Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-6-2020.pdf
PDF · 86.54 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. X/XXX a manželky navrhovateľa: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. X/XXX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej: W. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov G. W., nar. XX.XX.XXXX a Q. W., rodenej K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletú W. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletou W..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 10.01.2020 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo, zveril maloletú W. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, jeho zaviazal povinnosťou prispievať jej na výživu 100,- eur mesačne a stretávanie otca s maloletou neupraviť. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželia sa postupne navzájom odcudzili a od roku 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom v súčasnosti majú obaja vzťah s inými partnermi. Od roku 2014 manželstvo neplní žiadnu funkciu. Manželia spolu nehospodária, nežijú spolu, ani intímne, pričom jediným spoločným záujmom ostala výchova ich maloletej dcéry. Vzhľadom na nový vzťah navrhovateľa a jeho manželky s inými partnermi nie je predpoklad obnovy manželského spolužitia.
2. Z písomného vyjadrenia manželky navrhovateľa k návrhu na rozvod manželstva doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 14.02.2020 súd zistil, že s návrhom navrhovateľa súhlasí vo všetkých bodoch.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Vzhľadom na súčasnú mimoriadnu situáciu na území Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 boli účastníci konania predvolaní telefonicky, pričom
súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, manželky navrhovateľa a kolízneho opatrovníka.
4. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine zo dňa 25.02.2020 súd zistil, že v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. V prípade rozvodu manželstva odporučil, na základe vzájomnej dohody rodičov, zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať primeraným výživným. Kolízny opatrovník uviedol, že navrhovateľ trvá naďalej na svojom návrhu na rozvod manželstva. Od roku 2014 s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, otec býva v 2-izbovom byte, ktorý má v prenájme. S maloletou je denne v kontakte, majú medzi sebou vytvorený dobrý vzťah. Počas letných prázdnin boli spoločne vo Francúzsku. S matkou maloletej hradia spoločne výdavky na maloletú, príležitostne jej dáva vreckové. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou ako realitný maklér v Žiline. Dosahuje čistý príjem cca 1 500 - 2 000,- eur mesačne. Matka maloletej žije s maloletou Kristínou a svojím priateľom v prenajatom 3-izbovom byte. Matka súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Súhlasí so zverením maloletej do jej starostlivosti a s výškou výživného 100,- eur mesačne, čo odôvodnila tým, že otec maloletej, okrem výživného, sa podieľa aj na iných výdavkoch maloletej. Matka maloletej je dobrovoľne nezamestnaná. S maloletou W. bol vykonaný pohovor. Maloletá uviedla, že má vedomosť o tom, že rodičia sú v rozvodom konaní. V prípade rozvodu manželstva si praje zostať v starostlivosti svojej mamy a s otcom by sa stretávala ako doteraz. S otcom má dobrý vzťah.
5. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otca za rok 2018 súd zistil, že jeho príjmy predstavovali 34 324,02 eur, výdavky 22 573,16 eur, za rok 2019 príjmy predstavovali 40 000,- eur, výdavky 22 991,34 eur.
6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 13.02.2020 súd zistil, že manželka navrhovateľa nebola poberateľkou dávok pomoci v hmotnej núdzi, nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledné vyradenie bolo 01.04.2001.
7. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Žiline, zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX.
8. Z rodného listu súd zistil, že manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra, maloletá W. W..
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, návrhom navrhovateľa, vyjadrením manželky navrhovateľa dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Obidvaja účastníci trvali na rozvode manželstva. Uviedli, že už dlhšiu dobu, od roku 2014, nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo od tej doby neplní svoje funkcie, nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
11. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza v súčasnej dobe jedno maloleté dieťa, dcéra W..
12. Súd zveril maloletú W. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok tak, ako navrhol otec, s čím matka súhlasila. V starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Ako uviedol kolízny opatrovník, bol vykonaný pohovor s maloletou W., ktorá súhlasila, aby naďalej zostala v starostlivosti matky. Otca súd zaviazal prispievať jej na výživu výživným vo výške 100,- eur mesačne ako navrhoval otec, s čím taktiež matka maloletej súhlasila, keďže otec aj iným spôsobom sa podieľa na výdavkoch maloletej. Takto určená výška výživného teda zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, ktorý zabezpečuje jej výživu aj iným spôsobom. Súd neupravil styk otca s maloletou W., keďže navrhovateľ uviedol, že tento nie je potrebné upravovať, taktiež matka maloletej nenavrhovala stretávanie otca s maloletou upraviť, keďže na stretávaní sa vedia rodičia dohodnúť.
13. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.