Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/45/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného

P. M.,

nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Q. XXX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 10.03.2020 a takto

rozhodol:

I.

Podľa zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II.

Podľa §, a ods. 1 Tr. zák. a sa odsúdený P. M. podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 25.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 15.04.2014.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. sa odsúdenému určuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky a nariaďuje sa nad ním probačný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa odsúdenému ustanovuje primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok okrem alkoholu v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. sa odsúdenému ustanovuje primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 25.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 15.04.2014 bol P. M. odsúdený pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 10 a pol roka, pričom bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na 30 mesiacov.

Uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 27.07.2015 bol P. M. preradený na ďalší výkon tohto trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa a , Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. V jej písomných dôvodoch uviedol, že počas celého výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne potrestaný. V jeho hodnotení boli uvádzané 4 negatívne poznatky, ktoré však neboli natoľko závažné, aby boli riešené disciplinárnym trestom. Boli s ním riešené pohovormi. Po žiadnom z nich sa už takéto previnenie z jeho strany nezopakovalo, pretože si uvedomil, že konal v rozpore s ústavným poriadkom. Poukázal na to, že tieto negatívne poznatky boli zistené za celý jeho doterajší výkon trestu odňatia slobody a nešlo o opakované previnenia. Nesúhlasí so záverom súdu, že sa počas výkonu trestu odňatia slobody nepolepšil. Sľúbil, že povedie riadny život a nedopustí sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania. Žiadal vyhovieť jeho sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa síce odcitoval aj ustanovenie § 67 ods. 1 Tr. zák., ktoré sa týka formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u osoby odsúdenej za obzvlášť závažný zločin (teda aj odsúdeného), ale toto zákonné ustanovenie neuviedol (nepoužil) vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. To je možné síce považovať za nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia, ale túto „opravil“ svojím rozhodnutím krajský súd pri postupe podľa

Možno prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebnej výmery uloženého trestu odňatia slobody. Ku dňu rozhodovania krajského súdu odsúdený vykonal trest odňatia slobody vo výmere prevyšujúcej 8 rokov a 4 mesiace, teda viac ako 3/4 z uloženého 10 a polročného trestu odňatia slobody.

Krajský súd ale nepovažuje za správne už ďalšie závery súdu prvého stupňa, že by správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností nebolo prejavom jeho polepšenia (prvá materiálna podmienka) a že neexistuje u neho pozitívna prognóza vedenia riadneho života po jeho prepustení na slobodu (druhá materiálna podmienka). K splneniu obidvoch materiálnych podmienok krajský súd uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Napriek tomu, že hodnotenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „hodnotenie ústavu“), súčasťou (podkladom) ktorého je aj hodnotenie rizika sociálneho zlyhania - resocializačná prognóza (ďalej len „dotazník“), sú dôkazy pre posúdenie zákonných podmienok podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. síce veľmi dôležité, čo ale neznamená, že súd pri svojom rozhodovaní najmä z pohľadu tam uvedených záverov, návrhov a prognóz nemôže urobiť iné rozhodnutie. Hodnotenie ústavu i dotazník majú totiž len odporúčací charakter a nie sú pre súd záväzné. V opačnom prípade by o podmienečnom prepustení ani nemusel rozhodovať súd, ale rozhodoval by ústav na výkon trestu.

Krajský súd na tomto mieste k dotazníku dodáva, že pri hraničných bodových súčtoch takejto resocializačnej prognózy (do 5 bodov nízke riziko, do 11 bodov stredné riziko, od 12 bodov vysoké riziko) je možné prihliadať aj na kvalitatívny význam posudzovania tejto prognózy z pohľadu obsahu posudzovanej okolnosti. Faktom je, že vek a pohlavie, za ktoré odsúdený „dostal“ 2 negatívne body (spolu mal 11 takýchto bodov), nie sú takého charakteru, že by bolo nevyhnutne potrebné vždy tieto okolnosti hodnotiť významne v neprospech odsúdeného.

Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, v kontexte celkového inak bezproblémového správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, a to aj v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, v zhode s názorom odsúdeného v dôvodoch jeho sťažnosti aj krajský súd zastáva ten názor, že jeho 6 drobných prehreškov (dvakrát nadväzoval nepovolené kontakty, po jedenkrát nebol oholený, vynášal stravu z jedálne, prechovával nepovolené lieky a vydal zámerne druhovo inú stravu), pre ktoré nebol disciplinárne potrestaný a následne ich už neopakoval, nemožno vyhodnotiť „automaticky“ v jeho neprospech. Odsúdený bol počas výkonu trestu odňatia slobody doposiaľ až 6-krát disciplinárne odmenený, pričom využíva aktívne aj voľný čas a udržiava kontakt v vonkajším prostredným (nielen rodinou) všetkými dostupnými formami, čím sa aktívne spolupodieľa na plnení cieľov stanoveného programu zaobchádzania. Krajský súd je preto toho názoru, že takéto správanie odsúdeného „napĺňa“ obsahovo pojem polepšenia, teda známok skutočných zmien jeho osobnosti, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti povedie riadny život.

Z pohľadu pozitívnej prognózy vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení krajský súd najmä poukazuje na to, že odsúdený, i keď nie je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, tak k spáchanej trestnej činnosti má dlhodobo kritický postoj a prejavil i ľútosť nad jej spáchaním. Rovnako sa kriticky stavia k užívaniu návykových látok. Odsúdený nevykazuje žiadne negatívne závislosti, je emocionálne stabilný a netrpí žiadnym poruchami osobnosti, čo sú pozitívne predpoklady pre jeho úspešnú resocializáciu. Naviac v priebehu konania odsúdený predložil súdu prvého stupňa i prísľub zamestnania od spoločnosti RONO, spol. s r.o., ako aj ponuku od Konzultačného a informačného centra EDUKOS na prevzatie záruky za jeho nápravu po jeho prepustení na slobodu, pričom s odsúdeným bude toto občianske združenie naďalej spolupracovať.

Krajský súd zohľadnil v prospech odsúdeného, že sa prvýkrát nachádzal vo výkone trestu odňatia po tom, čo mu bol nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody, nakoľko nezaplatil peňažný trest. Išlo však o trest odňatia slobody len vo výmere 7 dní, ktorý vykonal dňa 05.04.2006. Pred aktuálnym výkonom trestu odňatia slobody bol síce ešte 6-krát súdne trestaný, avšak išlo o majetkovú trestnú činnosť a posledné jeho právoplatné odsúdenie bolo z roku 2008. V rámci týchto odsúdení mu boli ukladané len „alternatívne“ tresty.

Krajský súd preto ustálil, že je možné a aj dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Z pohľadu vyššie uvedených skutočností zistených u osoby odsúdeného, ako aj jeho nezamestnanosti pred výkonom trestu odňatia slobody a užívaniu návykových látok (okrem alkoholu) považoval krajský súd za potrebné v rámci rozhodnutia o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody určiť mu skúšobnú dobu na 4 roky. Dĺžku tejto skúšobnej doby určil krajský súd aj s prihliadnutím na predpokladaný koniec výkon trestu odňatia slobody (03.06.2022). Zároveň nad odsúdeným nariadil probačný dohľad, a to na 1 rok vzhľadom k tomu, že odsúdený bude po prepustení na slobodu popri ňom vykonávať aj ochranný dohľad, ktorý mu bol rovnako uložený. Súčasne mu uložil primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok okrem alkoholu v skúšobnej dobe a tiež primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Takto určené podmienky podmienečného prepustenia budú podľa názoru krajského súdu spôsobilé u odsúdeného „eliminovať“ rizikové faktory jeho možnej recidívy do budúcna. Odsúdeného by mali teda viesť k vedeniu riadneho života na slobode bez páchania ďalšej protiprávnej činnosti.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.