a v žiadnom prípade nemá byť náhradou za všetky výdavky a starostlivosť spojenú s maloletým dieťaťom zo strany matky. Aj keď matka poukazovala na skutočnosť, že otec dieťaťa je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti U. s vkladom 98 000,- Eur, zo strohej informácie o výške vkladu spoločníka nemožno vyvodiť záver, o finančnom zisku spoločnosti a príjmoch otca, než ako boli preukázané v súdnom konaní. Všeobecné spochybňovanie príjmov otca nemôže byť relevantné pre záver súdu. Pokiaľ okresný súd zvýšil výživné od podania návrhu do 31.08.2019 na sumu 250,- Eur a od 01.09.2019 na sumu 310,- Eur, aj v tomto prípade odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu stotožňuje. Je nepochybné, že práve od 01.09.2019 maloleté dieťa začalo navštevovať druhý stupeň základnej školy a práve táto okolnosť všeobecne býva súdmi vnímaná ako okolnosť, kedy je potrebné upraviť výživné na maloleté dieťa vzhľadom na predpoklad zvýšených výdavkov. Rovnako odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že pokiaľ zo strany otca nad rámec bežného výživného existujú finančné výdavky spojené s maloletými dieťaťom (napr. sporenie, či poistenie) ide zo strany o dobrovoľné plnenie, ktoré síce nemá vplyv na určenie výšky výživného, avšak preukazuje pozitívny vzťah otca k dieťaťu. Pokiaľ matka dieťaťa poukazovala na potencionálny príjem otca, ktorý by mohol byť vyšší ako 900,- Eur mesačne, toto jej tvrdenie nie je podporené žiadnymi dôkazmi, a preto súdy ho ani nemohli zobrať do úvahy. Aj z hľadiska podaného odvolania matkou odvolací súd došiel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolanie matky taktiež nie je dôvodné.
21. Na základe uvedených skutočností, po preskúmaní odvolaní podaných matkou aj otcom maloletého dieťaťa, odvolací súd došiel k záveru, že rozsudok okresného súdu v rozsahu určenia výšky výživného vo výrokoch I. a III. je vecne správny, a preto v tejto časti bol rozsudok okresného súdu potvrdený.
22. V zmysle § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a v zmysle § 66 CMP odvolací súd nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi. Na základe preskúmania rozhodnutia okresného súdu vo
výroku II. o zameškanom výživnom, odvolací súd došiel k záveru, že v tejto časti nie je rozhodnutie okresného súdu správne.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Z citovaného ustanovenia Zákona o rodine vyplýva, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať odo dňa začatia konania a len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa aj za obdobie najdlhšie troch rokov spätne. Okresný súd síce správne určil zameškané výživné za obdobie od 17.04.2019, teda odo dňa začatia súdneho konania, avšak nesprávne vypočítal obdobie zročnosti.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia výživné sa poskytuje vopred, pričom jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému, teda dieťaťu prostriedky na živobytie v danom mesiaci. Nie je preto žiadúce, aby oprávnený úveroval povinného, ktorý by mu až v nasledujúcom mesiaci jeho platbu kompenzoval. Pri určovaní splatnosti výživného sa vychádza zo skutočnosti, že toto sa platí vopred, a to z dôvodu, aby mal oprávnený finančné prostriedky k dispozícii v čase keď tieto potrebuje. Pokiaľ je určené výživné k 15. dňu v mesiaci znamená to, že do 15. dňa daného kalendárneho mesiaca je potrebné zaplatiť výživné za celý tento kalendárny mesiac (nie za uplynulý mesiac). Pokiaľ okresný súd o zvýšení výživného rozhodol 26.septembra 2019 zameškané výživné mal vypočítať za obdobie od 17.04.2019 do 30.09.2019, pretože za mesiac september 2019 už bolo výživné splatné ku dňu 15.09.2019. Okresný súd nesprávne pochopil zročnosť výživného na mesiac dopredu, pretože do 15.09.2019 sa nemá zaplatiť výživné za október 2019, ale za celý mesiac september 2019. Výživné za mesiac október 2019 bude splatné až k 15.10.2019. Pri výpočte zročného výživného preto okresný súd nesprávne započítal do zročného výživného aj výživné za mesiac október 2019. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť a priznať výživné len za obdobie od 17.04.2019 do 30.09.2019. Okresný súd správne vypočítal zameškané výživné za obdobie od 17.04.2019 do 31.08.2019 vo výške 223,33 Eur, avšak k tejto sume mal pripočítať už len zameškané výživné za mesiac september 2019 vo výške 110,- Eur (rozdiel medzi zvýšeným výživným od 01.09.2019 na sumu 310,- Eur a pôvodným výživným vo výške 200,- Eur). Odvolací súd preto zmenil v rozsahu zameškaného výživného rozsudok okresného súdu tak, že zameškané výživné za obdobie od 17.04.2019 do 30.09.2019 v celkovej výške 333,33 Eur (223,33 Eur ako zameškané výživné od 17.04.2019 do 31.08.2019 + 110,- Eur zameškané výživné za mesiac september 2019) povolil otcovi splácať v troch splátkach po 111,11 Eur mesačne popri bežnom výživnom od právoplatnosti rozhodnutia do úplnej úhrady pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
27. O trovách celého konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.
28. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).