Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-280-2019.pdf
PDF · 116.25 KB
No categories available
5Co/280/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: S. D., R.. XX.XX.XXXX, T. D. C. H., I. XX, zast. Mgr. Tomášom Kováčom, advokátom v Bratislave, Mýtna 42, proti žalovanému: Mesto Modra, IČO: 00 304 956, so sídlom v Modre, Dukelská 38, zast. RR Legal Corp., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Humenské námestie 4, o zaplatenie odplaty za zriadenie zákonného vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. júla 2019 č.k. 10C/254/2013-358 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie napadnutým čiastočným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.372,97 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti, žalobcovi súčasne priznal plný nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. území Modra, zapísanej na LV č. XXXX a to parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 529m2, zastavané plochy a nádvoria, titulom kúpy v roku 2009. Časť „C“ listu vlastníctva: Ťarchy neobsahuje žiaden obmedzujúci zápis. Spôsob využitia pozemku, v zastavanom území obce, je /kód 22/: pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Časť tohto pozemku je verejnou komunikáciou /v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. tak vzniklo zákonné vecné bremeno/, každodenne užívaná žalovaným, občanmi mesta a návštevníkmi priľahlých krajinných oblastí. 3/Podľa žalobcu žalovaný užíva jeho nehnuteľnosť bez poskytovania primeraného protiplnenia, od 27.6.2012 žalovaný za užívanie časti pozemku neposkytuje žiadnu náhradu a ani nenavrhol žiadne obojstranne prijateľné riešenie. 4/Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné vlastnícke právo žalobcu k pozemku, a ani žalobcom spochybnené právo žalovaného užívať časť predmetného pozemku na základe práva vecného bremena, zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Žalobca pôvodne tvrdil, že žalovaný užíva jeho pozemok v rozsahu 321m2, vychádzajúc z /iba, ako sám žalovaný v prvotnom vyjadrení k žalobe namietol/ geometrického plánu X.. N. I. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX, podaného v inom súdnom konaní/, ktorý v tomto konaní preskúmal spolu s listinným dôkazom žalobcu /odborným stanoviskom Ústavu stavebnej ekonomiky s.r.o. č. XX/ XXXX zo dňa 29.5.2014/ na pokyn súdu znalec X.. J. a označil ich za nekorektné, vychádzajúce z nesprávneho merania a bez kontrolného preverenia. Voči ani jednému z v tomto konaní podaných znaleckých posudkov žalovaný nič nenamietal, preto súd z nich v ďalšom vychádzal.
5/Vychádzajúc zo zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného bremena zákonom, teda predpisu, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov, nadobudnutých podľa osobitných predpisov, konštatoval, že tento zákon problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v ust. § 4 odkazuje na úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie nie je možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak potom zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen so súdom citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky. 6/Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku parcele reg. „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 529m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. územie K., vznikom vecného bremena v prospech žalovaného, účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. /od 1.7.2009, ako vyplýva z čl. 5 tohto zákona/, ktoré trvá 10 rokov, po ktorú dobu žalobca nemôže svoj pozemok, vzhľadom na jeho veľkosť a umiestnenie v krajine /rekreačná oblasť v blízkosti hlavného mesta/ plnohodnotným a primeraným spôsobom užívať, ani brať z neho žiadne úžitky, ktoré by mu ako vlastníkovi prináležali /§ 123 Občianskeho zákonníka/ a nie je možné ani približne určiť, dokedy bude uvedený stav trvať. K obrane žalovaného, že využitie pozemku je účelovo viazané na územný plán mesta Modra, teda len na využitie líniovou zeleňou, súd uviedol, že takéto účelové určenie pozemku /stanovené v ÚPD práve osobou žalovaného/ práve vychádza z už existujúcej verejnej komunikácie na pozemku vo vlastníctve žalobcu; ak by tam nebola vybudovaná miestna komunikácia, slúžiaca desaťročia verejnosti, je viac než pravdepodobné, že aj tento pozemok, tak ako ostatné v jeho bezprostrednom okolí, by bol využiteľný na rekreačné účely, prípadne celoročné bývanie. 7/Pokiaľ išlo o zistenie hodnoty primeranej náhrady za zákonné vecné bremeno, táto bola odborne stanovená znalcom v tomto konaní čo do rozsahu 82% k celku /časť pozemku na južnom okraji o výmere 169m2 na 100% nevyužiteľná plocha, časť pozemku na ktorom je verejná komunikácia o výmere 242m2 na 100% nevyužiteľná plocha a časť pozemku na severnom okraji o výmere 118m2 obmedzenie 20%/ za obdobie od 27.6.2012 na dobu neurčitú, spolu vo výške 39 870,- eur. Hoci znalcom bola odborne stanovená všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 1.698,09 eur, ku dňu rozhodnutia súdu žalobca žalobný petit /návrh rozhodnutia čo do výšky požadovanej sumy/ procesne relevantným úkonom /návrhom na zmenu žaloby/ nezmenil, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy náhrady len do výšky naposledy žalobcom požadovanej sumy istiny podaním, doručeným súdu dňa 7.4.2015, teda na zaplatenie sumy 8 372,97 eur, vychádzajúc zo žalobcom označeného obdobia /od 27.6.2012 do dňa rozhodnutia súdu, t.j. 25.7.2019/. 8/Pokiaľ žalovaný v konaní /písomnom podaní zo dňa 22.5.2015/ namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného s tým, že samotný žalobca v minulosti inicioval správne súdne konanie proti zápisu záznamu vecného bremena v prospech žalovaného na LV č. XXXX kat. územie K., súd konštatoval, že jeho námietka je nedôvodná. Vecné bremeno práva stavby /cesty a cestného telesa/ vo vzťahu k pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu žalovanému vzniklo zo zákona /účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky/. V konaní o ochrane pred neoprávneným zásahom orgánom verejnej moci, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S 321/2010, súd len uložil Správe katastra Pezinok nepokračovať v porušovaní práv žalobcu zápisom záznamom vecného bremena v prospech žalovaného v tomto konaní a to iba z dôvodu, že záznam sa mal vzťahovať
na celý pozemok vo vlastníctve žalobcu o výmere 529m2, pričom miestna komunikácia mala zaberať len výmeru 267m2 a len v tomto rozsahu sa malo vecné bremeno v prospech žalovaného zapísať. 9/Primárne však súd prvej inštancie, vzhľadom na námietky žalovaného /rozpor požiadavky žalobcu na zaplatenie náhrady s dobrými mravmi, účelovosť odmietnutia riešenia veci žalobcom v konaní o pozemkových úpravách, a pod./ skúmal, či za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu žalovaným mu za takéto obmedzenie /vecným bremenom, vzniknutým zo zákona/ a požadované obdobie náhrada patrí / viď uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 2/2014 zo dňa 23.4.2015/. Za dôležitú skutočnosť v neprospech žalovaného súd považoval nedodržanie osobitným zákonom stanoveného postupu majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemku žalobcu poskytnutím žalovaným, ako „vlastníkom stavby“ cesty a cestného telesa, zámennou zmluvou žalobcovi, ako vlastníkovi pozemku pod stavbou, náhradný pozemok, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, v tom istom katastrálnom území, prípadne usporiadať vlastnícky vzťah k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, prípadne formou jednoduchých pozemkových úprav. Pokiaľ aj žalovaný dal podnet na takýto postup /konanie bolo vedené na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci pod č.j.: 227/2013/630/Ra/ a konanie bolo zastavené, podľa názoru súdu úrad konanie zastavil nedôvodne, nakoľko len samotný “nezáujem vlastníka pozemku“, ktorý mal byť predmetom vysporiadania formou jednoduchých pozemkových úprav nie je zákonným dôvodom na zastavenie konania a bolo v záujme žalovaného aby sa vec prejednala a aj rozhodla podľa jeho potrieb, pričom žalovaný neozrejmil či a ak nie prečo sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal a teda vlastnícky vzťah k pozemku pod stavbou takto neusporiadal, prípadne nepristúpil k vyplateniu finančnej náhrady žalobcovi. Samotný tvrdený nezáujem žalobcu o tento spôsob vysporiadania vlastníckeho vzťahu k jeho pozemku pod stavbou cesty a cestného telesa podľa názoru súdu v tomto konaní nemožno kvalifikovať ako konanie žalobcu v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré konanie by malo mať za následok zamietnutie tejto žaloby. Rovnako tak ani skutočnosť, že žalobca kupoval v roku 2009 predmetný pozemok už aj s existujúcou stavbou cesty a cestného telesa na nej. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom, vyplývajúcim z vecného bremena, ktoré vzniká k veci a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku. Vecné bremeno vniklo 1.7.2009, pričom vlastníkom pozemku pod stavbou cesty sa žalobca stal účinne dňa 4.5.2009. Tiež je potrebné uviesť, že ak by zákonodarca mienil zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadiť v prospech obce, resp. vyššieho územného celku právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne, vyjadril by to expresis verbis priamo v zákone, čo však zo zákona nevyplýva a zákon tiež nerieši právny stav zo zákona vzniknutého vecného bremena do pozemkových úprav, keď obmedzuje len vlastníka pozemku a nerieši náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, čo je v rozpore s ústavou a zákonom. Ak by súd žalobu žalobcu zamietol tak, ako sa toho domáhal žalovaný, nastal by stav bezprávneho zvýhodnenia žalovaného na úkor žalobcu, ktorý by ako vlastník pozemku bol na neurčenú dobu stále nútený trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve bez nároku na akúkoľvek náhradu. 10/Súd prvej inštancie s poukazom na Čl. 17 CSP vo veci zatiaľ meritórne rozhodol iba o istine / nakoľko žalobný petit čo do príslušenstva je neurčitý a nezrozumiteľný, vzhľadom na výsledky v konaní vykonaného dokazovania, pri absencii procesných návrhov zo strany žalobcu - zmeny žaloby po podaní znaleckých posudkov/ v súlade so zásadou hospodárnosti konania/procesnej ekonómie, teda považoval za potrebné rozhodnúť o žalovanej istine a to do výšky ku dňu tohto rozhodnutia žalobcom označeným žalobným petitom, ktorým bol súd v konaní viazaný /§ 216 ods. 1 CSP/ s tým, že o príslušenstve / úrokoch z omeškania/ súd rozhodne po tom, čo žalobca v tejto časti neurčitý žalobný petit upresní zrozumiteľným a vykonateľným spôsobom, vrátane skutkového odôvodnenia, pokiaľ zotrvá na uložení povinnosti žalovanému platiť mu „úroky z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 3,24 eur za každý začatý kalendárny deň omeškania ...“, posúdiac aj argumentáciu žalovaného vo vzťahu k nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, vyjadrenú v písomnom podaní zo dňa 22.5.2015 na str. 4. posledný odsek a str. 54 prvý odsek. 11/O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1,2 CSP, vzhľadom na plný úspech žalobcu /čo do istiny/ v konaní. 12/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný namietajúc, že tento je nepreskúmateľný, čím bolo zo strany súdu prvej inštancie žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa nesprávne právne vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, keď žalovaný mal za to, že jeho vlastníctvo k miestnej komunikácií nebolo v konaní preukázané. Otázka vlastníckeho práva žalovaného k cestnej komunikácií už bola predmetom súdneho konania medzi žalobcom a vtedajšou Správou katastra Pezinok, za účasti žalovaného, a to
v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, vedenom na Krajskom sude v Bratislave pod sp. zn. 3S 321/2010. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.05.2011, sp. zn. 3S 321/2010-44, rozhodol krajský súd tak, že Správe katastra Pezinok zakázal pokračovať v porušovaní práv žalobcu a uložil mu zápis (záznam) vecného bremena z listu vlastníctva č. XXXX odstrániť. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia krajský súd uvádza, že z listín predložených Mestom Modra nevyplýva, kedy a na základe akého titulu prešlo vlastníctvo predmetnej stavby z vlastníctva štátu do vlastníctva obce a tiež, či Mesto Modra je oprávnenou osobou na podanie návrhu na zápis vecného bremena, keď nepreukázalo vlastníctvo k stavbe ako aj legálnosť stavby. Na základe uvedeného možno podľa žalovaného konštatovať, že samotný žalobca v minulosti tvrdil, že žalovaný nie je vlastníkom cestnej komunikácie, pričom súd prvej inštancie túto skutočnosť podľa názoru žalovaného nevzal v úvahu a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý za dôležitú skutočnosť v neprospech žalovaného, pre ktorú by žalobcovi nárok na odplatu za zákonné vecné bremeno inak nemusel vzniknúť, považoval nedodržanie postupu usporiadania vlastníctva k pozemku pod cestnou komunikáciou vo vlastníctve žalobcu podľa Zákona č. 66/2009 Z.z. Tento zákon upravuje dva spôsoby usporiadania vlastníctva k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a miest, a to (i) zámena za iný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako pozemok pod stavbou, alebo ak sa uvedený postup neuplatní, tak (ii) vykonaním pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nesprávne konštatuje, že žalovaný vraj uvedeným spôsobom nepostupoval. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným v minulosti nedošlo k dohode o zámene sporného pozemku za iný, dňa 29.11.2012 bola na Obvodný pozemkový úrad v Senci doručená žiadosť žalovaného o usporiadanie vlastníctva k spornému pozemku žalobcu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. a teda žiadosť o nariadenie pozemkových úprav. Obvodný pozemkový úrad v Senci vydal dňa 04.07.2013 pod č. 227/2013/490/Ra nariadenie o začatí jednoduchých pozemkových úprav. V rámci tohto konania bol Obvodným pozemkovým úradom v Senci oslovený žalobca ako vlastník pozemku, ktorý vo svojom liste Vyjadrenie k návrhu na začatie konania o jednoduchých pozemkových úpravách v k. ú. K., lokalita „Okružná ulica“ zo dňa 22.07.2013, vyjadril svoj nesúhlas s vykonaním pozemkových úprav a konanie žiadal z dôvodu neúčelnosti zastaviť. Žalobca v uvedenom liste ako dôvody pre zastavenie konania okrem iného uviedol: „Mám za to, že nie sú naplnené zákonné dôvody na nariadenie pozemkových úprav, v zmysle ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej len ako „zákon o pozemkových úpravách“), najmä nie sú dané naliehavosť a hospodárska účelnosť vykonania pozemkových úprav.“ „Vyššie opísaný pozemok registra “C“ evidovaný na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 529m2 - mimo telesa cesty - okrem mňa využíva obchodná spoločnosť na účely pravidelného parkovania pri svojej administratívnej budove, zároveň ho na účely pravidelného parkovania využíva ďalšia fyzická osoba.“ Na základe podnetu žalobcu Obvodný pozemkový úrad v Senci konanie o pozemkových úpravách zastavil. Žalovaný má za to, že vzhľadom k uvedenému je záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný v minulosti nepostupoval v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. a neusporiadal vlastnícke vzťahy k spornému pozemku nachádzajúcemu pod cestnou komunikáciou, nutné považovať za nesprávny. Práve naopak, žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 66/2009 Z. z., avšak usporiadanie vlastníckych vzťahov svojim konaním znemožnil žalobca. Vzhľadom k uvedenému žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu za zriadenie vecného bremena aj za obdobie po zastavení konania o pozemkových úpravách, ktorých zastavenie svojim konaním spôsobil práve žalobca. Vychádzajúc z účelu Zákona č. 66/2009 Z.z. je zrejmé, že jeho podstatou je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. V zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z.z. platí, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, pričom zákon č. 66/2009 Z.z. predpokladá konkrétne dva spôsoby usporiadania vlastníctva k spornému pozemku. Žalovaný, ako už bolo uvedené vyššie, inicioval vykonanie pozemkových úprav, ktoré svojim konaním žalobca zastavil, čim znemožnil usporiadanie vlastníckych vzťahov a sám spôsobil naďalej trvajúci stav obmedzenia svojho vlastníckeho práva spočívajúceho v tom, že cez jeho pozemok prechádza cestná komunikácia. Je zrejmé, že pokiaľ by žalobca nekonal spôsobom, ktorého dôsledkom došlo k zastaveniu konania o pozemkových úpravách, sporné vlastnícke vzťahy k pozemku pod cestnou komunikáciou by boli zákonným spôsobom usporiadané. Žalovaný zastáva názor, že znemožnením vykonania pozemkových úprav žalobcom zaniká akýkoľvek nárok žalobcu na vyplatenie odplaty za zriadenie vecného bremena. Zákon č. 66/2009 Z. z., ktorý upravuje problematiku usporadúvania
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, počíta výlučne s dvomi spôsobmi úpravy vzťahov, pričom s alternatívou platenia nepretržitej náhrady nepočíta. Naopak, primárne vychádza z toho, aby vlastnícke vzťahy boli medzi vlastníkmi upravené jednorazovo, t.j. zámenou pozemku alebo vykonaním pozemkových úprav. Žalovaný preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, na základe ktorého má žalovaný platiť žalobcovi de facto opakujúce sa plnenie za každý deň užívania jeho pozemku, považuje za nesprávny a v rozpore s účelom zákona č. 66/2009 Z.z. S poukazom na uvedené žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak by tento žalobu zamietol ako to žiadal žalovaný, nastal by stav bezprávneho zvýhodnenia žalovaného na úkor žalobcu, ktorý by ako vlastník pozemku bol na neurčenú dobu naďalej nútený trpieť užívanie pozemku bez nároku na akúkoľvek náhradu. S uvedeným názorom by podľa žalovaného bolo možné súhlasiť jedine v prípade, pokiaľ by žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. a žalobcovi neponúkol na výmenu iný pozemok resp. neinicioval vykonanie pozemkových úprav. Pokiaľ to však bol žalobca, kto znemožnil usporiadanie vlastníctva k pozemku, žalovaný mal za to, že záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného platiť odplatu za stav, ktorý nespôsobil (ale práve naopak, ktorý spôsobil žalobca odmietnutím vykonania pozemkových úprav), je nesprávny a v rozpore so zásadou spravodlivosti. Nakoniec žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal i s otázkou namietaného konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca na jednej strane žiada vyplatenie odmeny za zriadené vecné bremeno, na druhej strane však odmietol vzniknutý stav zákonným spôsobom usporiadať. Žalovaný považuje názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého je takéto konanie žalobcu v súlade s dobrými mravmi, za nesprávny. Aktuálne je totiž zrejmé, že žalovaný sa stal akýmsi „rukojemníkom“ žalobcu, ktorému by v zmysle rozsudku mal platiť odplatu za údajný zásah do vlastníckeho práva, ktorý však žalovaný nespôsobil a ktorý mohol byť už v minulosti odstránený, avšak z dôvodu nevykonania pozemkových úprav zapríčinenom konaním žalobcu naďalej pretrváva. Z konania žalobcu, kedy odmietol vykonanie pozemkových úprav, je zrejmé, že žalobca si vyberá výlučne pre neho prospešnú alternatívu, t.j. pretrvávajúci údajný zásah do jeho vlastníckeho práva, za ktorý sa následne domáha vyplatenia odplaty voči žalovanému. Žalovaný opakovane poukázal na fakt, že žalobca nadobudol pozemok do svojho vlastníctva v roku 2009, keď mu historicky musela byť známa skutočnosť, že na danom pozemku je vybudovaná cestná komunikácia a teda v žiadnom prípade nemohol počítať s iným využitím pozemku, ako na líniovú zeleň, prípadne parkovanie a pod. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že v čase nadobudnutia pozemku žalobcom zákonné vecné bremeno nejestvovalo, neobstojí, keďže takýto výklad sa vzhľadom k historickej existencii cestnej komunikácie javí ako príliš formálny. Žalobcovi musí byť zrejmé, že daný pozemok je reálne nepredajný tretej osobe, nakoľko záujem tretích osôb o pozemky, na ktorých je cestná komunikácia, je iba ťažko možné predpokladať. Ak by tretia osoba predsa len prejavila záujem o kúpu takéhoto pozemku, jeho kúpna cena by bola minimálna. Žalovaný si dovoľuje predpokladať, že prípadná kúpna cena tohto pozemku môže byť už teraz nižšia, ako suma, na ktorú súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal zaplatiť žalovaného. Konanie žalobcu sa preto aj z tohto hľadiska javí v rozpore s dobrými mravmi, s čím sa však súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne vysporiadal. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol žalovaný odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13/Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 14/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny nie je. 15/Nárok žalobcu na náhradu za užívanie predmetných pozemkov treba posúdiť podľa zák. č. 66/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2009, ktorým dňom vzniklo žalovanému k predmetným pozemkom v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov (§ 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.). Účelom zákona č. 66/2009 Z.z. je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Žalobcovi vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby mu žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). 16/Citovaný zákon žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. je vlastník pozemku pod stavbou
povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Toto ustanovenie však nemožno chápať tak, že by vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav, nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok, a to počas celej doby užívania pozemku. Zák. č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1 totiž nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). Mohlo by teda dôjsť k tomu, že obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať len na návrh obce, resp. vyššieho územného celku) bude trvať po dlhú dobu. V takom prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu, čo by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka. 17/V danom prípade však z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný dňa 29.11.2012 na Obvodný pozemkový úrad v Senci žiadosť o usporiadanie vlastníctva k spornému pozemku žalobcu podľa zákona č. 66/2009 Z.z., teda žiadosť o nariadenie pozemkových úprav, podal, Obvodný pozemkový úrad v Senci vydal dňa 04.07.2013 pod č. 227/2013/490/Ra nariadenie o začatí jednoduchých pozemkových úprav. V rámci tohto konania bol Obvodným pozemkovým úradom v Senci oslovený žalobca ako vlastník pozemku, ktorý vo svojom liste Vyjadrenie k návrhu na začatie konania o jednoduchých pozemkových úpravách v k. ú. Modra, lokalita „Okružná ulica“ zo dňa 22.07.2013, vyjadril svoj nesúhlas s vykonaním pozemkových úprav a konanie žiadal z dôvodu neúčelnosti zastaviť. Obvodný pozemkový úrad v Senci rozhodnutím zo dňa 2.9.2013 č.j. 227/2013/630/Ra konanie o pozemkových úpravách zastavil „vzhľadom na preukázaný nezáujem vlastníka pozemku, ktorý mal byť predmetom vysporiadania formou jednoduchých pozemkových úprav“. 18/Je tak možné stotožniť sa s názorom žalovaného, že hoci sám inicioval vykonanie pozemkových úprav, k usporiadaniu vlastníckych vzťahov pre konanie žalobcu nedošlo, tento tak sám spôsobil naďalej trvajúci stav obmedzenia svojho vlastníckeho práva spočívajúceho v tom, že cez jeho pozemok prechádza cestná komunikácia. Je zrejmé, že pokiaľ by žalobca nekonal spôsobom, ktorého dôsledkom bolo zastavenie konania o pozemkových úpravách, sporné vlastnícke vzťahy k pozemku pod cestnou komunikáciou by boli zákonným spôsobom usporiadané. Zákon č. 66/2009 Z.z., ktorý upravuje problematiku usporadúvania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, počíta výlučne s dvomi spôsobmi úpravy vzťahov, pričom s alternatívou platenia nepretržitej náhrady nepočíta, naopak primárne vychádza z toho, aby vlastnícke vzťahy boli medzi vlastníkmi upravené jednorazovo, t.j. zámenou pozemku alebo vykonaním pozemkových úprav. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, na základe ktorého má žalovaný platiť žalobcovi de facto opakujúce sa plnenie za každý deň užívania jeho pozemku, považuje i odvolací súd za nesprávne, v rozpore s účelom zákona č. 66/2009 Z.z. 19/Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 20/Zmyslom citovaného ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96). Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. 21/Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníka pozemku na náhradu za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú nemôže byť v súlade nielen so súdom citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky. Na druhej strane však si nemožno nevšimnúť resp. ignorovať konanie žalobcu, ktorý napriek snahe žalovaného o usporiadanie pomerov v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. takúto snahu marí, dôsledkom čoho je pretrvávajúci stav, kedy z dôvodu nevykonania pozemkových úprav (zapríčinenom konaním žalobcu) musí žalovaný po vopred neurčenú dobu platiť odplatu za vecné bremeno, ktorým je pozemok žalobcu zaťažený zo zákona, čo zasa predstavuje zvýhodnenie postavenia vlastníka pozemku na úkor postavenia obce resp. vyššieho územného celku. Odvolací súd tak súhlasí s názorom žalovaného, že pokiaľ žalobca znemožnil usporiadanie vlastníctva k pozemku, záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného (naďalej) platiť odplatu za stav, ktorý nespôsobil (ale práve naopak, ktorý spôsobil žalobca odmietnutím vykonania pozemkových úprav), je nesprávny a v rozpore so zásadou spravodlivosti. 22/Dôvodná bola i námietka žalovaného, že súd prvej inštancie sa nesprávne právne vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, pre nedostatočné preukázanie vlastníctva žalovaného k miestnej komunikácii. Pravdou je, že otázka vlastníckeho práva žalovaného k cestnej komunikácií už bola predmetom súdneho konania medzi žalobcom a vtedajšou Správou katastra Pezinok, za účasti žalovaného, a to v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, vedenom na Krajskom sude v Bratislave pod sp. zn. 3S 321/2010, kde práve žalobca vlastnícke právo žalovaného spochybňoval. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V súdenej veci je tak v prvom rade na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenie o existencii a opodstatnenosti uplatneného nároku nielen čo do výšky, ale (a najmä) čo do jeho základu. 23/Mimo merita veci odvolací súd považuje za najvhodnejšie riešenie sporu, zohľadňujúce námietky oboch strán, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.) buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, ak o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. 24/Z vyššie uvedených dôvodov potom neostalo odvolaciemu súdu, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 25/Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 26/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).