Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/341/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. Q., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov: matka S.. Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X. nivy XX, G., zastúpená JUDr. Janou Kocandovou, advokátkou, so sídlom Jungmannova 8, Bratislava a otec F.. I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, G., o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. -49, zo dňa 15.05.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zverenia maloletého N., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Otec počas celého predchádzajúceho konania vystupoval proti zvereniu maloletého do výlučnej starostlivosti matky a v tomto postoji pokračoval aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Otec sa zrejme nehodlá zmieriť so skutočnosťou, že maloletý nie je zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a svoju nespokojnosť riešil podaním návrhu na zmenu zverenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Táto podmienka naplnená nebola a je potrebné si uvedomiť, že inštitút zmeny súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí nie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Otec podal návrh na zmenu rozhodnutia asi dva mesiace po rozhodnutí odvolacieho súdu, dokonca dva dni pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v časti o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Už samotná skutočnosť, že od rozhodnutia odvolacieho súdu uplynul tak krátky čas, vyvoláva pochybnosti o tom, že došlo k zmene pomerov, ktoré boli rozhodujúce v čase pôvodného konania. Dôkazy, že k takejto zmene došlo, nevyplynuli ani z výsluchu účastníkov a skutočnosť, na ktorú otec poukazoval, že dieťa je staršie, ešte sama o sebe nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov. Súd prvej inštancie sa oprel aj o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal návrh, ako bezdôvodný zamietnuť. Kolízny opatrovník nevidel dôvod na to, aby sa teraz uskutočnila zmena a maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a tiež jeho závermi, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Rok v živote malého dieťaťa predstavuje obdobie, za ktoré u dieťaťa dôjde rastom a vývojom, k veľkým zmenám vo fyzickej a hlavne psychickej oblasti. Nie je tomu inak ani u maloletého N.. Vzťah maloletého N. k nemu sa prehĺbil a upevnil a maloletý by s ním rád trávil čo najviac času. Svedčí o tom aj skutočnosť, že so súhlasom matky maloletého sa s ním stýkal aj nad rámec styku upraveného zákonom. Súd prvej inštancie neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav a uspokojil sa len so stanoviskom matky a odporúčaním kolízneho opatrovníka. Argumenty matky, ktorá v konaní uviedla skutočnosti o jeho osobe, sú nepravdivé a ničím nepodložené. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podporil aj krátkosťou času medzi rozhodnutím odvolacieho súdu a podaním návrhu, pričom tento moment rozhodnutia nie je nijak smerodajný, pretože odvolací súd iba potvrdil úpravu, ku ktorej došlo pred rokom a podľa ktorej sa rodičia maloletého riadili od jej oznámenia. V modernom štáte predsa od prvej chvíle, pokiaľ nie sú na to podstatné zábrany, musí súd automaticky vyhovieť striedavej starostlivosti, čiže prvú úpravu súdom vôbec nie je potrebné považovať v tomto prípade za akúsi métu, pretože syna majú podľa všetkých ukazovateľov reálne v striedavej starostlivosti. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že maloletý N. bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, tak, že sa starostlivosť bude realizovať v týždenných intervaloch, pričom vymedzil čas odovzdávania a prevzatia maloletého.

3. Kolízny opatrovník na odvolanie otca zotrval na svojich prednesoch uskutočnených v priebehu pojednávania vo veci samej.

4. Matka maloletého uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, otec môže v plnej miere vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti v čase, keď realizuje styk s maloletým, aj mimo tohto času, pretože ona nikdy nebránila otcovi v tom, aby sa s maloletým stýkal, prípadne ho mal nad rámec určeného času. Otcovi maloletého sa v súčasnosti rozpadá jeho nová rodina, tak zrejme sa takýmto spôsobom snaží vykompenzovať si svoje problémy, ale jeho maloletému synovi to v skutočnosti nepomôže. Otec si musí svoje osobné problémy vyriešiť sám a nevťahovať dieťa do jeho problémov. V konaní uviedla aj iné podstatné dôvody, prečo nie je takáto starostlivosť pre dieťa vhodné a týchto sa pridržiava. Riadne si plní svoje rodičovské povinnosti, dieťa je sociálne stabilizované. Problémy robí len otec, pretože ho nadmerne preťažuje záujmovými činnosťami a nie je ochotný rešpektovať jej názory na výchovu dieťaťa. Dieťa musí byť vedené tak, aby rešpektovalo obidvoch rodičov, pričom výchovné postupy musia byť jednotné. Rodičia by sa mali rešpektovať a dohodnúť sa v záujme dieťaťa, otec bohužiaľ toto nerešpektuje. Chce mať preto ona dieťa stabilizované, aby dieťa malo jeden domov, kde má pocit bezpečia, istoty a nebolo pod neustálym tlakom otca, že niečo musí robiť, musí všetky krúžky absolvovať čo otec chce, musí skoro ráno vstávať, lebo otec s ním chce absolvovať nejakú športovú aktivitu. Dieťa potrebuje mať svoj kľud a pokojné detstvo.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a (ďalej ) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné vyhovieť, rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

9. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave pomerov maloletého dieťaťa je preukázanie takej zmeny pomerov, ktorá by zmenu takejto úpravy odôvodňovala. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -803, zo dňa 23.11.2017 bol maloletý N., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch

rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne od 10.07.2014 do 30.04.2015 a sumou 300 eur mesačne od 01.05.2015 do 31.08.2017 a od 01.09.2017 sumou 250 eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca s maloletým. Rozsudkom krajského súdu v Bratislave, č.k. -917, zo dňa 11.12.2018 bol rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti potvrdený, v časti určenia výživného bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie tak, že za obdobie od 01.09.2017 je otec povinný platiť výživné na maloletého N. vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, v časti zročného výživného bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšku bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a rozhodnutie odvolacieho súdu v časti zverenia maloletého nadobudlo právoplatnosť 08.02.2019. Ako vyplýva z obsahu spisu, otec maloletého sa domáhal zmeny úpravy pomerov maloletého, návrhom zo dňa 06.02.2019. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že od pôvodného rozhodnutia nenastala žiadna zmena pomerov, odôvodňujúca nové rozhodnutie vo veci. Túto zmenu pomerov nebolo možné ani posudzovať, vzhľadom na časový sled, kedy nadobudlo pôvodné rozhodnutie právoplatnosť a kedy podal otec nový návrh na zmenu pomerov maloletého. V tomto smere odvolací súd teda neprihliadol na argumenty otca maloletého a vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho dôvody ako správne. K námietke otca, že sa otec s maloletým stretáva aj nad rámec určeného času a matka mu tento čas umožňuje, odvolací súd uvádza, že takéto konanie jednoznačne možno vyhodnotiť v záujme maloletého dieťaťa, keď najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom je dohoda rodičov, ktorá môže najlepšie vystihovať potreby maloletého dieťaťa. Je však potrebné, aby sa rodičia snažili zjednotiť svoje výchovné postupy a komunikovali spolu korektne v záujme maloletého dieťaťa. Len takýmto spôsobom môžu maloletému vynahradiť ich rozchod a nekonfliktné rodinné prostredie a zabezpečiť mu pokojné a šťastné detstvo.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa .

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).