Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-72-2019.pdf
PDF · 124.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: R. W., nar. XX. XX. XXXX, T. XX/XX, W., proti žalovanému: Primátor Mesta Komárno, Nám. gen. Klapku 1, Komárno, zastúpeného právnym zástupcom: LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 01. 08. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 55476/28465/PREDN/2019 zo dňa 03. 06. 2019, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Primátora Mesta Komárno č. 55476/ 28465/ PREDN/ 2019 zo dňa 03. 06. 2019, ako i rozhodnutie - odpoveď Mestského úradu Komárno č. 53779/28465/PREDN/2019 zo dňa 15. 05. 2019 a v e c v r a c i a Mestu Komárno na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 03. 05. 2019 podal žalobca na Mestský úrad v Komárne žiadosť o poskytnutie informácie (zo dňa 16. 04. 2019) podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, ktorou žiadal o poskytnutie informácie zo spisov sp. zn. 02/ÚHK/2019-sť. a 12/ÚHK/2019-sť (s poukazom na jeho opodstatnenú sťažnosť), konkrétne osobu zistenú za zistené nedostatky a prijaté opatrenia na zamedzenie obdobných činností, ako aj uplatnenú právnu zodpovednosť za predmetné nezákonné konanie.
2. Súčasťou predloženého administratívneho spisu bol tiež zápis z pracovnej porady zamestnancov Mesta Komárno, odboru ekonomiky a financovania, oddelenia daní a poplatkov (konanej dňa 28. 03. 2019), prípis Mesta Komárno (označený ako „Predloženie prijatých opatrení a správa o uplatnení právnej zodpovednosti“) zo dňa 28. 03. 2019, zápis z pracovnej porady zamestnancov Mesta Komárno, odboru ekonomiky a financovania, oddelenia daní a poplatkov (konanej dňa 03. 04. 2019) a prípis Mesta Komárno (označený ako „Predloženie prijatých opatrení a správa o splnení a uplatnení právnej zodpovednosti“) zo dňa 03. 04. 2019.
3. Odpoveďou zo dňa 15. 05. 2019, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 20. 05. 2019, prednosta Mestského úradu Komárno žalobcovi oznámil, že osoba zodpovedná za zistené nedostatky nebola preukázateľne zistená. Zároveň žalobcovi oznámil, že zamestnanci správcu poplatku boli dňa 28. 03. 2019 a 03. 04. 2019 poučení o dodržiavaní základných zásad správy daní a ustanovení v súvislosti s nazeraním do spisov.
4. Súčasťou administratívneho spisu je tiež rozhodnutie Mesta Komárno č. 53910/28465/PREDN/2019 zo dňa 16. 05. 2019, v ktorom je uvedené, že žiadosti o sprístupnenie informácie bolo vyhovené a informácie boli žiadateľovi sprístupnené listom.
5. Proti odpovedi zo dňa 15. 05. 2019 podal žalobca odvolanie zo dňa 22. 05. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 55476/28465/PREDN/2019 zo dňa 03. 06. 2019, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Komárno č. 53910/ 28465 /PREDN/ 2019 zo dňa 16. 05. 2019 potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. Žalovaný rozhodnutím č. 55476/28465/PREDN/2019 zo dňa 03. 06. 2019 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 22. 05. 2019 zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Komárno č. 53910/28465/ PREDN/2019 zo dňa 16. 05. 2019. Vo svojom rozhodnutí žalovaný uviedol, že Mesto Komárno ako povinná osoba sprístupnila žiadané informácie v rozsahu, v akom ich mala k dispozícii. To, že žiadateľ nie je spokojný s obsahom sprístupnených informácií v rozsahu, v akom mu boli sprístupnené, ešte neodôvodňuje, aby mesto vytváralo ďalšie resp. iné informácie k spokojnosti žiadateľa. Žalovaný zároveň uviedol, že Mesto Komárno nemá povinnosť sprístupniť žiadateľovi konkrétnu osobu zodpovednú za zistené nedostatky, pričom v tejto súvislosti poukázal na § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
7. Žalobca žalobou zo dňa 01. 08. 2019 žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 55476/28465/ PREDN/2019 zo dňa 03. 06. 2019. V úvode svojej žaloby žalobca popísal priebeh konania, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia.
8. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia, konkrétne na tvrdenie žalovaného, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov nemá Mesto Komárno povinnosť sprístupniť žiadateľovi konkrétnu osobu. Podľa názoru žalobcu, opak je pravdou.
9. Žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie prednostu Mestského úradu Komárno č.53779/28465/PREDN/2019 zo dňa 15. 05. 2019 ako aj rozhodnutie primátora mesta Komárno č. 55476/28465/PREDN/2019 zo dňa 03. 06. 2019 a vec vráti orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nedatovaným podaním, v ktorom navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedol, že pri vybavovaní žiadosti žalobcu postupoval v súlade so zákonom a jeho žiadosť vybavil v zákonom stanovenej lehote (čo potvrdil aj žalobca). V jeho procesnom postupe pri vybavovaní žiadosti, ako aj rozhodovaní o odvolaní, nemožno identifikovať procesné pochybenia. S poukazom na uvedené, ako aj na obsah žalobcom predloženého rozhodnutia o vybavení žiadosti, ako aj rozhodnutia o odvolaní, je zrejmé, že žalovaný pri vybavovaní žiadosti postupoval v súlade so zákonom, a to aj z hľadiska procesného postupu.
11. S poukazom na ust. § 3 ods. 1 a § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov žalovaný poznamenal, že povinná osoba musí sprístupniť len také informácie, ktoré má k dispozícií. Mestský úrad Komárno v rámci vybavenia žiadosti žalobcu, mu sprístupnil všetky informácie, ktoré mal v rozhodnej dobe k dispozícií a ktorých sa týkala jeho žiadosť. O tejto skutočnosti bol žalobca riadne informovaný.
12. Ohľadom nesprístupnenia informácií žalobca v podanom odvolaní poukázal na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, a to aj v rozsahu žiadosti žalobcu zo dňa 03. 05. 2019. Z obsahu žiadosti žalobcu je zrejmé, že žiada informácie o konkrétnej osobe zodpovednej za zistené nedostatky (znemožnenie nahliadnutia do spisu). Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca žiadal o poskytnutie osobných údajov takejto osoby. Poskytnutie osobných údajov fyzickej osoby (pričom v tomto prípade nejde o verejného funkcionára) je možné, len za podmienok, za ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Týmto osobitým zákonom je zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý zverejnenie osobných údajov podmieňuje s poukazom na § 7 ods. 1 súhlasom dotknutej osoby. Žalobca nežiadal len o poskytnutie mena a priezviska konkrétnej osoby, ale žiadal o určenie osoby zodpovednej za zistené nedostatky. Z takejto formulácie v žiadosti žalobcu je jednoznačne zrejmé, že žiadal o sprístupnenie všetkých osobných údajov o takto dotknutej osobe. Žalovaný nedisponuje súhlasom konkrétnej dotknutej osoby so sprístupnením jej osobných údajov. Aj s poukazom na predmetné je preto rozhodnutie žalovaného správne.
13. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 184/2003, pričom v tejto súvislosti poznamenal, že prístup k informáciám subjektu nie je neobmedzený, ale je ohraničený zákonnými podmienkami, a limitovaný prípadným stretom s okruhom základných práv a slobôd iného subjektu, ako aj ochranou jeho súkromia. Dochádza tak ku kolízií dvoch základných práv a je potrebné identifikovať, ktorému z nich v skutkových okolnostiach je potrebné dať prednosť. V prípadoch rádových fyzických osôb sú tieto chránené v rozsahu ich osobných údajov, kedy zásah do ich subjektívnych práv je podmienený ich súhlasom s týmto zásahom.
14. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že on a ani správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie v prvej inštancií, sa v rámci rozhodovania o žiadosti žalobcu, ako aj o neskôr podanom odvolaní, nedopustil žiadneho procesného a ani iného pochybenia. V rámci svojej rozhodovacej kompetencii správne relevantné právne predpisy interpretoval a právne posúdil prejednávanú vec.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 03. 01. 2020. Žalobca k tvrdeniu, že Mestský úrad Komárno sprístupnil iba také informácie, ktorá má k dispozícii, uviedol, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Poznamenal, že v žiadosti o poskytnutie informácie konkrétne pomenoval osobu, s ktorou jednal na oddelení daní a poplatkov, pričom z tohto rozhovoru bola spracovaná zvuková nahrávka. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa v predmetnom prípade jedná o vedúceho zamestnanca vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme, pričom v tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
16. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 55476/28465/PREDN/2019 zo dňa 03. 06. 2019, ako i rozhodnutie - odpoveď Mestského úradu Komárno č. 53779/28465/PREDN/2019 zo dňa 15. 05. 2019, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie - odpoveď Mestského úradu Komárno je potrebné zrušiť podľa 191 ods. 1 písm. d/ SSP (teda z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť týchto rozhodnutí) s využitím ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 29. 04. 2020 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, osobami povinnými
podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13) Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 14). Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. 16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13). Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Podľa § 12 vyššie citovaného zákona, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Podľa § 14 ods. 2 vyššie citovaného zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Podľa § 16 ods. 1 vyššie citovaného zákona, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Podľa § 18 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28)
9) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
18. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
19. V správnom konaní nebolo sporné, že žalobca sa obrátil so žiadosťou o poskytnutie informácií na Mesto Komárno, a to podaním zo dňa 16. 04. 2019, a žiadal o informácie zo spisov sp. zn. 02/ÚHK/2019- sť. a 12/ÚHK/2019-sť, konkrétne osobu zodpovednú za zistené nedostatky (nahliadnutie do spisov v druhom prípade mu znemožnila Ing. Solymosová osobne) a prijaté opatrenia na zamedzenie obdobných činností, ako aj uplatnená právna zodpovednosť za toto nezákonné konanie. Žiadosť bola doručená Mestu Komárno dňa 03. 05. 2019. Listom zo dňa 15. 05. 2019 pod č. 53779/28465/PREDN/2019 Mestský úrad Komárno zaslal žalobcovi odpoveď na jeho žiadosť o poskytnutie informácií, v ktorej mu oznámil, že osoba zodpovedná za zistené nedostatky nebola preukázateľne zistená. Zároveň uviedlo, že prijalo opatrenia - zamestnanci správcu poplatku dňa 28. 03. 2019 a 03. 04. 2019 boli poučení o dodržiavaní základných zásad správy daní a ustanovení v súvislosti s nazeraním do spisov v súlade s § 23 daňového poriadku. Uvedený list si prevzal žalobca dňa 20. 05. 2019, ako to vyplýva z pripojenej doručenky.
20. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je i rozhodnutie Mesta Komárno č. 53910/28465/ PREDN/20196 zo dňa 16. 05. 2019. Týmto rozhodnutím Mesto Komárno ako príslušný správny orgán podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 18 ods. 1 uvedeného zákona, v súlade s § 46 a 47 správneho poriadku rozhodol zápisom v spise takto: žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorú podal žalobca s tým, že uvedená žiadosť je v rozhodnutí citovaná, vyhovuje a informácie boli žiadateľovi sprístupnené listom, zaslané poštou. V súlade s § 47 ods. 1 správneho poriadku od odôvodnenia upustilo, nakoľko žiadateľovi - žalobcovi bolo v plnom rozsahu vyhovené. V poučení tohto rozhodnutia sa uvádza, že proti rozhodnutiu nemožno podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácie podať opravný prostriedok. Uvedené rozhodnutie žalobcovi doručené nebolo (aspoň to nevyplýva zo spisu) a nie je na ňom vyznačená právoplatnosť.
21. Žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že odpoveď na jeho žiadosť neobsahovala požadované informácie, len maximálnu neochotu zistiť zodpovednú osobu za zistené nedostatky. Uviedol, že v žiadosti o sprístupnenie informácie označil osobu, s ktorou jednal a ktorá mu odmietla nahliadnuť do spisov, čo vie preukázať i svedkom a zvukovou nahrávkou. Vzhľadom na to, že povinná osoba v zmysle zákona nesprístupnila žiadateľovi informácie, neposkytla informácie ani nevydala rozhodnutie (§ 18 ods. 3 zákona), predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie, preto si uplatňuje svoje zákonné právo a podáva proti tomuto rozhodnutiu o odmietnutí časti požadovaných informácií odvolanie.
22. Rozhodnutím č. 55476/28466/PREDN/20129 zo dňa 03. 06. 2019 primátor Mesta Komárno zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie č. 53910/28465/PREDN/2019 zo dňa 16. 05. 2019. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Mesto Komárno ako povinná osoba sprístupnila žiadané informácie v rozsahu, v akom ich mala k dispozícii. Mesto nemá povinnosť sprístupniť žiadateľovi konkrétnu osobu zodpovednú za zistené nedostatky, a citoval ust. § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z..
23. Na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo žiadosti čo i len čiastočne, musí mať materiálne (obsahové) a formálne náležitosti rozhodnutia podľa § ust. 47 vyššie citovaného zákona. Všetky náležitosti musia byť v rozhodnutí dostatočne jasne a zrozumiteľne vyčlenené, v opačnom prípade možno len ťažko rozhodnutie považovať za zrozumiteľné.
24. Prvou obsahovou náležitosťou každého rozhodnutia je výroková časť (enunciát), ktorý musí obsahovať presné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci samej. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to uvedením ustanovenia predpisu, čísla predpisu a jeho názvu (v prípade novelizácie s dodatkom "v znení neskorších predpisov"). Pri nesprístupnení informácie bude teda výroková časť rozhodnutia obsahovať informáciu, že žiadosť sa zamieta, resp. že sa zamieta v časti s uvedením, v ktorej časti sa zamieta - ktoré konkrétne informácie sa nesprístupňujú.
25. Správny orgán prvého stupňa - Mesto Komárno postupovalo zmätočne pri vybavovaní žiadosti žalobcu, keď mu dňa 15. 05. 2019 listom zaslalo odpoveď, pričom v časti jeho žiadosti o oznámenie osoby zodpovednej za zistené nedostatky mu oznámilo, že osoba zodpovedná za zistené nedostatky nebola preukázateľne zistená a vo vzťahu k druhej časti žiadosti oznámilo, že zamestnanci správcu poplatku boli poučení o dodržiavaní základných zásad správy daní a ustanovení v súvislosti s nazeraním do spisov v súlade s § 23 daňového poriadku. Z uvedeného listu je teda zrejmé, že žiadateľovi - žalobcovi vyhovel len čiastočne, a preto bol povinný vyhotoviť rozhodnutie. Mesto Komárno síce rozhodnutie vyhotovilo nasledujúci deň (16. 05. 2019) potom, ako bol datovaný list zaslaný žalobcovi. V rozhodnutí je uvedené, že sa žiadosti žalobcu vyhovuje a informácie mu boli sprístupnené listom, zaslané poštou s tým, že v súlade s § 47 ods. 1 správneho poriadku sa od odôvodnenia upúšťa, nakoľko žiadateľovi bolo v plnom rozsahu vyhovené, čo však nezodpovedá skutočnosti (keďže správny orgán nevyhovel časti žiadosti žalobcu, v ktorom žiadal o oznámenie osoby zodpovednej za zistené nedostatky). Okrem toho, pokiaľ vydal správny orgán rozhodnutie, nie je zrejmé, z akého dôvodu toto rozhodnutie nebolo doručené žalobcovi, ale na jeho žiadosť mu bol zaslaný list so znením uvedeným vyššie a datovaný dňom predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia (15. 05. 2019).
26. Z výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 16. 05. 2019 nie je zrejmé, ktoré konkrétne informácie sa žalobcovi ne/sprístupňujú a iba sa v ňom uvádza, že žiadosti žalobcu sa vyhovuje. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len odkaz na ust. § 47 ods. 1 správneho poriadku s tým, že sa od odôvodnenia upúšťa, nakoľko žiadateľovi bolo v plnom rozsahu vyhovené, čo však nezodpovedá obsahu listu, ktorým správny orgán oznámil žalobcovi, že osoba zodpovedná za zistené nedostatky nebola preukázateľne zistená, teda v tejto časti jeho žiadosti nevyhovelo. Okrem toho, žalobca v podanej žiadosti označil titulom a priezviskom zamestnanca Mestského úradu Komárno, s ktorým jednal. Žalobcom bolo ako príloha k žalobe priložené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti vyhotovené Hlavným kontrolórom Mesta Komárno, v ktorom hlavný kontrolór konštatuje, že sťažnosť žalobcu bola v časti opodstatnená. Z uvedeného listu je zrejmé, že pri šetrení sťažnosti bolo poskytnuté vyjadrenie, vykonané šetrenie a na
jeho základe bolo posúdené, že postup zamestnanca, ktorý neumožnil nahliadnutie do daňových spisov bol porušením všeobecne platnej legislatívy SR. V závere sa konštatuje, že na základe zistení útvar hlavného kontrolóra odporučil prijatie opatrení do 31. 03. 2019 a predložiť správu o splnení opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti v lehote do 31. 03. 2019. Z vyššie uvedených listín je teda zrejmé, že správny orgán minimálne pri šetrení sťažnosti hlavným kontrolórom musel vedieť, ktorý zamestnanec Mesta Komárno odmietol nahliadnuť do daňových spisov žalobcovi.
27. Napriek uvedenému zmätočnému postupu Mesta Komárno pri riešení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, žalovaný v napadnutom rozhodnutí zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Komárno (ktoré však žalobcovi nebolo zaslané). V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 03. 06. 2019 žalovaný uviedol obsah podanej žiadosti o poskytnutie informácie, ako i obsah podaného odvolania a skonštatoval, že Mesto Komárno sprístupnilo žiadané informácie v rozsahu, v akom ich malo k dispozícii. V závere odôvodnenia žalovaný uviedol, že Mesto Komárno nemá povinnosť sprístupniť žiadateľovi konkrétnu osobu zodpovednú za zistené nedostatky, s odkazom na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý vo svojom rozhodnutí cituje.
Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby adresáta presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia veci, a teda, že správny orgán vydal nielen správne, ale aj zákonné rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia má zásadný význam pre jeho následnú preskúmateľnosť, ale nemôže nahrádzať údaje, ktoré majú byť súčasťou výrokovej časti rozhodnutia a nemožno ním odstraňovať ani pochybenie správneho orgánu pri formulovaní výrokovej časti rozhodnutia.
28. Právo na informácie je právom ústavným, z čoho ale nevyplýva, že by bolo tiež právom absolútnym. Akékoľvek obmedzenie práva na informácie však musí byť ústavne konformné. Možno ho obmedziť zákonom, avšak iba ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Nesprístupnenie informácie, ktorá je osobným údajom fyzickej osoby je síce potrebné považovať za opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, avšak povinnosťou povinnej osoby, zamietajúcej čiastočne žiadosť o sprístupnenie informácie, je v odôvodnení sa riadne vysporiadať s otázkou, či a prečo konkrétna informácia je osobným údajom, ktorý sa nesprístupňuje, a svoju správnu úvahu tiež relevantným spôsobom v rozhodnutí zdôvodniť. K tomuto však v danej veci nedošlo ani v napadnutom rozhodnutí, ani v prvostupňovom správnom rozhodnutí. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné vytknúť povinnej osobe tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia už vo výrokovej časti, keď výrokom svojho rozhodnutia č. 53910/28465/PREDN/2019 zo dňa 16. 05. 2019 žiadosti žalobcu vyhovuje, s odkazom na to, že informácie boli žiadateľovi sprístupnené listom (zo dňa 15. 05. 2019), zaslané poštou, z ktorého listu však vyplýva, že jeho žiadosti vyhovel len čiastočne. Výrok správneho rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci samej, pričom musí byť určitý a zrozumiteľný, nesmie vyvolať žiadne pochybnosti o jeho skutočnom obsahu, keďže jedine výroková časť rozhodnutia je právne záväzná pre účastníkov konania. Výrok predmetného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tieto podmienky nespĺňa, keďže z neho nie je zrejmé, ktoré konkrétne informácie povinná osoba ne/ sprístupnila, pričom odôvodnenie uvedené rozhodnutie neobsahuje s odkazom na ust. § 47 ods. 1 správneho poriadku.
29. Vzhľadom na uvedené považuje tunajší súd napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko z výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žiadosti žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, pričom obsah listu, na ktorý sa v rozhodnutí odvoláva neobsahuje informácie, ktoré žalobca žiadal, a preto nie je možné konštatovať, že mu bolo vyhovené v plnom rozsahu. Toto pochybenie neodstránil ani žalovaný, ktorý vo výrokovej časti svojho rozhodnutia odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Komárno zo dňa 16. 05. 2019 potvrdil, napriek tomu, že na takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky a rozhodnutie Mesta Komárno zo dňa 16. 05. 2019 nebolo žalobcovi doručené.
30. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi.
31. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok, sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
32. Z vyššie uvedených dôvodov, teda pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 06. 2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a z tohto dôvodu zrušil i rozhodnutie - odpoveď správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 05. 2019 (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal) v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie.
33. V rámci tohto ďalšieho konania bude správny orgán prvého stupňa opätovne rozhodovať o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, a v prípade, ak naďalej bude toho názoru, že nie je možné sprístupniť požadované informácie v celom rozsahu, potom bude potrebné vo výrokovej časti rozhodnutia konkrétne uviesť, v akom rozsahu informácie nie je možné sprístupniť, resp. v ktorej časti sa žiadosť zamieta s uvedením, ktoré konkrétne informácie sa nesprístupňujú. K samotnej otázke osobných údajov súd poukazuje na rozsudok NS SR v konaní pod sp. zn. 6Sžo/250/2008 zo dňa 15. 11. 2009 ako i na príslušné ustanovenia zákona č. 128/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bol zrušený zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (pričom na tento zákon odkazuje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov).
34. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní.
35. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
36. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.