Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-750-2016.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Subarea
4Er/750/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému: Databanka nehnuteľností a bytov s.r.o., so sídlom Horná 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 059 471, na vymoženie pohľadávky vo výške 83,20 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 75/16, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 132,50 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 23. 03. 2016, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 83,20 Eur a trov exekúcie. Súd poverením č. 5601 150973 zo dňa 31. 03. 2016 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. K podaniu pripojil vyúčtovanie trov exekúcie a predložil exekučný spis sp. zn. EX 75/16.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd mal z obsahu súdneho spisu ako aj z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 75/16 preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnych motorových vozidiel. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplynulo, že povinný nemá vedený účet v žiadnom z peňažných ústavov na území SR. Lustráciou majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Súčinnosťou Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný sa nenachádza v jej evidencii ako zamestnávateľ. Povinný bol k januáru 2020 vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne s nedoplatkom vo výške 756,60 Eur aj v zozname daňových dlžníkov so záväzkom vo výške 939,07 Eur. Žiadne majetkové práva povinného ani vymožiteľné pohľadávky voči tretím osobám neboli zistené. Voči povinnému je vedených 6 exekúcií.
7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok a pokračovaním exekúcie by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu trov exekúcie. Exekúcia prebieha od apríla 2016, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného. V exekučnom konaní nie je možné prihliadať na neisté budúce okolnosti, pretože teoretická možnosť zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy, avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (resp. v danej veci v čase jeho vyhotovenia). Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
8. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 148,38 Eur, pozostávajúce z paušálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 99,60 Eur, odmeny podľa § 21 vyhl. vo výške 0,66 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 20,75 Eur, náhrady za stratu času vo výške 2,64 Eur a 20% DPH vo výške 24,73 Eur.
9. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 99,60 Eur za preukázané vykonanie 30 úkonov exekučnej činnosti: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x doručenie exekučného príkazu, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 9x zisťovanie účtu povinného, 15x zisťovanie majetku povinného (súčinnosť/lustrácia GKÚ, DI, povinného, Sociálnej poisťovne, ORSR, ŽRSR, zoznamy dlžníkov, CRE, Finstat, pracovná cesta za účelom skontaktovania s konateľom povinného) a to v zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2, § 15 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len "vyhláška").
10. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 21 písm. a) vyhlášky za správu o stave exekúcie vo výške 0,66 Eur, pretože správa o stave exekúcie nie je potvrdením zo spisu ani vydaním odpisu listiny zo spisu. Ide o oznámenie o stave exekúcie adresované oprávnenému, ktoré súdny exekútor nie je povinný vykonať. Ak totiž zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, je povinný postupovať v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
11. Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 20,75 Eur, z toho za tlač a kopírovanie 9,30 Eur, za poštovné 8,15 Eur, za poplatky za elektronické lustrácie spolu 1,60 Eur, cestovné náhrady vo výške 1,70 Eur. Náhradu výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 9,30 eura (93 strán x 0,10 eura) súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tieto sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, č. k. 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013,
č. k. 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, č. k. 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. 04. 2008) považoval za súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje s názormi iných súdov (resp. senátov tunajšieho súdu), podľa ktorých výdavky na tlač a kopírovanie nie sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súdny exekútor nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi exekučnými súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svoj názor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty.
12. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov (podľa § 22 ods. 1 vyhlášky) za poštovné spolu vo výške 6,20 Eur (za doručenie 6 zásielok poštou) a za elektronické lustrácie v celkovej výške 1,60 eura (3x poplatok IRIS spolu vo výške 0,70 eura a 3x poplatok CRIF spolu vo výške 0,90 eura). Nepriznal mu 1,95 Eur za už vyčíslené budúce náklady - poštovné za doručenie konečného vyúčtovania. Tieto trovy sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi možno nahradiť len tie hotové výdavky, ktoré mu už do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie vznikli, čo vyplýva aj z gramatického výkladu pojmu "náhrada". Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov za cestovné náhrady vynaložené na pracovnú cestu vykonanú za účelom zistenia majetku povinného v mieste jeho sídla (prevádzky) dňa 17. 06. 2016 osobným motorovým vozidlom značky Nissan Qashqai, EČV: BB 768DU, na trase BB-mesto (celkom 6 km), pri spotrebe PHM v meste 8,3 l/100 km, cene PHM 1,210 Eur/1 liter, amortizácii 0,183 Eur/1 km, celkom vo výške 1,70 Eur (§ 22 vyhlášky, § 7 zákona č. 283/2002 Z.z.).
13. Súd mu priznal aj náhradu za stratu času dňa 17. 06. 2016 vo výške 1,32 Eur za 1 hodinu (0,66 Eur á za každú začatú polhodinu) v zmysle § 23 vyhlášky. Súdny exekútor si vyčíslil náhradu za stratu času celkom vo výške 2,64 Eur za 2 osoby x 1 hod. V danom prípade súdny exekútor nepostupoval správne, keď si náhradu za stratu času uplatnil zvlášť za 2 osoby z dôvodu, že služobná cesta bola uskutočnená súdnym exekútorom a ďalším zamestnancom exekútorského úradu. Z ustanovenia § 23 vyhlášky vyplýva, že náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi (nie jeho zamestnancovi) pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie bez ohľadu na počet zamestnancov exekútorského úradu vykonávajúcich predmetný úkon. Súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu za stratu času za vykonanie služobnej cesty vo výške 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu bez ohľadu na počet osôb vykonávajúcich predmetný úkon. Súd preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 1,32 Eur.
14. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 99,60 Eur, náhradu preukázaných účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 9,50 Eur a náhradu za stratu času vo výške 1,32 Eur. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal 20% DPH z odmeny aj z náhrady hotových výdavkov vo výške 22,08 Eur.
Poučenie:
Poučenie: Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v
potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.