Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/14/2020

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX, maloletého N. Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX a maloletú F. Z., narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S. C., deti rodičov: G. O., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom H. XX, zastúpenej A.. T. R., advokátkou so sídlom T. XX/XX, S. C. a Z. Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. decembra 2019, č. k. -33, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného pre mal. K. a pre mal. N. a vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 15.10.2019 do 31.12.2019 pre mal. K. a pre mal. N. p o t v r d z u j e .

Vo výroku o styku otca s mal. K., mal. N. a mal. F. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -32 zo dňa 03.07.2018 vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný platiť výživné na mal. K. zvýšené zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 185,- eur mesačne a na mal. N. zvýšené zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 155,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 15.10.2019, ktoré otec bude zasielať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých (prvý, druhý výrok). Súčasne citovaný rozsudok zmenil i vo výroku o úprave styku tak, že styk otca s mal. K., mal. N. a mal. F. neupravil (tretí výrok). Návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol (štvrtý výrok). Zameškané (zročné) výživné za obdobie od 15.10.2019 do 31.12.2019 na mal. K. vo výške 89,19,- eur a na mal. N. vo výške 89,19,- eur otcovi uložil zaplatiť do rúk matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (šiesty výrok).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom tamojšieho súdu č. k. -32 zo dňa 03.07.2018 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, mal. K., mal. N. a mal. F. boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 150,- eur, 120,- eur a 100,- eur mesačne, súčasne bol upravený styk otca s mal. deťmi. V čase tejto úpravy výživného bol príjem otca vo výške 1.040,88,- eur, mal. K. mal ukončený 8. ročník základnej školy a mal. N. 3. ročník základnej školy. Od doby ostatnej úpravy výživného v júli 2018 (viď spis tunajšieho súdu sp. zn. ) sa pomery na strane otca podstatne nezmenili, keď jeho príjem v podstate rovnaký. Podstatne sa však zmenili pomery na strane mal. K. a mal. N.. Pokiaľ ide o mal. K., táto zmena spočíva najmä v tom, že po rozvode vznikla potreba zaobstarať mu zubný strojček , ktorý stál okolo 600,- eur, nastúpil na strednú školu, čím tiež vzrástli jeho výdavky (a to bez ohľadu na to, či by išlo o strednú školu na N. alebo v S. či S. C.), preto výživné zvýšil o 35,- eur. Pokiaľ ide o mal. N., aj u neho vznikla potreba zaobstarať mu zubný strojček, ktorý stál 535,- eur, nastúpil na druhý stupeň ZŠ, matka mu musela

kúpiť novú športovú výstroj, preto výživné zvýšil o 35,- eur. Výživné 185,- eur, resp. 155,- eur je pritom adekvátne aj príjmu otca, ktorý zarába 1.045,- eur mesačne, a ktorý má ešte vyživovaciu povinnosť k tretiemu dieťaťu - mal. F.. Súd prvej inštancie vyčíslil výšku dlhu (nedoplatku) za minulé obdobie pred rozhodnutím súdu 89,19 eur pre každé dieťa (K. a N.) s tým, že otcovi podľa povolil tieto sumy zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Pokiaľ matka argumentovala tým, že výživné je potrebné zvýšiť z dôvodu, že mal. K. začal chodiť na strednú školu na N., tento argument vzhľadom na druhú vetu Zákona o rodine neobstojí. Povinnosť rodičov platiť výživné je totiž limitovaná tým, aká je ich životná úroveň. V danom prípade sa životná úroveň rodičov mal. K. odvíja z toho, že pravidelné príjmy jeho matky sú 522,16,- eur a pravidelný príjem otca je 1.045,- eur, a že rodičia majú tri deti. Pri takýchto bežných príjmoch potom štúdium na súkromnej strednej škole v zahraničí skutočne predstavuje určitý luxus - a to z dôvodu, že zápisné je 4.500,- Kč, školné 94,- eur mesačne, cestovné do N. a späť je cca 46,- eur mesačne (20 dní x 2,30 eur), zo školy sa cestuje na výlet do R., čo stojí 200,- eur. Za danej príjmovej situácie rodičov je teda štúdium maloletého na súkromnej strednej škole možné iba v prípade, ak sa rodičia slobodne rozhodnú, že znížia svoju životnú úroveň, aby ich dieťa mohlo na takejto škole študovať. Takéto rozhodnutie je však už otázkou morálnou a nie právnou. Zákon, a teda ani súd totiž nemôže rodiča nútiť, aby financoval svojmu dieťaťu štúdium na súkromnej škole v zahraničí, ak dieťa môže získať obdobné vzdelanie aj na štátnych stredných školách v okolí bydliska maloletého bez nutnosti platiť zápisné 4.500,- Kč, školné 94,- eur mesačne a 200,- eur za výlet do R.. Matka videla zmenu pomerov na strane otca aj v tom, že tento po vyporiadaní BSM v roku 2019 získal výplatok 16.000,- eur, súd prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že ide o podstatnú zmenu pomerov. V dôsledku vyporiadania BSM sa totiž iba zmenila štruktúra aktív a pasív otca, ktoré mal už v čase rozvodu manželstva (t. j. jeho spoluvlastnícky podiel na byte a záväzok voči banke sa zmenil na peňažnú hotovosť); otec však žiadny nový majetok nezískal.

4. Matka navrhla, aby súd zmenil rozsudok č. k. -32 vo výrokoch o úprave styku otca s maloletými deťmi , rodičia v priebehu konania požiadali o to, aby súd styk otca s deťmi neupravoval (č. l. 25), a súd prvej inštancie preto návrhu matky v tejto časti vyhovel.

5. Z obsahu spisu je zrejmé, že obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (ďalej iba SOS) nie je v záujme detí. Nesúlad SOS zo záujmom detí je zrejmý zo samotných vyjadrení maloletých, keď mal. K. uviedol, že si nevie predstaviť, ako sa všetci pomestia do otcovho bytu, najmä keď tam okrem nich bude ešte aj otcova priateľka, s ktorou si nemá čo povedať, a keď mal. N. a F. uviedli, že ak im bude chýbať mama, chcú, aby ich otec hneď k nej zaviezol. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti a tento návrh matky zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , o trovách konania rozhodol podľa .

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka mal. detí, a to proti výrokom o zvýšení výživného, zročného výživného a úpravy styku, akceptovala rozhodnutie súdu o zamietnutí jej návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, proti tomuto výroku výslovne odvolanie nepodala. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil tak, že zvýši výživné pre mal. K. na sumu 300,- eur mesačne, pre mal. N. na sumu 220,- eur mesačne a upraví styk otca s deťmi tak, že otec je povinný stretávať sa s nimi každý párny víkend v mesiaci od piatku do nedele a každý nepárny týždeň od utorka do štvrtka. Uviedla, že pomery na strane mal. K. sa zmenili, nakoľko začal navštevovať strednú školu, mal. N. začal navštevovať druhý stupeň základnej školy. Poukázala na zmenu pomerov rodičov, keď ona prevzala na seba záväzok z BSM splácať úver vo výške 38.200,- eur a z titulu vyporiadania BSM otcovi vyplatila sumu 16.000,- eur. Obom deťom bolo potrebné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť - zhotovenie čeľustno-ortopedického aparátu, s čím mala spojené zvýšené náklady. Poukazovala na fyzickú zmenu syna K., ktorý od poslednej úpravy zmenil veľkosť obuvi zo 41 na 46 a oblečenie z veľkosti S na veľkosť M/L. Ďalej uviedla, že otec sa okrem bežného výživného nepodieľa na zvýšených nákladoch detí, a preto považovala svoj návrh za dôvodný. Zdôraznila, že účastníci konania majú i mal. dcéru F., na ktorú otec prispieva výživným vo výške 100,- eur mesačne. Tvrdila, že otec o deti neprejavuje dostatočný záujem, nie dostatočne rešpektuje ich vôľu a potreby, po rozhodnutí súdu prvej inštancie si prestal deti brávať do starostlivosti počas víkendov, prestal mať záujem o styk s nimi s odôvodnením, že platí vyššie výživné. Deti sa musia domáhať, aby si ich otec zobral do starostlivosti. Domáhala sa preto, aby súd upravil styk otca s deťmi počas pracovného

týždňa aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Náklady súvisiace so vzdelávaním mal. K. vyčíslila na sumu 257,80,- eur (školné 94,- eur, 88,80,- eur cestovné S. - N. a späť, 25,- eur mobil, 5,- eur denne na stravu, strava doma 50,- eur). Okrem uvedenej sumy uhrádza i ďalšie prostriedky na mimoškolské aktivity, zdravotné pomôcky, vreckové a stravu doma. Náklady mal. N. vyčíslila - MHD 16,64,- eur, mobil 5,- eur, hokej - 10,- eur, vreckové 15,- eur, strava, desiata, nákup pečiva na tréning 20,- eur mesačne. U oboch detí poukázala na zdravotné pomôcky, oblečenie, obuv. Ďalej uviedla, že jej priemerný mesačný zárobok predstavujú sumu 603,- eur, od novembra do apríla má príjem z dohody o vykonaní práce vo výške od 126,79,- eur do 327,- eur mesačne. Nie je schopná z uvedených finančných prostriedkov hradiť všetky náklady súvisiace s bývaním, úverom a potreby detí. Konštatovala, že otec mal. detí je osobou zdravou, nič mu nebráni, aby si zabezpečil prípadnou dohodou pri bežnom pracovnom pomere aj iný príjem, aby mohol pokryť náklady detí. Otec má zabezpečené bývanie, má zabezpečené základné bežné a denné potreby a príjem, ktorý má aj vo zvýšenej miere môže použiť na potreby detí.

7. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal napriek tomu, že si myslí, že u mal. N. žiaden dôvod na zvýšenie výživného nebol, jeho náklady sa od predchádzajúceho rozhodnutia nezmenili. Za nepochopiteľné považoval to, že matka detí podala odvolanie hlavne voči výroku o jeho styku s deťmi, keď sama navrhla, aby styk s deťmi upravený nebol a on rezignoval a súhlasil, nakoľko od rozvodu manželstva musel doslova bojovať, aby sa mohol s deťmi v čase, ktorý súd určil, stýkať. S deťmi sa chcel stýkať vždy, nielen vtedy, keď mu to umožnil súd, ale o tom v minulosti nemohlo byť ani počuť, a teraz matka chce, aby mu bola uložená povinnosť brávať si deti v určené dni. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v celom rozsudku chýba zmienka o tom, koľko prispieva matka na maloleté deti, vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. S tým, že mal. K. chodí na strednú školu do N., nesúhlasil, pretože ide o nadštandard, ktorý si môžu dovoliť rodičia, ktorí financie majú a nie ako uviedla matka, že ja sa mám uskromniť a mám uprednostniť potreby detí pred svojimi. Uvedené náklady vytvorila v podstate matka a on ich považuje za neopodstatnené a neodôvodnené. Pokiaľ matka tvrdí, že prevzala na seba celú hypotéku, ktorú hradí ona a vyplatila mi finančnú náhradu za vyporiadanie BSM, uviedol, že matka sa stala vlastníčkou bytu, ktorý patril do BSM a spoločným dlžníkom na hypotéke je jej nový partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Za spornú považoval mzdu uvádzanú matkou vo výške 601,- eur brutto, nakoľko pracuje ako zdravotná sestra a takáto výška mzdy je protizákonná. A určite by so svojou praxou nepracovala za tak nízku mzdu. Pokiaľ by matka mala takú nízku mzdu a nevedela by hradiť potreby detí, syn by nechodil na súkromné gymnázium a deti by nenosili značkové oblečenie, nechodili na výlety a pod. Poukázal na krátku dobu od poslednej úpravy výživného, čo bolo pred jeden a pol rokom. Uviedol, že jeho príjem sa od predchádzajúceho rozhodnutia nezmenil a nemá možnosti mať vyšší príjem. Tvrdil, že matka ho ako otca spochybňuje, čím vytvára priestor, aby deti k nemu mali negatívny postoj, uvádza im, že nedostatočne prispieva na ich výživu. Zdôraznil, že má deti rovnako rád ako ich matka, pričom ona robí všetko pre to, aby deti k nemu nechodili a zároveň robí všetko pre to, aby ho ako otca pred nimi znemožnila. S deťmi sa stretáva a má o ne záujem. Najviac sa stretáva s mal. F., aj počas týždňa, aj cez víkendy. N. sa intenzívne venuje hokeju, takže takmer každý víkend je niekde na zápase alebo na turnaji, takže je pochopiteľné, že víkendy s ním až tak netrávi, ale samozrejme vie, že kedykoľvek po škole môže k nemu prísť a kedykoľvek niečo potrebuje, môže sa na neho obrátiť. K. je už vo veku, keď sám vie povedať čo chce alebo nechce a už nemá energiu bojovať s matkou detí, či mu deti dá, že jej vadí, ako s deťmi trávi čas, a že deťom káže, aby im kupoval veci a pod.

8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

9. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

10. Krajský súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch o výživnom a zročnom výživnom ako vecne správny potvrdiť podľa a vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na ust. , .

11. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol účastníkmi spochybnený vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, tento výrok nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

12. Odvolanie matky smerovalo výlučne proti výrokom o zvýšení výživného pre mal. K. a mal. N. a s tým súvisiacim výrok o zročnom výživnom, ako i proti výroku o styku otca s mal. deťmi. Matka v podanom odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že nedostatočne prihliadol na zvýšené náklady mal. detí a na zmenu pomerov rodičov mal. detí a trvala na tom, aby výška výživného bola stanovená pre mal. K. vo výške 300,- eur mesačne a mal. N. na sumu 220,- eur mesačne z dôvodu zvýšených nákladov na uspokojovanie ich potrieb. Vytýkala tiež súdu jeho rozhodnutie, ktorým zmenil úpravu styku otca s mal. deťmi a domáhala sa, aby súd uložil otcovi povinnosť stretávať sa s deťmi každý párny víkend od piatku do nedele a každý nepárny týždeň od utorka do štvrtka.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

14. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich vyživovacích povinností.

15. Súd prvej inštancie v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na to, či na strane oprávnených alebo povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. K. a mal. N. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. -32 zo dňa 03.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. júla 2018, matka návrh na zvýšenie výživného podala dňa 15.10.2019. V predchádzajúcom rozhodnutí bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné pre mal. K. vo výške 150,- eur mesačne, pre mal. N. vo výške 120,- eur mesačne a pre mal. F. vo výške 100,- eur mesačne. Z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že priemerný čistý mesačný zárobok otca predstavoval sumu cca 1.000,- eur, priemerný čistý mesačný zárobok matky predstavoval sumu cca 600,- eur mesačne. Mal. K. ukončil v tom období 8. ročník základnej školy, N. 3. ročník základnej školy a mal. F. 1. ročník základnej školy, deti nemali zvýšené výdavky. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že významná zmena pomerov nastala na strane mal. K., ktorý navštevuje strednú školu vo N., jedná sa o školu súkromnú, na ktorú je potrebné platiť školné, zvýšené cestovné a ostatné náklady, mal. N. nastúpil na 2. stupeň základnej školy, obe deti navštevuje ortodontickú ambulanciu, potrebujú čeľustno-ortopedický aparát vo výške do 600,- eur.

16. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj pomermi toho, kto má výživné platiť, t. j. otca mal. detí, ktorý v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom mal príjem cca 1.000,- eur, v súčasnosti jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 1.040,88,- eur, matka mala v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom príjem cca 600,- eur , v súčasnosti deklaruje svoj príjem zo zamestnania vo výške 603,- eur mesačne, na základe dohody o vykonaní práce v mesiacoch od novembra do apríla, má príjem vo výške 126,79,- eur po 327,- eur mesačne. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že k zmene pomerov na strane rodičov nedošlo, nie je možné jeho rozhodnutiu nič vytknúť a tento záver je správny.

17. V súlade so zisteným skutkovým stavom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dôvodne návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. K. a mal. N. čiastočne vyhovel, keď konštatoval, že na strane oboch maloletých detí došlo k zmene pomerov, ktorá je dôvodom pre zvýšenie výživného pre mal. K. o 35,- eur mesačne a pre mal. N. o 35,- eur mesačne. Odvolací súd môže len konštatovať, že výška výživného vo výške 185,- eur mesačne pre mal. K., ktorý je študentom 1. ročníka strednej školy a vo výške 155,- eur mesačne pre mal. N., ktorý je žiakom 2. stupňa základnej školy, zodpovedá

nielen odôvodneným potrebám mal. detí vyčíslených matkou v priebehu konania, ako i v podanom odvolaní, vrátane prihliadnutia na ich ostatné bežné náklady primerané ich veku, ale aj pomerom na strane rodičov mal. detí, keď musel zohľadniť nielen pomery mal. detí, ale i príjmy a odôvodnené výdavky jeho rodičov. Pokiaľ otec zo svojho príjmu 1.040,- eur mesačne zaplatí na výživu mal. detí 440,- eur mesačne, nie je možné uzavrieť, že jeho vyživovacia povinnosť nie je plnená v dostatočnom rozsahu. Matka je rovnako povinná zo svojho príjmu prispievať na výživu mal. detí, i keď prevažná časť jej vyživovacej povinnosti je plnená osobnou starostlivosťou o mal. deti. Pokiaľ matka volí pre deti finančne nákladné štúdium alebo šport, musí si byť vedomá, že má dostatok finančných prostriedkov, aby tieto nároky detí mohla uspokojovať, pokiaľ otec s týmito nesúhlasí. Pokiaľ matka zvolila variant štúdia resp. športu bez súhlasu otca, musí prispievať na realizáciu týchto záujmov vo vyššej miere, pokiaľ to nie je v možnostiach otca, opak v danom konaní preukázaný nebol. Nie bez významu je i skutočnosť, že k zmene výšky výživného zo strany otca pre obe maloleté deti došlo v mimoriadne krátkom časovom odstupe od predchádzajúcej úpravy výživného (14 mesiacov) , pričom je reálny predpoklad , že náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb všetkých troch detí budú rásť i v budúcnosti. Potrebné bolo prihliadnuť i na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý v tomto súdnom konaní zastupuje záujmy maloletých detí a ktorý navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

18. Pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že sama prevzala na seba povinnosť splácať hypotéku a otcovi vyplatila v rámci vyporiadania BSM sumu 16.000,- eur, táto jej námietka je v tomto súdnom konaní absolútne nedôvodná, nakoľko prevzatím hypotéky a vyporiadaním BSM sa matka stala výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý nadobudli rodičia mal. detí za trvania manželstva, a otec si za uvedenú sumu musel zabezpečiť náhradné bývanie. Naviac, suma získaná z vyporiadaného BSM nie je majetkovým prírastkom otca, ale ako správne súd prvej inštancie uzavrel, jedná sa iba o zmenu štruktúry aktív a pasív otca, ktoré mal už v čase rozvodu manželstva, čiže i v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom a súvisiacom výroku o zročnom výživnom za obdobie od 15.10.2019 do 31.12.2019, a preto ich ako vecne správne potvrdil.

20. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou matky a jej odvolacím návrhom, aby otcovi bola uložená povinnosť stýkať sa s mal. deťmi každý párny víkend v mesiaci od piatku do nedele a každý nepárny týždeň od utorka do štvrtka.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s mal. deťmi bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. -32 zo dňa 03. júla 2018 upravený tak, že otec je oprávnený sa s mal. deťmi stýkať každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov, každý párny rok počas jarných prázdnin, každý rok počas vianočných sviatkov s tým, že boli určené presné hodiny a dni odovzdávania a preberania detí.

22. Matka sa podaným návrhom v tomto súdnom konaní domáhala zmeny úpravy styku otca s mal. deťmi tak, že styk otca s deťmi sa neupravuje, resp. upravuje spôsobom, akým dôjde k dohode s mal. deťmi. Svoj návrh odôvodňovala tým, že je potrebné prihliadnuť na zmenu v študijných povinnostiach mal. detí a tiež tým, že je potrebné, aby mal. deti prejavili pred opatrovníkom svoje predstavy na trávenie času s otcom včetne miesta styku. Otec s podaným návrhom nesúhlasil, žiadal, aby zostala pôvodná úprava jeho styku s mal. deťmi. Na pojednávaní dňa 25.11.2019 obaja rodičia zhodne uviedli, že pokiaľ ide o úpravu styku, žiadajú, aby súd styk otca s maloletými neupravoval. Súd prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. -32 zo dňa 03.07.2018 vo výrokoch o úprave styku otca s mal. deťmi zmenil tak, že styk otca s deťmi neupravuje. Súd prvej inštancie ohľadne styku otca s maloletými deťmi žiadne dokazovanie nevykonával, nevykonal výsluch účastníkov ohľadne úpravy styku, ani výsluch mal. detí a nezisťoval stanovisko kolízneho opatrovníka.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec mal. detí, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti, má v zmysle Zákona o rodine rodičovské povinnosti, ale aj práva. Jedným z rodičovských oprávnení prostredníctvom ktorých má právo podieľať sa na výchove mal. detí, ktoré mu nie sú zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku otca s mal. deťmi. Rodičia mal. detí, ktorí spolu nežijú, majú právo sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

24. Odvolací súd konštatuje, že konanie o úpravu styku otca s mal. deťmi je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Pokiaľ matka v podanom odvolaní navrhuje upraviť styk otca s mal. deťmi, ktorý pôvodne navrhovala zmeniť tak, že upravený nebude, resp. bude upravený podľa želania detí , následne žiadala styk vôbec neupravovať a v podanom odvolaní žiada uloženie povinností styku otca s deťmi s tým, že otec deklaruje, že sa stýka s mal. F., menej s mal. N. a mal. K., pričom deti styk s ním neodmietajú, má odvolací súd za to, že je potrebné v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie a podľa výsledkov dokazovania rozhodnúť buď o novej úprave styku otca s mal. deťmi alebo zamietnutí návrhu na zmenu úpravy styku otca s deťmi . Je potrebné zdôrazniť, že pôvodná úprava styku otca s mal. deťmi rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. -32 zo dňa 03. júla 2018 je doposiaľ platná a účinná.

25. V prípade rozhodovania súdu o styku rodiča s dieťaťom je potrebné, aby súd poznal názor maloletých detí, ak sú schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť (duševnú, intelektuálnu) svoj samostatný názor súdu poskytnúť. Pri splnení týchto predpokladov, má maloleté dieťa právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a ak sa v týchto veciach koná, má právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa súd musí venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine).

26. Uvedené zákonné ustanovenie premieta článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Aj podľa a súvisiaceho , súd musí prihliadať na názor dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, ak s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť je schopné samostatne vyjadriť svoj názor. Z citovaných ustanovení tiež vyplýva, že súd vníma nielen povinnosť zistiť názor maloletých detí, ale ak sa to neprieči účelu konania, je povinný informovať ich o prebiehajúcom konaní, s prihliadnutím na ich rozumovú a vôľovú vyspelosť, pokiaľ sú schopné pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho konania.

27. Od účinnosti (od 01.07.2016) je uprednostňovaná nová právna úprava, z ktorej vyplýva priame zisťovanie názoru maloletého, aby bol naplnený účel zachovania ochrany a presadzovania najlepšieho záujmu dieťaťa, v konfrontácii s jeho autonómiou vôle, a to bez prítomnosti iných osôb. Proces realizácie priameho zisťovania názoru maloletého dieťaťa je však potrebné odlíšiť od výsluchu maloletého, preto by mal súd vykonávať procesné úkony voči maloletému dieťaťu v zmysle základných zásad a vo vzťahu k dieťaťu zabezpečiť zachovanie všetkých garancií na účinný prístup k spravodlivosti, s využitím neformálnosti tak, aby podkladom rozhodnutia bol skutočný stav veci. Súd musí reflektovať vek a vyspelosť dieťaťa, čo veľmi úzko súvisí i s informovaním dieťaťa. Pre nepriame zisťovanie názoru dieťaťa prostredníctvom tretej osoby - zástupcu dieťaťa, orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, prípadne znalcom, je významné vymedzenie toho, čo má byť predmetom zisťovania.

28. V danom prípade vzhľadom na stanovisko oboch rodičov v priebehu súdneho konania ďalšie dokazovanie na úpravu styku otca s mal. deťmi súd prvej inštancie nevykonával, maloleté deti nevypočul, čo však súdu prvej inštancie vytknúť nemožno, vzhľadom na zhodné vyhlásenia oboch rodičov. Pokiaľ však matka v podanom odvolaní navrhuje styk otca s deťmi upraviť, odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie o styku otca s mal. deťmi v preskúmavanom rozhodnutí zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Úlohou súdu prvej inštancie bude nariadiť v danej veci pojednávanie, vyzvať matku, aby presne špecifikovala svoj návrh na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi, pričom je potrebné zdôrazniť, že toto nie je možné ponechať výlučne na vôľu maloletých detí. Následne súd prvej inštancie oboch rodičov k uvedenému návrhu vypočuje, vyjadrí sa kolízny opatrovník, súd priamo alebo nepriamo vypočuje mal. deti a vykoná i ďalšie dôkazy, ktoré účastníci navrhnú alebo ktoré bude považovať za potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Až následne môže opätovne rozhodnúť o tom, či došlo k takej zmene pomerov účastníkov, ktorá vyžaduje, aby k zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi došlo, akým spôsobom a v akom rozsahu túto zmenu vykoná alebo pokiaľ k zásadnej zmene pomerov účastníkov nedošlo, návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi zamietne.

30. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.