Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-11-2020.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti B., G., nar. XX. XX. XXXX a L., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K., G. O. XX, zast. AK Krnáč, s. r. o., IČO: 47 232 293, so sídlom AK Banská Bystrica, Námestie Slobody 2 a otca E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K., J. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/14/2019-204 zo dňa 07.11.2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom a treťom výroku p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal komplexne z porovnávania pomerov na strane rodičov, ako aj maloletých detí, kedy mal za preukázané, že k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výšky výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine nedošlo. Mal za preukázané, že obidvaja rodičia sa podieľajú na nákladoch na maloleté deti spoločne, či je to už v súvislosti s plnením si školských povinností alebo so záujmovou športovou činnosťou. Poukázal na to, že nemožno náklady na záujmové aktivity maloletých detí bez ďalšieho jednostranne transformovať ako dôvod zvýšenia vyživovacej povinnosti a zaťažiť zvýšením výživného povinného rodiča, nakoľko je potrebné prihliadať na možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, ako aj reálne potreby maloletých detí. Rodičia súhlasili so záujmovou činnosťou maloletých detí, boli si vedomí vzniku zvýšených nákladov a finančnú náročnosť športu, akým je hokej, ktorému sa maloleté deti venujú. Jedine v prípade, ak sú reálne schopnosti a možnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa (vzdelávanie, športové, kultúrne, rekreačné potreby), ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov, príjem matky sa od posledného rozhodnutia o výživnom zvýšil, má ďalší príjem z prenajímania trojizbového bytu, ktorý vlastní. Otec ukončil pracovný pomer dohodou, kde mal priemerný mesačný príjem vo výške 1 630,80 Eur, a to čistý príjem vrátane diét. Nepreukázal, že na jeho strane existovali vážne dôvody, pre ktoré sa vzdal výhodnejšieho zamestnania s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Od 08.11.2019 sa má zamestnať ako vodič autobusovej dopravy MHD,
s priemerným mesačným zárobkom podľa oznámenia nového zamestnávateľa vo výške 610,- Eur. Na strane maloletých detí mal súd preukázanú zmenu pomerov, keďže maloleté deti sú vekovo staršie, maloletý L. prestúpil na druhý stupeň základnej školy. Od poslednej úpravy výživného ubehla doba viac ako dvoch rokov. V súčasnosti matka býva s maloletými deťmi a s priateľom v prenajatom 5 izbovom byte, kde má väčšie výdavky na bývanie, oproti pôvodnému bývaniu, a to vo výške 850,- Eur mesačne, čo je zhruba o 200,- Eur mesačne, ako pri pôvodnom bývaní s tým, že tieto uhrádzajú s priateľom na polovicu. Matka vlastní trojizbový byt, v ktorom predtým spolu bývali s maloletými deťmi aj priateľom, tento v súčasnosti prenajíma za sumu 650,- Eur mesačne.
3. Proti rozsudku sa odvolala matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý prvý výrok rozsudku podľa ust. § 388 CSP zmenil alebo zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine nevyžaduje podstatnú zmenu pomerov, práve naopak, postačuje, keď nastane zmena pomerov akejkoľvek intenzity. Uvedené vyplýva aj priamo zo znenia ustanovenia § 121 CMP. Poukázala na to, že je pravdou, že matke sa príjem zvýšil, ide však len o dočasné zvýšenie príjmu, nakoľko matka pracuje na základe zmluvy na dobu určitú - zastupuje zamestnankyňu počas materskej dovolenky. Pokiaľ ide o zníženie príjmu otca, matka má za to, že na uvedené súd prvej inštancie nemal prihliadať. Matka má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola jednoznačne preukázaná zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného na maloleté deti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výživné, ktoré platí otec maloletých detí v súčasnosti na maloleté deti matka považuje za neprimerane nízke. Maloleté deti sa venujú aj mimoškolským aktivitám, a to najmä hokeju, ktorý je nákladným športom. Je potrebné ich aj naďalej podporovať v ich športových aktivitách. Vzhľadom na vyššie uvedené, matka považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny, nespravodlivý a v rozpore so záujmami maloletých detí.
4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.
5. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že odporúča, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu matky a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úrad v starostlivosti matky o maloleté nezistil žiadne nedostatky a v konaní pred okresným súdom matka maloletých detí preukázala potrebné výdavky, ktoré vynaložila na zabezpečenie všetkých potrieb maloletých detí. Maloleté deti sú vekovo staršie, maloletý L. už navštevuje druhý stupeň základnej školy a matka maloletých detí v konaní preukázala zmenu pomerov u maloletých detí zvýšenými výdavkami, najmä na podporu záujmovej športovej činnosti maloletých detí.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v napadnutom prvom a treťom výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca. Odvolacie námietky matky, ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP).
10. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len, ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne).
11. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca. Pokiaľ matka maloletých detí v odvolaní namietala, že Zákon o rodine podľa § 78 ods. 1 nevyžaduje podstatnú zmenu pomerov, práve naopak, postačuje, keď nastane zmena pomerov akejkoľvek intenzity, uvedenú námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú a s uvedenou argumentáciou matky sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia o plnení v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (ide o výhradu, že sa v budúcnosti nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Ak sa preukáže zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, zákon v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje prelomenie prekážky res iudicata (teda veci už raz rozsúdenej), a teda následnú zmenu vyživovacej povinnosti (zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného). Podstatnou náležitosťou je tak zmena pomerov, ku ktorej, ako je uvedené vyššie môže dôjsť na strane ktoréhokoľvek účastníka, prípadne i na oboch stranách. Môže ísť o objektívne i subjektívne skutočnosti, o zmenu príjmov, výdavkov alebo majetkových pomerov. Na strane oprávneného dieťaťa to môžu byť zmeny v súvislosti so začiatkom školskej dochádzky, zmeny zdravotného stavu, na strane povinného práceneschopnosť, nezamestnanosť, uzavretie manželstva, nová vyživovacia povinnosť, nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť a pod. I napriek tomu, že tak zákon priamo neuvádza a nevyžaduje, aby šlo o podstatnú zmenu okolností, vzhľadom na relevantnosť inštitútu výživného, ako i na konštrukciu okolnosti zmeny pomerov ako výnimky zo zásady res iudicata, teda nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, smerujúcej k právnej istote je žiaduce, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je prípustné, aby boli právoplatné súdne rozhodnutia menené, a aby sa do ich obsahu zasahovalo len pre nepodstatnú zmenu pomerov. Či je zmena pomerov podstatná a relevantná, zisťuje súd porovnaním pôvodných pomerov, ktoré boli známe v čase rozhodovania súdu o pôvodnom rozsahu vyživovacej povinnosti a nových pomerov, ktoré musia byť navrhovateľom preukázané. Súd pri dokazovaní posudzuje, či zmena pomerov určená navrhovateľom dosahuje dostatočný stupeň intenzity, aby mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia.
12. Matka maloletých detí v konaní nepreukázala podstatnú zmenu pomerov od poslednej doby úpravy výživného, tak ako na to poukázal okresný súd vo svojom rozhodnutí a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Pre zmenu rozsudku nestačí ani poukazovanie matky na to, že doterajšie výživné je neprimerane nízke. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, tak ako to správne porovnal aj okresný súd, a to najmä na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ako aj s prihliadnutím na to, že otec okrem bežného výživného prispieva na maloleté deti aj nad rámec bežného výživného vo väčšom rozsahu, okresný súd správne návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
13. Námietka matky, že okresný súd nemal na stratu, resp. zníženie príjmu otca prihliadať nie je relevantná. Okresný súd v bode 26. svojho rozhodnutia jasne a jednoznačne poukázal na to, že na strane
otca neexistovali vážne dôvody, pre ktoré sa vzdal výhodnejšieho zamestnania s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a preto na uvedenú skutočnosť neprihliadol a jeho návrh na zníženie výživného neakceptoval. Vychádzal teda z príjmu, ktorý otec dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa STD DONIVO, a. s. (mzda 703,54 Eur netto + náhrada cestovných výdavkov 927,26 Eur).
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) a v nadväznosti na § 52 CMP (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak) s poukazom na § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Matka, ani otec maloletého dieťaťa si trovy odvolacieho konania neuplatňovali.
15. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).