Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/115/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml. v sporovej veci žalobcu: HONT Hontianska Vrbica, s.r.o., so sídlom Hontianska Vrbica 17, 935 55 Hontianska Vrbica, IČO: 36 518 051, právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Poľnohospodárska spoločnosť KOLTA, s. r. o., so sídlom Kolta 252, 941 33 Kolta, IČO: 00 199 281, právne zastúpený: G. Lehnert, s. r. o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762, o určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -337 zo dňa 24. novembra 2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. -337 zo dňa 24. novembra 2022 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. -394 zo dňa 12. apríla 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -337 zo dňa 24. novembra 2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že konanie prerušil do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. a sp. zn. .

2. Ako z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.09.2021 domáha voči žalovanému určenia neplatnosti uznesení členskej schôdze družstva konanej dňa 28.07.2021 o 13:00 hod. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.09.2022 žalovaný navrhol prerušenie konania z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava I prebiehajú dve súdne konania vedené pod sp. zn. a sp. zn. , ktoré by mohli mať zásadný význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu a priblížil predmet súdnych konaní. Žalovaný vo svojom návrhu na prerušenie konania okrem iného uviedol, že v prípade neprerušenia konania môže v konečnom dôsledku nastať situácia, že dva súdy rozhodnú o totožnej právnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, čo významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty.

3. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 20.09.2022 vyzval žalobcu, aby vyjadril k návrhu žalovaného na prerušenie konania. Emailovým podaním zo dňa 03.10.2022 v spojení s jeho doplnením doručeným dňa 06.10.2022 žalobca k návrhu žalovaného na prerušenie konania okrem iného uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko podľa jeho názoru v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I sa posudzuje neplatnosť iných listín ako v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu neprípustnosti, a teda je zrejmé, že rozhodol procesným spôsobom bez prejednania veci samej; vo veci sp. zn. vzhľadom na predmet konania môže nastať situácia, že súd sa bude zaoberať najskôr prípustnosťou

samotnej žaloby a podľa toho k akému záveru dospeje, sa meritom veci zaoberať možno ani nebude. Z uvedených dôvodov nebol daný dôvod na prerušenie konania a Okresný súd Nové Zámky si otázku neplatnosti riešenú vo vyššie uvedených súdnych konaniach vedel vyhodnotiť sám bez toho, aby čakal na rozhodnutie v iných súdnych konaniach.

4. Po preskúmaní všetkých dôsledkov prerušenia konania a vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vo veciach vedených pod sp. zn. a sp. zn. budú mať význam pre rozhodnutie a ďalšie pokračovanie predmetného konania, preto s poukazom na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) napadnutým uznesením konanie prerušil.

5. Súdu prvej inštancie bolo dňa 20.12.2022 doručené podanie žalobcu, doplnené autorizovaným podaním doručeným dňa 27.12.2022, ktorým podal proti napadnutému uzneseniu v celom rozsahu odvolanie, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu ( ), konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a z dôvodu hmotnoprávnej vady napadnutého uznesenia ( ).

6. Žalobca sa nestotožňuje s napadnutým uznesením, nakoľko z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn.: je zrejmé, že je pochybnosť o tom, či súd vec samú prejedná a teda o nie je možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie o nepochybnom rozhodovaní súdu tak, že by toto rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I malo tvoriť podklad pre rozhodovanie v predmetnom konaní. Žalobca zastával názor, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania jednak z dôvodu hospodárnosti konania, aj z toho dôvodu, že v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a sp. zn. vystupujú ako účastníci konania odlišné subjekty ako v tomto súdnom konaní, ako aj že ďalšie vyčkávanie na rozhodnutie súdu vo vyššie uvedených konaniach spôsobí zbytočné prieťahy, keďže nie je žiadna záruka, že sa súd bude zaoberať meritom veci, t. j. že prejedná vec samú, nakoľko je preukázané, že už súd vo veci vedenej pod sp. zn. rozhodol aj keď aktuálne neprávoplatne, procesným spôsobom bez prejednania veci samej.

7. Aj vzhľadom na povahu predmetného konania žalobca poukázal na nevhodnosť prerušenia konania, nakoľko je žiadúce čo najskôr vec právoplatne ukončiť. Odďaľovaním rozhodnutia vo veci samej môže dôjsť k neodvrátiteľnej škode na strane žalobcu a je potrebné rešpektovať právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Taktiež podľa názoru žalobcu napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené a nie je odôvodnená potreba konanie prerušiť, najmä v situácii, ak ani jednej zo sporových strán nepriznáva rýchlejšiu a účinnejšiu ochranu práv.

8. Ďalšie vyjadrenia strán sporu k návrhu žalovaného na prerušenie konania neboli podané.

9. Opravným uznesením č. k. -394 zo dňa 12. apríla 2023 súd prvej inštancie opravil v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia záhlavie v časti označenia žalovaného a jeho právneho zástupcu. V ostatnej časti zostalo napadnuté uznesenie bez zmeny.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

17. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

18. Predmetom odvolacieho konania bolo, s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, jeho odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu, posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď v zmysle ustanovenia konanie prerušil do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a sp. zn. .

19. Ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čiže také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2010, sp. zn. ).

20. Vo všeobecnosti sa hneď na úvod žiada poznamenať, že v predmetnom konaní súd prvej inštancie opomenul návrh žalovaného na spojenie vecí, ktorý predniesol v podaní zo dňa 16.09.2022 označenom „Návrh na spojenie vecí a následne prerušenie konania, sp. zn. “, t. j. pred návrhom na prerušenie konania. Preto tento postup súdu prvej inštancie možno považovať za nenáležitý, nakoľko z dikcie ustanovenia vyplýva, že súd má pred prerušením konania aplikovať v konaní iné vhodné opatrenia. Súd je teda prednostne povinný urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. pojem iné vhodné opatrenia nešpecifikuje, ani bližšie nekonkretizuje postup súdu, avšak v kontexte ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, najmä napadnutého rozhodnutia a odvolania žalovaného, dospel k záveru, že v danom prípade odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o prerušení konania nie je odôvodnené a nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia. ukladá povinnosť súdu každé uznesenie odôvodniť, nakoľko rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv. Jedným z nich je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré

sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Z hľadiska výkladu pojmu stručné odôvodnenie sa vyžaduje podrobnejšie odôvodnenie tam, kde je proti uzneseniu prípustné odvolanie, medzi ktoré nepochybne patrí i uznesenie o prerušení konania podľa . Tu potom musí súd konkrétne opísať skutkové okolnosti a po právnej stránke posúdiť, či tieto napĺňajú dôvody na prerušenie konania a tento úsudok o naplnení predpokladov v odôvodnení rozhodnutia náležite uviesť. V napadnutom uznesení však chýba argumentačný základ, ktorý by odvolací súd mohol preskúmať. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že „...vykonane´ dokazovanie a právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vo veciach vedených pod sp. zn.: a sp. zn.: , budú matˇ význam pre rozhodnutie a ďalšie pokračovanie konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: o určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze.“ (bod 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia) je neúplné a nepreskúmateľné. Namiesto toho, aby sa súd prvej inštancie riadne oboznámil s predmetmi konaní vedených Okresným súdom Bratislava I, ak už teda mienil v súvislosti s nimi konanie prerušiť, sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal ani so žalobcom zdôrazňovanými skutočnosťami, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. žalobu zamietol z dôvodu neprípustnosti a nerozhodoval vo veci samej a v konaní vedenom pod sp. zn. môže nastať obdobný priebeh. Vo výsledku tak súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa právneho posúdenia prejudiciálnej otázky ničím neodôvodnil. Nie je úlohou odvolacieho súdu, a už vôbec nie strán sporu, domýšľať si dôvody rozhodnutia súdu, pre ktoré tak rozhodol.

22. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania z dôvodu hospodárnosti konania, možno súhlasiť, že súd prvej inštancie nedostatočne ozrejmil aj dôvody vhodnosti prerušenia konania podľa . Pri posudzovaní vhodnosti prerušenia konania, sa okrem záujmu na predchádzaní prípadným odlišným rozhodnutiam súdov o tej istej otázke, na ktorý sa v predmetnej veci súd prvej inštancie zameral, musí venovať pozornosť aj právu strán na rýchlu a účinnú ochranu podľa článku 17 základných princípov . Keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé posúdenie hospodárnosti konania, v ktorom spočíva podstata dôvodu fakultatívneho prerušenia konania, a to vo vzťahu k predmetu konania, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľne pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvej inštancie bol povinný stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ prebiehajúcich konaní vedených Okresným súdom Bratislava I a následne vyhodnotiť návrh na prerušenie konania podľa hlavných kritérií posúdenia vhodnosti prerušenia konania.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a v zmysle ustanovenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatok spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude rozhodnúť o všetkých návrhoch žalovaného, pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania dôsledne posúdiť význam riešených otázok v iných súdnych konaniach pre rozhodnutie súdu prvej inštancie a následne komplexne porovnať predmety i strany dotknutých sporových konaní, ich štádium, predpoklad vydania meritórneho rozhodnutia, prípadne iné faktory majúce vplyv na vyhodnotenie účelnosti prerušenia konania na základe zásady hospodárnosti konania ako i princípu právnej istoty. Pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude prvoinštančný súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo dostatočné a presvedčivé.

24. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na náhradu trov (odvolacieho) konania odvolací súd nerozhodoval. Bude úlohou súdu prvej inštancie o ňom rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o sudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011 v spojení s veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).