Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci navrhovateľa U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, proti plnoletému dieťaťu E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, zastúpenej JUDr. T. U., advokátom so sídlom v M., U. XXXX/X, o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.októbra 2019, č. k. -58 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2.januára 2020 č.k. -69, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Plnoletému dieťaťu p r i z n á v a proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva zamietol a plnoletej dcére priznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania, a to z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. -36 zo dňa 01.04.2008, právoplatného dňa 20.05.2008 mal za preukázané, že navrhovateľ v čase rozvodového konania v roku 2008 mal dôvodné pochybnosti o otcovstve k vtedy maloletej dcére E. a chcel aby boli vykonané testy DNA a pochybnosti sa vyriešili. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že nebola zachovaná prekluzívna lehota 3 rokov na podanie návrhu v zmysle § 86 ods. 1 zákona o rodine. Tvrdenia navrhovateľa, že sa uvedené skutočnosti dozvedel na opekačke minulý rok neposúdil ako nové okolnosti, ktoré by spochybňovali otcovstvo, a ktoré by mu neboli známe už v roku 2008. Nakoľko navrhovateľovi uplynula trojročná prekluzívna lehota na podanie návrhu, zamietol súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania testami DNA a zamietol aj samotný návrh na zapretie otcovstva. Právne rozhodnutie odôvodnil a Zákona o rodine. O trovách rozhodol podľa a tak, že ich náhradu priznal plnoletej dcére v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie je neprimeraným zásahom do jeho práv. Vyjadril ten záver, že je dôležité zistiť pravdu o biologických rodičov, nakoľko uvedené má význam aj z medicínskeho hľadiska, a to z pohľadu ochrany života a zdravia dieťaťa. Na základe uvedeného má za to, že jeho právo na zapretie otcovstva nezaniklo. Navrhovateľ namietal, že skutočnosti, ktoré spomínal ohľadne otcovstva počas rozvodového konania v roku 2008 sa nemôžu brať do úvahy ako skutočnosti dôvodne spochybňujúce otcovstvo, nakoľko podľa navrhovateľa išlo iba o ničím nepodložené vyjadrenia. Navrhovateľ vyjadril záver, že výraz dôvodne, je potrebné vykladať tak, že niečo je opodstatnené, že má vedomosť o pravdivosti určitej skutočnosti a

musí sa jednať o vysoký stupeň istoty, respektíve pravdepodobnosti. Preto žiadal vykonanie testov DNA. Až v prípade kladného výsledku, ktorý by svedčil zapretiu je zistená skutočnosť dôvodne spochybňujúca otcovstvo a až od uvedeného času plynie lehota určená na zapretie. Žiadal odvolaniu vyhovieť, rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

3 Plnoletá dcéra v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiadala ho potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Mala za to, že súd prvej inštancie správne posúdil uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby keď uzavrel, že navrhovateľ už v roku 2008 mal odôvodnené pochybnosti o svojom otcovstve. Uviedla, že postup, kedy neboli vykonané testy DNA boli správne, rovnako ako závery o tvrdeniach navrhovateľa k okamihu, kedy mu boli známe okolnosti dôvodne spochybňujúce jeho otcovstvo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a (, ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (, ďalej len „CSP“), keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva na tom právnom názore, že navrhovateľovi uplynula zákonná prekluzívna lehota na podanie takéhoto návrhu, keď už v roku 2008 v čase rozvodu manželstva mal dôvodné pochybnosti o tom, či je otcom žalovanej dcéry, čo mal súd preukázané z rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. -36 zo dňa 01.04.2008.

6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľovi uplynula prekluzívna lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva v súlade s Zákona o rodine, plne stotožňuje. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci a správne vec aj právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle . K odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

7. Navrhovateľ založil svoje odvolanie na presvedčení, že prekluzívna lehota začne plynúť až od vykonania testov DNA, kedy by mal úplnú istotu o tom, či je biologickým otcom plnoletého dieťaťa alebo nie je. Tento záver navrhovateľa je nesprávny, nakoľko pod odôvodnenými pochybnosťami je potrebné chápať v tomto prípade taký stav, kedy nadobudne oprávnená osoba presvedčenie, že nie je otcom dieťaťa do takej miery, že je schopný tento názor verejne prezentovať pred tretími osobami a tvrdiť to priamo v súdnom konaní. Takýto stav pochybností mal navrhovateľ už v roku 2008, kedy svoje presvedčenie prezentoval pred súdom prvej inštancie v čase rozvodu, pričom samotný súd bral presvedčenie navrhovateľa vážne, a preto uvedené skutočnosti uviedol v odôvodnení rozsudku o rozvode manželstva. Neobstojí preto námietka navrhovateľa, že uvedené tvrdenia vykonané v konaní o rozvod nemyslel vážne. Skutkové závery súdu prvej inštancie, že navrhovateľove zistenia z opekačky nie sú nové skutočnosti, ktoré by mu neboli známe už v roku 2008 sú preto úplne správne. Navrhovateľov právny názor o začatí plynutia prekluzívnej lehoty je nesprávny, nakoľko výsledok testov DNA je dôkaz pre prípadné rozhodnutie vo veci, ak je splnená zákonné podmienka, že návrh bol podaný včas, t.j. v prekluzívnej lehote troch rokov, odkedy sa o skutočnostiach spochybňujúcich otcovstvo dozvedel. Tvrdenia navrhovateľa o zistení nových skutočností vo vzájomnej súvislosti zo skutočnosťami známymi z rozvodového konania v roku 2008 neobstoja a možno ich posúdiť ako účelové. Vzhľadom na uvedené preto záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepodal návrh v prekluzívnej trojročnej lehote, keď dôvodné pochybnosti o svojom biologickom otcovstve mal už v roku 2008, je potrebné považovať za správny. Potreba zistenia biologického otcovstva pre medicínske a zdravotné účely (názor odvolateľa) je pre toto konanie bezpredmetná, nakoľko takéto dokazovanie by nemohlo zmeniť skutkový a právny stav veci, keď navrhovateľovi uplynula prekluzívna lehota a z právneho hľadiska bude otcom plnoletej dcéry aj naďalej. Odvolací súd poznamenáva, že ak by bolo potrebné z medicínskeho hľadiska vykonať obdobné DNA testy pre účely zistenia kompatibility prípadného darcu orgánu, prípadne iného biologického materiálu, tak tieto možno vykonať len zo súhlasom dotknutej osoby. Podľa článku 12 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Vzhľadom na zistenú preklúziu práva navrhovateľa na podanie návrhu na zapretie otcovstva nebol dôvod pokračovať v konaní a dokazovaní

v podobe vykonania testov DNA, nakoľko ak by aj bolo zistené, že navrhovateľ nie je biologickým otcom plnoletého dieťaťa tak, jeho návrhu by nebolo možné vyhovieť. Konanie má byť hospodárne a účelné, pričom náklady na vykonanie znaleckého dokazovania testami DNA by boli nehospodárne vynaloženými prostriedkami, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je neprimeraným zásahom do práv navrhovateľa, ako to tvrdil v podanom odvolaní, ale je rozhodnutím vydaným na podklade riadne zisteného stavu a so správnym právnym posúdením. Rozhodnutie o trovách konania bolo vydané súdom prvej inštancie v súlade s , kedy nedôvodne žalovanej plnoletej dcére boli priznané trovy voči navrhovateľovi, ktorému skutočnosti zakladajúce dôvodné pochybnosti o jeho otcovstve boli známe už v roku 2008, a teda možno spravodlivo od neho žiadať, aby zaplatil trovy, ktoré plnoletému dieťaťu vznikli účasťou v konaní a navrhovateľ ich vyvolal. 8. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , kedy aj v odvolacom konaní možno spravodlivo žiadať, aby navrhovateľ zaplatil trovy konania plnoletej dcére, ktoré vyvolal tým, že podal odvolanie a plnoletému dieťaťu vznikli trovy za právne služby advokáta spočívajúce vo vyjadrení k odvolaniu na úspešné sa bránenie voči nedôvodne podanému odvolaniu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).