Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-48-2016.pdf
PDF · 114.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 864 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: P. A., bytom Y. XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 120,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 75,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
- zo sumy 38,56 eur od 26.12.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 37,31 eur od 26.02.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 25,96 %. O výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 120,46 eur spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávajúceho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015 (a poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Obo 210/01, R 119/2003). Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. Zmluvy pripojení a ich príp. dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu mal žalovanému poskytovať vymedzené služby a žalovaný mal uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včasne splnil a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Žalobca si v konaní uplatnil nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby v sume 120,46 eur, suma vo výške 43,55 eur - faktúra č. 7312962520, splatná dňa 25.12.2013, suma vo výške 76,91 eur - faktúra č. 7401413763, splatná dňa 25.02.2014. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť pohľadávku
riadne a včas a nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania, žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Zmluva o pripojení zo dňa 19.07.2008, 18.05.2009 a 21.12.2009, Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 19.07.2008 a 21.12.2009, faktúry, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015.
4. Súd výzvou zo dňa 11.07.2017 a uznesením č.k. 15Csp/48/2016-46 zo dňa 24.01.2020 vyzval žalovaného podľa ust. § 167 ods. 2 CSP, aby sa v súdom stanovenej lehote k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami, vrátane poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu boli žalovanému doručené dňa 28.01.2020, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 120,46 eur s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.04.2020 o 08.15 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu 13.03.2020. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.
11. Zo zmluvy o pripojení zo dňa 19.07.2008, 18.05.2009 a 21.12.2009 súd zistil, že bola uzavretá medzi T-Mobile Slovensko, a.s. (právnym predchodcom poskytovateľa, Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným podľa zákona č. 610/2003 Z.z., ktorý nahradil zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako ,,zákon o elektronických komunikáciách“). V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.07.2008 bol dohodnutý program služieb 100Viac (MT Nokia 6300), Dodatkom zo dňa 21.12.2009 bol dohodnutý program 20+20Viac (MT
Nokia 6303) a zmluvné strany sa dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov, pri ktorej nesplnení bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10.000 Sk (Dodatok zo dňa 19.07.2008) a 248,95 eur (Dodatok zo dňa 21.12.2009). Účastník zmluvy sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a dodatkom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky.
12. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s., vystavil žalovanému faktúry. z ktorých si žalobca uplatnil sumy nasledovne:
- suma vo výške 43,55 eur - faktúra č. 7312962520, splatná dňa 25.12.2013, súčasťou fakturovanej sumy bol poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur (pozn. na pokutu si žalobca neuplatňuje DPH);
- suma vo výške 76,91 eur - faktúra č. 7401413763, splatná dňa 25.02.2014, súčasťou fakturovanej sumy bol poplatok za prerušenie služby - neplatenie v celkovej sume 39,60 eur s DPH (33 eur bez DPH). Listom zo dňa 29.09.2014 Slovak Telekom a.s. odstúpil od Zmluvy o poskytované verejných služieb z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Slovak Telekom a.s. dňa 04.09.2015 oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu, na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. Bratislava a Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava dňa 27.08.2015, pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli k 04.09.2015 do vlastníctva žalobcu.
13. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
14. Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa ust. § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
17. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
18. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
19. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a), b) a d), zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako ,,zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.
21. Podľa ust. § 43 ods. 2 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
22. Podľa ust. § 43 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách, koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
23. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
24. Podľa ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
25. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
26. Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
27. Podľa ust. § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
28. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
31. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy a táto vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Zmluva o poskytovaní verejných elektronických služieb je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou, na základe ktorej sa poskytovateľ zaväzuje k poskytovaniu služieb užívateľovi, užívateľ sa zaväzuje za služby poskytovateľovi riadne a včas platiť po dobu viazanosti; ak to neurobí, môže byť zmluva zo strany poskytovateľa ukončená.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd z listinných dôkazov žalobcu preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 19.07.2008, 18.05.2009 a 21.12.2009 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách, v znení Dodatkov. Listom zo dňa 29.09.2014 Slovak Telekom a.s. odstúpil od Zmluvy o poskytované verejných služieb z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Uvedenú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená ako spotrebiteľská zmluva. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis), preto súd uvedený zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa cit. zákona.
33. Veriteľ mohol svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky žalobcovi a s postúpením pohľadávky prešlo aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 postupca Slovak Telekom, a.s. Bratislava oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky žalobcovi. Keďže postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je založená aktívna vecná legitimácia žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
34. Právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť podľa Zmluvy o poskytovaní verejných služieb splnil, poskytol žalovanému dojednaný druh verejných služieb uvedených v Dodatkoch k zmluve o pripojení. Z vyššie uvedených faktúr mal súd nesporne preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby podľa zvoleného programu služieb nesplnil, nakoľko nezaplatil faktúru v lehotách splatnosti, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku za poskytované verejné služby
- mesačné poplatky uplatnené žalobcom:
- vo výške 38,56 eur z faktúry č. 7312962520, splatnej dňa 25.12.2013,
- vo výške 37,31 eur z faktúry č. 7401413763, splatnej dňa 25.02.2014, t.j. spolu sumu vo výške 75,87 eur (výrok č. I rozsudku).
35. Žalobca si z predložených faktúr uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky (4,99 eur z faktúry č. 7312962520) a poplatku za prerušenie služby - neplatenie (39,60 eur z faktúry č. 7401413763), i napriek tomu, že žalobca sám v žalobe uvádzal, že si uplatňuje výlučne nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby.
36. K poplatku vo všeobecnosti súd uvádza, že nebolo preukázané, že by takýto poplatok (v celej výške alebo aj v časti) z uvedeného dôvodu bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na prerušenie služby a ani odpojenie, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu prerušenie služby a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech, a teda bol by za ňu povinný platiť. Oba inštitúty sú nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaného, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie služby a odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu (jeho právneho predchodcu),
nie službou v prospech žalovaného, preto súd v tejto časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie časti poplatku za prerušenie služby - neplatenie vo výške 39,60 eur žalobu zamietol (výrok č. II rozsudku).
37. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 4,99 eur, vyúčtovaného vo vystavenej faktúre, súd uvádza, že takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok žalobcu podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, definovaný ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť týchto nákladov. To znamená, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov žalobcu vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a nie o ich paušálnu náhradu. Súd uvádza, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol žalovanému reálne doručoval upomienky či už e-mailom, SMS správou alebo písomne. V tejto súvislosti v jeho žalobe absentovali aj akékoľvek skutkové tvrdenia ohľadom času a formy zaslania upomienok, preto súd nemohol z tvrdení žalobcu vychádzať ani s prihliadnutím na procesnú pasivitu žalovaného.
38. Naviac, ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od Zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať od žalovaného v pozícii spotrebiteľa zaplatiť rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia) a takýto poplatok slúži len dodávateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom) (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/188/2017). Čo sa týka konkrétne poplatku za upomienku, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu, ak tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku Krajský súd Trnava zo dňa 13.08.2014, sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014. Na základe vyššie uvedeného považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4,99 eur z titulu poplatku za upomienky za nedôvodný a v tejto časti žalobu rovnako zamietol (výrok č. II rozsudku).
39. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Keďže sa žalovaný so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry zo žalobcom uplatnenej sumy v požadovanej výške 5,00 % ročne (i keď zákonný nárok na úrok z omeškania by v čase vzniku omeškania žalovaného bol vyšší). S poukazom na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel aj v časti príslušenstva.
42. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 25,96 %. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 120,46 eur, súd mu priznal sumu vo výške 75,87 eur, žalobca mal teda úspech v konaní vo výške 62,98 % a žalovaný vo výške 37,02 %. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, ktorou bol v tomto prípade žalobca, odpočítal úspech menej úspešnej strany, ktorou bol v tomto prípade žalovaný a zistil, že čistý úspech žalobcu predstavuje 25,96 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. III rozsudku).
47. Podľa ust. § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z.z.“), účinného dňom 27.03.2020, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
48. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z., ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.
Súd poučuje strany, že lehota na podanie odvolania do 30.04.2020 neplynie /§ 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z./
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.