Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/59/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Beaty Trandžíkovej, v právnej veci žalobcu: INSOLVENCY GROUP, k.s., so sídlom Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 48 106 364, správca úpadcu: Residency Intl. s.r.o. „v konkurze", so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 212 194, práv. zast. LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589, proti žalovanému: Q. F.Á., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q.. Y. XXX/XX, XXX XX V., zast. JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou so sídlom Vážska 45, 911 05 Trenčín, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -133 zo dňa 26.04.2018, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -133 zo dňa 26.04.2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie A) zamietol žalobu žalobcu (správcu podstaty) o určenie neúčinnosti právneho úkonu, B) žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou (doručenou súdu dňa 16.06.2017) sa žalobca domáhal, aby súd vydal nasledovné rozhodnutie:

„I. Súd u r č u j e , že právny úkon - Zmluva o prevode vlastníctva bytu, uzavretý dňa 03.11.2014 medzi úpadcom ako predávajúcim na jednej strane a žalovaným ako kupujúcim na strane druhej, predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho práva zo strany úpadcu v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom V., katastrálny odbor pre okres V., obec V., k. ú. V., ako: stavba - rozostavaný byt č. 1, vo vchode č. III. na prízemí v rozostavanej mestskej vile I, II - prístavba bez súp. čísla, postavenej na pozemku parc. registra "C" č. XXXX/XXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5465/10930, na LV č. XXXXX - všetko v podiele 1/1 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, na LV č. XXXXX - v podiele 2/6 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 15 m2, na LV č. XXXXX - v podiele 5/6 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 31 m2, na LV č. XXXXX

- v podiele 1/1 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 845 m2, na LV č. XXXXX - v podiele 100/84500 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XX - ostatné plochy

o výmere 95 m2, na LV č. XXXXX - v podiele 100/12400 k celku, na základe ktorého bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Okresným úradom V., katastrálny odbor, dňa 26.11.2014, pod č. B. XXXX/XXXX, je voči veriteľom úpadcu, v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , právne neúčinný.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu, v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. , nehnuteľnosti, evidované v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom V., katastrálny odbor pre okres V., obec V., k. ú. V. ako: stavba - rozostavaný byt č. 1, vo vchode č. III. na prízemí v rozostavanej mestskej vile I, II - prístavba bez súp. čísla, postavenej na pozemku parc. registra "C" č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5465/10930, na LV č. XXXXX - všetko v podiele 1/1 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, na LV č. XXXXX - v podiele 2/6 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 15 m2, na LV č. XXXXX - v podiele 5/6 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 31 m2, na LV č. XXXXX - v podiele 1/1 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 845 m2, na LV č. XXXXX - v podiele 100/84500 k celku, pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 95 m2, na LV č. XXXXX - v podiele 100/12400 k celku a v prípade, že to nie je možné, je p o v i n n ý poskytnúť do konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. peňažnú náhradu vo výške 33.368,53 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu."

1.1. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa ustanovenia , , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „“). Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť žaloby, ktorú založil na naplnení ust. , t. j. na existencii ukracujúceho právneho úkonu, ktorým je odporovaná kúpna zmluva. K ukráteniu veriteľov úpadcu, podľa správcu, došlo v dôsledku výrazne nižšej kúpnej ceny prevádzanej nehnuteľnosti, dojednanej v zmluve sumou 47.000,- Eur, než bola jej skutočná všeobecná hodnota. Predmetnú kúpnu zmluvu - právny úkon žalobca odporoval len v časti, v ktorej predmetom prevodu bol majetok úpadcu. Vo vzťahu k prevodu majetku predávajúcej H.. J. Č. (predávajúca 2, ako podielová spoluvlastníčka pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a podielová spoluvlastníčka ostatných pozemkov) zmluvu nenapadol. Prevod vlastníckeho práva predávajúcej 2 nebol predmetom žaloby.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že odporovať možno len platnému právnemu úkonu, pričom platnosť kúpnej zmluvy medzi stranami nebola sporná. Dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu možno voči veriteľom úpadcu len za predpokladu splnenia všetkých podmienok odporovateľnosti stanovených v . Týmito podmienkami definovanými ust. je úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným úkonom svojich veriteľov, vznik ukrátenia veriteľov, vedomosť druhej strany o tomto úmysle dlžníka. Ak čo i len niektorá z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.

Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 47.000,- Eur, pričom podľa žalobcu skutočnú všeobecnú hodnotu prevádzaného bytu, vrátane podielu na pozemkoch, možno určiť matematickým prepočtom z hodnoty obdobnej nehnuteľnosti (mestskej vily), ohodnotenej znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava Hamáčka, ktorej cena bola znalcom určená v sume 123.817,78 Eur, čo v prepočte na 1 m2 predstavuje 2.029,80 Eur/ m2. Hodnota pozemku, na ktorom je mestská vila postavená, bola určená vo výške 4.593,30 Eur, čo zodpovedá cene 75,30 Eur/m2. Podľa žalobcu prepočtom ceny 1m2 tejto porovnateľnej a znaleckým posudkom ocenenej nehnuteľnosti (vily a pozemku) na podlahovú plochu bytového domu, v ktorom sa nachádza prevádzaný byt, možno zistiť skutočnú hodnotu bytového domu. Následne potom prepočtom hodnoty bytového domu s výškou podielu pripadajúceho na prevádzaný byt a podielu prislúchajúcemu k pozemku možno zistiť skutočnú hodnotu predmetu prevodu (bytu a pozemkov). Podľa žalobcu na základe tohto prepočtu všeobecná hodnota prevádzaného bytu a pozemkov predstavuje sumu 80.368,53 Eur. Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností a kúpnou cenou dojednanou v kúpnej zmluve predstavuje výšku ukrátenia veriteľov v sume minimálne 33.368,53 Eur.

Súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu o inej skutočnej cene predmetu prevodu za nepreukázané. Za nepreukázaný považoval aj žalobcom uvádzaný rozdiel, o ktorý mali byť veritelia ukrátení, nakoľko predložený znalecký posudok neurčuje exaktne cenu bytu, resp. predmetu prevodu, nezohľadňuje objektívne iné činitele predajnosti predmetu prevodu. Cena bola určená odvodením od ceny stavby a následne aj pozemkov. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že uvedený vyčíslený rozdiel nie je objektívne určený. Uzatvoril, že žalobca nepreukázal, aká je skutočná cena bytu a či dojednanie kúpnej ceny vo výške 47.000,- Eur a jej zaplatenie je úkonom spôsobilým ukrátiť uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka (úpadcu). Takisto dospel k záveru, že nebolo preukázané splnenie podmienky, že žalovanej ako kupujúcej bol alebo mal byť úmysel dlžníka známy. Považoval za vylúčené, že by žalovaná napĺňala definíciu spriaznenej osoby podľa ust. . Súdu taktiež nebolo preukázané, že by žalovaná poznala úmysel dlžníka, resp. ho mala poznať. Uzavrel, že žalovaná dlžníka / predávajúcich nepoznala, nemala k dispozícii doklady, z ktorých by bolo možné takýto úmysel rozpoznať. Žalovaná preukázala e-mailovou komunikáciou a následne aj Dohodou o zložení blokovacieho depozitu, že predmetnú transakciu dojednávala realitná kancelária. Žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že žalovaná mala vedomosť o úpadku dlžníka/úpadcu. Na uvedenom základe súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že zmluvou o prevode vlastníctva k bytu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému titulom úspechu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozsudok prostredníctvom právneho zástupcu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa , , , a (ďalej len „“). V odvolacej argumentácii uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal navrhovaný dôkaz uložiť úpadcovi povinnosť predložiť účtovnú a zmluvnú agendu, nakoľko žalobca tento dôkaz nemohol bez svojej viny zabezpečiť. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, z akého dôvodu tento dôkaz nebol vykonaný, a preto rozhodnutie súdu považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nepreskúmateľnosť rozhodnutia je dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania. Obdobne i Ústavný súd SR v rozhodnutí vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle . Namietal, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia na jednej strane uviedol, že zo strany žalobcu nebola preukázaná vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov (resp. že by žalovaná tento úmysel mala poznať), avšak na druhej strane sa žiadnym spôsobom v rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že vedomostná stránka úmyslu dlžníka a jej zakrytie plnením v neprimerane nízkej kúpnej cene, ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle, vyplýva z 1. nepomeru medzi hodnotou plnenia úpadcu a zaplatenou kúpnou cenou, len cca 58,48 % skutočnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom obdobných nehnuteľností, 2. nízkej sumy kúpnej ceny, ktorá odporuje údajnej lukratívnosti a hodnote nehnuteľností, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie predloženej žalovanou, 3. nízka suma kúpnej ceny je nevierohodná, keďže podľa e- mailovej komunikácie ide o posledný voľný byt s množstvom ďalších záujemcov, t. j. veľký záujem o byt vylučuje jeho predaj za neadekvátne nízku sumu, 4. žalovaná cenu nehnuteľností nezjednávala, z čoho by logicky vyplývalo, že kúpna cena lukratívnej nehnuteľnosti vo výške neadekvátne nízkej sumy bola, resp. musela byť dlžníkom (úpadcom) tak nastavená cielene, práve s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov. V opačnom prípade by musel byť objektívne a opodstatnene jednoznačným zámerom úpadcu dosiahnuť pri predaji čo najvyšší zisk, 5. úmysel dlžníka (úpadcu) ukrátiť svojich veriteľov vyvstáva aj zo skutočnosti, že kúpna cena mala byť podľa kúpnej zmluvy vyplatená v sume 42.000,00 Eur na účet predávajúceho v l. rade (t.j. úpadcu), a to konkrétne na účet IBAN: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, avšak podľa výpisu z účtu úpadcu za obdobie od 01.01.2013 do 30.05.2016, ktorým disponuje správca úpadcu na základe súčinnosti Všeobecnej úverovej banky, a.s., predmetný účet, na ktorý mala byť vyplatená kúpna cena podľa kúpnej zmluvy nie je podnikateľským účtom úpadcu ako dlžníka (pozn. číslo účtu úpadcu je IBAN W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), ale ide o účet tretej osoby, spoločnosti ERICIUS DEVELOP s.r.o. (toho času zrušenej ku dňu 17.06.2016), personálne prepojenej s úpadcom cez konateľa spoločnosti, pána V. B.. Odvolateľ ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 21.08.2017 uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla sprostredkovane prostredníctvom tretej osoby - realitnej kancelárie a za týmto účelom predložila ako dôkaz draft Dohody o zložení blokovacieho depozitu. Vzhľadom na tento dôkaz súd žalovanej „poskytol ochranu“ ako priemerne obozretnému jedincovi, osobe konajúcej v dobrej viere a mal z tejto dohody za preukázané, že kúpu

bytu sprostredkovala realitná kancelária, hoci predmetná dohoda nepreukazuje, či k jej uzavretiu v skutočnosti aj došlo, nakoľko táto je nepodpísaná a bez dátumov. Okrem toho obsah Dohody o zložení blokovacieho depozitu absolútne nekorešponduje s obsahom kúpnej zmluvy, ktorá mala byť údajne uzavretá práve prostredníctvom realitnej kancelárie a na základe predloženej dohody. Podľa Dohody o zložení blokovacieho depozitu je záujemcom o nehnuteľnosť spoločnosť Crew Maritiem s.r.o., pričom podľa kúpnej zmluvy je kupujúcim žalovaná. Napriek skutočnosti, že v predmetných písomnostiach sú zjavné rozpory na strane účastníkov právnych úkonov, konkrétne na strane záujemcu/kupujúceho, ako aj rozpory v prípade právnej úpravy úhrady blokovacieho depozitu (na ktoré žalobca vo svojom vyjadrení poukázal), ako aj že predložená listina (draft Dohody o zložení blokovacieho depozitu) v uvedenej podobe a s daným obsahom navodzuje dojem fiktívnosti tejto dohody, súd tento dôkaz formalisticky a stroho akceptoval, s tvrdeniami žalobcu sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a tieto okolnosti pri rozhodovaní ani nezohľadnil. A vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolateľ za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Draft predmetnej dohody považoval odvolateľ za evidentne rozporuplný. Má za to, že súd pochybil, keď nevenoval dostatočnú pozornosť s tým súvisiacej argumentácii žalobcu a následne oprel rozhodnutie o dôkaz, v ktorom sú rozpory a o ktorého pravdivosti musel mať dôvodné pochybnosti. Taktiež uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, keď mal za nepreukázanú cenu bytu ani rozdiel, o ktorý mali byť veritelia ukrátení, nakoľko podľa názoru súdu predložený znalecký posudok neurčuje exaktne cenu bytu, resp. predmet prevodu. Je toho názoru, že Znalecký posudok č. 114/2014 zo dňa 09.05.2014, vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Hamáčkom, stanovuje všeobecnú hodnotu obdobných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v tej istej lokalite, pričom predmetom posudku je prakticky totožná stavba (mestská vila II.B), a teda žalobcom vyčíslený rozdiel je určený dostatočne objektívne a hodnoverne. V prejednávanej veci navrhoval vykonať dôkaz (uložením povinnosti úpadcovi predložiť účtovnú a zmluvnú agendu, výsluch žalovanej), čím chcel preukázať podstatné otázky pre rozhodnutie vo veci - neexistenciu majetku v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, ako aj vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka. Nevykonaním týchto dôkazov sa dostal do zjavne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalovanou. Týmto postupom bola porušená zásada „rovnosti zbraní“ a právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Konanie je postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí možnosti žalobcu konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Právne zastúpená žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo riadne doručené jej právnej zástupkyni, nevyjadrila.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( v spojení s ), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté uznesením zo dňa 24.03.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 63/2016 dňa 04.04.2016. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením zo dňa 09.06.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 115/2016 dňa 15.06.2016. Účinky konkurzu nastali dňa 16.06.2016.

6. Vzhľadom na dobu začatia konkurzného konania, ako právnej skutočnosti rozhodnej pre určenie režimu aplikovateľného v konkrétnej konkurznej veci a sporoch ňou vyvolaných, odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je pre posúdenie podanej odporovacej žaloby rozhodný režim , v znení účinnom od 01.01.2012.

7. Podľa , v cit. znení, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

8. Podľa , v cit. znení, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

9. Odporovaný právny úkon - kúpna zmluva na nehnuteľnosti, bol vykonaný dňa 03.11.2014, čím nastali jej obligačné účinky. Vecné účinky zmluvy nastali povolením vkladu vlastníctva v prospech žalovanej dňa 27.11.2014 (V-6087/2014).

10. Žaloba bola súdu podaná dňa 16.06.2017, t. j. v lehote a odporovaný právny úkon bol vykonaný v lehote stanovenej , čím boli splnené zákonné podmienky na vecné prejednanie žaloby. Žaloba smeruje voči žalovanej ako osobe definovanej .

11. Žalobca žalobu skutkovo a právne vymedzil a založil na ustanovení .

12. Podľa , v znení účinnom k 16.06.2016, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

13. Podľa , v cit. znení, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

14. Podstatné skutkové tvrdenia žaloby (procesný útok žalobcu), od ktorých žalobca odvodil dôvodnosť odporovania právnemu úkonu - Kúpnej zmluve zo dňa 03.11.2014, spočívali v tvrdení neprimeranosti dohodnutého zmluvného plnenia pre výrazne nižšiu kúpnu cenu (47.000,- Eur), než aká bola skutočná všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností, v tvrdení o úmysle žalobcu ukrátiť veriteľov, v tvrdení o vedomosti, resp. nutnosti žalovanej mať vedomosť o tomto úmysle a v tvrdení o ukrátení uspokojenia veriteľov úpadcu odporovaným úkonom.

15. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie, v procesnej obrane, všetky uvedené skutkové tvrdenia žalobcu poprela a uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Súd prvej inštancie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci a tento následne správne skutkovo a právne vyhodnotil.

17. Právnym predpokladom úspešnej odporovateľnosti žaloby v prejednávanej veci je preukázanie splnenia nasledovných zákonom vyžadovaných podmienok:

- ukrátenie veriteľov úpadcu odporovateľným úkonom, v dôsledku úmyselného konania dlžníka

- vedomosť žalovanej o tomto úmysle dlžníka

- existencia ukrátenia voči konkrétnym konkurzným veriteľom úpadcu. Nesplnenie (nepreukázanie) ktorejkoľvek z uvedených kumulatívnych podmienok, má za následok zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena.

18. S poukazom na právnu doktrínu (JUDr. Milan Ďurica Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 2. vydanie rok 2015, str. 554/566, Konkurzné právo na Slovensku, 2. vydanie rok 2010, str. 541/546), ako aj ustálenú súdnu prax, odvolací súd konštatuje, že podľa ust. (na ktorý sa žalobca odvoláva a dôvodí, že odporovaným úkonom boli naplnené jeho ustanovenia) predmetom odporovateľnosti podľa zákona nie je akýkoľvek ukracujúci úkon dlžníka, ale len ten, ktorý bol vykonaný s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Podmienka úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov je vyjadrená priamo v hypotéze právnej normy (cit. ust.). Právnu domnienku existencie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, zákon spája len so situáciou, ak medzi úpadcom a osobou, ktorá mala z úkonu prospech, bol vzťah osôb spriaznených.

19. V žalobe žalobcom nebola tvrdená a v konaní nebola zistená spriaznenosť účastníkov odporovaného úkonu - kúpnej zmluvy úpadcu a žalovanej ( ). V prejednávanej veci preto neplatí zákonná domnienka . Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov odporovaným úkonom, ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle dlžníka, zaťažuje žalobcu (správcu), ako jeho dôkazné bremeno.

20. Z obsahu spisu a tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca úpadcovi, ako predávajúcemu, vytýkal predaj nehnuteľností „pod cenu“, t. j. za kúpnu cenu nižšiu, než aká podľa žalobcu bola skutočná všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností v čase a mieste predaja. V tomto konaní žalobca videl úmysel úpadcu (v danom čase dlžníka) ukrátiť uspokojenie svojich veriteľov. Vo vzťahu k žalovanej, žalobca jej vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov, resp. nutnosť vedomosti o tomto úmysle, videl v tom, že pri zachovaní minimálnej primeranej opatrnosti a odbornej starostlivosti (nakoľko sama podnikala), si musela byť vedomá, že ide o neštandardný obchodný predaj, s neprimerane nízkou kúpnou cenou. Žalovaná ku kúpnej zmluve len pristúpila, zrejme ju nepripomienkovala, cenu nezjednávala a hoci si mohla zistiť reálnu cenu na trhu, neprimerane nízku kúpnu cenu a s tým spojenú absenciu obojstrannej výhodnosti, bez výhrad akceptovala.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom uspokojenie svojich veriteľov. Tvrdenie žalobcu, v rámci jeho procesného útoku, že vzhľadom na nízku kúpnu cenu bola odporovaná zmluva zo strany úpadcu evidentne vykonaná v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, zostalo len v rovine tvrdenia bez preukázania jeho dôvodnosti.

22. Ako nedôvodnú a právne neopodstatnenú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu o pochybení súdu prvej inštancie (iná procesná vada konania) a porušení práva žalobcu na spravodlivý proces nevykonaním navrhovaného dôkazu: „uložiť úpadcovi povinnosť predložiť účtovnú a zmluvnú agendu“, ktorú sa správcovi nepodarilo zabezpečiť a nedisponuje ňou pre neposkytnutie súčinnosti konateľom úpadcu. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal, že nepostupoval podľa a úpadcovi (t. j. subjektu, ktorý sám nie je účastníkom sporu), neuložil povinnosť predložiť listiny, ktoré správca považuje pre zistenie skutkového stavu za podstatné.

23. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že nevidí dôvod, aby sporový súd v incidenčnom konaní zabezpečoval za správcu (žalobcu) listiny (dôkazy), ktoré sú podstatné už pre samotné konkurzné konanie a na ich získanie má správca titulom svojej funkcie voči úpadcovi priamu a výraznú kompetenciu v konkurznom konaní, vyplývajúcu mu z . Konkurzný zákon v ust. dáva správcovi nástroje aj proti nečinnosti (neposkytnutiu súčinnosti úpadcu) tým, že súd na návrh správcu vyzve úpadcu a osoby uvedené v , aby správcovi požadovanú súčinnosť do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia alebo uloženia pokuty. Pri neuposlúchnutí tejto výzvy konkurzného súdu, súd na návrh správcu môže nariadiť úpadcovi alebo osobám uvedeným v predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie; pričom na podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť aj správca. Súd na návrh správcu ďalej môže uznesením uložiť pokutu do 165.000,- Eur.

24. Úlohou incidenčného súdu pri vykonávaní dôkazov nie je nahrádzať činnosti správcu vyplývajúce mu priamo z jeho funkcie pri zisťovaní majetku úpadcu ( a nasl. ), ani obstarávať za správcu listiny, ktoré má povinnosť zisťovať správca sám, pričom na ich získanie mu konkurzný zákon dáva dostatočné kompetencie a právne nástroje. Správca, ako strana incidenčného sporu, nemôže na sporový súd prenášať výkon vlastných povinností (činností). Navyše, pokiaľ sa správcovi (žalobcovi) ani pri využití cit. nástrojov konkurzného zákona nepodarilo účtovnú a zmluvnú agendu úpadcu obstarať pre účely konkurzu, je viac ako otázne, aký výsledok pri jej zabezpečení očakával od sporového súdu. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že kým v konkurznom konaní je namieste, aby povinnosť úpadcu predložiť účtovnú a zmluvnú agendu bola definovaná všeobecne (nakoľko musí byť predložená komplexne), v sporom konaní je povinnosťou strany konkrétne označiť dôkaz (konkrétnu listinu alebo časť zmluvnej dokumentácie), ktorý žalobca navrhuje vykonať v súvislosti s predmetom sporu. Žalobca ani túto svoju povinnosť nesplnil, keď sa domáhal, aby súd uložil úpadcovi všeobecnú povinnosť predložiť bližšie neurčenú „účtovnú a zmluvnú agendu“, teda aj listiny, ktoré s predmetom sporu nesúvisia. Žalobca tak svoj dôkaz voči súdu ani konkrétne nevymedzil. Odvolací súd existenciu inej vady konania nevykonaním navrhovaného dôkazu, ani porušenie práva na spravodlivý proces, nezistil. Pochybenie prvoinštančného súdu odvolací súd nevzhliadol ani v nevykonaní dôkazu žalobcom navrhovaného dôkazu výsluchom žalovanej, nakoľko jej tvrdenia (vyjadrenia) boli v dostatočnej miere prezentované jej právnou zástupkyňou. Súd nemá povinnosť vykonať každý stranou navrhnutý dôkaz, pokiaľ ho nepovažuje za podstatný pre rozhodnutie vo veci.

25. Odvolací súd sa stotožňuje aj so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal ani vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov (uvedený v podstatných úvahách v ods. 29, 30 odôvodnenia rozsudku).

26. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že žalovaná pri obstaraní predmetu kúpy konala prostredníctvom realitnej kancelárie. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmet kúpnej zmluvy mal podľa právneho stavu zápisu na liste vlastníctva číslo XXXXX (č. l. 49), v čase predaja charakter rozostavaného bytu (detto rozhodnutie katastra č.l.23). Predaj nehnuteľnosti bol realizovaný prostredníctvom realitnej kancelárie RE/MAX, ktorá predaj nehnuteľnosti inzerovala. Žalovaná na inzerát reagovala a o nehnuteľnosť prejavila záujem. V ďalšom priebehu realizácie predaja komunikovala s realitnou kanceláriou, teda s obchodníkom s nehnuteľnosťami, o ktorom nemala dôvod pochybovať, ani sa domnievať, či predpokladať, že by tento predaj realizovaný prostredníctvom na to určenej, kvalifikovanej osoby, nebol legitímny. Z e-mailovej komunikácie (s koncovkou nl.) vyplýva tvrdenie žalovanej, že žila mimo územia SR (v Holandsku) a ohľadne kúpy komunikovala len s realitnou kanceláriou prostredníctvom e-mailu. Vo vzťahu k námietkam žalovaného voči „blokovaciemu depozitu“ (č. l. 70 spisu), v ktorom je uvedená obchodná spoločnosť Crew Maritiem, s.r.o., za ktorú žalovaná vystupuje ako konateľka, odvolací súd uvádza, že táto listina má význam len pre vzťah sprostredkovateľa (realitnej kancelárie) a záujemcu. Nemá žiadny právne záväzný vzťah k následnej kúpnej zmluve z hľadiska určenia zmluvných strán a podľa odvolacieho súdu z neho nevyplýva fiktívnosť dohody.

27. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, neunesenie dôkazného bremena, v ktorejkoľvek z kumulatívnych podmienok vyžadovaných , vedie k zamietnutiu žaloby pre nepreukázanie jej vecnej dôvodnosti.

28. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie i ohľadne ďalších podmienok nevyhnutných pre úspešnosť žaloby (ukrátenie veriteľov, vznik ukrátenia), ohľadne ktorých súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a zaujal právny názor, že žalobca v konaní ich naplnenie nepreukázal a neuniesol tak svoje dôkazné bremeno.

29. Je nutné súhlasiť aj s argumentáciou žalovanej, že žalobca v konaní nepreukázal vznik ukrátenia. Odvolací súd poukazuje na to, že predaj majetku dlžníka sám o sebe nie je ukracujúcim ani nedovoleným úkonom. Finančné plnenie za prevádzanú nehnuteľnosť predstavuje len iný ekvivalent (formu) majetku. Z účtovnej závierky úpadcu za rok 2014 (č. l. 73), ktorú v konaní predložila žalovaná, vyplýva, že v účtovnom roku 2014, v ktorom bola uzavretá odporovaná kúpna zmluva (právny úkon), úpadca nemal záporné vlastné imanie a vykázal kladný hospodársky výsledok.

30. Podmienka ukrátenia veriteľov je jednou z nevyhnutných podmienok pre úspech odporovacej žaloby. Vychádzajúc z charakteru tejto procesnej žaloby je zrejmé, že vecná legitimácia správcu je odvodená/ prechádza na neho z veriteľa. Je preto povinnosťou žalobcu preukázať, ktorá riadne prihlásená a zistená pohľadávka veriteľa bola namietaním úkonom žalobcu ukrátená. Musí ísť pritom o pohľadávku, ktorá existovala v čase vykonania úkonu. Týmto časom je potrebné rozumieť čas, kedy nastali účinky namietaného právneho úkonu (splatnosť pohľadávky v čase vykonania odporovaného právneho úkonu, ani jej judikovaný charakter nevyžaduje, v tomto ohľade je nutné súhlasiť so žalobcom).

31. Odvolací súd má z účtovnej závierky úpadcu za rok 2014 preukázané, že úpadca v danom účtovnom roku vykazoval na strane aktív majetok v hodnote netto 18.924.589,- Eur, čo na strane pasív zodpovedá výške vlastného imania a záväzkov 18.924.589,- Eur. Hodnota vlastného imania predstavujúceho vlastné zdroje krytia majetku bola podľa účtovnej závierky za rok 2014 vo výške 698.974,- Eur. Žalobca uvádza, že v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu - Kúpnej zmluvy z 03.11.2014, existovali pohľadávky veriteľov, ktorí mali byť týmto právnym úkonom ukrátení, v celkovej výške 673.646,75 Eur. Hodnota vlastného imania dlžníka však podľa účtovnej závierky za rok 2014 (t .j. v čase, kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu) prevyšovala hodnotu žalobcom uvádzaných pohľadávok jeho veriteľov. Zmenšenie majetku v roku 2014 v dôsledku predmetného právneho úkonu, ktorým by došlo k vzniku ukrátenia, odvolací súd zo zisteného skutkového stavu preukázané nemá. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odporovaným právnym úkonom - Kúpnou zmluvou z 03.11.2014, došlo k ukráteniu veriteľov.

32. Dôkazné bremeno žalobca neuniesol ani v tvrdení o podhodnotení nehnuteľnosti (nízkej kúpnej cene), ktoré malo viesť k vzniku ukrátenia vo výške 33.368,53 Eur. Dôkazom, ktorým preukazoval toto tvrdenie, bol Znalecký posudok číslo 114/2014, vyhotovený dňa 09.05.2014 znalcom z odboru nehnuteľností Ing. Miroslavom Hamáčekom, na rodinný dom označený ako Mestská vila II.B, nachádzajúci sa v blízkosti bytového domu, v ktorom je predmet prevodu. Podľa žalobcu predmetom znaleckého posudku bola prakticky totožná stavba (Mestská vila II. B) o výmere zastavanej plochy 61 m2, s podielmi na priľahlých pozemkoch. Celková hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na 151.000,- Eur, z toho hodnota samotnej stavby mestskej vily bola určená v sume 123.817,78 Eur, čo v prepočte na 1 m2 predstavuje sumu 2.029,80 Eur/m2. Hodnota pozemku, na ktorom je mestská vila postavená, bola určená vo výške 4.593,30 Eur, čo zodpovedá cene 75,30 Eur/m2.

33. Hodnotu rozostavaného bytu, ktorá podľa žalobcu zodpovedá skutočnej cene v danom čase a mieste, žalobca následne ustálil matematicky pomerom (prepočtom), ktorým vypočítal najskôr hodnotu bytového domu a následne hodnotu predmetu kúpnej zmluvy (rozostavaného bytu). Podľa žalobcu, vychádzajúc z uvedeného, hodnota mestskej vily, v ktorej sa nachádza prevádzaný byt, zodpovedá sume 74 m2 x 2.029,80 Eur/m2 = 150.205,18 Eur. Uvedeným postupom žalobca dospel k názoru, že všeobecnú hodnotu prevádzaného bytu potom možno určiť ako podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške 5465/10930 x všeobecná hodnota mestskej vily 150.205,18 Eur = 75.102,59 Eur. Obdobným spôsobom, prepočtom (vynásobením) 1m2 hodnoty pozemkov, na ktorých je postavená, znaleckým posudkom ocenená mestská vila s výškou spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, na ktorých je postavený, a ktoré prislúchajú k bytovému domu, v ktorom sa nachádza prevádzaný byt, dospel žalobca k názoru, že všeobecná hodnota týchto pozemkov je spolu 5.265,94 Eur. Celková všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností tak, podľa žalobcu, predstavuje sumu 80.368,53 Eur. Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností a kúpnou cenou predstavuje výšku ukrátenia veriteľov v sume 33.368,53 Eur, ktorú je žalovaná povinná vydať v prospech podstaty, pokiaľ nebude možné vydať samotnú nehnuteľnosť.

34. Z obsahu žalobcom predloženého dôkazu - znaleckého posudku, vyplýva, že bol vypracovaný na dokončený a užívaný rodinný dom nachádzajúci sa v novej zástavbe radových rodinných domov (t. j. na jednobytovú budovu), na ktorý bolo vystavené stavebné aj kolaudačné povolenie. Išlo o dvojpodlažný rodinný dom s pultovou strechou, pokrytou plastovou fóliou. Z hľadiska riešenia stavby na prízemí (I. NP) sa nachádzala: predsieň, chodba, WC, kuchyňa, obývacia izba a terasa. V II .NP sú tri izby, kúpeľňa, chodba. K domu prináleží podiel 1 štvrtina na pristavenej pivnici. Je samostatne napojený na kótu elektrickú sieť, verejnú kanalizáciu, vykurovanie infra panelmi, životnosť stavby 100 rokov. K domu prináleží spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorý zodpovedá výmere 205 celá 75 m2.

35. Naproti tomu, predmetom prevodu podľa odporovanej kúpnej zmluvy bol rozostavaný byt pozostávajúci z dvoch obytných miestností a príslušenstva, ktorým je chodba, kúpeľňa a WC, včítane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku. Výmera bytu je 54,65 m2. Byt je vnútorným vybavením napojený na spoločné rozvody bytového domu, a to o vodovodné, teplovodné, kanalizačné a elektrické prípojky. Rozostavanosť predmetu prevodu vyplýva aj z článku V. kúpnej zmluvy, bodu 5. 1 „kupujúca bola vyrozumená a vzala na vedomie, že predávaný byt je v štádiu rozostavanosti, zo strany predávajúceho, v zátvorke PC úpadcu, je potrebné zrealizovať dokončovacie stavebné práce a zabezpečiť kolaudáciu bytového domu“. Z uvedeného vyplýva, že na bytový dom, v ktorom sa nachádza predmet prevodu, v čase prevodu ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie.

36. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že už samotná rozdielnosť druhu (charakteru) stavieb rodinného domu a bytu, ako aj stavu ich dokončenosti, zakladá odlišné parametre pre určenie ich ceny, hoci technický spôsob a použitá metóda pre stanovenie tejto hodnoty môže byť rovnaká.

37. Znalecký posudok vypracovaný na rodinný dom nemožno použiť za relevantný a právne dôvodný základ pre výpočet hodnoty bytu. Podľa názoru odvolacieho súdu nielen z odborného hľadiska, ale ani z logickej úvahy nemožno cenu bytu v bytovom dome vypočítať a stanoviť len jednoduchým matematickým pomerom tak, že hodnota rodinného domu sa prepočíta na 1 m2 a takto získaný údaj (suma) sa následne vynásobí podlahovou plochou bytu a spoluvlastníckych podielov k nemu.

38. Žalobcom predložený Znalecký posudok č. 114/2014 bol vypracovaný podľa MS SR č. o stanovení všeobecnej ceny majetku, v znení k 13.05.2014. Na stanovenie hodnoty oceňovaného rodinného domu znalec použil metódu polohovej diferenciácie.

39. Podľa čl. 3 cit. vyhlášky, všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Pri použití metódy polohovej diferenciácie znalec vychádza z technickej hodnoty objektu, ktorá sa upraví o vplyvy pôsobiace na hodnotu nehnuteľnosti v konkrétnom mieste a čase, vyjadrené koeficientom polohovej odlišnosti. Podľa Prílohy č. 3, bod D.3 cit. vyhlášky, metódou polohovej diferenciácie sa spravidla samostatne stanoví všeobecná hodnota pre a) stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov, b) byty a nebytové priestory.

40. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. právneho predpisu, nemožno opomenúť zásadné rozdiely medzi predmetom znaleckého posudku - skolaudovaný a užívaný rodinný dom (bod 1.e str. 40 spisu) a predmetom prevodu z odporovaného právneho úkonu (kúpnej zmluvy) - rozostavaný byt nachádzajúci sa v rozostavanom, neskolaudovanom, bytovom dome (typu mestská vila). Ako už bolo uvedené, z tejto základnej a podstatnej rozdielnosti vyplýva, že cenu/hodnotu rozostavaného bytu v neskolaudovanom a rozostavanom bytovom dome nie je možné odvodiť od ceny/hodnoty dokončenej a užívania schopnej jednobytovej budovy - rodinného domu, ktorá sa posudzuje ako celok s cenou rozostavaného bytu v rozostavanom bytovom dome a túto odvodiť od matematického prepočítania hodnoty 1m2 v rodinnom dome na podlahovú hodnotu výmery daného rozostavaného bytu. Takýto žalobcom vykonaný prepočet súd hodnotí ako jeho vlastné subjektívne hodnotenie, bez opory v právnych predpisoch o spôsobe stanovenia hodnoty nehnuteľností.

41. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

42. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti.

43. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v zmysle , , ako vecne správny potvrdil.

44. Úspešnému žalovanému podľa v spojení s priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý bol prostredníctvom právneho zástupcu riadne uplatnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).