Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/147/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: V.. B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Rožňave, M. X, právne zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 2 proti žalovanému: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M., F. XX, zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 26, o zaplatenie 322,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. - 174 zo dňa 14. februára 2018v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Rožňava č.k.

- 229 zo dňa 17. júna 2019

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I. a II.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ ako aj „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 322,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 322,22 EUR od 08.07.2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 183,74 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.09.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 322,22 eur s príslušenstvom, titulom zodpovednosti za vady s tým, že žalobu odôvodňoval uznesením titulom kúpnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 11.11.2016 na motorové vozidlo Š.Y. B. X. J. EČV: M.-XXXBF, v rámci ktorej žalovaný ako predávajúci vyhlásil, že vozidlo nemá žiadne vady okrem korózie pod dverami na strane spolujazdca a preliačiny nad zadným nárazníkom. Dňa 22.02.2017 ale vozidlo vedené žalobcom na ceste z Y. do M. náhle stratilo výkon, o čom telefonicky informoval žalobca žalovaného a naposledy listom zo dňa 04.05.2017, doručeným dňa 09.05.2017, kde v rámci vytknutia vady požadoval od žalovaného opravu vady, ktorou bolo opakované vypadávanie hadice z chladiča nasávaného vzduchu a keďže žalovaný svoju zodpovednosť za vadu poprel a odmietol vadu odstrániť, žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok za účelom odborného posúdenia, či ide o vadu, ktorá existovala už v čase predaja a zároveň nechal vadu odstrániť na svoje náklady. Z vyhotoveného znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že opakovane sa vyskytujúca vada na vozidle (vypadávajúca hadica z chladiča nasávaného vzduchu tzv. intercoolera) bola spôsobená použitím neoriginálneho náhradného dielu vyrobeného v apríli 2013 s tým,

že žalovaný ako predávajúci musel mať o tejto skutočnosti vedomosť už v čase predaja vozidla. Žalobca si nárok uplatnil zo sumy odstránenia vady vo výške 322,22 eur (faktúra - daňový doklad č. XXXXXXX zo dňa 30.05.2017 na sumu 322,- eur - výmeny chladiča nasávaného vzduchu, demontáž, montáž nárazníka a svetiel, demontáž montáž chladiča vody a klimatizácie) a ceny za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 150,- eur s tým, že k úhrade týchto súm bol žalovaný vyzvaný predžalobnou výzvou zo dňa 26.06.2017, doručenou dňa 27.06.2017 žalovanému a keďže na výzvu žalovaný nereagoval a požadovanú sumu nezaplatil v poskytnutej 10 dňovej lehote, dňom 08.07.2017 sa dostal do omeškania. Žalobca ako dôkaz pripojil znalecký posudok č. XX/XXXX V.. Y. Y., znalca z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidiel, zo záverov ktorého je zrejme, že poruchy, ktoré sa na predmetnom motorovom vozidle vyskytli, tzn. rozpojenie spojenia tlakovej hadice a chladiča nasávaného vzduchu boli spôsobené použitím neoriginálneho náhradného dielu - chladiča nasávaného vzduchu - pri predchádzajúcej oprave vozidla, čím došlo k uvoľneniu spojenia tlakovej hadice a samotného chladiča nasávaného vzduchu s tým, že porucha sa vyskytla viackrát, jej oprava nebola možná bez výmeny chladiča nasávaného vzduchu za originálny, ktorý dosahuje výrobcom požadované parametre a rozmery a v čase predaja predmetného vozidla bol vo vozidle namontovaný neoriginálny chladič nasávaného vzduchu.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukazoval na to, že k vade motorového vozidla došlo dňa 22.02.2017, t.j. po troch mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy, žalovaný mal vedomosť, že kupuje ojazdené motorové vozidlo, od čoho sa odvíjala aj dohodnutá kúpna cena a keďže sa vady prejavili po vyše troch mesiacoch od predaja vozidla, nevidel dôvod na vyhovenie žaloby.

4. Žalobca poukazoval na znenie ust. a 6 mesačnú lehotu na uplatnenie vad kúpenej veci, pričom skutočnosť, že vada existovala už v čase uzavretia kúpnej zmluvy a nemohla byť zistená bežnou obhliadkou motorového vozidla, je zrejmá z predloženého znaleckého posudku.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie, keďže strany sporu ako prvé namietali miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica, postúpil vec miestne príslušnému súdu Okresnému súdu Rožňava ako súdu príslušnému na prejednanie sporu s tým, že miestne príslušný súd vo veci konal a vec právne posúdil v zmysle ust. , (ďalej len „“), OZ, , , , a , s odkazom na Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 11.11.2016, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo Š. B. X. J. J.: M.-XXXBF s tým, že v zmysle čl. IV. zmluvy bolo uvedené, že motorové vozidlo nemá žiadne vady, okrem korózie pod dverami na strane spolujazdca a preliačiny na zadných nárazníkoch s tým, že motorové vozidlo malo najazdených 125 579 km, pričom kupujúci vyhlásil, že sa so stavom predmetného vozidla riadne oboznámil a kupuje ho v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu tejto zmluvy s tým, že asi po 3 mesiacoch od kúpy sa prejavila na predmetnom vozidle vada spočívajúca vo vypadávaní neoriginálnej hadice z chladiča nasávaného vzduchu (intercoolera), čo spôsobovalo zníženie výkonu motorového vozidla. Túto skutočnosť potvrdili aj závery znaleckého posudku znalca V.. Y. Y., ktorý za príčiny porúch motorového vozidla jednoznačne označil rozpojenie tlakovej hadice a chladiča nasávaného vzduchu, ktoré bolo spôsobené použitím neoriginálneho náhradného dielu pri predchádzajúcej oprave, ku ktorej malo dôjsť v období od Z.Í. XXXX do T. XXXX. Na základe týchto skutočností preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že neobstojí obhajoba žalovaného, že o tejto vade nemal vedomosť, nakoľko v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť a v rámci kúpnej zmluvy bol žalobca upozornený len na koróziu pod dverami na strane spolujazdca a preliačiny nad zadným nárazníkom, pričom za ostatné vady, na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil, predávajúci zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, mohol vedieť alebo nie.

7. K námietke týkajúcej sa pasívnej legitimácie súd konštatoval, že nárok bol uplatnený vo veci správne voči žalovanému a to riadne a včas, keďže žalovaný bol predávajúcim predmetného motorového vozidla ( ako aj ) s tým, že výška uplatneného nároku bola zo strany žalobcu podložená faktúrou č. XXXXXXX, ako aj znaleckým posudkom pod č. XX/XXXX . Úrok z omeškania súd priznal podľa vo výške 5 % ročne zo sumy 322,22 eur od 08.07.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky ( ) v sume 183,74 eur, ktoré pozostávajú z ceny znaleckého

posudku v sume 150,- eur, ako aj úkonu právnej služby, písomné podanie protistrane v sume 33,74 eur, t.j. odmena v sume 24,90 eur a režijný paušál v sume 8,84 eur.

8. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a ods. 1 a plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa a . Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, keďže nemal vedomosť o výmene chladiča v predmetnom motorovom vozidle v mesiaci apríl 2013, keďže vozidlo nadobudol v roku 2015. Rovnako nesúhlasil aj so záverom znaleckého posudku, pričom poukazoval na to, že ak bol namontovaný neoriginálny chladič, žiaden vlastník motorového vozidla by túto skutočnosť nemal možnosť ani zistiť pri vynaložení všetkého svojho úsilia a vozidlo od roku 2015 do odpredaja bolo bezporuchové. Tvrdil, že porucha vozidla v roku 2016 nebola v bezprostrednej príčinnej súvislosti s výmenou chladiča v roku 2016 a mal za to, že sa nedopustil porušenia ust. , keďže vypadávanie hadice z chladiča nasávaného vzduchu nemohol predvídať a ani naň upozorniť žalobcu. Žalobca na motorovom vozidle vykonal dve skúšobné jazdy a vozidlo bolo podrobené servisnej obhliadke vozidla v autodielni AUTO-KOVO - Mikuláša Mihálika s tým, že odkazoval rovnako aj na čl. IV. ods. 2 Zmluvy, kde žalobca prehlásil, že sa so stavom predmetného motorového vozidla riadne oboznámil jeho obhliadkou a skúšobnou jazdou a vozidlo kupuje v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu tejto Zmluvy. Zároveň poukazoval na to, že žalobca kupoval 7-ročné ojazdené vozidlo za zníženú kúpnu cenu 7.450,- eur oproti pôvodne stanovenej kúpnej cene 8.000,- eur. Uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal zisťovaním vedomosti žalovaného - predávajúceho o vade a preto rozhodnutie súdu neobsahuje úplné a výstižné odôvodnenie a rovnako žalobca najprv reklamoval vadu turboriadenia a až neskôr uvádzal vypadnutie hadice z intercoolera a to až po vyhotovení uvedeného znaleckého posudku. Navrhoval, aby súd v zmysle žalobu žalobcu zamietol a priznal mu plný nárok na náhradu trov konania.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného spochybňoval vedomosť žalovaného o vade predávanej veci t.j., že nemal vedomosť o výmene súčiastky intercoolera v predmetnom motorovom vozidle uskutočnenej v roku 2013, keďže vozidlo nadobudlo až v roku 2015, s odkazom na jeho výpoveď na pojednávaní zo dňa 19.12.2017, kde sám žalovaný uviedol „že v roku 2013 v Maďarsku pri ceste do Budapešti zrazil zajaca, ktorý mu vbehol pod auto, pričom motorové vozidlo vzhľadom na to, že bolo poistené, odviezol do autorizovaného servisu, kde boli vymenené všetky pokazené súčiastky.“ Preto aj keď nebol vlastníkom vozidla v roku bola vlastníkom manželka žalovaného) vedel o tom, že auto bolo opravované. Žalovaný ďalej v odvolaní tvrdí, že k poruche vozidla mohlo dôjsť aj v dôsledku opotrebenia originálneho intercoolera a teda nesúhlasí s tým, že vada vozidla bola spôsobená práve použitím neoriginálneho intercoolera. K tejto skutkovej otázke sa ale podrobne vyjadril znalec, ktorý opísal z akého dôvodu vypadávala hadica z intercoolera. Preto mal za to, že dokazovanie vykonané ohľadom tejto skutočnosti bolo dostatočné a vyjadrenie žalovaného je len účelové. Čo sa týka vytknutia vád, poukazoval na vytknutie vady aj písomne, listom zo dňa 04.05.2017, kde rozpísal žalobca celý priebeh výskytu vady a preto tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobcu resp. servisu, došlo k zásahu do vozidla, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a tieto skutočnosti rovnako žalovaný neuplatnil včas v zmysle , na čo súd nemusí prihliadať. Rozsudok tak spĺňa predpoklady preskúmateľnosti a to aj s apelom na objektívnu zodpovednosť predávajúceho za vady. Navrhoval priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v odôvodnení odvolania voči napadnutému rozsudku a opätovne apeloval na skutočnosť, že nemal vedomosť o výmene originálneho intercoolera za neoriginálny s tým, že v čase opravy t.j. v apríli 2013 nebol ani vlastníkom predmetného motorového vozidla.

12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne poukazoval na objektívnu zodpovednosť predávajúceho, čím je odvolanie žalovaného nedôvodné.

13. Žalovaný sa už k ďalšiemu vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -226 zo dňa 10. mája 2019 vrátil vec súdu prvej inštancie na vydanie opravného uznesenia.

15. Súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie č.k. -229 zo dňa 17. júna 2019 a opravil napadnutý rozsudok tak, že v záhlaví rozsudku doplnil označenie právneho zástupcu žalovaného: „JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Zámocká 26“, a to v zmysle , nakoľko v písomnom vyhotovení záhlavia napadnutého rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti s tým, že v zostávajúcej časti zostáva rozsudok nedotknutý.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.04.2020 o 13.05 hodine č.dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 20.04.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

18. Žalovaný ako odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. , a t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa t.j., že konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzené vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v ust. a ktoré spočívajú aj v chybnom procesnom postupe súdu, ktorým je aj nepreskúmateľnosť, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016, s tým, že napadnutý rozsudok ale spĺňa náležitosti v zmysle , keďže súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozsudku, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil a rovnako súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

20. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na

daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle a nasl. účinného v čase jeho rozhodovania a rovnako vec správne právne posúdil so zreteľom na všetky relevantné dôkazy, ktoré boli v konaní navrhnuté a vykonané, správne vychádzajúc z objektívnej zodpovednosti žalovaného v danej veci podľa ustanovení s odkazom na ust. , keďže v rámci liberácie žalovaný neuniesol v spore dôkazné bremeno, nakoľko prostriedky procesnej obrany len tvrdil ale dôkazmi ich nepreukázal. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že v roku 2013 v Maďarsku pri ceste do Budapešti zrazil zajaca a vozidlo dal v servise opraviť a dva týždne pred predajom vymenil na aute rozvody v hodnote 300,- eur (výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 19.12.2017). Aj keď v roku 2013 predmetné vozidlo patrilo jeho manželke (viď doklady o oprave na č.l. 93 - 95 spisu) a v dôsledku nehody dňa 21.4.2013spôsobenej žalovaným, bola na vozidle vykonaná oprava, žalovaný so zreteľom na hore uvedené objektívne dôvody o nehode , o oprave vozidla, musel mať o tom objektívnu vedomosť, o čom ale žalobcu neupozornil , je s poukazom na to, že žalobca osvedčil prostriedkami procesného útoku dôvodnosť uplatneného nároku, a to nielen svojím tvrdením, ale najmä predloženým znaleckým posudkom (ďalej len „ZP“), ktorého závery sú v tom znení, že „za príčiny porúch motorového vozidla bolo označené rozpojenie tlakovej hadice a chladiča nasávaného vzduchu a to použitím neoriginálneho náhradného dielu pri predchádzajúcej oprave, keďže znalec zistil, že v minulosti bol tento diel na vozidle vymenený (viď č.k. 35 - 38 spisu), o čom pôvodný majiteľ musel mať jednoznačne vedomosť s tým, že k oprave malo dôjsť v období od apríla 2013 do novembra 2016“, potvrdzuje dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Tento nespochybnený záver ako aj to, že v tom čase bola majiteľkou vozidla manželka žalovaného, aj podľa odvolacieho súdu nie je účinnou dôkaznou obranou žalovaného v znení danosti liberačných dôvodov, pri existencii objektívnej zodpovednosti žalovaného za vadu, preukázanú jednoznačne znaleckým dokazovaním , existujúcu už v čase kúpy motorového vozidla s tým, v konaní nebolo sporné, keďže strany sa chceli v priebehu konania dohodnúť (viď č.l. 162 spisu), že žalobca si vytknutú vadu uplatnil v zmysle v tom čase účinnom t.j. v lehote 6 mesiacov odo dňa prevzatia plnenia.

23. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam si žalobca dôvodne uplatnil nároky v zmysle titulom primeranej zľavy z dojednanej ceny ako aj v zmysle titulom úhrady nevyhnutných nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady s tým, že výška plnenia je zrejmá z predloženej faktúry za vykonanú opravu.

24. Nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku je vecne správne, čo sa týka vyhodnotenia skutkového stavu ako aj právneho posúdenia veci, odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody žalovaného korešpondujú s procesnou obranou žalovaného v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie jasne, stručne a dôsledne vysporiadal s tým, že žalovaný v odvolacom konaní rovnako nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili prostriedky procesného útoku predložené zo strany žalobcu v konaní na súde prvej inštancie a ktoré bez svojej viny nemohol predložiť v konaní na súde prvej inštancie v zmysle ust. s tým, že z dôvodu objektívnej zodpovednosti má žalovaný správnu pasívnu vecnú legitimáciu.

25. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v spojení s opravným uznesením, ako aj s výrokom o nároku na náhradu trov konania, ktorý je taktiež vecne správny.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , s odkazom na a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).