Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/97/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Andante spol. s r.o., Nižovec 10, Zvolen, IČO: 36 039 578, zast.: JUDr. Jiří Machala, Tulská 35, Zvolen, proti žalovaným: 1/ B. N., I.. XX.XX.XXXX, Č. X, Z., štátny občan SR, 2/ R.. Y. N., I.. XX.X.XXXX, Č. X, Z., štátny občan SR, obaja práv. zast. JUDr. Tomáš Kozovský, Björnsonova 8, Bratislava, o zaplatenie 7 278,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. júna 2018 č.k. -226 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 2,35 Eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na 100%-nú náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, domáhajúcim sa od žalovaných zaplatenia sumy 7 278, 19 Eur, tým, že strany uzavreli dňa 10.10.2008 Zmluvu o dielo, v ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vyrobiť a zmontovať rodinný dom žalovaných v X. Y.. K odovzdaniu a prevzatiu diela došlo dňa 29.4.2009 s vytknutím vád, ktoré nebránia užívaniu diela a ktoré mal žalobca dodatočne odstrániť. Cenu diela žalovaní uhradili viacerými faktúrami, niektoré z nich po lehote splatnosti, v omeškaní. Predmetom konania je zmluvná pokuta dohodnutá v čl. VII bode 2 Zmluvy vo výške 0,05% zo zmluvnej ceny za každý deň omeškania. Zmluvná cena je dohodnutá v článku III bode 1 Zmluvy o dielo vo výške 95.446,16 Eur. Zmluvná pokuta vo výške 0,05% zo sumy 95.446,16 Eur denne predstavuje sumu 47,72 Eur za každý deň omeškania. Žalovaní sa podľa žalobcu dostali do omeškania celkom v siedmych prípadoch čiastočných plnení, žalobca však uplatnil omeškanie štyroch vyfakturovaných plnení, konkrétne faktúr č. 0/8031, 0/8036, 2009/019, 2009/032 celkom 138 dní omeškania. Výška zmluvnej pokuty za toto obdobie je 6.585,36 Eur. Zároveň žalobca uplatnil nárok na ročný úrok z omeškania faktúr č. 0/8031, 0/8036, 2009/019, 2009/032, 2009/033, 2009/044, 2009/047 vo výške 692,83 Eur.

3. Súd prvej inštancie sa oboznámil z obsahom doloženej Zmluvy o dielo, príloh, faktúr, zápisu v stavebnom denníku, výpisu bankového účtu žalobcu. Konštatoval, že ním vydaný platobný rozkaz žalovaní napadli odporom, ktorým na úvod popreli riadne protokolárne odovzdanie a prevzatie diela. V ďalšom popreli omeškanie s jednotlivými platbami a vznik povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu, keď jednotlivé platby boli uhrádzané po vystavení riadnych faktúr, v jednom prípade ešte pred jej vystavením a v dvoch ďalších prípadoch, aj napriek tomu, že obsahovali sporné položky. Režim vystavovania faktúr

a ich úhrad bol upravený na základe požiadavky konateľa žalobcu, keď zmluvne upravený spôsob predpokladal vzájomné odsúhlasenie výkonov a platby 1x za mesiac. Ďalšie tri fakturované platby, z ktorých žalobca uplatňuje len úrok z omeškania boli uhradené po dodaní a vydiskutovaní si vytknutých sporných položiek, teda v súlade s ustanovením Zmluvy o vzájomnom odsúhlasení, preto sa nemohli s úhradou dostať do omeškania. Konkrétne faktúra 0/8031 na sumu 1 293 935 Sk bola tzv. predfaktúrou, pričom časť sumy vo výške 450 000 Sk bola uhradená 21.11.2008, ešte predtým, ako žalobca vystavil riadnu faktúru 2008/194, podobne 16.01.2009 po vystavení riadnej faktúry 2009/006. Obe riadne faktúry boli zaplatené v lehote splatnosti. Riadne faktúry obsahovali, na rozdiel od predfaktúr, údaj o výške DPH. Príslušný článok Zmluvy VII bod 2 používa pojem faktúra, nie predfaktúra alebo zálohová faktúra, preto rešpektujúc jazykový výklad, žalovaní sa nemohli dostať do omeškania s úhradou predfaktúry 0/8031. Podobne pri faktúre č. 0/8036 sa jednalo o predfaktúru a žalovaní uhradili fakturovanú sumu 862.623 Sk po vystavení riadnej faktúry 2009/018. Takýto spôsob úhrad bol zvolený na žiadosť žalobcu. Režim ďalších úhrad podľa čl. II bod 4 raz mesačne mal podliehať vzájomnému odsúhlaseniu výkonov. Faktúry č. 2009/019, 2009/032 boli plne uhradené, napriek sporným položkám, v plnej výške a žalobca k týmto faktúram po roku vystavil dobropis. Faktúra 2009/033 bola riadne uhradená po reálnom dodaní fakturovanej položky. Faktúra č. 2009/044 bola po vydiskutovaní si sporných položiek plne uhradená. Faktúra č. 2009/047 obsahovala sporné položky, neskôr dopropisované. Žalovaní mali za to, že v žiadnom z týchto prípadov sa nemohli dostať do omeškania z dôvodu sporných neodsúhlasených položiek faktúr v čase ich vystavenia.

4. Žalobca obranu žalovaných považoval za účelovú. Uviedol, že prvá faktúra bola uhradená až po niekoľkonásobných výzvach, aj to len čiastočne vo výške 450 000 Sk, pripísaním na účet žalobcu 21.11.2008 pred vystavením riadnej faktúry. V súlade s účtovnou praxou bezodkladne po omeškanej platbe vystavil na toto plnenie riadnu faktúru č. 2008/194 vrátane DPH. Takýto postup mal za priamo vyplývajúci z ust. o dani z pridanej hodnoty. Faktúry nasledujúce po zálohových faktúrach žalovaní riadne prevzali, nenamietali ich splatnosť, obsah, naopak zaplatili ich bez výhrad v omeškaní.

5. Žalovaní uplatnili protižalobou nárok na kompenzáciu z titulu neodstrániteľných vád diela, jeho neodovzdania, neposkytnutia súčinnosti a vykonania prác na vlastné náklady vo výške 7.236,24 Eur s odôvodnením, ku ktorému nároku žalobca namietol premlčanie. Žalovaný 1/ na pojednávaní zopakoval, že spôsob úhrad zálohových faktúr bol požiadavkou štatutára žalobcu po konzultácii s jeho účtovníčkou. Včasnosť úhrad nebola zo strany žalobcu penalizovaná ani namietaná až do septembra nasledujúceho roka. Fakturácia výkonov bola z ich strany namietaná, čoho výsledkom boli následné dobropisy. Žalujúca strana na pojednávaní uviedla, že šéf montážnej skupiny p. Kováč spísal mesačné výkony účtovníčke, ktorá ich elektronickou poštou zaslala na odsúhlasenie žalovaným a následne bola vystavená faktúra. Faktúry žalovaní nerozporovali a dobropisy sa netýkali predmetných faktúr. Posúvanie termínov fakturácie bolo spôsobené práve schvaľovacím procesom. Z ustanovenia čl. III bod 4 Zmluvy nevyplýva povinnosť písomného odsúhlasenia výkonov a zaplatenie faktúr zbavuje žalobcu povinnosti preukázať odsúhlasenie ich obsahu a ich doručenie. Uviedli, že p. Kováč sa v čase výkonov z predmetných faktúr na stavbe nenachádzal a poprela odsúhlasovanie výkonov. Ustanovenie čl. II bod 4 Zmluvy si žalovaný 1/ vysvetľoval tak, že vykonané práce sa vizuálne skontrolujú, zapíše ich prevzatie a vystaví sa faktúra. V praxi sa tak nedialo, naopak faktúry chodili mimo dohodnutého termínu, niekedy po uplynutí doby splatnosti.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä Zmluvy o dielo z 10.10.2008, predmetných faktúr, mailovej a listinnej komunikácie strán a ostatnými listinnými dôkazmi.

7. Zo Zmluvy o dielo z 10.10.2008 zistil, že žalobca zaviazal vykonať montáž stavby rodinného domu žalovaných a žalovaní sa zaviazali zaplatiť cenu vo výške 2.875.411 Sk s DPH. Žalobca v priebehu tohto vzťahu vystavil žalovaným faktúry: Predfaktúru č. 0/8031 na sumu 1.293.935 Sk zo dňa 29.10.2008 splatnú dňa 3.11.2008. Predfaktúru č. 0/8036 na sumu 862.623 Sk zo dňa 12.12.2008 splatnú dňa 17.12.2008. Faktúru č. 2009/019 na sumu 10.418,80 Eur zo dňa 06.02.2009, splatnú dňa 11.02.2009. Faktúru č. 2009/032 na sumu 8.766,74 Eur zo dňa 02.03.2009, splatnú dňa 07.03.2009. Faktúru č. 2009/033 na sumu 1.405,12 Eur zo dňa 02.03.2009, splatnú dňa 07.03.2009. Faktúru č. 2009/044 na sumu 97,19 Eur zo dňa 10.03.2009, splatnú dňa 15.03.2009. Faktúru č. 2009/047 na sumu 439,80 Eur zo dňa 17.03.2009, splatnú dňa 22.03.2009. Ďalej Faktúru č. 2009/194 zo dňa 21.11.2008, splatnú

v ten istý deň, kde podľa obsahu žalobca fakturuje DPH k prijatej platbe dňa 21.11.2008, Faktúru č. 2009/006 zo dňa 16.01.2009, splatnú v ten istý deň, kde podľa obsahu žalobca fakturuje DPH k prijatej platbe dňa 16.01.2009, Faktúru č. 2009/018 zo dňa 04.02.2009, splatnú v ten istý deň, kde podľa obsahu žalobca fakturuje DPH k prijatej platbe z toho istého dňa. Podľa výpisov z účtu žalobcovi boli postupne pripísané od žalovaných platby vo výške 450.000 Sk dňa 21.11.2008, suma 28.013,51 Eur dňa 16.01.2009, suma 28.633,84 Eur dňa 04.02.2009, suma 10.418,80 Eur dňa 13.02.2009, suma 8.766,74 Eur dňa 24.03.2009, suma 1.405,12 Eur dňa 06.04.2009, suma 97,19 Eur dňa 23.03.2009, suma 339,80 Eur dňa 05.06.2009. Skonštatoval, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave procesné strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

8. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení , , , , ,,, , .

9. V časti žaloby o zaplatenie 2,35 Eur súd konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil.

10. V ďalšom uviedol, že žalobca si uplatnil nároky podľa dvoch sankčných inštitútov , a to zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Vyslovil, že pre vznik nároku z oboch zákon predpokladá porušenie povinnosti, či už splniť dlh riadne a včas, alebo akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Vzťah účastníkov je vzťahom zo zmluvy o dielo, ktorej obsah zákonné ustanovenia upravujú, len rámcovo a ponechávajú voľnosť účastníkom vymedziť práva a povinnosti zhodným prejavom vôle. Zároveň žalobca v tomto vzťahu vykonával podnikateľskú činnosť a žalovaní sú fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto je žalovaných potrebné považovať za spotrebiteľov. Vyhodnotil tak, že uzatvorením predmetnej zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovanými záväzkovo-právny vzťah, na ktorý sa aplikujú aj normy spotrebiteľského práva obsiahnuté v .

11. Účastníci uzavreli Zmluvu o dielo v písomnej forme dňa 10.10.2008 a v článku VII ods. 2 tejto zmluvy upravili vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu po splnení podmienky, že žalovaní meškajú s úhradou faktúry, čo je v podstate aj zákonná podmienka pre vznik nároku na úrok z omeškania. Porušenie tejto povinnosti plniť riadne a včas zo strany žalovaných žalobca tvrdil pri všetkých čiastkových platbách, podľa názoru súdu však dôkazné bremeno tohto tvrdenia neuniesol a zistené skutkové okolnosti nedovoľujú bez pochybností skonštatovať omeškanie žalovaných ani pri jednom z čiastkových nárokov. Uviedol, že v prvom rade pri zálohových platbách žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by omeškanie signalizoval v aktuálnom čase. Naopak, hoci neprijal od žalovaných žiadnu platbu, určenú na nákup materiálu a dielcov, zahájil stavbu už z materiálom a dielcami. V Zmluve sa žalobca zaviazal vystaviť dve zálohové faktúry, vystavil však predfaktúry, ktoré neskôr duplikoval faktúrami, odvolávajúc sa na ustanovenie, ktoré upravuje len vznik daňovej povinnosti dodávateľa tovaru alebo služby. Z mailovej komunikácie z 15.02.2009 zistil, že žalovaný pre potreby banky žiada doložiť tzv. ostrú faktúru k doplatku zálohovej platby, pričom z obsahu vyplýva, že tento postup má byť medzi účastníkmi zmluvy dohodnutý a zaužívaný z vôle žalobcu a odpoveď účtovníčky žalobcu avizuje súčinnosť bez akýchkoľvek námietok, hoci v tom čase mali byť žalovaní v omeškaní už 123 dní, teda podstatnú časť obdobia, za ktoré žalobca uplatnil zmluvnú pokutu. Mal za to, že žalobca nevyvrátil obranu žalovaných, že spôsob úhrad zálohových platieb bol v tom čase nesporný a uplatnený nárok je účelový, spôsobený konfliktom v následnom období. Ak sa obaja účastníci v zhode odklonili od obsahu zmluvy, z toho vyplývajúca sankcia pre spotrebiteľa by prikázala spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli (zaviazala spotrebiteľa k splneniu všetkých povinností, keď predajca alebo dodávateľ neplnia svoje) čo by bolo v rozpore s ochranou, ktorú spotrebiteľovi poskytuje , a Smernica Rady 93/13/EHS v prílohe pod bodom 1 písm. o). V prípade zostávajúcich čiastkových plnení boli zmluvne upravené podmienky tak, že ich splatnosti musí predchádzať vzájomné odsúhlasenie výkonov (čl. III ods. 4 Zmluvy), ktoré žalovaní popreli. Žalobca žiadny nepochybný dôkaz neprodukoval. V tomto smere treba podľa súdu prvej inštancie rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Uviedol, že v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno práve žalobcu, keďže dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Skonštatoval, že neodsúhlasením výkonov nemôžu nastať nadväzujúce právne dôsledky, vrátane vzniku sankcie za omeškanie úhrad za tieto

výkony. Aj prípadný žalobcom tvrdený spôsob nezodpovedá zmluvne dohodnutému spôsobu, ktorý treba vykladať v prospech spotrebiteľa tak, že vzájomné odsúhlasenie zodpovedá aktívnemu prejavu vôle oboch zmluvných strán, nie pasívnym prijatím zoznamu výkonov od dodávateľa.

12. K žalovaným uplatnenej pohľadávke na započítanie, uviedol, že takýto úkon je potrebné posudzovať ako procesnú obranu podľa ust. , nakoľko nežiadali priznať viac ako uplatnil žalobca. V takom prípade, v spojení s tým, že nárok žalobcu súd považoval za nedôvodný, sa obranou žalovaných nezaoberal.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a žalovaným, úspešným v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie.

14. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, považujúc odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné a nepreskúmateľné, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva v zmysle SR. Uviedol, že predmetom jeho uplatneného nároku je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v čl. VII bod 2 zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2008, ako aj úroku z omeškania za porušenie povinnosti objednávateľa uhradiť zálohové faktúry a faktúry za plnenia poskytnuté zo strany zhotoviteľa včas. K odôvodneniu zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúce sa zmluvnej pokuty a úroku z omeškania za omeškanie s úhradou zálohových platieb žalovanými, uviedol, že z obsahu ust. až 545a Obč. zák. nevyplýva ďalšia podmienka pre uplatnenie zmluvnej pokuty, a to povinnosť „signalizovať omeškanie v aktuálnom čase“ a táto podmienka pre uplatnenie zmluvnej pokuty nebola ani dojednaná zmluvnými stranami v zmluve o dielo zo dňa 10.10.2008. Tento záver súdu prvej inštancie podľa neho tak nemá oporu ani v právnom predpise, ani v žiadnom listinnom dôkaze a ani vo vykonanom dokazovaní. Ďalší záver, ktorý súd prvej inštancie považoval za právne významný v súvislosti s tým, že nesignalizoval omeškanie so zaplatením v aktuálnom čase zrejme v súvislosti s jednou z dvoch zálohových platieb -zálohovej faktúry označenej ako predfaktúra č. 0/08031, vystavenej 29.10.2008, a to záver, že napriek tomu, hoci neprijal od žalovaných žiadnu platbu určenú na nákup materiálu a dielcov, zahájil stavbu už s materiálom a dielcami, a ako taký bol zrejme jedným z dôvodov zamietavého rozhodnutia, nemá taký účinok, s ktorým by niektorý z vyššie uvedených právnych predpisov, alebo zmluva uzavretá medzi účastníkmi, spájali zánik práva na zmluvnú pokutu, a teda ani nemá oporu, ani v právnom predpise. Súdu prvej inštancie v konaní vysvetlil, že ako zhotoviteľ bol nútený stavbu zrealizovať v naplánovanom čase, pretože posunutie realizácie stavby na neskorší termín by mu znemožnilo plniť už ďalší podpísaný kontakt, a keďže žalovaní s platbou meškali, bol nútený zahájiť výrobu kombináciou vlastných zdrojov a čerpania kontokorentného úveru. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že sa v zmluve zaviazal vystaviť dve zálohové faktúry, avšak vystavil predfaktúry, ktoré neskôr duplikoval faktúrami, odvolávajúc sa na ustanovenia, ktoré upravuje len vznik daňovej povinnosti dodávateľa tovaru alebo služby, poukázal na skutočnosť, že vec už raz bola súdom rozhodnutá, a to rozsudkom č.k. -184 zo dňa 28.2.2014 a tento rozsudok bol následne zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. -206 zo dňa 30.11.2015. Mal za to, že súd prvej inštancie nielenže nerešpektoval fakt, že zálohová faktúra a predfakúra je jedno a to isté, že je účtovným dokladom a má povahu výzvy k plneniu, ale neriadil sa ani názorom odvolacieho súdu. Záver súdu prvej inštancie, že „z mailovej komunikácie z 15.2.2009 žalovaný pre potreby banky žiada doložiť tzv. ostrú faktúru k doplatku zálohovej platby, pričom z obsahu vyplýva, že tento postup má byť medzi účastníkmi zmluvy dohodnutý a zaužívaný z jeho vôle a odpoveď jeho účtovníčky avizuje súčinnosť bez akýchkoľvek námietok, hoci v tom čase mal byť v omeškaní už 123 dní, teda podstatnú časť obdobia, za ktoré si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu“, vo vzťahu k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaných, nemá podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní, svoje tvrdenia ohľadom dohody v tom smere žalovaní ničím nedoložili a on ich nikdy nepotvrdil. Mal za to, že súd prvej inštancie bez vysvetlenia a bez opory vo vykonanom dokazovaní konštatuje, že „spôsob úhrad zálohových platieb bol v tom čase nesporný a uplatnený nárok je účelový“, pričom nevzal do úvahy skutočnosť, že z ním do spisu doloženého listinného dôkazu -Zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2008, z čl. VIII bod 1 ktorého vyplýva, že zmeny v zmluve musia strany dojednať v písomnej forme, inak sú neplatné. Uviedol, že žalovaní v priebehu celého konania nielenže neprodukovali žiaden dôkaz o tom, že by s ním došlo k ústnej alebo konkludentnej dohode, vo vzťahu k plneniu ich záväzkov, najmä vo vzťahu k úhradám faktúr, a ani súdu nepredložili žiaden dôkaz o písomnej zmene zmluvy o dielo v tomto smere. Napriek tomu si

súd prvej inštancie osvojil ich obranu, pričom v napadnutom rozhodnutí ako na dôkaz v tomto smere odkazuje len na jeho mailovú správu z 15.2.2009, ktorá obsahuje len oznámenie, že daňový doklad k uhradenej zálohe bol žalovaným už zaslaný dňa 5.2.2009 a že ho 15.2.2009 pošle poštou opäť. Pritom po úhrade celej zálohovej platby vystavil faktúru s DPH. Vytýkal súdu prvej inštancie, že zavádzajúco, v rozpore s vykonaným dokazovaním, uviedol, že „žalovaný pre potreby banky žiada doložiť tzv. ostrú faktúru k zálohovej faktúre č. 0/8031, o ktorú v uvedenej mailovej komunikácii z 15.2.2009 ide, už uhradil (časť vo výške 450 000 Sk dňa 21.11.2008 a zostatok vo výške 28 013,50 Sk dňa 16.1.2009), teda celú zálohovú platbu uhradil pred vystavením „ostrej“ faktúry. Tento záver súdu prvej inštancie tiež podľa žalobcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Za nepreskúmateľný považoval žalobca záver súdu prvej inštancie, že zahájil stavbu s materiálom a dielcami v čase, keď ešte na to nedostal od žalovaných zálohovú platbu a že vystavil dve predfaktúry, ktoré neskôr duplikoval faktúrami, hoci sa zaviazal vystaviť dve zálohové faktúry a že „ak sa obaja účastníci odklonili od obsahu zmluvy, z toho vyplývajúca sankcia pre spotrebiteľa by prikázala spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, čo by bolo v rozpore s ochranou spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. h/ Obč. zák. a Smernica Rady 93/13/EHS v prílohe pod bodom 1 písm. d/). Nie mu je zrejmé, ako a kde sa mali účastníci odkloniť od obsahu zmluvy, ktoré záväzky nemal ako dodávateľ splniť a ktoré všetky povinnosti mali splniť žalovaní ako spotrebiteľ, odklonenie od zmluvy z jeho strany nebolo vôbec bližšie špecifikované. Mal tiež za to, že na konanie žalovaných, ktorí v rozpore so zmluvnými dojednaniami neuhrádzali faktúry včas a dostali sa s ich úhradami do omeškania, sa ochrana, ktorú poskytuje ust. § 53 ods. 4 písm. h/ Obč. zák. nevzťahuje. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrok z omeškania žalovaných s úhradami faktúr za práce vykonané na základe zmluvy o dielo, svoje zamietavé rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodňuje tým, že zmluvne boli upravené podmienky splatnosti faktúr takým spôsobom, že im musí predchádzať vzájomné odsúhlasenie výkonov, ktoré žalovaní popreli a keďže žalobca žiaden dôkaz v tomto smere neprodukoval, treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia niečoho, majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Po konštrukcii tohto záveru súd prvej inštancie podľa neho pominul skutočnosť, že účastníci si v zmluve v čl. III bod 8 dojednali, že ak má objednávateľ oprávnené námietky voči faktúre, musí ich uplatniť okamžite, najneskôr do 3 dní od doručenia faktúry, inak sa má za to, že s faktúrou súhlasí. Žalobca bol toho názoru, že toto zmluvné dojednanie spôsobuje, že dôkazné bremeno o tom, že fakturované výkony neboli odsúhlasené, leží na žalovaných, ktorí však v priebehu celého konania nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by v dojednanej lehote, ale ani neskôr, fakturáciu namietali. Naopak faktúry síce s omeškaním, ale uhradili, a teda aj ich uznali a zároveň výkony ním účtované odsúhlasili, pričom nepreukázali, že by ich nehradili z dôvodu, že fakturované výkony namietali. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom.

15. Žalovaní vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im aj náhradu trov konania, považujúc odvolanie žalobcu za neopodstatnené. Mali za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, riadne zistil skutkový stav a na jeho základe, opierajúc sa o vykonané dôkazy, ktoré správne vyhodnotil, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Nestotožnili sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Uviedli, že všetky faktúry, daňové doklady, z ktorých si žalobca v zmysle žaloby uplatňuje zmluvnú pokutu a zároveň úrok z omeškania, boli z ich strany plne uhradené, pričom k ich oneskorenej úhrade došlo výlučne z dôvodov a na požiadanie samotného žalobcu. Mal za nepochybné, že z predfaktúry nie je možné si uplatniť úrok z omeškania, ani zmluvnú pokutu tak, ako si v zmysle podanej žaloby uplatnil voči žalovaným žalobca. Faktúry mali byť vystavené a účelovo viazané iba na materiál. Namietali, že v konaní nebol preukázaný účel týchto faktúr, lebo materiál bol dodaný na stavbu ešte skôr ako bola realizovaná platba. Podľa predmetnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu zo dňa 10.10.2008, ak nebola realizovaná platba, nemala byť realizovaná ani stavba a žalobca nemal nič konať a keďže dobrovoľne plnil- dodal materiál na stavbu, nemôže si voči nim uplatňovať úrok z omeškania, nakoľko im ani nemohla vzniknúť povinnosť plniť a nemohli sa tak dostať do omeškania. Ak žalobca dobrovoľne plnil predčasne, pred ich platbou, ktorá bola podmienkou na dodanie materiálu, nemohli sa dostať do omeškania, poukazujúc tiež na to, že faktúry vystavené žalobcom uhradili v plnej výške. Boli toho názoru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu, keď na žiadosti, naliehanie a želanie samotného žalobcu tieto uhrádzali neskoršie, nie je od nich spravodlivé žiadať úhradu úrokov z omeškania a zároveň úhradu zmluvnej pokuty, pretože sa do omeškania dostali v dobrej viere „na

výslovný pokyn“ samotného žalobcu, podľa ktorých pokynov žalobcu aj postupovali. Odvolanie žalobcu považovali za účelové a nedôvodné, a to aj vzhľadom k tomu, že žalobca sám ako zhotoviteľ diela v súlade s predmetnou zmluvou o dielo neplnil a nesplnil všetky svoje povinnosti, predovšetkým povinnosť riadne protokolárne odovzdať dielo. V reakcii na tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní, uviedli, že žalobca sa snaží navodiť dojem o dôvodnosti jeho žaloby, avšak do omeškania sa dostali len v dobrej viere na pokyn samotného žalobcu.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaných opakovane popieral, že by dal žalovaným pokyn, alebo sa s nimi dohodol, aby zálohové faktúry - predfaktúry a faktúry v lehote splatnosti neuhrádzali a žalovaní o svojom tvrdení ani žiaden dôkaz nedoložili, pričom ich tvrdenie, že faktúry ním vystavené uhradili v plnej výške, nikdy nespochybňoval. Z ním doložených dôkazov však nepochybne vyplýva, že ich uhradili s omeškaním a že za omeškanie s plnením týchto peňažných záväzkov vyplývala povinnosť žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu (na základe písomného dojednania v zmluve o dielo) ako aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa § 517 Obč. zák. Argumentáciu žalovaných, že z predfaktúry nie je možné si uplatňovať úrok z omeškania ani zmluvnú pokutu, tak ako bola voči nim uplatnená, nakoľko mali byť účelovo vystavené len na materiál a na úhradu predfaktúry bolo podľa zmluvy o dielo viazané jeho plnenie a ak dodal materiál na stavbu, hoci naň nedostal od žalovaných dojednanú a predfaktúrou vyúčtovanú úhradu, plnil dobrovoľne predčasne a že sa nemohli dostať do omeškania, označil žalobca za neprípadnú. Poukázal na ust. § 634 ods. 2 Obč. zák., v súlade s ktorým bolo dojednané, že bol oprávnený vystaviť predfaktúry, ako aj to, že žalovaní ich majú uhradiť. Momentom porušenia záväzku zaplatiť ich riadne a včas sa žalovaní dostali do omeškania so zaplatením dlhu s následkom vzniku ich povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ako aj zákonný úrok z omeškania, ktoré nároky sú predmetom žaloby. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovaných, že úhrada zálohovej faktúry (predfaktúry) bola podmienkou pre dodanie materiálu na stavbu, a žalovanými nebolo ani ničím podložené. V zmluve o dielo, vo vzťahu k úhrade prvej zálohovej faktúry, sa viaže len lehota na plnenie diela. K poukazu žalovaných, že sa v zmluve zaviazal vystaviť dve zálohové faktúry, avšak vystavil dve predfaktúry, uviedol, že v súvislosti s formuláciou zálohová platba a predfaktúra, ide o totožné pojmy majúce význam len z hľadiska účtovníctva, resp. účtovania DPH.

17. Žalovaní vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobcu, podanom prostredníctvom ich právneho zástupcu, označili argumenty žalobcu za zavádzajúce a účelové. Zotrvali na svojich tvrdeniach, že všetky faktúry -daňové doklady, z ktorých si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu a zároveň úrok z omeškania, boli z ich strany plne uhradené, pričom k ich oneskorenej úhrade došlo výlučne z dôvodov a na požiadanie samotného žalobcu, preto jeho nárok považovali za nedôvodný. Odmietali jeho tvrdenie, že ich o neskoršie zaplatenie predfaktúr nepožiadal a účelovo to popiera. Uviedli, že žalobca svoju žiadosť o neskoršie zaplatenie predfaktúr im odôvodňoval potrebou preskúmania predbežného hospodárskeho výsledku jeho spoločnosti, nakoľko sa blížil koniec roka, po ktorom im mal dať vedieť, akú sumu mu majú zaplatiť, čo sa aj stalo. Žalobca im vystavil faktúru na sumu cca 450 000 Sk, ktorú sumu mu však vypočítala účtovníčka, a to na základe preskúmania predbežného hospodárskeho výsledku. Vypočítaná suma vôbec nefigurovala v zmluve o dielo ako časť predfakturácie, čo je ďalším nespochybniteľným dôkazom toho, že žalobca neuvádza pravdu, keď vo vyjadrení tvrdí, že o neskoršie platby predfaktúr sám nepožadoval. Mali za to, že žalobca nepreukázal ani jedným dôkazom, že by ich vyzýval k zaplateniu predmetných faktúr, k čomu došlo až v čase začatia súdneho konania v roku 2010. Tento ich údajné omeškanie s platbami avizoval až po tom, čo vznikli medzi nimi a žalobcom spory z dôvodov nedokončenia diela a neodstránenia reklamácií nimi uplatnených. Považovali zo za jednoznačný dôkaz o tom, že k ich omeškaniu tak, ako žalobca v tomto konaní tvrdí, skutočne nedošlo, pričom podanú žalobu žalobcu považovali za zneužitie práva voči nim. Ústna požiadavka žalobcu ako zhotoviteľa na neskoršie uhradenie platieb bola pre nich ako objednávateľov platná a smerodajná, čím chceli vyjsť v ústrety žalobcovi, keďže ich vzťahy na začiatku výstavby domu boli dobré. Poukázali na to, že pred začatím plnenia diela mali na bankovom účte pripravené peniaze z úveru z predaja bytu. Uviedli, že nemali žiaden dôvod nezaplatiť žalobcovi včas, najmä keď zmluva o dielo bola postavená tak, že pokiaľ nezaplatia predfaktúry, nemusí začať so stavbou, s ktorou chceli začať. V čase začatia stavby už mali na účte pripísané nielen peniaze z predaja svojho bytu, ale tiež z načerpaného úveru, teda všetky prostriedky na úhradu zhotovenia diela mali pripravené až pred jeho začatím. Preto nemali dôvod z vlastnej viny/rozhodnutia/vôle platiť žalobcovi oneskorene, ale len na základe žiadosti žalobcu, čo podľa nich vyplynulo aj z vykonaného dokazovania a súd prvej inštancie to aj skonštatoval. Žalovaní zotrvali na tom, že z predfaktúry nie je možné si uplatňovať úrok z omeškania, ani zmluvnú pokutu tak, ako si uplatnil žalobca, tieto faktúry mali byť podľa nich viazané len na materiál. V predmetnom konaní

nebol preukázaný účel týchto faktúr, lebo materiál bol dodaný ma stavbu ešte skôr, ako bola realizovaná platba. Okrem toho, žalobca žiadnym spôsobom až do začatia konania údajné omeškanie sa s platbami neavizoval, jeho žalobu voči nim považovali za tendenčnú a vykonštruovanú.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prevej inštancie, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s , keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

21. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z titulu oneskorených úhrady faktúr č. 0/8031 vystavenej na sumu 42 950,77 Eur so splatnosťou dňa 3.11.2008, č. 0/8036 vystavenej na sumu 28 633,84 Eur so splatnosťou dňa 17.12.2008, č. 2009/019 vystavenej na sumu 10 418,80 Eur so splatnosťou 13.2.2009 a č- 2009/032 vystavenej na sumu 8 766,74 Eur so splatnosťou dňa 7.3.2009 a úroku z omeškania aj z faktúr č. 2009/033 vystavenej na sumu 1 405,12 Eur so splatnosťou dňa 7.3.2009, č. 2009/044 vystavenej na sumu 97,19 Eur so splatnosťou dňa 15.3.2009 a č. 2009/047 vystavenej na sumu 339,80 Eur so splatnosťou dňa 22.3.2009.

22. Podľa môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu.

23. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa ( ). Ustanovenie zaviedlo princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Podľa ustanovenia súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie , podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.

24. V predmetnom spore bolo nespornou skutočnosťou uzavretie Zmluvy o dielo dňa 10.10.2008 sporovými stranami a nespornou skutočnosťou bolo aj uhradenie uvedených faktúr žalovanými. Spornými skutočnosťou bolo, či sa žalovaní dostali do omeškania s ich úhradou a za akých okolností, teda opodstatnenosť nároku uplatneného žalobcom.

25. Úroku z omeškania sa veriteľ môže domáhať len v prípade, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného záväzku - typicky dohodnutej ceny. Omeškanie nastane po márnom uplynutí lehoty splatnosti dohodnutej v zmluve. Pri omeškaní dlžníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 Obč. zák.).Na rozdiel od úroku z omeškania má zmluvná pokuta, upravená v ust. § 544 až 545a Obč.zák., širšie využitie. Jej použitie nie je spojené len s omeškaním s úhradou peňažného dlhu, zmluvnú pokutu je možné ukotviť pre prípad porušenia prakticky akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Zároveň však nič nebráni tomu, aby si zmluvné strany dohodli uhradenie zmluvnej pokuty aj za porušenie

povinnosti zaplatiť dlžnú čiastku, z ktorej budú požadované úroky z omeškania. Zmluvná pokuta a úroky z omeškania tak môžu byť dohodnuté súbežne.

26. Čo sa týka nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, túto si uplatňoval v zmysle čl. VII bod 2 zmluvy o dielo, podľa ktorého „ak sa objednávateľ omešká s úhradou faktúry, uplatní si zhotoviteľ pokutu voči objednávateľovi vo výške 0,05 % zo zmluvnej ceny za každý deň omeškania“. Žalobca si uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu aj z ním vystavených predfaktúr č. 0/8031 a č. 0/8036, pričom s jeho tvrdením o tom, že nejde o rozdiel medzi faktúrou a predfaktúrou, nie je možné sa stotožniť. o dani z pridanej hodnoty pojmy ako predfaktúra alebo zálohová faktúra nepozná. V zákone je v definovaný len pojem faktúra. Zálohová faktúra (predfaktúra alebo proforma faktúra) slúži na to, aby sa získala aspoň časť peňazí na pokrytie nákladov vopred. Je to akási „žiadanka“ na uhradenie zálohy, samotná zálohová faktúra sa neeviduje v účtovníctve, ani z nej nie je potrebné odvádzať DPH. Po uhradení zálohovej faktúry sa vystavuje originál faktúry. Predfaktúra je v podstate faktúra na prijatú zálohu, a preto má veľa podobných znakov ako štandardná vyúčtovacia faktúra, líši sa však napríklad tým, že sa v nej nezadáva dátum dodania služby, či produktu, ani popis fakturovanej položky. Nemožno sa tak stotožniť so žalobcom, že mu nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII bod 2 zmluvy o dielo prináleží aj z ním uvedených predfaktúr. K faktúre č. 2009/019 vystavenej na sumu 10 418,80 Eur a faktúre č. 2009/032 vystavenej na sumu 8 766,74 Eur bol dňa 9.3.2010 vystavený dobropis č. 2010/34, čo zhodne uviedli žalovaní aj žalobca. Faktúra č 2009/033 vystavená na sumu 1 405,12 Eur bola žalovanými uhradená po dodaní fakturovanej položky, faktúra č. 2009/044 vystavená na sumu 97,19 Eur bola žalovanými uhradená po vydiskutovaní sporných položiek a k faktúre č. 2009/047 vystavenej na sumu 439,80 Eur bol žalobcom dodatočne vystavený dobropis č. 2009/070, čo nasvedčuje tvrdeniam žalovaných, že k odsúhlaseniu výkonov pred vystavením faktúr žalobcom nedošlo a že vzhľadom na vydiskutovanie sporných položiek fakturovaných žalobcom došlo k úprave faktúr formou dobropisov a od toho sa odvíjajúcich úhrad faktúr a spochybneniu tvrdenia žalobcu o omeškaní žalovaných s platbami, ktorý svoj nárok voči žalovaným dostatočne nepreukázal. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca svoj nárok voči žalovaným na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nepochybne nepreukázal.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a žalovaným, úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/