Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-180-2019.pdf
PDF · 135.78 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/180/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ B. J., K.. XX.X.XXXX, O. F. XXXXX/XXD, O., 2/ Y. J., K.. XX.X.XXXX, O. F. XXXXX/XXD, O.U., 3/ U. I., K.. X.XX.XXXX, O. F. XXXXX/XXD, Bratislava, proti žalovanému: H.. Q. Q., K.. X.X.XXXX, O. X. XX, O., zastúpený: Mgr. Eva Lutterová, bytom Lidické nám. 12, Košice, o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke a určenie neplatnosti Vyhlásenia o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb s vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. októbra 2018 č.k. 14C 161/2010-285 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcami 1/ B. J. dlžníkom, 2/ Y. J. spoludlžníčkou a 3/ U. I. (predtým J.Š.) ručiteľkou na strane jednej a žalovaným H.. Q. Q. ako veriteľom zo dňa 26.06.2009 a Vyhlásenia o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb s vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len exekučný poriadok) napísané na Notárskom úrade X.. H. S. v Bratislave, Sabinovská 10 dňa 29.06.2009 sp. zn. N 108/2009, Nz 21953/2009, NCRls 22322/2009. Vo svojej žalobe uviedli, že sú dlžníkom, spoludlžníkom a ručiteľom voči žalovanému veriteľovi podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.06.2009 a účastníkmi Vyhlásenia o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb s vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činností v znení neskorších predpisov napísaného na Notárskom úrade X.. H. S. v Bratislave, Sabinovská 10 dňa 29.06.2009 N 106/2009, Nz 21953/2009, NCRIs 22322/2009. Právny naliehavý záujem na určení neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.06.2009 a Vyhlásenia o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb s vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov napísaného na Notárskom úrade X.. H. S. v Bratislave, Sabinovská 10 dňa 29.06.2009 N 108/2009, Nz 21953/2009,NCRIs 22322/2009 videli v tom, že je priamo ohrozené ich vlastnícke právo na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Zmluvu o Pôžičke zo dňa 26.06.2009 mali za neplatnú preto, že nebol naplnený čl. 1 tejto zmluvy a nedošlo k prenechaniu im ako dlžníkom sumy 549 800 €. Vyhlásenie o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb s vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov napísané na Notárskom úrade X.. H. S. v Bratislave Sabinovská 10 dňa 29.06.2009 N 108/2009, NZ21953/2009, NCRIs 22322/2009 označili za nepravdivé z dôvodu, že nemohli platne a účinne uznať dlh a udeliť súhlas povinných osôb
s vykonateľnosťou podľa § 41 zák. č. 233/1995 Z.z. pretože v čase Vyhlásenia im nebola poskytnutá bezúročná pôžička vo výške 549 800 €. Zmluva o pôžičke ako základný záväzok z ktorého má vychádzať zabezpečenie formou vyhlásenia považovali za absolútne neplatný právny úkon, pretože nie je možné vzdať sa práva alebo priznať alebo uznať právo alebo povinnosť z veci, ktorú nevlastnia, neužívajú a nedisponujú ňou. Žalovanému proti žalobcom priznal 100% nárok na náhradu trov konania.
2. Čo sa týka samotnej Zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov zo dňa 26.6.2009 žalobcovia trvali na tom, že im žiadne finančné prostriedky v hotovosti vo výške 219 800 € neboli nikdy fyzicky odovzdané. Táto suma tak predstavuje fiktívnu zložku zmluvy o pôžičke v hotovosti, bola do tejto zmluvy o pôžičke zapracovaná iba na prianie a návrh žalovaného ako veriteľa, čím sa mal sanovať nejaký dlh súvisiaci s podnikateľskou činnosťou žalobcu 1/ a žalovaného. Na podporu tohto tvrdenia poukázali na výpovede žalobcov 1/, 2/ a 3/, všetkých predvolaných a vypočutých svedkov, ktorí podľa nich zhodne tvrdili, že pri fyzickom odovzdaní nikdy neboli a teda toto odovzdanie fin. prostriedkov nemohli potvrdiť. Naopak iba žalovaný trvá na tom, že ich osobne odovzdal žalobcovi 1/, ktoré tvrdenie oprel o dôkaz, a to výdavkový pokladničný doklad zo dňa 26.6.2009, pričom je podpísaný v kolónke podpis príjemcu žalobcom 1/, čo nikdy žalobca 1/ nespochybnil, ale tvrdí, že nie je tam podpis žalobcu 2/, pričom zo znenia čl. 1 odsek 2 zmluvy o pôžičke vyplýva, že veriteľ ponechá finančné prostriedky dlžníkom v deň podpisu zmluvy. Taktiež mali za to, že tento predložený dôkaz nekorešponduje zo znením zmluvy, lebo mal byť podpísaný aj žalobcom 2/. Navyše takýto druh dokladu sa používa výhradne v obchodnom styku medzi podnikajúcimi subjektmi a nie ako dôkaz medzi fyzickou osobou a nepodnikateľmi, ktorý ani nebol podpísaný žalovaným. Toto podľa nich nasvedčuje ich tvrdeniu, že bol sanovaný nejaký dlh s podnikateľskej činnosti. Podporným dôkazom podľa ich názoru by bolo zo strany žalovaného preukázať, kde nadobudol finančnú hotovosť vo výške 219 800 €. Uviedli, že zmluva bola spísaná nielen za účelom poskytnutia finančných prostriedkov, ale aj k akémusi usporiadaniu dlhu, ktorý vznikol v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu 1/ a žalovaného, pričom predložený dôkaz výdavkový pokladničný doklad mal iba formálnym spôsobom naplniť zmluvný vzťah a takto konštruovaná zmluva nepredstavuje čistý a transparentný zmluvný vzťah, a to pôžičku finančných prostriedkov s podmienkami ich vrátenia. Čo sa týka otázky, prečo takto konštruovanú zmluvu žalobcovia 1/-3/ podpísali, poukázali na ich výpovede na pojednávaní dňa 2.12.2015, kde bolo uvedené, že žalobcu 1/ sporná časť pôžičky nemohla finančne ohroziť, pretože mal rozpracovaný veľký developerský projekt a fyzicky poskytnuté finančné prostriedky vo výške 330 000 € mu mali v tom pomôcť. Taktiež mali za to, že v priebehu pojednávania preukázali, že poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke nebolo poskytnuté bezúročne, ako sa v texte zmluvy uvádza, ale bola poskytnutá so 6 % úrokom, čo bolo zapracované do celkovej výšky hotovostnej časti pôžičky vo výške 219 800 €. Uvedené tvrdenie vyplýva z predloženej emailovej komunikácie medzi žalobcom 1/ a žalovaným zo dňa 4.7.2009, čo ako listinný dôkaz založili do súdneho spisu, z čoho je zrejmé, že finančné prostriedky požičiava so 6% úrokom na pol roka. Čo sa týka vyhlásenia vo forme Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade X.. H. S. v BA dňa 29.6.2009 N108/2009, Nz21953/2009, NCEIs22322/2009,mali za to, že tento právny úkon je zo začiatku neplatný, pretože podľa § 558 Uznanie dlhu OZ musí byť splnená podmienka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Na základe tohto ustanovenia mali za to, že v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval tak, ako je uvedený vo Vyhlásení spísanom na Notárskom úrade X.. H. S. v BA dňa 29.6.2009 pod č. N108/2009, Nz21953/2009, NCEIs22322/2009, pretože vyhlásenie bolo vykonané dňa 29.6.2009 a finančné prostriedky boli poukázané dňa 1.7.2009. Navyše podľa zmluvy o pôžičke finančné prostriedky mali byť vrátené dňa 1.12.2009, teda vyhlásenie bolo vykonané v čase, keď žiadny dlh neexistoval, existoval len záväzok dlžníka vrátiť v určitej lehote poskytnutú pôžičku veriteľovi a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Ak v čase spísania Notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol dlžník alebo dlžníci realizovať právo dlh uznať. Vzhľadom k vyššie uvedenému uviedli, že podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
3. Vychádzal tiež z vyjadrenia žalovaného, že pán J., keď si u neho vybavoval pôžičku, uviedol, že peniaze potrebuje na vyplatenie architektov, projektantov a iných prípravných profesií na druhú časť projektu a že keď mu vyjde v ústrety a pomôže mu, tak vo fáze, keď bude treba obklady dlažby, nakoľko má firmu na obklady dlažby, tak osloví ich spoločnosť. Tvrdenia žalobcu 1/ týkajúce sa S.
považoval za irelevantné a nepravdivé, aj keď uznáva a stále uznával, že problém, ktorý vznikol pánovi J., spôsobila kríza, lebo sa zle predávali byty. Všetko čo prebiehalo medzi nimi, čo sa týka pôžičky prebiehalo štandardne, pretože takúto formu finančnej pomoci už rôznym partnerom realizoval veľakrát a všetko išlo hladko, až do chvíle, keď deň po podpísaní notárskej zápisnice alebo týždeň, zavolala notárka, že pán J. vyšiel z kancelárie vziať si z bankomatu peniaze na uhradenie notárskej zápisnice a už sa nevrátil. Pán J. zobral pôžičku, o čom podpísal skoro ráno v priestoroch firmy Mach na Rožňavskej 1 a výdavkový pokladničný doklad. Žalobu žalobcov 1/-3/ považoval za účelovú, vykonštruovanú, podanú bez jediného písomného alebo iného dôkazu, ktorý by svedčil o tom, že im pôžička vo výške 549 800 € nebola poskytnutá. Poukázal na to, že žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhali vyhlásenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 26.6.2009 a vyhlásenia o uznaní dlhu zo dňa 29.6.2009 na základe ich tvrdenia, že im pôžička vo výške 549 800 € nebola nikdy poskytnutá. Toto svoje tvrdenie neskôr zmenili tak, že uznávajú poskytnutú pôžičku len do výške 330 000 €, ale neuznávajú odovzdanie pôžičky vo výške 219 800 € v hotovosti. Uviedol, že vyvrátil toto ich tvrdenie a v priebehu konania predložil hodnoverné dôkazy o tom, že s jeho strany došlo k prenechaniu sumy 549 800 €, a to výpisom z účtu žalovaného na sumu 120 000 €, ktorú sumu zaplatil žalovaný na účet žalobkyne 2/ Y. J. dňa 26.6.2009 a ďalším dôkazom bol výpis z účtu žalovaného na sumu 100 000 €, ktorú zaplatil žalovaný na účet žalobkyne v 2/ Y. J. dňa 29.6.2009 ako aj výpisom z účtu žalovaného na sumu 110 000 €, ktorú sumu uhradil žalovaný na účet žalobkyne 2/ dňa 1.7.2009 a posledným dôkazom bol výdavkový pokladničný doklad podpísaný žalobcom 1/ na sumu 219 800 €. Predložené dôkazy, a to všetky 3 výpisy z účtu žalovaného a výdavkový pokladničný doklad nikto zo žalobcov nespochybnil, práve naopak, vyhlásením v notárskej zápisnici zo dňa 29.6.2009 dobrovoľne a bez nátlaku všetci traja žalobcovia potvrdili, že na základe zmluvy o pôžičke im boli tieto finančné prostriedky riadne poskytnuté a ako dlžníci sa zaviazali vrátiť veriteľovi H.. Q. Q. tieto finančné prostriedky do 1.12.2009. Tieto skutočnosti podľa nich potvrdzujú, že zo strany žalovaného došlo k prenechaniu pôžičky 219 800 € k rukám žalobcu 1/ ako dlžníka a sumy vo výške 330 000 € na účet žalobkyne 2/ ako spoludlžníčky s tým, že žalobkyňa 3/ ako ručiteľka tejto pôžičky tento stav, t.j. prenechanie sumy 549 800 €, potvrdila svojim písomným prehlásením. Žalobca 1/ klamal a zavádzal, keď tvrdil, že nebol v jeho kancelárii dňa 26.6.2009. Svedkyňa K. vo svojej výpovedi dňa 2.12.2015 potvrdila, že žalobca 1/ dňa 26.6. v jeho kancelárii bol a osobne podpísal pokladničný doklad o prevzatí pôžičky 219 800 €, ktorý sama vyhotovila. Taktiež žalobcovia 1/, 2/, 3/ nevysvetlili, prečo všetci traja uznali dlh jednak v zmluve o pôžičke, jednak v notárskej zápisnici a následne uznali celý dlh vo výške 549 800 €, ktoré zaslali žalovanému dňa 9.12.2009 a 14.12.2009. Žalobca 1/ nepoprel skutočnosť, že podpis na výdavkovou pokladničnom doklade je jeho. Z tohto dôvodu všetky tvrdenia žalobcov o tom, že neprevzali pôžičku vo výške 549 800 €, označil za účelové bez akéhokoľvek dôkazu. Žalobcovia 1/-3/ v postavení dlžníka, spoludlžníka a ručiteľa písomne potvrdil prevzatie tejto pôžičky v plnej výške a v plnej výške túto pôžičku 4x uznali čo do výšky a dôvodu. Mali za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že im pôžička bola poskytnutá len vo výške 330 000 € a nie vo výške 549 800 €. Okrem týchto dôvodov konštatoval aj nedostatok ich procesnej spôsobilosti.
4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 26.6.2009 mal za zrejmé, že žalovaný požičal žalobcovi 1/ sumu 219 800 €. Z výpisu z účtu vo VÚB, a.s. zo dňa 30.6.2009 vedeného pod názvom Y. J. vyplýva, že na účet žalobkyne 2/ boli poukázané jednotlivé sumy pôžičky - dňa 26.6.2009 suma 120 000 €, dňa 29.6.2009 suma 110 000 € a 1.7.2009 suma 100 000 €. V liste zo dňa 7.12.2009 žiadal žalobca 1/ žalovaného, aby nedával pokyn Mgr. Lutterovej, aby podala návrh na vykonanie exekúcie na ich majetok. V liste zo dňa 9.12.2009, ktorý žalobcovia 1/, 2/, 3/ adresovali Mgr. Eve Lutterovej, uviedli: ,,Dňa 08.12.2009 nám bola doručená Vaša výzva, kde nás ako zástupca vášho klienta H.. Q. Q., O. X. Č.. XX, O., vyzývate na zaplatenia dlhu vo výške 549 800 € na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.06.2009. Notárskou zápisnicou zo dňa 29.06.2009 sme ako povinné osoby uznali tento dlh a zaviazali sme sa ho uhradiť do 1.12.2009. Dňa 04.12.2009 sme Vám uhradili sumu 65.000 € a zostatok na úhradu je ešte 484 800 €. Chceme Vás požiadať týmto listom o stretnutie u Vás v Košiciach, kde by sme mohli prísť v priebehu budúceho týždňa, na ktorom si chceme s vami písomne dohodnúť podmienky a splátkový kalendár. List bol podpísaný žalobcami 1/,2/,3/. V liste zo dňa 14.12.2009 adresovanom Mgr. Eve Lutterovej žalobcom 1/ tento navrhuje splátkový kalendár na zostatok splátky v sume 484 800 €, a to nasledovne 34 800 EUR do 31, 12.2009, 100 000 EUR do 31.01.2010, 100 000 EUR do 28.02.2010, 100 000 EUR do 31 .03.2010, 100 000 EUR do 30.04.2010, 50 000 EUR do 31.05.2010.
5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 46. § 47 ods. 1 písm. a/ až j/, § 34, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka.
6. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke dňa 26.6.2009. Podľa čl. I bodu 1,2,3 tejto Zmluvy pôžička sa poskytovala vo výške 549 800 € s tým, že prvú časť peňažnej pôžičky vo výške 219 800 € odovzdal veriteľ (žalovaný) dlžníkom (žalobcom) pri podpise tejto Zmluvy v hotovosti, druhá časť peňažnej pôžičky vo výške 330.000 € bude dlžníkom zaslaná na účet vo VÚB a.s. meno Y. J. a to následne: 1.časť v sume 120.000 € dňa 26.6.2009, 2. časť v sume 100.000 € dňa 29.06.2009 a 3 časť v sume 110.000 € dňa 01.07.2009. Žalovaný dodržal dohodnuté podmienky poskytnutia finančných prostriedkov v zmysle bodov 2. a 3. predmetnej Zmluvy o pôžičke. Túto skutočnosť preukázal jednak výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 26.6.2009 ako aj výpismi z VÚB banky zo dňa 30.6.2006 a 31.7.2009.
7. Uviedol, že žalobca 1/ namietal, že by bol obdržal od žalovaného ako fyzická osoba sumu 219 800 € a túto skutočnosť namietali aj žalobcovia 2/ a 3/ a že finančné prostriedky v hotovosti vo výške 219 800 € im neboli nikdy fyzicky odovzdané, táto suma podľa nich predstavuje fiktívnu zložku zmluvy a že výdavkový pokladničný doklad sa používa výhradne v obchodnom styku. K tomuto skonštatoval, že to, že nešlo o pôžičku v rámci obchodného styku, potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa pani O.. P. K., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že táto suma určite nebola zaevidovaná v účtovníctve, pretože je to súkromná pôžička p. Q. a tieto doklady účtovníčke ani nedávala na zaúčtovanie. To, že je to osobná pôžička p. Q. vyplýva aj z toho, že na výdavkovom pokladničnom doklade nie je pečiatka firmy, ale osobné údaje p. Q.. Aj zo samotnej Zmluvy o pôžičke vyplýva, že dlžníci žalobcovia v deň podpisu tejto Zmluvy sumu 219 800 € dobrovoľne prijali. Výšku požičanej sumy spolu vo výške 549 800 € nespochybňujú žalobcovia ani v liste adresovanom Mgr. Eve Lutterovej dňa 9.12.2009, ktorý všetci traja podpísali a v ktorom jednoznačne uvádzajú, že dňa 4.12.2009 uhradili sumu 65 000 € a zostatok na úhradu je ešte 484 800 €, zároveň v tomto liste žiadali o písomné dohodnutie podmienok a splátok úveru. Samotnú existenciu dlhu potvrdzuje i list žalobcu 1/ zo dňa 14.12.2009. Mal za to, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by túto Zmluvu uzatvárali v tiesni, alebo za nevýhodných podmienok, práve naopak, v čl. V bod 3 zmluvy prehlásili, že zmluvu podpísali na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia, bez nátlaku, nie v tiesni a za takto dohodnutých podmienok, s ktorými súhlasia bez výhrad. Poukázal na svedeckú výpoveď notárky X.. H. S., že keď bola notárska zápisnica pripravená, prišli 29.6.2009, túto si prečítali, podpísali sa, oboznámili sa s notárskou zápisnicou, skontrolovali ju a podpísali, potom sa naskenovalo aj s podpismi, vyžiadalo sa posledné číslo ktoré sa prideľuje až po naskenovaní listiny, ktoré prideľuje notárska komora - centrálny register notárskej komory a ako príloha sa naskenovala ja tá zviazaná zmluva o pôžičke, čo sa uvádza aj v notárskej zápisnici, že tvorí neoddeliteľnú prílohu notárskej zápisnice. Uviedla tiež, že v zmluve o pôžičke bolo uvedené, že si účastníci vyplatili prvú splátku v hotovosti. Pri spísaní notárskej zápisnice notár však neskúma, ako bola splátka zaplatená, nemá možnosť skúmať ani zaplatenie druhej splátky, či bola zaplatená v hotovosti alebo na účte, a notárska zápisnica toto nerieši. V notárskej zápisnici dlžník vyhlasuje, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky, je tam konečná splatnosť.
8. Po vykonanom dokazovaní s poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že Zmluva o pôžičke obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona, žalobcovia nepreukázali, že by im suma uvedená v Zmluve o pôžičke poskytnutá nebola, práve naopak existenciu dlžnej sumy a jej výšky potvrdili vo vyššie citovanej korešpondencii s JUDr. Lutterovou, taktiež nepreukázali, že by pôžičku uzatvárali v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Čo sa týka notárskej zápisnice, táto podľa neho obsahuje všetky náležitosti v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako aj citovaným zákonným ustanoveniam žalobu žalobcov zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu proti neúspešným žalobcom náhradu trov konania v 100% výške.
10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie Dôvodili tým, že žalovaný nedodržal ani len dohodnuté podmienky poskytnutia finančných prostriedkov v zmysle bodov 2/ a 3/ predmetnej Zmluvy o pôžičke. Uviedli, že dňa 29.6.2009 nebola poukázaná suma 110 000 €, ale 100 000 € a dňa 1.7.2009, t.j. až dva dni po podpise Notárskej zápisnice a Uznaní v tom čase neexistujúceho dlhu bola poukázaná p. Q. na účet
Y.J. J. suma 110 000 €, hoci mala byť podľa čl. 1 ods. 3 Zmluvy o pôžičke suma 100 000 €. Žalobca 1/ namietal, že by bol obdržal od žalovaného ako fyzická osoba sumu 219 800 € a túto skutočnosť namietali aj žalobcovia 2/ a 3/ a všetci žalobcovia uviedli, že táto suma predstavuje fiktívnu zložku zmluvy a výdavkový pokladničný doklad sa používa výhradne v obchodnom styku. V rozpore so Zmluvou o pôžičke mali tvrdenie žalovaného, že finančnú sumu vo výške 219 800 € osobne odovzdal žalobcovi 1/, a nielenže na výdavkovom doklade chýba jeho samotný podpis ako veriteľa - žalovaného, ale keby ich vôbec ponechal, tak ich mal odovzdať podľa znenia čl. 1 ods. 2 zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého veriteľ ponechá finančné prostriedky dlžníkom v deň podpisu zmluvy o pôžičke, a nie p. J. pred tým, ako bola u notárky táto zmluva vyhotovená a až následne podpísaná postupne všetkými stranami. Uviedli, že z toho je jasné, že žalobca 1/ podpísal výdavkový doklad sám bez žalovaného (keďže bol v krajnej núdzi) ráno okolo 8-mej ráno dňa 26.6.2009) v sídle spoločnosti Maag, potom sa až dostavil so žalobkyňou 2/ k X.. S., kde zmluvu o pôžičke obaja podpísali u notára, o čom svedčia aj ich podpisy a zároveň aj zápisy v notárskej knihe, kde sa na ich pracovisku po pridelení poradových čísiel Zmluva o pôžičke podpísala. Žalobkyňa 3/ prišla túto zmluvu podpísať toho istého dňa až po pár hodinách sama a dodatočne, o čom svedčí aj poradové číslo. Žalovaný ako veriteľ pri podpise Zmluvy o pôžičke, prvú časť pôžičky vo výške 219 800 € neodovzdal a ani nemohol odovzdať, keďže sám vo svojej výpovedi tvrdí v zápisnici z pojednávania zo dňa 2.12.2015, že tieto peniaze dal len žalobcovi 1/ v iný čas a inde, a to predtým, kde sa vlastne Zmluva o pôžičke podpisovala, čím nedodržal dohodnuté podmienky zo Zmluvy o pôžičke podľa čl. 1 bod 2 a 3. Uviedli, že v súdnom spise sú doklady a podklady, z ktorých vyplynulo, že suma 219 800 € boli dlhy medzi firmami a nie pôžička pre fyzické osoby, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. List zo dňa 9.12.2009 písaný žalobcom 1/ za žalobcov 1/,2/ a 3/, adresovaný pani Mgr. Lutterovej, nebol podpísaný žalobkyňou 2/, ako aj všetka korešpondencia bola bez poverenia podpisov žalobcov 2/ a 3/. Konštatovali, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol na to, že boli vykonané dôkazy predkladané žalobcami ako výpovede a listinné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že im žalovaný nikdy neprenechal sumu vo výške 549 800 €, nikdy nebola poskytnutá od žalovaného podľa čl. 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 26.6.2009 žiadna bezúročná pôžička. Uviedli, že nemohli platne a účinne uznať dlh a udeliť súhlas povinných osôb s vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z.z., pretože v čase vyhlásenia im nebola poskytnutá bezúročná pôžička vo výške 549 800 €, pretože Zmluva o pôžičke ako základný záväzok, z ktorého má vychádzať zabezpečenie formou vyhlásenia je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože nie je možné vzdať sa práva alebo priznať alebo uznať právo alebo povinnosť z veci, ktorá sa nevlastní, neužíva a nedisponuje sa s ňou. Mali za to, že žiadny zo svedkov, ktorí boli navrhnutí žalovaným, nepotvrdili, že by fyzicky videl, že by od neho žalobca 1/ preberal finančnú hotovosť vo výške 219 800 €. Teda sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu a na tento dôkaz by nemal súd prihliadať. Vytýkali súdu prvej inštancie, že ich výpovede, fakty a listinné dôkazy v rozsudku bagatelizoval a nebral vôbec do úvahy. Finančné prostriedky podľa zmluvy o pôžičke vo výške 219 800 €, tak ako je uvedené v zmluve, že veriteľ odovzdáva dlžníkovi v hotovosti podľa čl. 1 ods. 1 sumu vo výške 549 800 € nikdy neboli vyplatené v hotovosti. Uviedli, že žalobca 1/ bol v krajnej núdzi a pod nátlakom, preto podpísal výdavkový doklad, ale len on sám, bez ďalších dlžníkov 2/ a 3/ nerozdielne. Suma 219 800 € v zmluve o pôžičke nikdy nemala byť ani napísaná, lebo nikdy nebola vyplatená v hotovosti a ani inak, tak ako je to uvedené v čl. I bod 1 ods. 1 Zmluvy o pôžičke, preto mali za to, že následná notárska zápisnica je podľa nich v celom rozsahu neplatná. Žalovaný využil ich tieseň, o ktorej vedel a bol s ňou oboznámený. Čo sa týka Vyhlásenia vo forme Notárskej zápisnice, spísanom na Notárskom úrade X.. H. S., mali za to, že tento právny úkon je od začiatku neplatný, pretože s poukazom na § 588 Obč. zák. „Uznanie dlhu“ v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu, žiadny dlh neexistoval tak, ako je uvedený vo vyhlásení spísanom na Notárskom úrade X.. H. S., pretože vyhlásenie bolo vykonané dňa 29.6.2009 a finančné prostriedky boli poukázané dňa 1.7.2009. Navyše podľa Zmluvy o pôžičke finančné prostriedky mali byť vrátené dňa 1.12.2009, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, existoval len záväzok povinného vrátiť v určitej lehote poskytnutú pôžičku a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Ak v čase spísania Notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa, ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Poukázali na ust.§ 39 Obč. zák. s tým, že obchádzanie zákona vidia v tom, že v texte zmluvy sa pôžička poskytuje bezúročne, ale v konaní preukázali emailovou komunikáciou, že bol dohodnutý 6% úrok. Boli toho názoru, že súd prvej inštancie na podklade dôkazov vykonaných v konaní, mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na vyhlásenie neplatnosti zmluvy a Vyhlásenia spísanom na Notárskom úrade X.. H. S. a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, považujúc odvolanie žalobcov za nedôvodné a neobsahujúce ani jeden relevantný dôvod upravený v ust. § 365 CSP, ktorý by zakladal zmenu, prípadne zrušenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli súdu a stranám sporu známe a ktoré by mohli zásadným spôsobom zmeniť zistený skutkový stav veci. Mal za to, že žalobcovia práve v odvolaní potvrdili existenciu zmluvy o pôžičke, iba neustále opakujú známe tvrdenia, že nedodržal ani len dohodnuté podmienky poskytovania finančných prostriedkov v zmysle bodu 2 a 3 zmluvy o pôžičke z dôvodu, že dňa 29.6.2009 uhradil žalobcom, nie ako to bolo dohodnuté v zmluve, sumu 110 000 €, ale 100 000 € a dňa 1.7.2009 uhradil nie ako bolo dohodnuté v zmluve sumu 100 000 €, ale uhradil v tento deň sumu 110 000 €. Tieto argumenty podľa neho len potvrdzujú argumenty o platnosti Zmluvy o pôžičke, ako aj to, že on tak, ako bolo dohodnuté v Zmluve o pôžičke poskytol žalobcom preukázateľne pôžičku vo výške 330 000 €, čo bolo preukázané výpismi z jeho účtu. Uviedol, že žalobcovia napriek tomu, že sami priznali prevzatie finančných prostriedkov vo výške 330 000 € a z tejto sumy mu uhradili iba čiastku 65 000 € a vymýšľajú si dôvody na nezaplatenie dlhu a od podania žaloby od začiatku roku 2010 mu nič viac neuhradili. Argument, že žalobca 1/ namieta, že by obdržal od neho sumu 219 800 € v hotovosti, nemal za podložený a tento ani nepoprel, že podpis na výdavkovom bločku nie je jeho, ani nevysvetlil, prečo podpísal príjmový doklad na sumu 219 800 €, keď ako tvrdí, tieto peniaze od neho neprevzal. Poukázal na to, že najprv klamal, že nebol v uvedený deň v jeho kancelárii, potom keď toto jeho tvrdenie vyvrátila svedkyňa K., zasa tvrdil, že bol v tiesni a krajnej núdzi. Nevysvetlil tiež, prečo o tri mesiace po poskytnutí pôžičky v decembri 2009 celý dlh vo výške 549 800 € dvakrát uznal čo do dôvodu a výšky a po druhom uznaní dlhu začiatkom roku 2010 mu uhradil z titulu poskytnutej pôžičky sumu 14 800 €. Tvrdenia žalobcov o tiesni a krajnej núdzi označil žalovaný za vymyslené v snahe vyhnúť sa zaplateniu dlhu a ani v samotnom odvolaní iné nové skutočnosti týkajúce sa dôvodov nesplatenia dlhu zo strany žalobcov neboli preukázané. Konštatoval, že odvolanie žalobcov neobsahuje jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal, čo medzi stranami sporu nebola uzavretá Zmluva o pôžičke a on im neposkytol sumu dohodnutú v Zmluve o pôžičke. Poukázal na to, že žalobcovia za obsah zmluvy o pôžičke zodpovedajú a spolu s Vyhlásením obidva dokumenty obsahujú ich vyhlásenie, že potvrdzujú obsah listín, ktoré podpisujú. Poukázal na čl. 1 ods. 23 zmluvy o pôžičke zo dňa 26.6.2009, podľa ktorého žalobcovia ako dlžníci potvrdzujú svojim vlastnoručným podpisom tejto zmluvy, že predmetnú pôžičku v deň podpisu zmluvy vlastnoručne prijali. Žalovaný bol preto toho názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav, keď mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke dňa 26.6.2009 a on dodržal dohodnuté podmienky poskytovania finančných prostriedkov v zmysle bodov 2 a 3 tejto zmluvy. Žalobcovia nepreukázali, že im suma uvedená v Zmluve o pôžičke nebola poskytnutá, práve naopak, dlh uznali a nepreukázali a tiež nepreukázali, že pôžičku uzavreli v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť, ani zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
13 Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).
15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého správne po skutkovej i právnej stránke správne vyhodnotil a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, s ktorým sa i odvolací súd stotožnil, ako aj s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), preto sa odvolací súd obmedzil len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a odvolacie dôvody žalobcov.
18. Žalobcovia 1/ až 3/ sa svojou žalobou domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcami 1/ B. J. dlžníkom, 2/ Y. J. spoludlžníčkou a 3/ U. I. (predtým J.) ručiteľkou na strane jednej a žalovaným H.. Q. Q. ako veriteľom zo dňa 26.06.2009 a Vyhlásenia o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb s vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len exekučný poriadok) napísané na Notárskom úrade X.. H. S. v Bratislave, Sabinovská 10 dňa 29.06.2009 sp.zn. N 108/2009, Nz 21953/2009, NCRls 22322/2009 a to z dôvodu, že nebol naplnený čl. 1 tejto zmluvy a nedošlo k prenechaniu im ako dlžníkom sumy 549 800 €. Vyhlásenie o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb s vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov napísané na Notárskom úrade X.. H. S. v Bratislave Sabinovská 10 dňa 29.06.2009 N 108/2009, NZ21953/2009,NCRIs 22322/2009 označili za nepravdivé z dôvodu, že nemohli platne a účinne uznať dlh a udeliť súhlas povinných osôb s vykonateľnosťou podľa § 41 zák. č. 233/1995 Z.z., pretože v čase Vyhlásenia im nebola poskytnutá bezúročná pôžička vo výške 549 800 €. Zmluva o pôžičke ako základný záväzok z ktorého má vychádzať zabezpečenie formou vyhlásenia považovali za absolútne neplatný právny úkon, pretože nie je možné vzdať sa práva alebo priznať alebo uznať právo alebo povinnosť z veci, ktorú nevlastnia, neužívajú a nedisponujú ňou.
19. Predpokladom platnosti právneho úkonu je to, že spĺňa všetky náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva, inak ide o neplatný právny úkon. Z hľadiska formy musí právny úkon spĺňať požiadavky kladené zákonom alebo dohodou zmluvných strán, inak je neplatný. V prípade rozporu právneho úkonu s dohodou strán ide o relatívnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť sa nedá odstrániť, vyplýva priamo zo zákona a pôsobí ex tunc.
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Citované ustanovenie stanovuje základné náležitosti právnych úkonov, pričom pokiaľ právny úkon nespĺňa čo i len jednu náležitosť, je postihnutý absolútnou neplatnosťou. Nejde o právny úkon napr. vtedy, ak bude absentovať zložka slobody, pretože strana napr. učiní právny prejav vôle pod vplyvom bezprávnej (t. j. protiprávnej) hrozby. Takisto nepôjde o právny úkon, ak nebude zrejmé, čoho sa týka, avšak len prípadné chyby v písaní a počítaní ešte nezakladajú neplatnosť právneho úkonu, pokiaľ je jeho význam nepochybný (§ 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V znení dikcie § 38 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právny úkon vykonaný osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony. Neplatným je aj právny úkon uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z čl. V ods. 2 zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.6.2009 medzi žalobcami 1/, 2, a 3/ a žalovaným nepochybne vyplýva, že zmluvné strany podpísali prehlásenie, že zmluvu podpísali na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia, bez nátlaku, nie v tiesni a za takto dohodnutých podmienok, s ktorými súhlasia bez výhrad. Podľa čl. V bodu 4 zmluvné strany si túto dohodu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s ňou ju vlastnoručne podpisujú. Opak žalobcovia nepreukázali, len konštatovali, Žalobcovia len konštatovali, že žalovaný využil ich tieseň.
21. Žalobcovia vyvodzovali neplatnosť Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.6.2009 a Vyhlásenia o uznaní dlhu a o súhlase povinných s vykonateľnosťou podľa § 41 Ex. poriadku z sut. § 39 Obč. zák. majúc za to, že Zmluva o pôžičke svojim obsahom a účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom tak, ako aj Vyhlásenie žalobcov zo dňa 29.6.2009.
22. Pri absolútnej neplatnosti podľa § 39 Obč. zák. ide o právne úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo zákon obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom. Podľa ustálenej súdnej praxe zmluva, ktorá je v rozpore so zákonom nemá zamýšľané následky aj napriek tomu, ak ju zmluvné strany uzavreli v dobrej viere a bez ohľadu na to, ktorá zmluvná strana neplatnosť zapríčinila. Prípadný rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona sa dá pomerne ľahko kvalifikovať, avšak to, či sa právny úkon prieči dobrým mravom je zložitejšie odhadnúť. V konečnom dôsledku je podstatný názor
súdu, či sa právny úkon prieči dobrým mravom alebo nie. Takýto názor z vykonaného dokazovania a nepreukázania tvrdení žalobcami, nebolo možné vyvodiť. Z hľadiska formy musí právny úkon spĺňať požiadavky kladené zákonom alebo dohodou zmluvných strán, inak je neplatný. V prípade rozporu právneho úkonu s dohodou strán ide o relatívnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť sa nedá odstrániť, vyplýva priamo zo zákona a pôsobí ex tunc.
23. Dokazovanie je jeden zo základných prostriedkov civilného procesu. Aby mohol súd správne a spravodlivo rozhodnúť, musí mať dostatok skutkových poznatkov pre rozhodnutie vo veci. Žalobca má predovšetkým povinnosť tvrdenia (§ 132 CSP, predtým § 120 OSP), na podporu ktorého tvrdenia je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť ich k žalobe, ak to povaha veci pripúšťa.
24. Podľa čl. I bod 1 na základe tejto zmluvy žalovaný ako veriteľ prenecháva žalobcom 1/ až 3/ ako dlžníkom ako peňažnú pôžičku finančné prostriedky vo výške 549 800 € v hotovosti na ich potrebu bezúročne. Zo zmluvy o pôžičke tak bola preukázaná výška pôžičky poskytnutá žalovaným žalobcom 549 800 € a pokiaľ žalobcovia namietali, že im suma 219 800 € žalovaným nebola poskytnutá a že táto v zmluve o pôžičke nikdy nemala byť ani napísaná, lebo nikdy nebola vyplatená v hotovosti a ani inak, tak toto tvrdenie žalobcovia nepreukázali, naopak ich tvrdenie bolo vyvrátené tvrdením žalovaného a ním doloženým dôkazom, a to výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 26.6.2009 o prevzatí hotovosti 219 800 € žalobcom 1/ a ním podpísaným. Námietka žalobcov, že žalobca 1/, ktorý bol v krajnej núdzi a preto pod nátlakom, podpísal výdavkový doklad len sám, bez ďalších dlžníkov 2/a 3/, nebola dôvodná, nakoľko išlo o poskytnutie zvyšku pôžičky pre všetkých žalobcov, ako vyplýva z čl. I bod 2 zmluvy o pôžičke a že túto sumu v deň podpisu zmluvy aj prijali a podstatné je, že išlo o pôžičku poskytovanú pre žalobcov, aj keď uvedená suma bola prevzatá len žalobcom 1/. Sami žalobcovia v odvolaní uviedli, že žalobca 1/ podpísal výdavkový doklad sám bez žalovaného (keďže bol v krajnej núdzi) ráno okolo 8- mej ráno dňa 26.6.2009) v sídle spoločnosti Maag, potom sa až dostavil so žalobkyňou 2/ k X.. S., kde zmluvu o pôžičke obaja podpísali u notára, o čom svedčia aj ich podpisy a zároveň aj zápisy v notárskej knihe, kde sa na ich pracovisku po pridelení poradových čísiel zmluva o pôžičke podpísala. Žalobkyňa 3/ prišla túto zmluvu podpísať toho istého dňa až po pár hodinách sama. K tomuto odvolací súd tiež dodáva, že v Zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že zvyšná časť peňažnej pôžičky 330 000 € bude žalovaným zaslaná na účet vo VÚB, a.s. na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedený na meno Y. J. (žalobkyňa 2/), a teda tiež išlo o vyplatenie na účet len jednému z dlžníkov, aj keď pre dlžníkov. Tiež nemožno za dôvodnú považovať odvolaciu námietku žalobcov, že v zmysle čl. I bod 2 zmluvy o pôžičke mal veriteľ ponechať finančné prostriedky dlžníkom v deň podpisu zmluvy o pôžičke, a nie p. J. pred tým, ako bola u notárky táto zmluva vyhotovená a až následne podpísaná postupne všetkými stranami, nakoľko v čase podpísania zmluvy o pôžičke táto suma bola žalovaným už odovzdaná a jej prijatie dlžníkmi podpisom zmluvy aj potvrdené. Pokiaľ žalobcovia spochybňovali poskytnutie sumy 219 800 € ako časti pôžičky im ako fyzickým osobám vzhľadom na výdavkový pokladničný doklad podpísaný žalobcom 1/, súd prvej inštancie sa s touto ich námietkou správne vysporiadal, keď skonštatoval, že to, že nešlo o pôžičku v rámci obchodného styku, potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa pani O.. P. K., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že táto suma určite nebola zaevidovaná v účtovníctve, pretože je to súkromná pôžička p. Q. a tieto doklady účtovníčke ani nedávala na zaúčtovanie. To, že je to osobná pôžička p. Q. vyplýva aj z toho, že na výdavkovom pokladničnom doklade nie je pečiatka firmy, ale osobné údaje p. Q.. Aj zo samotnej Zmluvy o pôžičke vyplýva, že dlžníci žalobcovia v deň podpisu tejto Zmluvy sumu 219 800 € dobrovoľne prijali. Výšku požičanej sumy spolu vo výške 549 800 € nespochybňujú žalobcovia ani v liste adresovanom Mgr. Eve Lutterovej dňa 9.12.2009, ktorý všetci traja podpísali a v ktorom naopak jednoznačne uvádzajú, že dňa 4.12.2009 uhradili sumu 65 000 € a zostatok na úhradu je ešte 484 800 €, zároveň v tomto liste žiadali o písomné dohodnutie podmienok a splátok úveru. Samotnú existenciu dlhu potvrdzuje i list žalobcu 1/ zo dňa 14.12.2009. Námietka žalobcov, že dňa 26.6.2009 im nebola poukázaná suma 110 000 €, ale 100 000 € a dňa 1.7.2009, t.j. až dva dni po podpise Notárskej zápisnice a Uznaní v tom čase neexistujúceho dlhu bola poukázaná p. Q. na účet Y. J. suma 110 000 €, hoci mala byť podľa čl. 1 ods. 3 Zmluvy o pôžičke suma 100 000 €, nebola dôvodná a nespôsobila by jej neplatnosť (a to ani relatívnu), ani Vyhlásenia žalobcov o uznaní dlhu zo dňa 29.6.2009. Podľa čl. I bod 3 zmluvy o pôžičke druhá časť pôžičky vo výške 330 000 € mala im byť žalovaným zaslaná na účet VÚB, a.s. vedený na meno žalobkyne 2/, a to 1.časť v sume 120 000 € dňa 26.6.2009, 2. časť v sume 100 000 € dňa 29.6.2009 a 3. časť v sume 110 000 € dňa 1.7.2009. Poskytnutie predmetných peňažných súm žalobcom bolo preukázané výpisom z účtu žalovaného na sumu 120 000 €, ktorú sumu zaplatil žalovaný na účet žalobkyne 2/ Y. J. dňa 26.6.2009 a ďalším dôkazom bol výpis z účtu žalovaného na sumu 100 000 €, ktorú zaplatil žalovaný na účet žalobkyne v 2/ Y. J.
dňa 29.6.2009, ako aj výpisom z účtu žalovaného na sumu 110 000 €, ktorú sumu uhradil žalovaný na účet žalobkyne 2/ dňa 1.7.2009 Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v liste zo dňa 9.12.2009, adresovanom Mgr. Eve Lutterovej, uviedli: ,,Dňa 08.12.2009 nám bola doručená Vaša výzva, kde nás ako zástupca vášho klienta H.. Q. Q., bytom X. Č.. XX, O., vyzývate na zaplatenia dlhu vo výške 549 800 € na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.06.2009. Notárskou zápisnicou zo dňa 29.06.2009 sme ako povinné osoby uznali tento dlh a zaviazali sme sa ho uhradiť do 1.12.2009. Dňa 04.12.2009 sme Vám sumu 65.000 € a zostatok na úhradu je ešte 484 800 €. Chceme Vás požiadať týmto listom o stretnutie u Vás v Košiciach, kde by sme mohli prísť v priebehu budúceho týždňa, na ktorom si chceme s vami písomne dohodnúť podmienky a splátkový kalendár. List bol podpísaný žalobcami 1/, 2/, 3/. V liste zo dňa 14.12.2009 adresovanom Mgr. Eve Lutterovej žalobcom 1/ tento navrhuje splátkový kalendár na zostatok splátky v sume 484 800 €, a to nasledovne 34 800 EUR do 31, 12.2009, 100 000 EUR do 31.01.2010, 100 000 EUR do 28.02.2010, 100 000 EUR do 31 .03.2010, 100 000 EUR do 30.04.2010, 50 000 EUR do 31.05.2010“.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.