Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-160-2023.pdf
PDF · 96.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/160/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 15.191,17 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-36Cb/76/2018-272 zo dňa 26.9.2023 jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-36Cb/76/2018-272 zo dňa 26.9.2023 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 3Cob/36/2022 nepriznáva.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 3Cob/160/2023 nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny od žalovaného z dôvodu, že dňa 26.10.2016 došlo v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci Výčapy-Opatovce k poškodeniu zaparkovaného motorového vozidla značky BMW, EČV:H.. K poškodeniu došlo tak, že nákladné motorové vozidlo značky Scania, EČV:T., vedené F. U. počas preparkovania zacúvalo do poškodeného motorového vozidla. Predmetné nákladné motorové vozidlo bolo v rozhodnom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného. Účastníci spísali a podpísali Záznam o dopravnej nehode, z ktorého vyplýva, že vozidlo EČV: H. stálo, vozidlo EČV: T. cúvalo. Udalosť šetrilo Obvodné oddelenie PZ Lužianky vo veci podozrenia spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci, ktoré sa nepotvrdilo, nakoľko vodič F. U. nekonal s úmyslom poškodiť motorové vozidlo. Poškodené vozidlo bolo v čase škodovej udalosti poistené havarijne u žalobcu. Žalobca po ukončení šetrenia stanovil výšku poistného plnenia na sumu 15.191,17 EUR po odčítaní spoluúčasti a vyplatil poistenému dňa 25.11.2016 sumu 13.987,59 EUR, zvyšnú sumu si započítal s dlžným poistným vo výške 1.203,58 EUR. Vyplatením poistného plnenia prešlo v zmysle § 813 ods. 1 OZ z poistného na žalobcu právo na náhradu škody, ktorý poistený mal voči subjektu zodpovednému za škodu. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného žalobca odvodzuje z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okresný súd Bratislava I rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 26.10.2021, č.k. 36Cb/76/2018-233 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi. Súd skonštatoval, že k vzniku škody došlo počas prenechania poškodeného motorového vozidla v opravovni, a teda je potrebné v prípade vzniku škody na motorovom vozidle postupovať podľa § 430
ods. 2 OZ, čiže subjektom zodpovedným za škodu je prevádzkovateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva. Žalobu preto vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu, uznesením zo dňa 14.6.2023, sp. zn. 3Cob/36/2022 zrušil rozsudok zo dňa 26.10.2021. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal postup súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že ku škode došlo stretom dvoch vozidiel, avšak malo sa tak stať počas prenechania vozidla na opravu. Z odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie však nie je zrejmá riadna identifikácia opravovne ako zodpovedného subjektu podľa § 430 ods. 2 OZ. Uvedené je potrebné aj z dôvodu, že F. U. poskytol pri výsluchu neurčité odpovede, najmä si presne nepamätal, či bol podnikateľom v rozhodnom čase, t.j. je potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne na podklade vykonaného dokazovania riadne vymedzil skutkový stav a následne posúdil, že existovala riadna prevádzka opravovne (nie iba občianska výpomoc), nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie nebola identifikovaná ako zodpovednostný subjekt. Až následne je možné vyvodiť záver o pasívnej vecnej legitimácii v spore a dôvodnosti žaloby. 3. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom sa zameral na posudzovanie pasívnej vecnej legitimácie, teda, či poisťovateľ poškodeného má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla na motorovom vozidle BMW, EČV:H. voči žalovanému z titulu refundácie poskytnutého poistného plnenia práve od žalovaného, ktorý by bol v tomto prípade povinný nahradiť vzniknutú škodu za vodiča motorového vozidla označeného ako vinníka nehody, titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretého so žalovaným. Súd preto následne pristúpil k skúmaniu, či boli splnené zákonom stanovené podmienky na presun zodpovednosti na prevádzateľa podniku. Súd z výpisu živnostenského registra F. U.-ZT SERVIS zistil, že miestom podnikania v predmete podnikania oprava vozidiel bol areál Výčapy-Opatovce, Hlavná 780/203, a to so živnostenským oprávnením do 31.12.2012 a opätovne od 11.4.2022. V spoločnosti TRUCK HYDRAULICS SLOVAKIA s.r.o. s predmetom činnosti nákladná cestná doprava od 1.1.2007 do 8.4.2022, vykonával F. U. funkciu konateľa od 1.1.2007 do 14.8.2013. V tejto súvislosti F. U. vypovedal na pojednávaní tak, že si nepamätá, či bol v rozhodnom čase podnikateľom, keďže mal svoju firmu, ale tá sa potom rušila kvôli kamiónovej doprave. Na otázku, či daná oprava bola za peniaze, uviedol, že asi áno. Dôvod, pre ktoré poskytol svedok U. nejasné a neurčité odpovede vo vzťahu k vykonávaniu podnikateľskej činnosti, neboli základom, na ktorom bolo možné skonštatovať, či sa oprava vozidiel vykonávala v servise. Prevádzkovateľ vozidla nie je povinný zisťovať a kontrolovať povolenia majiteľa servisu. Rovnako tak súd prvej inštancie nie je vyšetrovacím orgánom, ktorý by mal zisťovať, či majiteľ servisu F. U. v rozhodnom čase vykonával oprávnené podnikanie. Pre presun zodpovednosti v zmysle § 430 ods. 2 OZ je podstatným len zistenie rozhodnej skutočnosti, či sa vozidlá v areáli Výčapy-Opatovce nachádzali v servise z dôvodu opravy. 4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v samotnom oznámení o poistnej udalosti zo dňa 27.10.2016, poistený spoločnosti žalobcu oznámil, ako k poistnej udalosti došlo, ako aj skutočnosť, že vinníkom je majiteľ servisu. V tejto súvislosti žalobca neozrejmil, z akých dôvodov a prečo nepovažuje za hodnoverné oznámenie poisteného, ktorý má spoločnosti žalobcu poskytnúť pravdivé popísanie rozhodných skutočností. Poistený v súvislosti s poistnou udalosťou dokonca podal aj trestné oznámenie pre poškodzovanie cudzej veci. Aj z vyjadrenia žalovaného vyplývalo, že motorové vozidlá sa nachádzali v servise F. U. v Opatovciach, čo žalovaný zistil prostredníctvom šetrenia detektívnej služby spoločnosti A3P. Predmetné tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil. Až v podanom odvolaní žalobca tvrdil, že svedok U. pôsobil nedôveryhodne, nakoľko si veľa k veci nepamätal, ako aj to, či bol podnikateľom. Svedok U. potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi, že sa predmetné motorové vozidlá v areáli nachádzali z dôvodu opravy. S pánom G. sa pozná, vykonáva pre neho opravy. S ohľadom aj na uvedené nebolo možné tvrdiť, že vozidlá sa nenachádzali v čase vzniku škody v servise, ktorý vykonával ich opravu. Aj keď konkrétne okolnosti si svedok nepamätal (pre odstup času alebo aj z iných dôvodov), z jeho výsluchu bolo zrejmé, že sa nejednalo o občiansku výpomoc, podstatou ktorej je občasná a bezodplatná pomoc priateľom a známym (nie je možné hovoriť o „zákazníkoch“), ale o vykonávanie činnosti, v oblasti ktorej aj v minulosti svedok U. podnikal, pričom konateľ spoločnosti, ktorá poistila motorové vozidlo Scania bol jeho zákazníkom, pričom pán U. robil pre viaceré firmy (na otázku, či to bol nejaký klient, svedok odpovedal, áno, robím pre viaceré firmy). Rovnako tak sa vyjadril svedok U. aj k skutočnosti prijatia finančnej odmeny s ohľadom na odstup času, že túto zrejme prijal, čo vyplývalo z toho, že vozidlá sa nachádzali v servise z dôvodu ich opravy. 5. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že úlohou súdu nie je vykonávať šetrenie a identifikáciu platných oprávnení k podnikaniu v predmete činnosti oprava vozidiel. Predmetom sporu je posúdenie, či v predmetnej veci došlo k vzniku nároku na refundáciu poistného plnenia, prípadne k následne tvrdenému presunu zodpovednosti za škodu v zmysle § 430 ods. 2 OZ, a tým aj strate pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Súd s ohľadom na pokyn odvolacieho súdu, aby identifikoval zodpovednostný subjekt, teda
prevádzku opravovne konštatoval, že touto prevádzkou bol servis F. U. v areáli Výčapy-Opatovce, z ktorého povinne zmluvného poistenia si mal žalobca predmetnú škodu uplatniť. Súd preto dospel k záveru, že išlo o prípad podľa § 430 ods. 2 OZ, teda došlo k presunu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s ohľadom na uvedené, preto žalobu zamietol. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) C.s.p. V odvolaní uviedol, že nespochybňuje, že súdy používajú správne zákonné ustanovenia OZ, avšak tieto ustanovenia nezohľadňujú v kontexte so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ako „zákon o PZP"), bez ktorého nemožno danú vec správne právne posúdiť. Zákon o PZP definuje, kedy je škoda krytá z PZP, to znamená, kedy je poisťovateľ povinný uhradiť škodu poškodenému. Zákon jednoznačne konštatuje v ustanovení v § 4 ods. 1 zákona o PZP, že poistenie sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je uvedené v poistnej zmluve. Slovo „každého" znamená, že z povinného zmluvného poistenia musí poisťovateľ platiť za každú zodpovednú osobu, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla uvedeného v poistnej zmluve, teda za každú osobu, ktorá použila dané vozidlo, ktoré spôsobilo škodu, keď bolo v prevádzke. Teda krytie z PZP je krytie za každého, teda v zmysle zákona o PZP nemusí ísť výlučne o prevádzateľa dopravného prostriedku. To znamená, že povinnosť poisťovateľa uhradiť škodu poškodenému z povinného zmluvného poistenia sa neviaže na zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, ale sa vzťahuje na zodpovednosť z prevádzky motorového vozidla. Žalobca má teda za to, že aj v tomto prípade, ktorý je predmetom sporu, je poisťovateľ z PZP povinný škodu nahradiť. Poukázal na to, že to, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nezodpovedá prevádzateľ alebo výlučne iba prevádzateľ neznamená zbavenie sa povinnosti úhrady zo strany poisťovateľa v rámci PZP. 7. Podľa žalobcu si poškodený môže právo na náhradu škody uplatniť okrem subjektu/osoby zodpovednej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákonných ustanovení OZ aj priamo u poisťovateľa v rámci PZP (§ 15 zákona o PZP). Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené zákonom o PZP. Poškodený tak má právo náhradu škody uplatniť iba voči poisťovateľovi. Opätovne žalobca uvádza, že žalovaný ako poisťovateľ PZP (motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená) bol žalovaný z právneho titulu určeného zákonom o PZP. Žalobca podotýka, že v prípade zažalovania poisťovateľa a opravovne (§ 430 ods. 2 OZ) súčasne, by títo neboli zaviazaní spoločne a nerozdielne, pretože každý by bol zažalovaný z iného právneho titulu. Len okrajovo žalobca dopĺňa, že mu je zrejmé, že mal právo uplatniť si nárok aj voči subjektu zodpovednému za škodu, avšak využil jeho právo na uplatnenie si nároku iba voči PZP poisťovateľovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou škoda vznikla, z dôvodu očakávania efektívnej vymožiteľnosti ako aj práve preto, že by v priebehu dokazovania mohlo dôjsť k určeniu zodpovedného subjektu inak, než by ustálil žalobca zo svojich skutkových zistení, čo však nemení nespornú skutočnosť, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla a teda je krytá systémom PZP a je možná priama žalovateľnosť PZP poisťovateľa. Žalobca zdôrazňuje, že PZP sa vzťahuje na každého (prevádzateľa motorového vozidla, opravovňu, vodiča, atď.), kto zodpovedá za škodu vyplývajúcu z prevádzky poisteného motorového vozidla. Nejedná sa o zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, ale zodpovednosť z PREVÁDZKY motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru žalobcu, pre dôvodnosť nároku žalobcu ustanovenie § 430 odseku 2 OZ bez vplyvu, a teda je pre pasívnu legitimáciu žalovaného ako poisťovateľa PZP nerozhodné, či zodpovedný subjekt za škodu je daným ustanovením (§ 430 ods. 2) alebo nie, t.j. je dôležité či vozidlo malo v relevantnom čase PZP poistenie u žalovaného (čo nebolo sporné) a či ide o škodu spôsobenú prevádzkou daného vozidla (čo taktiež sporné nebolo). S poukazom na tvrdenia prvoinštančného súdu sa možno domnievať, že si súd zamieňa dve rozdielne poistenia, poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu a poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca zastáva názor, že pre zamietnutie žaloby je uzavretie otázky existencie alebo neexistencie riadneho fungovania opravovne v čase opravy nedostačujúce. Ak bol súd názoru, že pre rozhodnutie o pasívnej legitimácii žalovaného (PZP poisťovateľa) je kľúčové, resp. rozhodujúce určenie či za škodu zodpovedá prevádzkovateľ alebo opravovňa (s čím sa nestotožňujeme), je takto vykonané dokazovanie pre riešenie otázky nepostačujúce. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. 8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.2.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou, že zodpovednostný subjekt bola v predmetnej veci prevádzka opravovne F. U. v areáli Výčapy-Opatovce. 13. Odvolací súd poukazuje na ust. § 430 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku. Uvedené ustanovenie upravuje zodpovednosť prevádzateľa podniku za škodu počas doby vykonávania opravy dopravného prostriedku. V tomto prípade zákon presúva zodpovednosť z prevádzateľa dopravného prostriedku na prevádzateľa podniku, nakoľko prevádzateľ dopravného prostriedku počas opravy stráca objektívnu možnosť disponovať s dopravným prostriedkom. Okolnosť, či dopravný prostriedok prevzala do opravy osoba fyzická alebo právnická nie je rozhodujúca. Zodpovednosť prevádzateľa opravárenského podniku je časovo vymedzená od prevzatia dopravného prostriedku do opravy až do jeho odovzdania prevádzateľovi. Zodpovednosť opravárenského podniku je taktiež zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie. 14. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu, podľa ktorej je ustanovenie § 430 odseku 2 OZ bez vplyvu. V prejednávanej veci prevzal motorové vozidlo do opravy servis F. U.-ZT SERVIS, pričom bolo súdom prvej inštancie dostatočne preukázané, že majiteľ servisu F. U. v rozhodnom čase vykonával oprávnené podnikanie. Za vzniknutú škodu spôsobenú počas opravy motorového vozidla tak nepochybne zodpovedá prevádzka servisu pričom zodpovednosť opravárenského podniku a jeho pasívna legitimácia v konaní o náhradu škody ( regresný nárok ) je zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie. Keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval vzhľadom na absenciu pasívnej legitimácie na strane žalovaného za opodstatnené, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 15. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 3Cob/36/2022 nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 3Cob/160/2023 nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).