Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-10-2020.pdf
PDF · 149.62 KB
Case nature
Subarea
23CoP/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. X., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky - PhDr. M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom ulica M. XX, Z., zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát so sídlom Nám. SNP č. 2, Trnava a otca - MUDr. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, M., zastúpený: Advokátska kancelária Bauer, s.r.o., so sídlom Dénešova 19, Košice, o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19P/56/2019-10 zo dňa 16. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že:
Súd maloleté dieťa U. X., nar. X.X.XXXX ponecháva v starostlivosti matky a obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 80 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Súd upravuje dočasne styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým U. každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod., v čase od 16.30 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod., s tým, že maloletého si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraveného otcovi v mieste a čase odovzdať.
Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Odvolanie matky sa o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom I. a II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým U. tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v roku v sobotu od 13.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že maloletého si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie po citovaní § 2, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 25 ods. 1, 2 , 3 a 4 Zákona o rodine, nariadil neodkladné opatrenie, ktoré odôvodnil tým, že v danej veci je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia keď otec tvrdí, že matka mu bráni v stretávaní s maloletým U., preto upravil styk otca s maloletým tak, ako je to
uvedené vo výroku rozhodnutia, keď právo otca na styk s maloletým je podľa jeho vyjadrenia bezdôvodne porušované.
3. Súd nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu, keď bez vykonaného dokazovania súd nemá preukázané, aký je vzťah otca s maloletým, či maloletý vzhľadom na jeho útly vek dokáže byť na dlhšiu dobu (od piatka do nedele) odlúčený od matky. Táto úprava je úpravou na zabezpečenie kontaktu otca so synom, aby sa citové a rodinné puto medzi nimi neprerušilo.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Uviedol, že so závermi súdu prvej inštancie, a jeho postupom v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, ako aj s celým napadnutým uznesením sa nestotožňuje, nesúhlasí s ním a namieta ho týmto odvolaním. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje otec v celom jeho obsahu a rozsahu za jednostranné, diskriminačné, svojvoľne, arbitrárne, zmätočné a tým aj nepreskúmateľné, pričom má za to, že napadnuté uznesenie neobsahuje relevantné odôvodnenie jeho výrokov, tak aby sa zaoberalo podstatnými argumentmi otca a dalo na ne relevantné a zrozumiteľné odpovede.
5. V tomto smere napadnuté uznesenie porušuje právo otca na spravodlivý proces zaručené mu v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava") a v čl. 6 ods. 1 ,,Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „dohovor"), a to najmä tým, že porušuje „zákaz ľubovôle súdnych rozhodnutí" a „zákaz prekvapivých rozhodnutí", pričom okrem toho sa nevysporiadava so všetkými relevantnými skutočnosťami zistenými v konaní a porušuje tiež právo otca na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zhrnuté stručne len do bodu 5 na strane 4. a 5. napadnutého uznesenia.
6. Napadnuté uznesenie má podľa jeho odôvodnenia a výroku umožniť otcovi styk s maloletým, a to počas dvoch dní v mesiaci v rozsahu 6 (šiestich) hodín, a to v čase kedy maloletý spí (teda od 13.00 hod. do 16.00 hod.), a to až do času kým súd neprijme právoplatné rozhodnutia vo veci samej.
7. V prvom rade súd prvej inštancie mohol dopytovať príslušný ÚPSVAR Košice, a bol by zistil, že otec má splnené materiálne, a aj osobnostné podmienky a predpoklady na zabezpečenie styku s maloletým (vrátane nočného prespania, a tiež aj zabezpečenia poobedňajšieho spánku), a to aj v čase od piatka 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. v každý nepárny víkend/týždeň v roku.
8. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré stanovuje styk otca s maloletým na jeden deň počas dvoch týždňov v trvaní 3 (troch) hodín, v čase kedy je z bežnej praxe v rodinných veciach, ako aj z bežne dostupných článkov v periodickej tlači, či internete, možné očakávať, že maloleté dieťa spí, a kedy je teda možné predpokladať, že v prípade ak mu bude spánok odopretý, bude dieťa mrzuté, plačlivé, či agresívne, a to aj na toho, kto mu spánok odoprel, možno považovať za účelové prijatie neodkladného opatrenia.
9. Súčasne je takýmto neodkladným opatrením porušované právo otca na rešpektovanie rodinného života a právo na styk s maloletým zaručené mu v čl. 8 dohovoru, ak je prijímané súdom prvej inštancie, ako orgánom verejnej moci na to určeným a dôverne poznajúcim potreby maloletých a ich rodičov, také neodkladné opatrenie, ktoré neumožňuje ani v základných podmienkach a predpokladoch otcovi udržanie a rozvíjanie rodičovského a otcovského puta medzi otcom a maloletým.
10. Nie je zrejmé z napadnutého uznesenia, či a prečo je v najlepšom záujme maloletého, a či tiež bude do budúcna v najlepšom záujme maloletého v zmysle jeho práv, kým nebude rozhodnuté vo veci samej, čo môže trvať aj 2 (dva) roky, obmedzil jeho styk s otcom na 6 hodín mesačne, čo predstavuje ani nie 1 % styku času otca prípadne stráveného s maloletým naproti viac ako 99 % styku času matky reálne stráveného s maloletým v kalendárnom roku, čo je v extrémnom nepomere, a pre styk otca s maloletým úplne diskriminačné.
11. Otec má za to, že styk otca s maloletým v takomto rozsahu do skončenia konania veci samej, nemožno rozumne odôvodniť útlosťou veku maloletého, pričom 6 hodinový mesačný styk otca s maloletým v čase kedy z biologických potrieb maloletý spí, môže dokonca poškodiť ich vzťah, a citov či väzbu, pretože je pravdepodobné, že dieťa v čase styku bude mrzuté, plačlivé a nespokojné, nakoľko sa bude v čase určenom na poobedňajší spánok presúvať s otcom do hotela, čo bude pre neho iné prostredie, kde sa ho otec bude snažiť uložiť k spánku, a v prípade ak maloletý zaspí, styk otca s
maloletým bude prebiehať tak, že maloletý ho celý prespí, čomu sa otec bude veľmi tešiť, a síce maloletý si na žiaden styk nebude pamätať nakoľko bude spať. Na záver styku prirodzene bude potrebné maloletého zobudiť, a takto rozospatého odniesť do 16.00 hod. matke. Otec má za to, že takýto styk sa minie jeho účelu.
12. Preto otec trvá v záujme zachovania práva maloletého na oboch rodičov, v najlepšom záujme maloletého, na takom určení rozsahu neodkladného opatrenia, ktoré zohľadní biologickú potrebu dieťaťa spať poobede, a súčasne zachová jeho právo na styk s otcom aspoň v minimálnom rozsahu, ktoré sa činnosťou orgánov verejnej moci a matky nepreruší, a právo otca na styk s maloletým, v rozsahu styku väčšom ako 1 % z roka.
13. Súčasne hrozí, že pri prípadnom žiadnom styku otca s maloletým, resp. pri styku určenom napadnutým uznesením hrozí úplná strata puta medzi otcom a maloletým. Napadnuté uznesenie neuvádza, ako reálne zohľadňuje potrebu maloletého na oboch rodičov, resp. aspoň reálne zachovanie styku s otcom, s ktorým nežije v jednej domácnosti, a ktorý je 400 km vzdialený a ako nezabráni úplnej strate kontaktu otca s maloletým. Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé a odôvodnené, prečo nebol umožnený styk otca s maloletým v ním požadovanom rozsahu.
14. V zásade má otec za to, že súd prvej inštancie vydal nevykonateľné neodkladné opatrenie, kde ignoroval už vyššie uvedené biologické a iné potreby maloletého, ako aj základné práva otca a maloletého, čím diskriminačne zasiahol do jeho práv a bezprecedentne uprednostnil matku vo výkone práv, na úkor otca, vo vzťahu k maloletému, za stavu, kedy matka bráni otcovi v styku s maloletým a snaží sa ho zo života a výchovy maloletého úplne vylúčiť. Jej správanie, ktoré v návrhu opísal, najmä jej samovražedné sklony, súd prvej inštancie vôbec v napadnutom uznesení nehodnotil, preto v tomto smere žiada vo veci samej zabezpečiť príslušné lekárske správy a tieto predložiť súdu druhej inštancie rozhodujúcom o tomto odvolaní.
15. Argument uvedený v napadnutom uznesení, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, nemôže otec akceptovať, nakoľko stráca systematicky a cielene, a to aj napadnutým uznesením, a teda konaním orgánu verejnej moci v rozpore s čl. 8 a čl. 6 ods. 1 dohovoru akýkoľvek kontakt s maloletým, rodinné a citové väzby, a nie je mu umožnené ich rozvíjanie, ale je podporovaná ich eliminácia, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako toto prispeje k dosiahnutiu najlepšieho záujmu maloletého a k naplneniu jeho práva na oboch rodičov. Navrhol, aby odvolací súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
16. Proti uzneseniu súdu I. inštancie podala odvolanie matka. Uviedla, že do dnešného dňa nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhoval otec, a preto mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 328 ods. 1 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uviedla, že nikdy nebránila otcovi v styku s mal. synom a to ani pred podaním návrhu ako aj po podaní návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Práve naopak, plne si uvedomovala význam otca pri výchove maloletého a všestranne ho podporovala.
17. Obavy, ktoré vyjadril otec vo svojom návrhu sa nezakladajú na pravde, sú odtrhnuté od reality, sú len účelovo podané. Plne si uvedomuje, že otec do návrhu musel uviesť nejakú obavu, musel opísať skutkový stav, ktorý neexistuje, lebo v opačnom prípade by súd v zmysle § 328 ods. 1 CSP jeho návrh zamietol.
18. Má za to, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán. Je presvedčená, že pokiaľ by ju súd pred nariadením neodkladného opatrenia alebo jej umožnil vyjadriť sa, určite by nenariadil nezákonné opatrenie a pokiaľ by ho predsa len nariaďoval, tak by zohľadňoval režim dňa maloletého a určite by styk otca s maloletým neumožnil bez jej prítomnosti, vzhľadom na útly vek dieťaťa. Musí však konštatovať, že je dobré, vzhľadom na nepriateľské a osočujúce tvrdenia otca v návrhu, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, aj keď neboli splnené zákonné predpoklady. Rozhodnutie súdu, pokiaľ by bolo správne, garantuje maloletému a jej určitú frekvenciu styku otca s maloletým, na ktorú môže maloletého pripraviť, na ktorú sa ona môže pripraviť tak, aby všetci mali určitú právnu istotu, s prihliadnutím na nepriateľské a osočujúce tvrdenia otca v návrhu, ktoré logicky vyvolávajú nedôveru. a) Režim dňa maloletého
Jej zásadná výhrada voči odvolaním napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie spočíva v tom, že súd opomenul, že rozhoduje o úprave styku k maloletému dieťaťu, ktoré je v útlom veku, a ktoré má svoj režim dňa.
Režim dňa maloletého je nasledovný:
8,00 hod. sa maloletý budí 8,15 až 8,45 hod. - hygiena, raňajky, ranné hry, čítanie rozprávky, nácvik obliekania a obúvania 9,00 hod. - odchádzajú z bytu na M. ulici 9,15 hod. - prichádzajú k starým rodičom, kde sa s ním ešte pohrá, porozpráva a v kľude odchádza do práce, 10,00 hod. - desiata (veľmi rád papá ovocie a zeleninu) 10,30 - 11,30 hod. - prechádzka po exteriéry, alebo je na dvore domu, ktorom žijú starí rodičia 12,00 hod. - obed (už sa učí papať sám bez pomoci druhých) 13,00 - 13,30 hod. - poobedňajší spánok (umelé mlieko) - z práce prichádza väčšinou keď ešte spí alebo ho príde uspať. 17,00 hod. - olovrant alebo večera podľa potreby 17,30 hod. - popoludňajšie hry, prechádzka po vonku, nákupy, bežné činnosti 19,30 hod. - večerná hygiena, príprava na spánok 20,00 - 20,30 hod. - čítanie rozprávok a spánok.
19. Vzhľadom na režim dňa maloletého by bolo správne, aby, pokiaľ už súd upravil styk otca s maloletým, tak nech to je v čase, ktorý pre maloletého nie je problémový, t.j. každú párnu sobotu v roku v čase od 09,00 - 12,00 hod. Iba styk otca s maloletým v dopoľudňajších hodinách je v súlade so záujmami maloletého.
20. Ako druhú, podstatnú chybu v rozhodnutí súdu prvej inštancie, vníma skutočnosť, že súd upravil styk otca s dieťaťom bez jej prítomnosti.
21. Vzhľadom na nepravdivé tvrdenia otca v návrhu a celkovým osočujúci charakter písomného podania otca, prestala otcovi dôverovať. Pokiaľ sa otec domáha vydania rozhodnutia o úprave styku s maloletým, nemôže sa znížiť k tvrdeniam o jej údajných pokusoch o samovraždu, o jej hospitalizácii na psychiatrickom oddelení v Trnave, o ich údajných zlých vzťahoch s jej rodinnými príslušníkmi a pod.
22. Otec veľmi dobre vie, že mal. U. je ňu citovo naviazaný a vzhľadom na jeho vyjadrenia v návrhu sa obáva, že by sa mohol pred mal. U. o nej nepekne vyjadrovať, osočovať ju a zosmiešňovať ju pred mal. U., čo by mohlo viesť k strate autority matky v očiach mal. U. a narušeniu citových vzťahov k matke.
23. Otec sa mal radšej zamyslieť nad tým, prečo stratil jej dôveru a čo by mal spraviť preto, aby mu začala dôverovať. Zároveň mal súd prvej inštancie upozorniť, že otec je t. č. trestne stíhaný pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, č. ORP-1324/6-VYS-KE-2019, Rampova ul. 7, 040 81 Košice. Zároveň mal otec podrobne vysvetliť ako sa nevhodne proti nej správal v marci 2018 na lyžovačke v Ischgl, hotel Schlosshof, Pasnatschweg 8, Rakúsko, kde ju otec fyzicky napadol a zbil ju a na druhý deň ráno oznámil, že odchádza a ju aj s mal. U. nechal na izbe v hoteli. Bola nútená kontaktovať veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku. Odporučili jej, že má volať na políciu v Rakúsku a potom im dať vedieť, ako to dopadlo. Zároveň mal otec v návrhu zdôrazniť, že ho to veľmi mrzí, ako sa na dovolenke správal voči nej a maloletému, a že už nikdy v živote sa takéto neprimerané správanie nebude opakovať. Na základe uvedeného je toho názoru, že úprava styku maloletého s otcom bez prítomnosti matky je toho času vylúčená.
24. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že neodkladné opatrenie bolo nariadené nedôvodne, tak žiada, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.
25. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že neodkladné opatrenie bolo nariadené dôvodne, tak žiada, aby upravil styku otca s dieťaťom v čase od 09:00 do 12:00 každú párnu sobotu v roku za prítomnosti matky.
26. Vo veci podal vyjadrenie aj ÚPSVaR Trnava. Uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, čo i len dočasne, aby neboli ohrozené práva účastníkov.
27. V danom prípade sú toho názoru, že nebolo potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko z vyjadrenia matky dieťaťa pri pohovore na ich oddelení dňa 15.01.2020 vyplynulo, že matka otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletým, prekvapilo ju podanie návrhu otcom dieťaťa, nakoľko spolu normálne fungovali a po dohode sa spoločne všetci stretávali (zápisnicu z pohovoru prikladáme v prílohe).
28. Zhodné skutočnosti uvádzala matka aj počas šetrenia, ktoré vykonali v domácnosti matky PhDr. M. M., PhD. dňa 25.02.2020 na adrese Z., M. č. XX. V čase ich šetrenia bola v domácnosti prítomná len matka maloletého. Okrem nej uvedenú domácnosť obýva malol. U. a malol. E. O., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúci z rozvedeného manželstva. Ide o 3-izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom v osobnom vlastníctve matky detí. Každé z detí má samostatnú detskú izbu, kde majú vlastné lôžko, úložný priestor na odkladanie ošatenia, množstva hračiek a priestoru na hru a oddych. Počas šetrenia bola hygiena celého bytu na vysokej úrovni, byt je priestranný, presvetlený a čistý. Zásoby potravín mali v dostatočnom množstve. Šetrením zistili, že matka má pre malol. deti vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý vývoj a vývin.
29. Matka detí uviedla, že popri poberaní rodičovského príspevku pracuje v X., jej pracovná doba je flexibilná, preto dokáže riadne zabezpečiť všetku starostlivosť o deti. Jej priemerný čistý príjem predstavuje čiastku 1.500 eur mesačne, je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na obe deti. Podľa jej vyjadrenia mesačne hradí 132,30 eur za inkaso, 5,54 eur RTVS, 24 eur za elektriku, 38 eur za telefón, 356 eur hypotéku, 177 eur splátka za auto, 200 eur za potraviny, 70 eur na hygienické potreby, 50 eur na hračky a potreby na rozvoj dieťaťa, 50 eur na ošatenie a obuv pre deti, 50 eur na voľnočasové aktivity detí. Matka detí opakovane zdôraznila, že stretávaniu sa otca s malol. U. nebráni, styk otcovi umožňuje, naposledy sa spolu stretli v januári 2020. Dodala, že MUDr. X. jej syna E. nemá rád, nemá k nemu dobrý vzťah, doslova ho „neznáša“.
30. Zároveň dali do pozornosti, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa koná iba o predbežnej otázke a konečné rozhodnutie vo veci samej bude vydané až po vykonanom dokazovaní a preukázaní skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prikláňajú k názoru otca, že súd nariadeným neodkladným opatrením pri stanovení rozsahu stretávania sa s maloletým nezohľadnil biologickú potrebu dieťaťa na popoludňajší spánok. Avšak z vyjadrení matky dieťaťa má za to, že matka stretávaniu sa otca s malol. U. nebráni, preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne alternatívne upravil styk otca s maloletým v nevyhnutnom rozsahu v inom časovom rozmedzí.
31. Vyjadrenie podali aj ÚPSVaR Košice. Uviedli, že dňa 17.1.2020 sa na základe predchádzajúceho telefonického dohovoru dostavil MUDr. L. X., nar. XX.XX.XXXX, zamestnaný ako gynekológ v Univerzitnej nemocnici L. P., ktorý v úradnom zázname uviedol nasledovné skutočnosti.
32. S matkou maloletého U. žili v družobnom pomere vlastne tak, že každý z partnerov žil oddelene. Z tohto vzťahu pochádza maloletý U., nar. X.X.XXXX. So synom sa otec stretával hlavne cez víkendy a to buď v Z., alebo v Košiciach, podnikali spoločné výlety, maloletému sa venoval ako sa len dalo.
33. Do 1.3.2019 otec pracoval v dvoch zamestnaniach, teda bol veľmi pracovne vyťažený. MUDr. X. uviedol, že dňa 2.11.2019 sa rozhodol podať návrh na úpravu práv a povinností na Okresný súd v Trnave z toho dôvodu, že matka maloletého mu od apríla 2019 začala postupne brániť v stretávaní sa s maloletým, čo sa neúmerne zhoršovalo. S matkou podľa vyjadrenia otca nebola možná žiadna dohoda.
34. Každý druhý týždeň otec navštevoval maloletého v Z., pričom do apríla 2019 to bolo na základe vzájomnej dohody medzi rodičmi maloletého.
35. MUDr. X. ďalej uviedol, že jeho vzťah so synom je vynikajúci, pri návštevách maloletého sa spolu hrajú, rozprávajú sa, zabávajú sa. Od vydania neodkladného opatrenia maloletého navštívil v Z. pred Vianocami, v byte u matky maloletého, kde pobudol od soboty do nedele.
36. Cez vianočné sviatky matka maloletého nedovolila otcovi sa s dieťaťom stretnúť, čo argumentovala skutočnosťou, že má doma syna z prvého manželstva, s ktorým vzájomný vzťah medzi pánom MUDr. X. a synom matky nie je dobrý.
37. Následne sa otec stretol s maloletým U. 2.1.2020 a 3.1.2020 v Z., v mieste bydliska matky. Opätovne podľa vyjadrenia otca stretnutie s maloletým prebiehalo normálne, s maloletým boli v detskom kútiku, v obchodnom centre, trávili spoločné chvíle. Otec maloletého opätovne poukázal na vynikajúci vzťah s maloletým U.. Dňa 22.1.2020 bolo uskutočnené sociálne zisťovanie v domácnosti MUDr. L. X.. MUDr. X. obýva priestranný byt na ulici U. X, I. poschodie. X. do bytu tvorí chodba, na ktorej je veľká vstavaná skriňa so zrkadlovými dverami. Detská izba je zariadená rozkladaním gaučom, komodami, skrinkou. V kúte v čase sociálneho zisťovania bola červená motorka maloletého U.. Na stenách viseli fotografie zo spoločného života partnerov. Obaja partneri pôsobili veľmi šťastne. V kúpeľni sa nachádza sprchovací kút, umývadlo, poličky. V ďalšej detskej izbe sa nachádza manželská posteľ, písací stôl, vstavaná skriňa. Ďalšou miestnosťou je priestranná obývacia miestnosť, v ktorej sa nachádzajú vstavané skrine, skrinky, veľký stôl so stoličkami, vitríny so starožitnosťami. Nachádza sa tu veľká gaučová súprava, skrinky, televízor a krb. Steny zdobí množstvo obrazov. Z obývacej miestnosti sa vychádza na balkón. V spálni sa nachádza manželská posteľ, veľká skriňa, skrinky. Z tejto izby sa vchádza do priestrannej kúpeľne, ktorá je zariadená rohovou vaňou, umývadlom, poličkami. Kúpeľňa je spojená s toaletou. Ďalšia miestnosť, tzv. poľovnícka je ozdobená množstvom poľovníckych trofejí, nakoľko MUDr. X. má záľubu v poľovaní. Pri sociálnom zisťovaní uviedol, že aj matka maloletého má túto záľubu. V miestnosti okrem trofejí nachádza starožitný písací stôl, kožené kreslá, starožitná skriňa. V technickej miestnosti sa nachádza kotol na ústredné kúrenie, pračka. Kuchyňa je zariadená modernou kuchynskou linkou modrobielej farby, spotrebičmi, kuchynským stolom so stoličkami, barovým pultom so stoličkami. V kúte je biely prútený kôš na prádlo.
38. Na záver sociálneho zisťovania MUDr. X. zopakoval, že syna má veľmi rád a preto chce s nim udržiavať pravidelný kontakt, v čom mu je v poslednej dobe zo strany matky bránené. Bol by veľmi rád, keby s matkou uzavreli rodičovskú dohodu, preto inicioval viaceré stretnutia s matkou maloletého.
39. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že s odvolaním otca v zásade nesúhlasí a považuje ho v celom rozsahu za nedôvodné. Podľa jej názoru návrh otca a ani predmetné Uznesenie Okresného súdu Trnava nie je správne, a taktiež nie je ani v najlepšom záujme mal. U. X.. Pri určovaní časových úsekov, v rámci ktorých má byť otec oprávnený stretávať sa so synom je potrebné vziať do úvahy predovšetkým denný harmonogram maloletého dieťaťa. Mal. U. X. v poobedných hodinách spí, čo priaznivo napomáha jeho vývoju a rastu. Z tohto dôvodu je preto nesprávne, aby mal otec právo stretávať sa so synom počas soboty od 13:00 hod. do 16:00 hod. Ako vyplýva aj z nižšie uvedeného návrhu na rozhodnutie, nevylučuje právo otca na styk so synom, ale zároveň je potrebné a nevyhnuté rešpektovať vek a denný harmonogram mal. U. X.. V tejto súvislosti sa zároveň čiastočne stotožňuje s argumentáciou otca uvedenej v jeho odvolaní, avšak len v rozsahu, v ktorom obhajuje potrebu rešpektovania spánku u maloletých detí.
40. Uviedla, že s mal. U. X. žije v byte na ul. M. XX v Z., spolu s jej dieťaťom z prvého manželstva E. O., nar. XX.XX.XXXX. S obidvoma synmi má výborné vzťahy a taktiež aj obaja jej synovia spolu veľmi dobre vychádzajú. Poukázala na denný režim maloletého a má za to, že vytvára pre mal. U. X. vhodné podmienky na život, riadnu výchovu a vývoj. Riadne si plní všetky rodičovské povinnosti a platí všetky náklady na chod domácnosti. Zároveň si dovoľuje upozorniť na skutočnosť, že nakoľko mal. U. X. v poobedňajších hodinách spí, nie je vhodné, aby sa v tomto čase zároveň realizoval styk otca s mal. U. X., tak ako to navrhuje otec. Optimálne by bolo vymedziť otcovi priestor na styk so synom v inom, vhodnejšom čase, čo zároveň zohľadňuje aj najlepší záujem dieťaťa.
41. Navrhovateľ MUDr. L. X. doposiaľ neprejavoval žiaden reálny záujem o mal. U. X., na navrhnuté stretnutia sa dostavoval len s ťažnosťami alebo vôbec. Otec žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletého U. X., pričom tento stav platí prakticky od rozvodu. Matka považuje súčasný stav za neudržateľný, pričom na mal. U. X. má preukázateľné mesačné výdavky, pričom požaduje, aby otec
zaplatil výživné spätne, a to od narodenia mal. U. X.. Je toho názoru, že v tejto súvislosti sú splnené všetky kritériá pre priznanie výživného spätne vyžadované podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko matka doposiaľ financovala všetky náklady výhradne z vlastných peňazí a otec sa žiadnym spôsobom nepodieľal na zabezpečovaní potrieb mal. U. X. (s výnimkou drobných jednorazových investícií do ošatenia či hračiek a pod.). Dôvody pre priznanie výživného spätne vidí predovšetkým v skutočnosti, že matka doteraz predpokladala, že si otec uvedomí reálnu mieru zodpovednosti ako rodiča mal. dieťaťa. Táto rodičovská zodpovednosť predovšetkým vyjadruje povinnosť zabezpečiť pre dieťa riadne podmienky pre život, čo je bezvýhradne previazané s povinnosťou prispievať primeraným spôsobom na výživu mal. dieťaťa. Tieto predpoklady matky doposiaľ naplnené neboli. Zároveň treba poukázať na skutočnosť, že U. X. u otca nemá vytvorené citové väzby, nemá u otca doma pocit domova a bezpečia a nemá tam žiadnych kamarátov alebo ostatných členov rodiny.
42. S poukazom na všetky skutočnosti uvedené v tomto podaní má za to, že matka PhDr. M. M., PhD. spĺňa všetky predpoklady na výhradnú starostlivosť o mal. U. X. pričom túto starostlivosť vie zabezpečiť jak po osobnostnej stránke tak aj po materiálnej stránke.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti a právne argumenty navrhuje, aby Krajský súd v Trnave vydal nasledovný rozsudok: I. Maloletý U. X., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky PhDr. M. M., PhD., ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 300,- EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. III. Otec je povinný zaplatiť výživné maloletého U. X., nar. XX.XX.XXXX, spätne, a to od 06.07.2017 do rozhodnutia súdu, a to k rukám matky v lehote 30 dní od právoplatnosti príslušného rozsudku. IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. X., nar. XX.XX.XXXX, v každom párnom kalendárnom týždni v soboru v čase od 09:00 hod. do 12:00 hod., a to za osobnej prítomnosti matky, s výnimkou mesiaca júl a august, vianočných školských prázdnin a sviatkov. V. Miestom prevzatia a odovzdania mal. U. X., nar. XX.XX.XXXX, je miesto trvalého pobytu matky. Matka je povinná mal. U. X., nar. XX.XX.XXXX, riadne pripraviť na styk s otcom v príslušných časových úsekoch. VI. Žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania.
43. Matka maloletého svoje vyjadrenie doplnila o vyjadrenie sa k správam ÚPSVaR. Uviedla, že naposledy bol navrhovateľ v Trnave dňa 01. až 02. januára 2020 a jednu noc prespal v jej byte a mal prakticky neobmedzený kontakt so synom. Posledný krát v mesiaci január bol navrhovateľ so synom dňa 25.01.2020 v čase od 09:00 hod. do 13:00 hod., a to len na základe jej písomného požiadania, mal kontakt so synom. Spolu boli v detskom kútiku v City Arena. Dňa 25.01.2020 navrhovateľovi oznámila, že ich vzťah je v koncoch, že si neželá, aby pokračoval. Zároveň mu povedala, že kvôli mal. U. spraví všetko preto, aby sa mohol otec so synom stretávať!
44. Naposledy sa s navrhovateľom stretli dňa 24.02.2020. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi nebránila v kontakte s mal. U., dokonca mal možnosť širšieho styku, ako o ňom rozhodol súd. Podstata problému spočíva v tom, že navrhovateľovi sa nechce chodiť do Trnavy, pretože cestovanie je únavné, a aj preto jej navrhoval, aby súhlasila so zverením mal. U. do jeho osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je sporné, pretože k jeho vydaniu súd nemal k dispozícii žiadne podklady, ktoré by jeho nariadenie umožňovali. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal len z neoverených a zavádzajúcich tvrdení otca.
45. Tvrdenia navrhovateľa o jej pokusoch o samovraždu a o celkovej nespôsobilosti vychovávať mal. U., sú jasne účelové, v očiach súdu dehonestujúce, v snahe pripraviť si pôdu preto, aby právoplatným rozhodnutím bol mal. U. zverený do osobnej starostlivosti otca. V rozpore s tým, sa však navrhovateľ domáha vydania neodkladného opatrenia, v rámci ktorého predpokladá, že mal. U. bude u nej a otec sa v určitej, minimálnej frekvencii, bude zúčastňovať stretávania so synom.
46. Je rada, že týmto otec dáva za pravdu jej tvrdeniu, ktoré uviedla v odvolaní proti uzneseniu o neodkladnom opatrení zo dňa 29.01.2020, a kde navrhovala, že pokiaľ už otec chce mať upravený styk s mal. U., tak by to malo byť v čase od 09.00 do 12:00 hod. a výlučne za prítomnosti matky.
47. Tak, ako už poukázala vo svojom odvolaní zo dňa 29.01.2020, navrhovateľa veľmi zaťažuje aj trestné stíhanie pred ORPZ v Košiciach, č. ORP-1324/6-VYS-KE-2019 a má strach z budúcnosti. Zároveň zdôrazňuje, že navrhovateľ má taký „kladný vzťah“ k mal. U., že od jeho narodenia 06.07.2017 jej na jeho výživu a výchovu neprispieva, až na 2 platby vo výške 150,- eur.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené sa pridržiava svojho návrhu na vydanie rozhodnutia v rámci odvolacieho konania, ktoré je uvedené v jej odvolaní zo dňa 29.01.2020 proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.12.2019, č. k. 19P/56/2019, pod bodom IV. odvolacieho návrhu.
49. S vyjadrením ÚPSVaR Trnava zo dňa 27.02.2020 súhlasí s výnimkou návrhu na zmenu rozhodnutia, keď alternatívne úrad navrhuje styk otca s maloletým v inom časovom období, ale bez prítomnosti matky! Je to zrejmá chyba vo vyjadrení úradu a verím, že v priebehu konania bude úrad túto chybu korigovať.
50. K vyjadreniu ÚPSVaR Košice uvádza, že toto vyjadrenie stojí z časti na nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení navrhovateľa. Údaje ohľadne bytu je potrebné považovať za správne.
51. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
52. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca a matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením upraviť styk otca a v akom rozsahuv zmysle návrhu otca.
53. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
54. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
55. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).
56. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
57. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.11.2019 sa otec mal. domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletým dieťaťom. Zároveň sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
upravil styk otcas maloletým dieťaťom každý párny víkend v roku v čase od piatka 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Svoj návrh o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že rodičia maloletého nie sú manželia a nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Maloletý býva v mieste trvalého bydliska matky. Dôvodom, pre ktorý sa rozhodol podať tento návrh je skutočnosť, že matka maloletého nerešpektuje žiadne dohody na styk otca s maloletým, na styku sa nevie s otcom dohodnúť, pričom vyslovene zamedzuje otcovi v styku s maloletým. Predstava matky o styku otca s maloletým je taká, že otec má právo počuť maloletého telefonicky, nie však vidieť ho osobne, čo sa plynutím času stupňuje, čím otec stráca kontakt s maloletým. Súčasne otec má obavy o život a zdravý vývoj maloletého, a to vzhľadom na dlhodobé správanie sa matky. Opakovane sa stávalo, že vo vyhrotených situáciách sa matka vyhrážala otcovi samovraždou, a aj sa pokúšala o samovraždu, siahla po kuchynskom noži s úmyslom podrezať si žily, ďalší pokus o samovraždu bol v mieste trvalého bydliska otca keď v noci vyliezla na vonkajší parapet okna, ďalej sa pokúsila o samovraždu dňa 2. septembra 2015, kedy po vzájomnom rozhovore ju opakovane prosil aby sa nehádali, zjedla väčšie množstvo liekov. Na zhoršenie psychického stavu matky poukazuje otec aj situáciou kedy asi v mesiaci august 2019 bol kúpiť spiatočný lístok na stanicu z Trnavy do Košíc, pričom sa spýtal zo žartu maloletého či by išiel s tatinkom do Košíc na čo maloletý odpovedal, že áno. Zo žartu to oznámil matke, na čo ona povedala: ,,Také nikdy nebude.“ Všetky ďalšie pokusy o stretnutie s maloletým cez týždeň, či počas víkendov mu matka zamieta a opakovane uvádza, že ak náhodou bude musieť ísť v sobotu do zamestnania, maloletého umiestni k jej matke, ale v žiadnom prípade mu ho nezverí. Po sporadických návštevách cca lx krát mesačne, sa maloletý U. do telefónu veľmi často vypytuje „... kde si bol tatinko...", dokonca v priebehu rozhovoru počas dňa to urobí niekoľko krát. Za situácie, kedy mu je výrazne a systematicky obmedzené stretávanie s maloletým, v záujme zachovania citových väzieb a rodičovského a otcovského puta k maloletému, hľadajúc spravodlivé riešenie, zodpovedajúce záujmu maloletého, ako aj oboch rodičov, žiadal súd, aby vydal neodkladné opatrenie, ktoré ho bude oprávňovať aspoň na minimálny styk s maloletým do času, kým o návrhu vo veci samej nebude právoplatne rozhodnuté.
58. Súd prvej inštancie návrhu otca čiastočne vyhovel s úpravou času styku s maloletým každý párny týždeň v roku v sobotu od 13.00 hod. do 16.00 hod. s odôvodnením, že súd nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu, keď bez vykonaného dokazovania súd nemá preukázané aký je vzťah otca s maloletým, či maloletý vzhľadom na jeho útly vek dokáže byť na dlhšiu dobu (od piatka do nedele) odlúčený od matky. Táto úprava je úpravou na zabezpečenie kontaktu otca so synom, aby sa citové a rodinné puto medzi nimi neprerušilo.
59. Otec v odvolaní namietal, že s argumentáciou súdu o rozsahu ako aj čase úpravy styku nemožno súhlasiť, nakoľko, uvedeným nemôže podľa čl. 8 dohovoru rozumne sledovať ani najlepší záujem maloletého, pretože mu reálne „berie“ otca. V zmysle napadnutého uznesenia, z 365 kalendárnych dní, napríklad v roku 2020, má otec umožnený, v čase určenom na biologický spánok maloletého, na styk s maloletým 93 hodín. Otec má za to, že styk otca s maloletým v takomto rozsahu do skončenia konania veci samej, nemožno rozumne odôvodniť útlosťou veku maloletého, pričom 6 hodinový mesačný styk otca s maloletým v čase kedy z biologických potrieb maloletý spí, môže dokonca poškodiť ich vzťah.
60. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým U.. Bolo osvedčené, že otec nežije s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, pritom maloletý je v starostlivosti matky. Aj keď matka tvrdí, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko otcovi maloletému nebránila v styku so svojím synom, tvrdenia otca sú iné, a v záujme zachovania práv dieťaťa, ale aj rodičov na kontakt so svojím dieťaťom, má odvolací súd za to, že je potrebné takéto neodkladné opatrenie nariadiť. Napokon matka sama uznala, že rozhodnutie bude garantovať jej a aj maloletému určitú frekvenciu styku otca s maloletým, na ktorú môže maloletého pripraviť.
61. Obaja rodičia namietali čas v akom súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým. V tomto smere, je táto odvolacia námietka otca, ale aj tvrdenie matky dôvodná. Nakoľko ide o trojročné dieťa, upraviť styk otca v čase, keď podľa režimu tvrdeného matkou by malo dieťa spať, nie je na prospech ani dieťaťa a ani rodiča. Súd sa stotožnil s úpravou styku v časovom rozpätí od 9.00 hod do 12.00 hod, kedy otec môže realizovať svoj styk, rozvíjať vzťah s dieťaťom, ale nakoľko sa javí ako dôvodná aj odvolacia námietka otca v tom, že súdom upravený styk 6 hodín do mesiaca je málo na rozvíjanie hlbších citových väzieb, odvolací súd tento styk upravil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, keď otec
bude mať možnosť tráviť s maloletým viac času v záujme zachovania vzťahov. Nestotožnil sa však s návrhom otca, o úpravu styku od piatku do nedele (to je s prespaním), nakoľko je zrejmé, že dieťa bolo doteraz u svojej matky, kde je zvyknuté, podľa tvrdenia matky je na ňu naviazané, a preto (s ohľadom na doteraz osvedčené skutočnosti) sa javí forma úpravy styku určená odvolacím súdom ako vhodná.Súd pritom musel zohľadniť aj vzdialenosť bydliska otca od bydliska matky, to je, či je pre otca vhodnejšie cestovať každý týždeň do miesta bydliska maloletého, resp. raz za dva týždne,s tým, že otec si zabezpečí prespanie počas dvoch nocí v mesiaci. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou matky o potrebe jej prítomnosti počas styku otca s maloletým. Jej argumentácia o potrebe jej prítomnosti počas styku z dôvodu, že otec uvádzal v návrhu nepravdivé tvrdenia a má obavu, že by sa mohol pred mal. U. o nej nepekne vyjadrovať, osočovať ju a zosmiešňovať ju pred mal. U., čo by mohlo viesť k strate autority matky v očiach mal. U. a narušeniu citových vzťahov k matke, sa javia ako nedôvodné. Jej tvrdenia, ako aj tvrdenia otca o samovražedných sklonoch matky, sú iba vo forme nepodložných tvrdení. Hoci matka poukázala na to, že otec mal. ju napadol a nechal s mal. v Rakúsku, z obsahu doteraz zistených a osvedčených skutočností vyplýva, že vzťah medzi ním a maloletým bol doteraz bez nejakých problémov. Matka neuviedla, že by dieťa bolo v prítomnosti svojho otca plačlivé, resp. malo odmietaný postoj k nemu, preto odvolací súd sa s jej argumentáciou v tomto smere nestotožnil.
62. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodoval o vydanom neodkladnom opatrení v štádiu, kedy nemal k dispozícii podrobnejšie vyjadrenie otca (ani matky vzhľadom na lehotu, do ktorej súd musí rozhodnúť o návrhu na neodkladné opatrenie sa vyjadrenie protistrany spravidla nevyžaduje), v ktorej chýbali potrebné informácie k spôsobu úpravy styku otca s maloletým. Aj odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom k veku dieťaťa (3 roky) je potrebné zvlášť prihliadať na jeho denný režim a pravidelnosť styku, aby styk smeroval k čo najlepšiemu záujmu maloletého pri dočasnej úprave styku. Matka nespochybňovala potrebu úpravy styku, ale načrtla denný režim maloletého, ktorý napokon otec maloletého ani nerozporoval. Matka však vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec jej na výživu maloletého doteraz prispel iba sumu 2x po 150 eur, pričom žiadala určiť výživné spätne od podania návrhu (rozsudkom, z čoho možno usudzovať, že sa jej návrh týkal veci samej). Keďže vo veciach maloletých môže súd konať aj bez návrhu, mal za to, že je potrebné vzhľadom k uvedenému rozhodnúť i o výživnom na maloletého.
63. Odvolací súd považoval za potrebné, pokiaľ súd neodkladným opatrením rozhodne o výživnom, rozhodnúť aj o dočasnej starostlivosti maloletého. Nakoľko maloletý U. je v starostlivosti matky, súd dočasne ponechal maloletého U. v jej osobnej starostlivosti, keď napokon uvedený spôsob starostlivosti do rozhodnutia vo veci samej rodičia maloletého nerozporovali a neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by matka nemala mať maloletého v jej osobnej starostlivosti.
64. Pokiaľ ide o úpravu výživného na čas do rozhodnutia vo veci samej, predovšetkým treba uviesť, že aj pre určenie nevyhnutného výživného platí nutnosť vychádzať z okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd berie do úvahy okrem príjmov, aj osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá taktiež do istej miery kompenzuje finančný príspevok na dieťa, ktorý druhý rodič musí platiť vo forme výživného. Doterajšie dokazovanie dáva súdu zatiaľ iba neúplný obraz o majetkových pomeroch oboch rodičov a otázka možností a schopností rodičov je súdom posudzovaná v tejto fáze konania zatiaľ len vo všeobecnej rovine, aj keď do spisu boli doložené potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku matkou maloletého, o výške mzdy matky (2.050 eur brutto mesačne) a výpisyz katastra nehnuteľností o vlastníctve k nehnuteľnostiam otca a matky maloletého. Otec tvrdil, že je zabezpečený, a pre maloletého kupuje všetko potrebné, čo mu uvedie matka mal. Sám vo svojom návrhu výživné od matky maloletého nepožaduje, pokiaľ by mal byť maloletý zverený do jeho starostlivosti, preto súd má za to, že výživné určené neodkladným opatrením vo výške 80 eur, je schopný plniť. Takto určené výživné odvolací súd považoval za výživné v nevyhnutnom rozsahu berúc do úvahy zistený skutkový stav vyplývajúci z doterajšieho skráteného dokazovania s tým, že úprava práv a povinností k maloletému, to je aj výška výživného bude predmetom rozhodovania súdu vo veci samej po vykonaní riadneho a úplného dokazovania.
65. Pokiaľ sú tvrdenia matky v tom, že otcovi nebráni v styku s maloletým pravdivé, odvolací súd má za to, že vzhľadom k tomu, že maloletý má tri roky, nič nebráni matke umožniť styk otcovi s maloletým, tak, aby bol zabezpečený jeho pravidelný kontakt s maloletým, i iným spôsobom, ktorý by bol prispôsobený dennému režimu maloletého a v jeho najlepšom záujme. Spôsob úpravy styku zo strany súdu sa javí ako vhodné riešenie, do doby kým nebude rozhodnuté vo veci samej.
66. Pri riadení sa všetkými opísanými úvahami odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia zmenil tak, ako je uvedené vo výrokus použitím ustanovenia § 388 CSP.
67. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie i matka. Odvolanie podala oneskorene s tým, že jej žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty súd prvej inštancie uznesením pod č. k. 19P/56/2019-42 zo dňa 13. februára 2020 zamietol, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.02.2020. Preto, keďže ide o odvolanie matky, ktoré bolo podané oneskorene, odvolací súd v zmysle ust. § 386 písm. a) CSP jej odvolanie odmietol, ako podané oneskorene, avšak na jej argumentáciu počas odvolacieho konania prihliadol, keďže ide o konanie vo veci maloletých.
68. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sauž prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).