Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-167-2019.pdf
PDF · 96.77 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/167/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P. O. Box 205, Bratislava, proti žalovanému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XXX, T., o zaplatenie 1.584,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40Csp/69/2018-53 zo dňa 8. marca 2019, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (vo výroku II. a III.), takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.273,60 eur spolu s ročným 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 1.273,60 eur od 05.08.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,-eur, pod hrozbou straty výhody splátok, odo dňa právoplatnosti rozsudku; výrokom II. súd vo zvyšku žalobu zamietol; výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 69,82 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Súd po citovaní § 52, § 54 ods. 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch rozsudok vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretou zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 12.09.2014 založený spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ a ktorý spĺňa podmienky na priznanie zvýšenej hmotnoprávnej a procesnoprávnej ochrany podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,-eur s dojednanou odplatou vo výške 1.168,80 eur (celkové náklady spotrebiteľa). Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60tich mesačných splátkach po 44,48 eur vždy k 20temu dňu v mesiaci. Prvýkrát žalovanému vznikla povinnosť úhrady splátky k 20.10.2014. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením si povinnosti už pri prvej splátke, ktorú s omeškaním uhradil dňa 17.12.2014. V dôsledku riadne a včasného neplnenia si zmluvnej povinnosti žalovaného veriteľ pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru dňa 19.07.2015, následkom čoho bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť zosplatnený úver. Súd preskúmal náležitosti zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje správne uvedené obligatórne náležitosti, konkr. úroková sadzba nie je uvedená v správnej výške (zo súdom vykonaného prepočtu vo výške 12,21 % ročne), keď v zmluve je uvedená fixná úroková sadzba vo výške totožnej ako RPMN 28,72 %, čo však nezodpovedá vstupným údajom sumy poskytnutej pôžičky a sumy, ktorá bude splatená (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch). Taktiež v zmluve nie je uvedená obligatórna náležitosť a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva totiž neobsahuje rozčlenenie splátky úveru v sume 44,48 eur tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká predstavuje úrok a iné poplatky. Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru nie je svojvoľné. Predstavuje prehľadné vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby nebolo možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zákonodarca nesankcionuje neplatnosťou, ale poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu v tom, že ak nie je niektorý z týchto údajov v písmene a) až k) a v písmene r) až y) uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3. Na vyhodnotenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, postačí absencia aj len jednej náležitosti. Preto súd po vyhodnotení, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. i), k) zákona o spotrebiteľských úveroch) považoval zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, keď mal za to, že žalovanému bol poskytnutý bezúročný úver vo výške 1.500,-eur, žalovaný splatil 226,40 eur a preto je povinnosťou žalovaného vrátiť 1.273,60 eur, nakoľko po mimoriadnom zosplatnení žalobcom je žalovaný v omeškaní s plnením si jeho povinnosti. V prevyšujúcej časti uplatňovanej istiny, príslušenstva istiny (úroky z úveru) súd žalobu zamietol. Uvedený záver je súladný aj po zohľadnení žalovaným vznesenej námietky premlčania a domáhania sa ochrany spotrebiteľa.
4. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej istiny dňom nasledujúcim po dni mimoriadneho zosplatnenia, preto je povinný zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy 1.273,60 eur zákonné úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výroku vyplývajúce z § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného úveru dňa 30.07.2015, žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 05.08.2015 v zákonnej výške 5,05 % ročne, ktoré súd priznal.
5. Uloženú povinnosť súd umožnil žalovanému splatiť v zmysle § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v pravidelných mesačných splátkach po 100,-eur pod hrozbou straty tejto výhody v prípade omeškania s plnením aj len jednej splátky, keď súd zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného, ktoré mal preukázané aj vykonanou lustráciou žalovaného v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni. Povinnosťou žalovaného tak bude splácať vzniknutý dlh v mesačných splátkach vždy do 20teho dňa v kalendárnom mesiaci.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď náhradu trov konania pomerne rozdelil a čiastočne úspešnému žalobcovi (84,91 %) po odčítaní úspechu žalovaného (15,09 %) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,82 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu čo do výroku II. a III. Uviedol, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná pohľadávka je bezúročná, keď dôvod bezúročnosti založil na jeho nepreskúmateľnom skutkovom zistení, že zmluva o pôžičke obsahuje nesprávnu výšku dojednanej úrokovej sadzby 28,72 % ročne keď podľa súdom I. inštancie vykonaného prepočtu by mala byť 12,21 % ročne. Z odôvodnenia rozsudku však nie je možné zistiť aký prepočet súd vykonal a teda ani vykonať jeho kontrolu. Rozsudok je preto v tejto časti nepreskúmateľný.
8. Druhým dôvodom bezúročnosti úveru má byť absencia rozčlenenia splátky pôžičky v sume 44,48 eur tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká predstavuje úrok a iné poplatky. Právny názor súdu I. inštancie čo do posúdenia bezúročnosti úveru pre absenciu rozdelenia splátky na časť splátky pripadajúcej na istinu, úroky a poplatky je nesprávny a prekonaný nielen súdu I. inštancie ako aj odvolaciemu súdu známym rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15 ale aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR in concreto uznesením NS SR sp.zn.3Cdo146/2017, ktorý v rovnakej právnej otázke zaujal právny názor, že citujem: „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“
9. Je preto zarážajúce, že súd I. inštancie nerešpektuje záväzný právny názor najvyššej súdnej autority. Správnym zistením skutkového stavu a právnym posúdením mal súd žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil II. výrok rozsudku súdu I. inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 311,22 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. od 5.8.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom I. inštancie a v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.
10. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie 1.584,82 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že Consumer Finance Holding a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 12.09.2014 zmluvu o pôžičke evid. č. 7142067, na základe ktorej poskytol Consumer Finance Holding a. s. žalovanému pôžičku 1.500,-eur.
13. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 1.273,60 eur so zákonným úrokom s omeškania, pretože mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný z poskytnutého úveru vrátil 226,40 eur a dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahovala podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) a i) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, rozčlenenie splátky na istinu, na úroky a iné poplatky a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodovaciu prax NS SR a jeho právne závery vyjadrené po vydaní rozsudku Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej a na nepreskúmateľnosť rozsudku, pokiaľ dospel k záveru o absencii náležitostí § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z.
15. Je pravdou, že do vydania uznesenia NS SR z 22.02.2018 č. k. 3Cdo 146/2017 odvolací súd prezentoval vo svojich rozhodnutiach právny názor, ktorý uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku v súvislosti s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. Bolo však nevyhnutné, v záujme právnej istoty prispôsobiť sa rozhodovacej praxi prevažujúcej časti senátov NS SR, ktorí prezentujú odlišný výklad uvedeného ustanovenia zákona tak, ako ho uvádza žalobca vo svojom odvolaní.
16. NS SR v rozsudku z 10.11.2016 sp. zn. 3Cdo 174/2016 vyslovil, že aj v rozhodovacej praxi senátov najvyššieho súdu môže byť niekedy riešenie interpretačných a aplikačných problémov (odstraňovanie nejednotností) spojené s procesom postupného zjednocovania názorov, v počiatočných fázach ktorého nie je vylúčená možnosť výskytu rozhodnutí spočívajúcich na odlišných alebo až protichodných názoroch. Právny poriadok Slovenskej republiky predvída možnosť existencie rozdielnych právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a upravuje procedúru, prostriedky a nástroje, ktoré majú zabezpečiť koherentnosť judikatúry. Tento mechanizmus spočíva najmä v inštitúte zverejňovania súdnych rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov plénom najvyššieho súdu alebo príslušným kolégiom najvyššieho súdu.
17. V záujme zjednotenia rozhodovacej praxe súdov v danej veci odvolací súd akceptoval právny názor žalobcu vyjadrený v odvolaní, že nebol správny názor súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. a rozpis splátky nebol potrebný na časť istiny, úrokov a poplatkov, preto v súvislosti s týmto argumentom následne nebolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
18. Medzi stranami sporu nie je ale sporné, že nárok žalobcu vznikol zo spotrebiteľského právneho vzťahu, žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, je slabšou stranou v spore a súd je oprávnený a povinný mu poskytnúť ochranu v súlade s § 290 a nasledujúcimi CSP a okrem iného môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP).
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
20. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, pokiaľ skúmal, či úverová zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. a žalovaným spĺňa obsahové náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie konštatoval aj to, že zmluva neobsahuje správne uvedené obligatórne náležitosti, konkrétne úroková sadzba nie je uvedená v správnej výške (zo súdom vykonaného prepočtu vo výške 12,21 % ročne), keď v zmluve je uvedená fixná úroková sadzba vo výške totožnej ako RPMN 28,72 %, čo však nezodpovedá vstupným údajom sumy poskytnutej pôžičky a sumy, ktorá bude splatená (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch).
21. Odvolací súd má za to, že predmetné konštatovanie súdu prvej inštancie je nedostatočné, nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie dopracoval k uvedeným záverom a preto ako také je nepreskúmateľné. Aj keď nie je možné záver súdu prvej inštancie ani potvrdiť ani vyvrátiť pre jeho nedostatočné odôvodnenie, je nutné prisvedčiť odvolacej námietky žalobcu v tom, že rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, a nie je zrejmé, z akých údajov súd vychádzal a z akého prepočtu.
22. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov, v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, právo strán sporu vyjadrovať sa k vykonávanému dokazovaniu, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátil súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť nárok žalobcu uplatňovaný žalobou. Súd prvej inštancie bude pokračovať v dokazovaní a pokiaľ má za to, že jeho prepočet úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je správny, je potrebné, aby uviedol, z akých údajov vychádzal a i akým spôsobom dospel k výške úrokovej sadzby. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania súd vyhodnotí, či sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak dospeje k záveru, že úroková sadzba je správna, bude zisťovať a posudzovať, či zmluva o poskytnutí úveru obsahuje ostatné náležitosti v súlade s právnymi predpismi.
24. Súd prvej inštancie už nebude rozhodovať o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie 1.273,60 eur so zákonným úrokom z omeškania (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie), pretože v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodní.
25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
26. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).