Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-5-2020.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Revolučné účtovníctvo spol. s r.o., so sídlom Nad Dunajom 10, 841 04 Bratislava, IČO: 46 640 878, zastúpeného JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice proti žalovanému: Chrysso business Club družstvo, so sídlom Popradská 56, Košice - mestská časť Západ 040 01, IČO: 51 202 018, zastúpeného JUDr. Tomášom Sisákom, advokátom advokátskej kancelárie, so sídlom Hroncová 1, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 540,00 eur s prísl, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb/60/2019-71 zo dňa 28.10.2019 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom I., II. a IV. výroku.
II. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 510,00 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 510,00 eur od 2.11.2018 do zaplatenia. II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. III. V zostávajúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v rozsahu 89,66%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia 540,00 eur s príslušenstvom, titulom nároku na odplatu z Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.4.2018 a zaplatenia 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tento nárok žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 8.4.2018 uzatvorená Mandátna zmluva, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán, v súvislosti s vedením účtovníctva a s tým súvisiacej agendy pre žalovaného zo strany žalobcu. V súlade so zmluvou, vykonal žalobca pre žalovaného, okrem iného tiež nasledovné služby: spracovanie účtovnej závierky 2017, spracovanie daňového priznania 2017, evidencia účtovníctva za obdobie troch mesiacov. Na základe uvedenej zmluvy a vykonaných služieb bola, s ohľadom na ceny služieb uvedené v čl. IV. zmluvy, zo strany žalobcu dňa 25.10.2018 vystavená faktúra č. Y.XXXXXXX, znejúca na 540,00 eur, splatná dňa 1.11.2018. Uvedená faktúra nebola zo strany žalovaného uhradená, a to ani čiastočne.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že nie je pravda, že žalobca pre žalovaného vykonal služby, ktoré špecifikoval v návrhu na vydanie platobného rozkazu, pretože predmetný nárok žalobcovi by vznikol za predpokladu riadneho a včasného zariadenia záležitostí špecifikovaných v čl. III. bod 2 uzatvorenej mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca však ani jednu zo služieb pre žalovaného neposkytol riadne a včas. Svedčí o tom aj samotný obsah faktúry, kde žalobca uviedol storno - pokutu za neskoré podanie. Žalovaný, preto odstúpil od predmetnej mandátnej zmluvy, a žalobca toto odstúpenie od zmluvy prevzal 13.7.2018. Toto odstúpenie bolo z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností žalobcu ako mandatára z predmetnej mandátnej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek tomu, že poskytol žalobcovi všetky potrebné účtovné doklady k spracovaniu daňového priznania pre daň z príjmu za zdaňovacie obdobie roka 2017, žalobca podal v mene žalovaného daňové priznanie až 4.7.2018, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie daňového priznania.
4. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie vo svojich ďalších písomných vyjadreniach na pojednávaní uviedol, že k jedinému oneskoreniu pri zariaďovaní záležitostí v mene žalovaného došlo pri podávaní daňového priznania žalovaného za rok 2017. Toto bolo spôsobené chybou servera a pokynmi zo strany konateľa žalovaného, podľa ktorých žalobca nemal podať za žalovaného prázdne daňové priznanie. Žalobca ďalej poukázal na to, že podanie daňového priznania za rok 2017 nebolo predmetom mandátnej zmluvy, išlo o činnosť nad rámec uzatvorenej mandátnej zmluvy. Žalovaný nikdy nevytýkal žalobcovi žiadne vady a nedostatky v súvislosti s predmetnou mandátnou zmluvou. Žalobca dobrovoľne sám bez dohody so žalovaným, nad rámec vzájomných dohôd, znížil fakturovanú sumu za poskytnuté služby podľa mandátnej zmluvy o 60,00 eur, ktorá odpovedá pokute podľa sadzobníka daňového úradu za nedodržanie termínov na podanie daňového priznania. Ďalej žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným neboli dohodnuté osobitné lehoty na zariaďovanie záležitostí žalobcom.
5. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie vo svojom písomnom podaní a na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že podanie daňového priznania za rok 2017 nebolo predmetom mandátnej zmluvy, pretože predmetom mandátnej zmluvy bolo komplexné vedenie účtovníctva. Preto žalovaný trvá na tom, že žalobca mu neposkytol riadne a včas to, čo mal podľa mandátnej zmluvy vykonať. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nikdy nevytýkal žalobcovi nedostatky pri plnení jeho povinnosti z mandátnej zmluvy, žalovaný uviedol, že mandátna zmluva trvala len po dobu troch mesiacov od apríla do júla 2018 a z odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného z 13.7.2018 jednoznačne vyplýva, že dôvodom, pre ktorý žalovaný odstúpil od zmluvy bolo podstatné porušenie povinnosti žalobcom.
6. Súd prvej inštancie mal v konaní za nesporne preukázané to, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 8.4.2018 Mandátnu zmluvu s obsahom tak, ako to uviedol žalobca v žalobe. Podľa čl. IV. bod 1 mandátnej zmluvy, prislúcha za výkon činnosti v súlade s mandátnou zmluvou žalobcovi paušálna odmena 100,00 eur bez DPH mesačne a odmena za spracovanie účtovnej závierky plus inventúry vo výške 210,00 eur, odmena za spracovanie daňového priznania právnickej osoby vo výške 90,00 eur a ostatné prípadné položky podľa cenovej ponuky mandatára. V konaní nebolo sporné ani to, že medzi žalobcom a žalovaným neexistovali nad rámec zákona osobitné dohody o čase zariaďovania jednotlivých záležitostí podľa predmetnej mandátnej zmluvy. Nebolo sporné ani to, že žalobca podal v mene žalovaného daňové priznanie oneskorene, a to dňa 4.7.2018. Nesporné bolo aj jednostranné odstúpenie od predmetnej mandátnej zmluvy zo strany žalovaného a toto odstúpenie od zmluvy žalobcovi bolo doručené 13.7.2018. Z obsahu tohto odstúpenia od zmluvy, ako jednostranného právneho úkonu vyplýva, že žalovaný odstupuje od mandátnej zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu a to tým, že napriek tomu, že žalovaný poskytol žalobcovi všetky účtovné doklady potrebné k spracovaniu daňového priznania pre daň z príjmu za zdaňovacie obdobie roka 2017, žalobca v mene žalovaného podal toto daňové priznanie oneskorene až 4.7.2018. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že faktúrou č. Y. zo dňa 25.10.2018 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 210,00 eur za spracovanie účtovnej závierky 2017, sumu 90,00 eur za spracovanie daňového priznania za rok 2017 a sumu 300,00 eur za evidenciu účtovníctva za obdobie 3 mesiacov. Vo faktúre bola stornovaná suma 60,00 eur za neskoré dodanie. Faktúra na sumu celkom 540,00 eur nadobudla splatnosť dňa 1.11.2018, a nebolo sporné ani to, že túto faktúru žalovaný žalobcovi neuhradil.
7. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na odmenu za zariadenie záležitostí podľa čl. IV. bod 2 mandátnej zmluvy.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 566 ods. 1, 2, § 567 ods. 1, § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú mandátnu zmluvu a povinnosti mandatára z mandátnej zmluvy a nárok na odplatu pre mandatára, ďalej podľa ustanovení § 344 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy, podľa § 344 ods. 1, § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka o omeškaní dlžníka s plnením zmluvnej povinnosti, ďalej podľa ustanovení § 17 ods. 4, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, podľa ustanovení § 49 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že ak medzi sporovými stranami neexistovala osobitná dohoda o lehotách, v ktorých má žalobca zariaďovať jednotlivé dojednané záležitosti žalovaného, preto je potrebné pri určení, či žalobca dodržal jednotlivé lehoty pri zariaďovaní záležitostí v mene žalovaného podľa mandátnej zmluvy, vychádzať zo zákonných lehôt uvedených v Zákone o účtovníctve a v Zákone o dani z príjmov. Uviedol, že podľa § 17 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Žalovaný v konaní netvrdil to, že by žalobca v jeho mene zostavil účtovnú závierku oneskorene za rok 2017 a netvrdil ani to, že by evidencia účtovníctva nebola vykonaná riadne. Žalovaný neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by súd prvej inštancie mohol vyvodiť záver, že v tejto časti by nebolo plnenie záväzku žalobcu z mandátnej zmluvy vykonané riadne a včas. Žalovaný v konaní namietal a argumentoval iba to, že žalovaný nepodal včas daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2017. To znamená, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, o vadách vedenia účtovníctva alebo spracovania účtovnej závierky za rok 2017, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu v rozsahu 510,00 eur, v ktorej žalobe vyhovel, je dôvodná. Pozostáva z uplatneného nároku žalobcu v časti 300,00 eur za evidenciu účtovníctva žalovaného za obdobie 3 mesiacov a 210,00 eur za spracovanie účtovnej závierky žalovaného za rok 2017, pretože žalovaný dôvodnosť týchto dvoch častí uplatnenej pohľadávky v konaní kvalifikovane nepoprel.
10. Súd prvej inštancie k odmene žalobcu podľa mandátnej zmluvy za podanie daňového priznania žalovaného za rok 2017 uviedol, že ako predbežnú otázku riešil, či podanie daňového priznania bolo predmetom uzatvorenej mandátnej zmluvy. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v súlade s ust. § 49 ods. 1 a ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, bol žalovaný povinný podať daňové priznanie v lehote do 02.07.2018. Vzhľadom na široko koncipovaný predmet mandátnej zmluvy vymedzený v čl. III. bod 2 a skutočnosť, že daňové priznanie žalovaného za rok 2017 bolo potrebné vypracovať v období platnosti mandátnej zmluvy, súd na základe predložených listinných dôkazov uzatvoril, že vypracovanie daňového priznania žalovaného za rok 2017, napokon rovnako ako spracovanie účtovnej závierky za ten istý rok, bolo predmetom mandátnej zmluvy zo dňa 08.04.2018. V konaní nebolo sporné to, že žalobca podal daňové priznanie žalovaného oneskorene a to až 4.7.2018. Žalobca ohľadom tejto časti pohľadávky nepoprel tvrdenie žalovaného, že všetky účtovné doklady potrebné k spracovaniu daňového priznania žalobca od žalovaného obdržal. Žalobca omeškanie odôvodňoval chybou servera, prostredníctvom ktorého sa daňové priznanie podáva, a pokynmi žalovaného, podľa ktorých žalobca nemal podať ani prázdne daňové priznanie. Súd prvej inštancie pri hodnotení tejto argumentácie vychádzal z predpokladu, že v situácií, keď je server Finančnej správy SR pre podávanie daňových priznaní nefunkčný, nie je možné podať žiadne, teda ani prázdne daňové priznanie. Podanie prázdneho daňového priznania je podaním chybným, a preto ho nemožno kvalifikovať ako riadne splnenie povinností daňovníka. V časti pohľadávky o zaplatenie odmeny za spracovanie daňového priznania vo výške 90,00 eur nie je uplatnený nárok žalobcu dôvodný, a preto v tejto časti (v III. výroku rozsudku) súd prvej inštancie žalobu zamietol.
11. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnené zákonné úroky z omeškania podľa § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje úroky z omeškania dlžníka, ďalej podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013, ktoré upravuje výšku úrokov z omeškania a priznal žalobcovi 9% zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 2.11.2018, teda prvým dňom omeškania žalovaného so zaplatením fakturovanej mandátnej odmeny.
12. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,00 eur, v II. výroku rozsudku podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z.
13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v IV. výroku rozsudku tak, že náhradu trov konania priznal podľa pomeru úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi 89,66% trov tohto konania, pretože súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti istiny 510,00 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 94,83% a úspech žalovaného predstavuje zvyšný podiel 5,17%. Po odpočítaní úspechu žalobcu a úspechu žalovaného (94,83% - 5,17%) je pomer úspechu žalobcu podľa § 255 ods. 2 C.s.p. 89,66%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti I., II. a IV. výroku rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Uviedol, že žalobca podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce z predmetnej mandátnej zmluvy, preto žalovaný od mandátnej zmluvy odstúpil dňa 13.7.2018. Žalobca voči samotnému odstúpeniu od zmluvy žiadnym spôsobom v konaní nenamietal. V konaní nebolo sporné ani to, že žalobca podal v mene žalovaného daňové priznanie až dňa 4.7.2018, a teda oneskorene. Toto nebolo v konaní na súde prvej inštancie sporné. Žalovaný uviedol, že podanie daňového priznania v zákonnej lehote a zákonným spôsobom, je nutné vnímať ako hlavnú a ťažiskovú povinnosť každého daňového subjektu. Vznik nároku žalobcu ako mandatára bol viazaný podľa mandátnej zmluvy na riadne a včasné zariadenie dohodnutých záležitostí. Pretože žalobca neposkytol tieto služby žalovanému riadne, preto mu nevznikol nárok na odplatu. Svedčí o tom aj samotný obsah faktúry, kde žalobca fakturoval žalovanému odmenu mandatára a uviedol storno - pokutu za neskoré podanie. Preto žiaden z úkonov, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia odmeny, nemožno považovať za úkon vykonaný riadne a včas, pretože spracovanie účtovnej závierky či evidencia účtovníctva, nemá pre žalovaného sama o sebe žiaden ekonomický či právny zmysel, keď nedôjde k splneniu hlavnej daňovej a účtovnej povinnosti, ktorou je riadne a včasné podanie daňového priznania. Evidencia účtovníctva a spracovanie účtovnej závierky sú len podpornými úkonmi, ktoré sú podkladom pre riadne podanie daňového priznania. Žalovaný preto uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil, keď priznal žalobcovi odmenu vo výške 510,00 eur za vedenie účtovníctva a spracovanie účtovnej uzávierky a taktiež paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ďalej žalovaný uviedol, že dôvodom nepodania daňového priznania včas nebola tvrdená chyba servera, ale nedbalosť a neplnenie si povinností zo strany žalobcu. Žalobca nemal v tom čase spracovanú účtovnú závierku, ani riadne vykonanú evidenciu účtovníctva, z toho dôvodu nepodal včas daňové priznanie, preto žalobcovi nevznikol nárok na odmenu podľa predmetnej mandátnej zmluvy. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
15. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepodal, odvolanie mu bolo doručené 24.11.2019.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v napadnutom rozsahu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 379 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd udáva:
20. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že ak žalobca nesplnil časť mandátnej zmluvy - nepodal včas daňové priznanie za rok 2017, že preto žalobcovi nevznikol nárok na žiadnu odmenu podľa mandátnej zmluvy, teda ani za evidenciu účtovníctva, ani za spracovanie účtovnej závierky za rok 2017.
21. Toto tvrdenie žalovaného nemôže obstáť, pretože sám žalovaný v uzatvorenej mandátnej zmluve dohodol so žalobcom odplatu za výkon jednotlivých činností žalobcu ako mandatára v prospech žalovaného ako mandanta, a to ako samostatné odmeny za každú z vykonanej činnosti. Žalobca a žalovaný teda nedohodli v mandátnej zmluve jednu odmenu za vykonanie všetkých činností až po riadne a včasné podanie daňového priznania. Záväzok žalobcu na plnenie podľa mandátnej zmluvy je preto deliteľný záväzok v zmysle ustanovenia § 293 Obchodného zákonníka a je preto deliteľný aj záväzok žalovaného ako mandanta zaplatiť žalobcovi odmenu za jednotlivé činností podľa mandátnej zmluvy a nie za celú činnosť žalobcu ako mandatára v jednej odmene. Ani z obsahu mandátnej zmluvy nevyplýva, že by si zmluvné strany dohodli podmienku výplaty celej odmeny mandatára až po splnení poslednej z vykonávaných činností, a to podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2017. Predmetný záväzkový vzťah založený mandátnou zmluvou bol rozdelený na 3 samostatné povinnosti žalobcu ako mandatára, s tromi samostatne dohodnutými odmenami, a to paušálna odmena 100,00 eur mesačne (za vedenie účtovníctva), 210,00 eur za spracovanie účtovnej závierky a inventúry a 90,00 eur za spracovanie daňového priznania.
22. Nie je dôvodné ani ďalšie tvrdenie žalovaného v odvolaní, že „spracovanie účtovnej závierky či evidencia účtovníctva, nemá pre žalovaného sama o sebe žiaden ekonomický či právny zmysel, keď nedôjde k splneniu hlavnej daňovej a účtovnej povinnosti, ktorou je riadne a včasné podanie daňového priznania“. Odvolací súd poukazuje na správne posúdenie týchto povinností žalobcu tak ako ich uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, v odseku 40. a zároveň považuje za správne aplikovanie jednotlivých ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, doslovne citovaných v odsekoch 27. - 32. odôvodnenia rozsudku.
23. Z týchto, v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie doslovne citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalovaný ako účtovná jednotka - právnická osoba, je povinná viesť účtovníctvo v zmysle § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve a zároveň je povinná podľa § 5 ods. 2 zákona o účtovníctve zostaviť a predložiť účtovnú závierku. Z toho vyplýva, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že bez podania daňového priznania nemá pre žalovaného žiaden zmysel vedenie účtovníctva a zostavenie a predloženie účtovnej závierky. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že každá z týchto činností, ktorú vykonal žalobca ako mandatár pre žalovaného ako mandanta podľa mandátnej zmluvy, bola pre žalovaného potrebná a bolo zákonnou povinnosťou žalovaného tieto činnosti vykonať alebo vykonaním týchto činností poveriť tretiu osobu. Povinnosťou žalovaného ako účtovnej jednotky nebolo iba podať daňové priznanie v zmysle § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ale jeho povinnosťou bolo aj viesť účtovníctvo a zostaviť a predložiť účtovnú závierku. Preto vykonanie aj týchto činností zo strany žalobcu pre žalovaného - vedenie účtovníctva a predloženie účtovnej závierky malo pre žalovaného ekonomický a právny význam, pretože bolo zákonnou povinnosťou žalovaného.
24. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie 510,00 eur, a to 210,00 eur za spracovanie účtovnej závierky za rok 2017 a 300,00 eur za evidenciu účtovníctva.
25. Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 510,00 eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania 9% ročne od 2.11.2018 do zaplatenia, v II. výroku o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a vo IV. výroku o pomernej náhrade trov konania, ako vecne správny.
26. O trovách tohto odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože preukázateľné trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).