Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-15-2020.pdf
PDF · 69.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. N. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťa rodičov matky V. O. nar. XX.X.XXXX bytom v O. na V. ul. č. X a otca W. N. nar. X.XX.XXXX trvale bytom O. t.č. v H. na ul. M. N. XXXX/X v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 28.11.2019 č.k. 23P/52/2019-43 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. M. N. do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Stretávanie sa otca s maloletou neupravil. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej M. výživným vo výške 150,- € mesačne, ktoré otec je povinný platiť k rukám matky vždy do 10. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom vyhlásenia rozsudku do budúcna. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že s výškou výživného 150,- € nesúhlasí, nakoľko neboli zdokladované jeho výdavky. Žiadal nový termín pojednávania vo veci výživného. Na adrese O. sa už nezdržiava dlhý čas, preto žiada o zasielanie korešpondencie na adresu, kde sa momentálne zdržiava v H. na ul. M. N. XXXX/X.
3. Vyjadrenia k odvolaniu podané neboli.
4. Výroky rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní maloletej, úprave styku a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie o jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch, zároveň nenamietal ostatné skutkové zistenia súdu prvej inštancie, okrem nezistenia jeho životných nákladov. K tejto odvolacej argumentácii je potrebné poukázať na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tejto právnej úpravy je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy preto ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné detailne skúmať výdavky otca na stravu, osobnú hygienu, bývanie a podobne, pričom je nepochybné, že aj otec má rovnaké výdavky na zabezpečenie svojich základných životných potrieb ako má i matka dieťaťa. Napokon otec i keď namieta nezistenie jeho životných nákladov, žiadne doklady o týchto nákladoch nepredložil ani v odvolacom konaní. Vzhľadom na príjem matky 459,- € mesačne a príjem otca 790,- € mesačne s prihliadnutím na zistené odôvodnené potreby mal. dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, považoval aj odvolací súd výživné v rozsahu 150,- € mesačne za primerané a zodpovedajúce zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré nie sú schopné sa živiť, vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
8. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o výživnom pre mal. dieťa, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).