Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/220/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, proti žalovanej X. R., nar. XX. XX. XXXX, C. X, o zaplatenie 919,79 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -67 z 05. 12. 2017 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o náhrade trov konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 678,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 678,80 eur od 16. 05. 2017 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 47,60 %.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou 26. 03. 2013 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur. Žalovaná sa tento úver zaviazala splácať v 72 pravidelných mesačných splátkach ku 20. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom októbrom 2012, vo výške 28 eur mesačne, pri úrokovej sadzbe 25,50 % ročne, RPMN 32,20 % a priemernej RPMN 26,96% s tým, že celková výška nákladov žalovaného činí sumu 947,74 eur. K úveru nebolo dohodnuté žiadne poistenie. Vzhľadom na nedodržanie platobnej disciplíny žalovanej, žalobca listom zo 06. 06. 2014 vyzval žalovanú na plnenie vo výške 1.089,57 eur, čím úver žalovanej aj zosplatnil. Žalobca odvodzuje svoj nárok v časti o zaplatenie 919,79 eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26. 03. 2013, zo zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľky, keďže žalobca podľa výpisu z obchodného registra má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súd mal za zrejmé, že sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Konštatoval, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v , ktorý je k ust. s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 11. 06. 2010 predpisom lex specialis a podľa názoru súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. a nasl. Obč. zák., to znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie príslušné ust. Obč. zák., vrátane všeobecných ust. o záväzkoch. Vychádzajúc z , , -4 Obč. zák., , , , o spotrebiteľských úveroch, po preskúmaní uzavretej úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, zistil, že nespĺňa zákonom požadované náležitosti, lebo v nej absentuje

uvedenie celkovej výšky poskytnutého úveru a poplatkov spojených s týmto úverov. Ďalej zistil, že v zmluve sa nachádza nezrovnalosť v podobe celkovej ceny úveru, nakoľko pri súčine počtu a výšky splátok (72x28 eur) je výška poskytnutého úveru 2.016 eur a v zmluve sú uvedené celkové náklady v sume 947,74 eur, čo by znamenalo, že celková cena úveru by mala byť 1947,74 eur (výška poskytnutého úveru + celkové náklady uvedené v zmluve). V tomto prípade poukázal na to, že spotrebiteľ musí mať pred uzatvorením zmluvy k dispozícií všetky informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, vrátane ekonomických ukazovateľov, na základe ktorých sa potom rozhodne, či vstúpi do takéhoto vzťahu alebo nie, pričom priemerný spotrebiteľ predpokladá, že tieto údaje sú správne a v spleti zložito formulovaných všeobecných obchodných podmienok sa na základe princípu dôvery zveruje do rúk finančných inštitúcii neuvedomujúc si, aké následky to môže preňho mať, pričom už nie je možné zistiť, aké informácie spotrebiteľ obdŕžal pri uzatváraní úverovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené, prihliadol na tieto skutočnosti, najmä na to, že zmluva je v podstatných náležitostiach neúplná a považoval túto úverovú zmluvu s ohľadom na § 11 zák. o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedeného úveru žalovaná podľa údajov žalobcu vyčerpala sumu 1.000 eur a uhradila v 321,20 eur (podľa časti výpisu z účtu: Zaplatené splátky - rub listu č. 27 a čl. 28 spisu), je povinná tak vrátiť iba to, čo vyčerpala, ale nevrátila, a to bez úrokov a iných poplatkov. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 678,80 eur a v prevyšujúcej časti, čo sa týka úrokov z úveru, žalobu zamietol. Citujúc znenie , Obč. zák. a Nariadenia vlády , urobil záver, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania bola 0,25 %, a preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Z dôvodu, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný z uplatnenej istiny 919,79 eur v sume 678,80 eur a v časti o zaplatenie sumy 240,99 eur súd žalobu zamietol, súd priznal podľa a , žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 47, %, o ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

3. Proti rozsudku, a to výroku II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v , , , , , a , t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odvolaní namietal, že súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa , že ho nevyzval ani podľa , aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, že nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa , že nevytýčil termín pojednávania podľa Namietal, že tento postup nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a že nastala situácia, keď jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uviedol že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti III. a že údaje o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad je podľa neho šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora (Tretia komora) z 09. 11. 2016 sp. zn. C-42/15 týkajúci sa výkladu čl. 1, čl. 3 písm. m), čl. 10 ods. 1 a čl. 22 ods. 1 a čl. 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou HomeCredit, a.s. Slovakia a V. F.Í.. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Ďalej nemal za jasné, na základe akých skutočností súd uviedol, že celková výška nákladov úveru nie je vypočítavaná správne a poukázal na to, že žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 28 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 04. 2013. Žalobca týmto

zasiela súdu listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. Nakoľko žalobca (banka) v dobe uzavretia úverovej zmluvy nijakým spôsobom nezvýhodňovala úvery s poistením a klient si poistenie vybral sám a dobrovoľne, banka poistné nezahrňovala do RPMN. Celková výška nákladov úveru vyšla prepočítaním rovnako ako v zmluve. Súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je správny. Dal do pozornosti skutočnosť, že posledných 6 splátok úveru mali byť v nižšej sume, resp. v sume 19,75 eur a 0 eur. Právny predchodca žalobcu (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanej (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je 19,75 eur, resp. 0 eur, tak banka zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy). Ako vyplýva z výpočtu RPMN, žalovaná sa zaviazala uhradiť predmetný úver v 72 splátkach, pričom 66 splátok bolo vo výške 28,76 eur, 67. splátka už predstavovala len sumu 19,75 eur (0,39 eur ako splátka úroku, 18,60 eur ako splátka istiny a 0, 76 eur ako poplatok za platbu v hotovosti) a 68. - 72. splátka už mala predstavovať 0,- eur. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 1.917,91 eur 66x28,76 (0,76 eur predstavoval poplatok za platbu v hotovosti, ktorý bol zahrnutý pri výpočte RPMN). Nakoľko žalobca (banka) v dobe uzavretia úverovej zmluvy nijakým spôsobom nezvýhodňovala úvery s poistením a klient si poistenie vybral sám a dobrovoľne, banka poistné nezahrňovala do RPMN. Celková výška nákladov úveru vyšla prepočítaním rovnako ako v zmluve. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že celková výška nákladov bola vypočítaná správne. Ďalej namietal, že rozsudok je vo svojom odôvodnení nepreskúmatel'ný, pričom poukázal na SR, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR (, a a ďalšie). Zdôraznil, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a že v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti a že „žalobca“ uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku. Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zast.

5. Rozsudok okrem výrokov II. a III. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z a , a rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania potvrdil ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom.

7. Žalobca v odvolaní uplatnil všetky odvolacie dôvody vymenované v pod písm. a) až h) , t.j. že neboli splnené neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Okrem iného, žalobca len formálne vymenoval v odvolaní všetky odvolacie dôvody, pričom konkrétne odôvodnil v odvolaní iba odvolacie dôvody uvedené pod písm. b), f) a h)

10. K výhrade, že súd nenariadil vo veci pojednávanie, je potrebné uviesť, že súd postupoval podľa , t.j., že boli splnené všetky predpoklady na to, aby vo veci nemusel nariaďovať pojednávanie. Predbežné prejednanie sporu nie je povinnosťou súdu, ale možnosťou ( ), preto ani táto výhrada žalobcu je nedôvodná. Žalobca vytýka súdu, že nepostupoval podľa

11. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

12. Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

13. V prejednávanom spore nebolo potrebné vyzývať žalobcu ako stranu sporu postupom podľa , lebo žalobca viedol spor voči žalovanej a v prejednávanom spore nebol prednesený žiaden návrh druhej procesnej strany, ktorý by sa týkal postupu a vedenia konania.

14. Odvolací dôvod uvedený v , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (neodôvodnené, arbitrárne rozhodnutie) nie je daný. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia spĺňa všetky zákonné kritériá uvedené v Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil, pričom jeho rozhodnutie a odôvodnenie je presvedčivé.

15. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere z 26. 03. 2013 neobsahuje náležitosti podľa a to celkovú výšku poskytnutého úveru a poplatkov spojených s týmto úverom, že je v nej nezrovnalosť ohľadom celkovej ceny úveru.

20. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. V uzavretej úverovej zmluve uvedenej v tabuľkovej forme je uvedená celková výška nákladov aj výška schváleného úveru.

22. Vychádzajúc z počtu a výšky dohodnutých splátok úveru, t.j. 72 mesačných splátok po 28 eur, celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 2.016 eur. Je zrejmé, že celková čiastka je iná, než je súčet výšky úveru a celkovej výšky nákladov 2.016 eur, navyše celková výška nákladov po odpočítaní výšky úveru nie je 947,74 eur, ako je to uvedené v zmluve, ale 1.016 eur (2.016 - 1.000 eur). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť nie je vyjadrený dostatočne určitým, zrozumiteľným spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskej zmluve a celková výška nákladov je uvedená nesprávne.

23. Už samotná chýbajúca náležitosť v zmysle a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku.

24. Vzhľadom na uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaju je namieste trvať na presnom číselnom určení celkovej čiastky (vyčíslenie), ako aj na presnom vyčíslení celkovej výšky nákladov, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a v dôsledku absencie, resp. nesprávnosti týchto údajov, je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

25. Ďalšie skutočnosti uvádzané žalobcom, vrátane dôkazov predložených až v odvolanom konaní, sú bez právneho významu, lebo ich mohol uplatniť a predložiť až do rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v odvolacom konaní už nemožno prihliadať.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa , vrátane výroku III. o náhrade trov konania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a

28. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).