Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/69/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom kancelárie Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému Z. W., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt R. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 1 222,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. -102 zo dňa 27. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 828,37 eur spolu s úrokom z omeškania : 5,05 % ročne zo sumy 1 178,87 eur od 30.11.2014 do 27.9.2017, 5 % ročne zo sumy 1 159,57 eur od 28.9.2017 do 20.10.2017, 5 % ročne zo sumy 1 140,27 eur od 21.10.2017 do 22.11.2017, 5 % ročne zo sumy 1 120,97 eur od 23.11.2017 do 21.12.2017, 5 % ročne zo sumy 1 101,67 eur od 22.12.2017 do 25.1.2018, 5 % ročne zo sumy 1 082,37 eur od 26.1.2018 do 26.2.2018, 5 % ročne zo sumy 1 063,07 eur od 27.2.2018 do 21.3.2018, 5 % ročne zo sumy 1 043,77 eur od 22.3.2018 do 20.4.2018, 5 % ročne zo sumy 1 040,67 eur od 21.4.2018 do 28.5.2018, 5 % ročne zo sumy 1 021,37 eur od 29.5.2018 do 20.6.2018, 5 % ročne zo sumy 1 002,07 eur od 21.6.2018 do 20.7.2018, 5 % ročne zo sumy 982,77 eur od 21.7.2018 do 27.8.2018, 5 % ročne zo sumy 963,47 eur od 28.8.2018 do 24.9.2018, 5 % ročne zo sumy 944,17 eur od 25.9.2018 do 25.10.2018, 5 % ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2018 do 23.11.2018, 5 % ročne zo sumy 905,57 eur od 24.11.2018 do 27.12.2018, 5 % ročne zo sumy 886,27 eur od 28.12.2018 do 23.1.2019, 5 % ročne zo sumy 866,97 eur od 24.1.2019 do 19.2.2019, 5 % ročne zo sumy 847,67 eur od 20.2.2019 do 21.3.2019, 5 % ročne zo sumy 828,37 eur od 22.3.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 505,02 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.3.2019 do zaplatenia, 5 % ročný úrok z omeškania : zo sumy 562,92 eur od 21.12.2018 do 21.1.2019, zo sumy 543,62 eur od 22.1.2019 do 17.2.2019 a zo sumy 524,32 eur od 18.2.2019 do 19.3.2019, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku odvolací súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 394,41 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania : 5,05 % ročne zo sumy 43,91 eur od 30.11.2014 do 27.9.2017, 0,05 % ročne zo sumy 1 178,87 eur od 28.9.2017 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 63,21 eur od 28.9.2017 do 20.10.2017, 5,05 % ročne zo sumy

82,51 eur od 21.10.2017 do 22.11.2017, 5,05 % ročne zo sumy 101,81 eur od 23.11.2017 do 21.12.2017, 5,05 % ročne zo sumy 121,11 eur od 22.12.2017 do 25.1.2018, 5,05 % ročne zo sumy 140,41 eur od 26.1.2018 do 26.2.2018, 5,05 % ročne zo sumy 159,71eur od 27.2.2018 do 21.3.2018, 5,05 % ročne zo sumy 179,01 eur od 22.3.2018 do 20.4.2018, 5,05 % ročne zo sumy 182,11 eur od 21.4.2018 do 28.5.2018, 5,05 % ročne zo sumy 201,41 eur od 29.5.2018 do 20.6.2018, 5,05 % ročne zo sumy 220,71 eur od 21.6.2018 do 20.7.2018, 5,05 % ročne zo sumy 240,01 eur od 21.7.2018 do 27.8.2018, 5,05 % ročne zo sumy 259,31 eur od 28.8.2018 do 24.9.2018, 5,05 % ročne zo sumy 278,61 eur od 25.9.2018 do 25.10.2018, 5,05 % ročne zo sumy 297,91 eur od 26.10.2018 do 23.11.2018, 5,05 % ročne zo sumy 317,21 eur od 24.11.2018 do 27.12.2018, 5,05 % ročne zo sumy 336,51 eur od 26.12.2018 do 23.1.2019, 5,05 % ročne zo sumy 355,81 eur od 24.1.2019 do 19.2.2019, 5,05 % ročne zo sumy 375,11 eur od 20.2.2019 do 21.3.2019, 5,05 % ročne zo sumy 394,41 eur od 22.3.2019 do zaplatenia, zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 828,37 eur spolu s úrokom z omeškania : 5,05 % ročne zo sumy 1 178,87 eur od 30.11.2014 do 27.9.2017, 5 % ročne zo sumy 1 159,57 eur od 28.9.2017 do 20.10.2017, 5 % ročne zo sumy 1 140,27 eur od 21.10.2017 do 22.11.2017, 5 % ročne zo sumy 1 120,97 eur od 23.11.2017 do 21.12.2017, 5 % ročne zo sumy 1 101,67 eur od 22.12.2017 do 25.1.2018, 5 % ročne zo sumy 1 082,37 eur od 26.1.2018 do 26.2.2018, 5 % ročne zo sumy 1 063,07 eur od 27.2.2018 do 21.3.2018, 5 % ročne zo sumy 1 043,77 eur od 22.3.2018 do 20.4.2018, 5 % ročne zo sumy 1 040,67 eur od 21.4.2018 do 28.5.2018, 5 % ročne zo sumy 1 021,37 eur od 29.5.2018 do 20.6.2018, 5 % ročne zo sumy 1 002,07 eur od 21.6.2018 do 20.7.2018, 5 % ročne zo sumy 982,77 eur od 21.7.2018 do 27.8.2018, 5 % ročne zo sumy 963,47 eur od 28.8.2018 do 24.9.2018, 5 % ročne zo sumy 944,17 eur od 25.9.2018 do 25.10.2018, 5 % ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2018 do 23.11.2018, 5 % ročne zo sumy 905,57 eur od 24.11.2018 do 27.12.2018, 5 % ročne zo sumy 886,27 eur od 28.12.2018 do 23.1.2019, 5 % ročne zo sumy 866,97 eur od 24.1.2019 do 19.2.2019, 5 % ročne zo sumy 847,67 eur od 20.2.2019 do 21.3.2019, 5 % ročne zo sumy 828,37 eur od 22.3.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a výrokom III. rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,82 %.

2. Žalobca, pôvodne Consumer Finance Holding a.s., sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1 222,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.11.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 10.12.2013 zmluvu o pôžičke č. 7130349, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 1 500 €, ktorú mal žalovaný splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach v sume 43,28 eur, až do celkovej sumy pôžičky 2 596,80 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil 644,48 eur. Žalobca listom zo dňa 27.9.2014 žalovaného vyzval na úhradu dlžných splátok spolu s upozornením na možnosť zosplatnenia dlhu. Dňa 19.11.2014 žalobca dlh zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 29.11.2014. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1 222,78 eur. Zmluvnú pokutu si žalobca neuplatňuje. Uplatňuje si náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 43,91 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (došlo dňa 7.11.2017) a v jeho doplnení (došlo dňa 31.10.2018) uviedol, že nesúhlasí s tým, že mu veriteľ poskytol pôžičku vo výške 2 596,80 eur, bola mu poskytnutá pôžička vo výške 1 500 eur s úrokom 27,01 % ročne. Z celkovej dlžnej sumy uhradil sumu 683,08 eur, od podania žaloby uhradil splátky v celkovej výške 38,60 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj všeobecné obchodné podmienky, sú napísané malým písmom a voľným okom sú nečitateľné. Zmluva neobsahuje ani presné termíny mesačných splátok. Nesprávny je i údaj o výške RPMN. Nie je presne určený termín splatnosti prvej ani poslednej splátky úveru. Zmluva neobsahuje náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Zmluva neobsahuje výšku splátok istiny z úveru a výšku splátok úrokov z úveru. Úver by mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný namietal zákonnosť výšky žiadaného úroku z omeškania. Zmluva bola podľa neho uzatvorená od počiatku neplatne, pretože nebola uzavretá zrozumiteľne a určito. Neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia , , Veriteľ by mal mať právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia. Zmluva je neplatná pre rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi.

4. Uznesením zo dňa 18.10.2018 č.k. -45 súd prvej inštancie pripustil, aby z konania vystúpil dovtedajší žalobca a aby na jeho miesto do konania ako žalobca vstúpil súčasný žalobca. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2018.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním, ktoré došlo dňa 8.4.2019, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 10.4.2019. Zároveň týmto podaním zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie úhrad žalovaného vo výške 350,50 eur a v časti zmluvných pokút a poplatkov vo výške 43,91 eur. V podaní poukázal na právny názor vyjadrení v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ C-42/15 Bíróová. Tvrdil, že výška odplaty dojednaná v zmluve nie je neprimerane vysoká, pretože nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov za 3. štvrťrok 2013, ani dvojnásobok priemernej výšky RPMN zverejnenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Ako dôkaz označil súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.9.2013. V časti, v ktorej zobral žalobu späť, žalobca doplnil čiastočné späťvzatie elektronickým podaním, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 21.5.2019.

6. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že v zmluve je nesprávnym spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru a nie je v nej uvedený presný termín splatnosti splátky. Absentuje údaj o výške RPMN, resp. úrokovej sadzby a doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Z týchto dôvodov považuje žalovaný úver za bezúročný a bez poplatkov. Ku dňu 29.11.2014 nemohol byť žalovaný v omeškaní so splácaním. Žalovaný taktiež nesúhlasil s výškou žalovanej sumy, nakoľko podľa neho bola zmluva uzavretá neplatne. Poukázal na jej nečitateľnosť v dôsledku použitého drobného písma. Nesúhlasil s jednorazovým splatením úveru, pretože veriteľ si preukázateľne nesplnil svoje povinnosti. Žalovaný uhradil na účet žalobcu 997,98 eur. Pre prípad povinnosti zaplatiť dlžnú sumu požiadal žalovaný o povolenie jej splácania v splátkach po 20 eur mesačne. Poukázal na to, že má záväzky z 15 úverov a mesačne uhrádza splátky 350 eur, pričom jeho príjem je vo výške 550 eur. Trpí na atopický ekzém a na cukrovku. Nemá žiadne úspory, rozhodnutie súdu o jednorazovom zaplatení by bolo pre neho likvidačné. Dňa 16.4.2019 doručil žalovaný súdu prvej inštancie výpis zo svojej zdravotnej dokumentácie s dermatologickým, diabetologickým a alergiologickým záznamom.

7. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním doručeným dňa 21.5.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 27.5.2019 a zároveň vo veci opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15. Uviedol, že termín konečnej splatnosti považuje za dostatočne určitý a zrozumiteľný. Takisto zmluva obsahuje termín splatnosti mesačných splátok k 20. dňu v mesiaci.

8. Súd prvej inštancie na pojednávaní určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a ako vec predbežne právne posúdil, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v rozsahu uvedenom v odseku 17. odôvodnenia rozsudku. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uzavreli dňa 11.12.2013 zmluvu o pôžičke, ktorá má formu zmluvného formulára vopred pripraveného veriteľom. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky. Zo zmluvného formulára vyplýva, že obsahuje v časti I. údaje o klientovi - žalovanom, v časti II. údaje o jeho zamestnaní a finančnej situácii. V časti V. obsahuje údaje o pôžičke, pričom z nej vyplýva, že žalovanému mala byť poskytnutá pôžička vo výške 1 500 eur splatná v splátkach po 43,28 eur. Celková čiastka, ktorú mal zaplatiť, bola dohodnutá na 2 596,80 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli 1 096,80 eur. Počet splátok bol dohodnutý na 60. Termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený vo formáte mesiac/rok ako 11/2018. Ročná úroková sadzba bola podľa formulára 27,01 %, RPMN 27,01 %, pričom priemerná RPMN bola 45,94 %. Zmluva je označená ako „Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky“ a ako „Akcia: pôžička pre nového klienta“. Podľa čl. VII bod 6.2. zmluvného formulára sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa čl. VII bod 12.1. bolo skončenie zmluvy ohraničené splnením všetkých záväzkov klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. V čl. VII bod 12.4. je dojednanie, podľa ktorého má veriteľ právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a veriteľ upozornil na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Žalovaný formulár podpísal dňa 6.12.2013 v Partizánskom, zástupca veriteľa ho podpísal dňa 11.12.2013. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný úver riadne a včas v dohodnutých splátkach nesplácal. Riadne a včas splácal žalovaný splátky len do 20.6.2014, počnúc splátkou splatnou 20.7.2014 bol v sústavnom omeškaní. Právny predchodca žalobcu ho upomienkou zo dňa 27.9.2014, ktorá bola žalovanému doručená dňa 9.10.2014 upozornil, že pokiaľ nedôjde k úhrade splátky splatnej v júli 2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Celkovú výšku nedoplatku

vyčíslil na 138,50 eur. Listom zo dňa 29.11.2014 predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že jeho dlh sa stal splatným naraz. Z prehľadu splátok a úhrad ďalej vyplýva, že k zosplatneniu došlo dňa 19.11.2014. Po zosplatnení splácal žalovaný úver v rôznych nižších sumách, ako boli zmluvne dohodnuté splátky. Spolu zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 644,48 eur. Po podaní žaloby zaplatil žalovaný ďalšie splátky : dňa 26.9.2017 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 27.9.2017), dňa 19.10.2017 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 20.10.2017), dňa 24.1.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 25.1.2018), dňa 23.2.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 26.2.2018), dňa 20.3.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 21.3.2018), dňa 19.4.2018 v sume 3,10 eur (podľa žalobcu zúčtované 20.4.2018), dňa 25.5.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 28.5.2018), dňa 19.6.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 20.6.2018), dňa 19.7.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 20.7.2018), dňa 24.8.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 27.8.2018), dňa 21.9.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 24.9.2018), dňa 24.10.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 25.10.2018), dňa 22.11.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 23.11.2018), dňa 21.12.2018 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 27.12.2018), dňa 22.1.2019 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 23.1.2019), dňa 18.2.2019 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 19.2.2019, dňa 20.3.2019 v sume 19,30 eur (podľa žalobcu zúčtované 21.3.2019). Podľa žalobcu (č.l. 62) žalovaný zaplatil ešte dňa 22.11.2017 sumu 19,30 eur a dňa 21.12.2017 sumu 19,30 eur.

9. V súlade s súd prvej inštancie rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v rozsahu doplneného podania, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 21.5.2018, a v tejto časti konanie zastavil (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie). Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom sa súd prvej inštancie zaoberal, posudzoval a hodnotil predmet konania o uplatnenom peňažnom nároku žalobcu proti žalovanému vo výške 828,37 eur s príslušenstvom.

10. Skutkový stav zistený a preukázaný vykonaným dokazovaním právne posúdil súd prvej inštancie podľa , , , , , , , , o spotrebiteľských a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 11.12.2013, podľa - 4, , , , (odsek 34. odôvodnenia rozsudku), , , , . Dospel k záveru, že v tej časti, kde žalobca žalobu nevzal späť, bola žaloba podaná v celom rozsahu dôvodne. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju uzavrel veriteľ konajúci v rámci premetu podnikateľskej činnosti a dlžník - žalovaný, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a ktorá je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle Na podklade zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 1 500 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 43,28 eur po dobu 60 mesiacov vždy k 20. dňu v mesiaci až do novembra 2018 s tým, že spolu sa žalovaný zaviazal vrátiť sumu 2 596,80 eur, vrátane úrokov. Do podania žaloby zaplatil žalovaný sumu 644,48 eur. V omeškaní so splácaním je žalovaný od splatnosti splátky splatnej dňa 20.7.2014. V čl. VII. bod 12.4. zmluvy mali zmluvné strany dohodnutú možnosť zosplatnenia dlhu v prípade jeho neplnenia, v zmysle . Právny predchodca žalobcu, po predchádzajúcej výzve žalovaného, túto možnosť využil a pôžičku ku dňu 19.11.2014 zosplatnil. V tom čase bol žalovaný v omeškaní so splácaním splátok splatných od 20.7.2014 do 20.10.2014, teda dlhšie ako 3 mesiace. Tým boli dodržané všetky podmienky pre platné zosplatnenie v zmysle . Ku dňu zosplatnenia mal žalovaný uhradiť spolu sumu 1 563,67 eur. Po zosplatnení uhradil žalovaný sumu 384,80 eur. Dlh do podania žaloby predstavoval sumu 1 178,87 eur. Po podaní žaloby zaplatil žalovaný spolu sumu 350,50 eur. K úhrade zostáva suma 828,37 eur. Žalovaný je so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní. Preto žalobcovi patrí popri istine aj úrok z omeškania vo výške podľa nar. vl. č. , t.j. 5,05 % ročne. Žalobca si ho v takejto výške uplatnil len zo sumy 1178,87 eur od 30.11.2014 do 27.9.2017 a následne uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Touto dispozíciou žalobcu bol súd prvej inštancie viazaný. Preto priznal žalobcovi úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1 178,87 eur od 30.11.2014 do 27.09.2017 a potom 5 % ročne z jednotlivých uplatnených súm a za jednotlivé uplatnené obdobia omeškania. Základ pre výpočet úroku z omeškania je vždy aktuálna výška zostatku dlhu na istine.

11. O splatnosti prisúdenej sumy rozhodol súd prvej inštancie podľa . Dôvody na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie preukázané neboli. Žalovaný síce žiadal priznať plnenie v splátkach, avšak nepreukázal také skutočnosti, ktoré by na taký postup dávali dôvod. Predložil síce lekárske správy, z ktorých vyplýva jeho nepriaznivý zdravotný stav, avšak to samé osebe nespôsobuje predĺženie splatnosti dlhov žalovaného, respektíve to neodôvodňuje priznanie plnenia v splátkach. Žiadne dôkazy týkajúce sa svojich majetkových alebo sociálnych pomerov žalovaný nepredložil, hoci ho súd prvej inštancie na predloženie dôkazov odôvodňujúcich priznanie plnenia v splátkach uznesením zo dňa 10.4.2019 (vyhláseným na pojednávaní) vyzval. Ani množstvo iných dlhov žalovaného, ani prípadné exekučné konania nedávajú samé osebe predpoklad na rozhodnutie o inej ako zákonnej lehote na plnenie prisúdeného dlhu. Žalovaný má možnosť dosiahnuť inú splatnosť svojho dlhu dohodou so žalobcom (na ktorú však nie je právny nárok), alebo môže svoju nepriaznivú majetkovú situáciu riešiť podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (prostredníctvom Centra právnej pomoci).

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konečnom rozhodnutí vychádzal súd prvej inštancie z procesného stavu, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný, pričom jeho procesný úspech prevyšuje jeho procesný neúspech. Pri rozhodovaní o pomere, v akom trovy konania súd prvej inštancie rozdelil, vychádzal z toho, že žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 828,37 € s príslušenstvom, ale aj čo do zaplatenia sumy 350,50 eur s príslušenstvom, kde vzal žalobu späť z toho dôvodu, že žalovaný túto sumu zaplatil po podaní žaloby. Procesný úspech žalobcu je vo výške 1 178,87 eur / 1 222,78 eur, čo predstavuje 96,41 %. Žalovaný bol úspešný čo do zaplatenia sumy 43,91 eur, kde žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Predstavuje to 43,91 eur / 1 222,78 eur, t.j. 3,59 %. Čistý procesný úspech žalobcu po odpočítaní jeho neúspechu je vo výške 92,82 % (96,41 %

- 3,59 %). O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

13. Súd prvej inštancie sa osobitne zaoberal jednotlivými tvrdeniami, ktoré použil na svoju obranu v konaní žalovaný. Tvrdenie o neplatnosti zmluvy pre nečitateľnosť považoval súd prvej inštancie za účelové. Zmluvu je možné prečítať, rovnako ako zmluvné podmienky. Poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy nebolo účinné ustanovenie o minimálnej veľkosti písma v spotrebiteľskej zmluve, upravený bol len zákaz uvedenia predmetu a ceny menším písmom ako inej časti zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí ( ). Žalovaný poskytnutý spotrebiteľský úver čerpal a v súlade so zmluvou spočiatku aj riadne a včas splácal. Z toho vyplýva, že si musel byť na začiatku zmluvného vzťahu vedomý jeho charakteru, ako aj dôsledkov uzavretia zmluvy. Ak by bola zmluva nečitateľná, tak ako to uvádza, ťažko možno predpokladať, že by na jej podklade začal splácať dohodnuté splátky. K tvrdeniu o rozpore s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi, a s tým súvisiacou neplatnosťou zmluvy, vyhodnotil súd prvej inštancie za natoľko všeobecné, že z neho nie je možné vyvodiť, v čom vidí žalovaný rozpor zmluvy s dobrými mravmi, respektíve so zákonom. Predmet zmluvy nie je zakázaný, dohodnutá odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nie je neprimerane vysoká, a ani zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by bol žalovaný ako spotrebiteľ oklamaný či uvedený do omylu ohľadom niektorých ustanovení zmluvy. Preto súd prvej inštancie považoval toto tvrdenie žalovaného za nepreukázané. K tvrdeniu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd prvej inštancie uviedol, že nezistil žiaden dôvod pre vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa , ktoré bolo možné vzhľadom k charakteru úveru v zmluve uviesť. Čo sa týka termínov mesačných splátok, tieto sú určené dostatočne určito v čl. 6.2. zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Nie je potrebné uvádzať presné termíny každej jednotlivej splátky, ak je zrejmé, že každá zo splátok je splatná v rovnaký deň a ak je tento deň jasne a zrozumiteľne určený, pričom v posudzovanej zmluve je to 20. deň v mesiaci. Údaj o RPMN v zmluve je správny, RPMN je vo výške 27,01 %. Je síce pravda, že nesprávny je údaj o výške ročného úroku, avšak tento údaj je uvedený nesprávne na prospech spotrebiteľa, v skutočnosti je nižší, čiže spotrebiteľ nebol uvedený do omylu pri uzatváraní zmluvy takým spôsobom, ktorý by ho mohol poškodiť. Je nepochybné, aká je výška mesačnej splátky, aký je počet splátok aj akú sumu má spotrebiteľ zaplatiť. Omyl vo výške úroku preto nespôsobuje žiadne právne následky, ak je zrejmé, o akú sumu (t.j. o 1 096,80 eur) a za akú dobu (t.j. za 60 mesiacov) spotrebiteľ úver preplatí. V posudzovanej zmluve spotrebiteľ nebol uvedený do omylu v tom zmysle, že by sa mu mal javiť úver výhodnejší, ako v skutočnosti bol. Jednotlivé splátky v zmluve nemusia byť rozdelené na istinu a úroky, uvedenú skutočnosť vyslovil aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/15 a v niekoľkých rozhodnutiach aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky. Písomná forma zmluvy o úvere je zachovaná. Takisto v zmluve je aj údaj o výške splátky (43,28 eur), o počte splátok (60) aj o termínoch splátok (k 20. dňu v mesiaci). Čo sa týka doby trvania zmluvy, táto je definovaná v čl. VII. bod 12.1. zmluvných podmienok

- do splnenia všetkých záväzkov a pohľadávok. Termín konečnej splatnosti úveru je určený mesiacom a rokom v čl. V. zmluvy, a dňom v čl. 6.2. zmluvy. Zo zmluvy je teda bez pochybnosti zrejmé, že úver je splatný v celom rozsahu do 20.11.2018.

14. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca neuviedol v zmluve druh spotrebiteľského úveru, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť, súd prvej inštancie uviedol, že s týmto tvrdením sa nestotožnil. Zákon nedefinuje, čo sa myslí pojmom druh úveru. Zákonodarca len v dôvodovej správe k uviedol príkladom druhy spotrebiteľských úverov. Jedným z takto uvedených druhov je aj klasický bezúčelový spotrebiteľský úver alebo pôžička. Predchodca žalobcu vo formulári v čl. VII ods. 1 zmluvných podmienok uvádza, že poskytuje klientovi pôžičku v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Tým je podľa názoru súdu prvej inštancie druh poskytnutého úveru dostatočne špecifikovaný. K námietke žalovaného, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, súd prvej inštancie uviedol, že uzavretá zmluva je takým druhom zmluvy, ktorý neumožňuje takýto údaj uviesť. Ak nejde o úver vo forme splátkového predaja veci, ale ide o klasický bezúčelový spotrebiteľský úver, nie je možné predávajúceho v zmluve uviesť, pretože žiaden predávajúci účastníkom právnych vzťahov nie je. Ako nepreukázané hodnotil súd prvej inštancie tvrdenie žalovaného o neskúmaní schopnosti splácať úver. Zo samotného zmluvného formulára vyplýva, že predchodca žalobcu zisťoval údaje o žalobcovom zamestnaní a finančnej situácií. Tieto teda žalovaný do formulára doplnil a potvrdil svojím podpisom. Zákon nepredpisuje konkrétny spôsob posudzovania schopnosti splácať úver. V uvádza, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zákon nevyžaduje, iba umožňuje od veriteľa požadovať aj informácie z databáz o dlžníkovi. Ak teda veriteľ vychádza z údajov poskytnutých dlžníkom - spotrebiteľom, ktoré považuje za úplné, presné a pravdivé a na ich podklade posúdi dlžníka ako schopného splácať požadovaný úver, tak ide o konanie s odbornou starostlivosťou. Ak spotrebiteľ uvedie údaje, ktoré nie sú úplné, presné a pravdivé, následkom môže byť nielen neplatnosť zmluvy, ale aj trestnoprávna zodpovednosť spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvej inštancie žiaden argument žalovaného neodôvodňuje záver o neplatnosti zmluvy, o jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súd prvej inštancie ani nad rámec tvrdení žalovaného nezistil také porušenie zákona v súvislosti s uzatvorenou zmluvou, na podklade ktorej si žalobca uplatňuje v spore plnenie, ktoré by spôsobovalo žalovaným tvrdené následky (neplatnosť, bezúročnosť a bezodplatnosť zmluvy).

15. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a . S poukazom na odsek 48. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že s týmto názorom sa nestotožňuje, keď podľa jeho názoru je zmluva o pôžičke v časti zmluvných podmienok neplatná. Všeobecné podmienky sú napísané takmer nečitateľným písmom. I keď v čase uzatvorenia zmluvy zákon nepredpisoval minimálnu veľkosť písma (stanovené až ) je použitie drobného voľným okom takmer nečitateľného písma v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. dôvodom neplatnosti zmluvy z r. 2009. Veľkosť písmen a neprehľadná štruktúra textu zmluvných podmienok reálne neumožňujú priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Žalovaný tvrdil, že takýto typ formulárovej zmluvy použil dodávateľ zámerne, v snahe odradiť spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy. V zmysle ustálenej judikatúry môže byť neprijateľnou podmienkou nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy (Najvyšší súd sp zn. ). S poukazom na čl. 3 odsek 1, 2, čl. 5, čl. 6 odsek 1 a čl. 7 odsek 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 sa žalovaný nestotožnil s odsekom 50. odôvodnenia rozsudku. Zotrval na tvrdení, že zmluva o pôžičke neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa , a Žalovaný v odvolaní ďalej namietal zosplatnenie ku dňu 19.11.2014, nakoľko nie je si vedomý, že by mu pôvodný veriteľ oznámil zosplatnenie. Podľa názoru žalovaného si v tomto smere žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť. Súd prvej inštancie mal vychádzať zo skutočností, že úver sa stal splatným v 11/2018, ako je dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 30.11.2014. Podľa názoru žalovaného žalobca v konaní nepreukázal, že postupoval v súlade s Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že zo zmluvného formulára vyplýva, že predchodca žalobcu zisťoval

údaje o žalobcovom zamestnaní a finančnej situácií. Z článku III. zmluvných podmienok je zrejmé, že veriteľ od žalovaného nežiadal predložiť žiadne doklady. Zákon nepredpisuje konkrétny spôsob posudzovania schopnosti splácať úver. Preto je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, a zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keď veriteľ na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke overenia bonity. V dôsledku takéhoto konania dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu. Veriteľ používa formulárové dokumenty, ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, tak je to aj v prípade žalovaného. Po schválení úveru pracovník veriteľa predložil žalovanému doklady, ktoré má podpísať a následne bol žalovanému úver vyplatený. Žalovaný mal za to, že ak chce úver získať, musí veriteľovi podpísať všetky predložené dokumenty. Je logické, že spotrebiteľ žiada veriteľa o poskytnutie úveru v čase, keď úver potrebuje. Žalovaný nevie posúdiť, či od neho veriteľ žiadal všetky potrebné údaje. V tom čase mal žalovaný existenčné problémy. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nekonal pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou, ale len s prihliadnutím na tvorbu zisku. Nesúhlasil, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania. Navrhol aby odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.7.2019. Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu žalovaného.

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa , a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. je potrebné podľa zmeniť z dôvodu iného právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 29.4.2020 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa v spojení s , keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

19. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a z dokazovania vykonaného jednotlivými dôkaznými prostriedkami, listinami, správne zistil skutkové zistenia a správne ustálil skutkový stav. Odvolací súd z týchto skutkových zistení a ustáleného skutkového stavu vychádzal ( ) za aplikácie právnych noriem citovaných súdom prvej inštancie v odsekoch 23. - 38. odôvodnenia rozsudku. Výkladom právnych noriem na ochranu spotrebiteľa za daného skutkového stavu však dospel pri posudzovaní otázky, či úver poskytnutý žalovanému je alebo nie je postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti k iným právnym

záverom ako súd prvej inštancie, ktoré majú vplyv na dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na peňažné plnenie a jeho výšku.

21. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, konštatuje, že dňa 11.12.2013 uzatvorili veriteľ Consumer Finance Holding, a.s., IČO 35 923 130, právny predchodca žalobcu, a dlžník, žalovaný, zmluvu s názvom „Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky“, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi pôžičku podľa článku V. zmluvy. Z tohto článku vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému pôžičku (S) vo výške 1 500 eur za týchto podmienok : splátka 43,28 eur, celková čiastka vo výške 2 596,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1 096,80 eur, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti 11/2018, fixná ročná úroková sadzba 27,01 %, RPMN 27,01 %, priemerná hodnota RPMN 45,94 %, bankové spojenie klienta (účet slúžiaci pre účely poukázania a splácania pôžičky) číslo účtu XXXXXXXXXX, kód banky XXXX, spôsob splácania splátok poštovou poukážkou. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že veriteľ (a aj jeho právny nástupca) mal pri vzniku záväzkového vzťahu postavenie dodávateľa podľa a dlžník mal postavenie spotrebiteľa podľa . Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky je nielen spotrebiteľskou zmluvou podľa , ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pričom pre záväzkový vzťah je rozhodujúce znenie týchto právnych predpisov ku dňu 11.12.2013, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy.

22. Ako podstatné odvolacie tvrdenie žalovaného vyhodnotil odvolací súd tvrdenie žalovaného o porušení povinnosti právnym predchodcom žalobcu stanovenej veriteľovi podľa

23. Podľa v znení účinnom dňa 11.12.2013 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

25. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

26. Súdny dvor (štvrtá komora) v rozsudku z 11. septembra 2014 vo veci C-449/13, CA Consumer Sinance SA proti Ingrid E. a spol. rozhodol, že ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že : jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej

dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a zaťažuje spotrebiteľa, a jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplne a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok aj prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných smernicou 2008/48 (výrok 1. rozsudku SD). Článok 8 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak neukladá veriteľovi povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom (výrok 2. rozsudku SD).

27. Súdny dvor (druhá komora) v rozsudku z 5. marca 2020 vo veci C-679/18 OPR-Finance s.r.o. proti GK rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

28. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 25. júla 2018 vo veci sp.zn. , ktorým zamietol dovolanie, uviedol : „ Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015 sp.zn. , i Nejvyšší správní soud, jehož závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo, je plne opodstatnené ex offo skúmanie splnenia povinnosti tvrdenia a s ňou súvisiacou dôkaznou povinnosťou na strane dodávateľa podľa o splnení povinnosti posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (bonita spotrebiteľa). <https:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=3715664&f=2> Žalobca si proti žalovanému uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal a že si povinnosť podľa citovanej právnej normy riadne splnil.

30. Žalovaný dôvodne namietal názory a závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 58. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Ako nesprávny hodnotil odvolací súd predovšetkým názor súdu prvej inštancie, že dôkaznú povinnosť o tom, že veriteľ neskúmal schopnosť dlžníka splácať úver, mal mať žalovaný v postavení spotrebiteľa. Splnenie dôkaznej povinnosti podľa zaťažuje veriteľa, prípadne jeho právneho nástupcu, ako je tomu v danom spore. Pokiaľ žalobca odôvodňuje splnenie tejto povinnosti údajmi, ktoré uviedol žalovaný ako dlžník v článku II. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tieto údaje pozostávajú z názvu zamestnávateľa, adresy zamestnávateľa, doby, na ktorú je pracovný pomer uzatvorený, pracovného zaradenia dlžníka, z výšky jeho priemerného čistého mesačného príjmu, celkovej výšky mesačných splátok, kedy sa nevykonávajú zrážky zo mzdy a počtu vyživovaných osôb, pričom dlžník, ako nepochybne vyplýva z článku III. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údaje uvedené v článku II. zmluvy nedoložil žiadnymi listinami, ktoré sú označené v tomto článku formulárovej zmluvy, odvolací súd nezistil žiaden skutkový ani právny dôvod konštatovať, že veriteľ splnil zákonnú povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Veriteľom neoverené údaje uvedené dlžníkom o výške priemerného čistého mesačného príjmu (581 eur), o celkovej výške mesačných splátok (185 eur), kedy sa nevykonávajú zrážky zo mzdy a počtu vyživovaných osôb (0), bez predloženia minimálne tých listín, ktoré uviedol veriteľ vo formulári zmluvy v článku III., nemožno hodnotiť vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom ako konanie s odbornou starostlivosťou, ku ktorému bol veriteľ zaviazaný priamo zákonom. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak veriteľ vychádzal z údajov poskytnutých dlžníkom, ktoré považoval za úplné, presné a pravdivé a na ich podklade posúdil, že dlžník je schopný splácať požadovaný úver, tak ide o konanie s odbornou starostlivosťou. Povinnosť veriteľa podľa konať s odbornou starostlivosťou bez predloženia dokladov dlžníkom aj napriek tomu, že predloženie týchto dokladov bolo obsahom podmienok uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemožno bez ďalšieho zamieňať s povinnosťou spotrebiteľa (dlžníka, žalovaného) podľa citovaného zákona. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa vychádza veriteľ nielen z údajov a informácií preukázaných spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré má možnosť získať z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa vyhodnotiť dostatočnosť získaných údajov a informácií a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

31. V súlade s vyššie uvedenými názormi dospel odvolací súd k záveru, že veriteľ nesplnil vo vzťahu k spotrebiteľovi svoju povinnosť podľa s následkami nekonania s odbornou starostlivosťou podľa citovaného zákona, podľa ktorého nie je veriteľ oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru spôsobom zosplatenia úveru. Zároveň porušenie povinnosti podľa hodnotil odvolací súd ako hrubé porušenie s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Hrubé porušenie povinnosti veriteľom vo vzťahu k žalovanému spočíva podľa názoru odvolacieho súdu v skutočnosti, že veriteľ nemal k dispozícii žiadne overené údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, aby mohol objektívne a reálne posúdiť celkovú majetkovú situáciu žalovaného. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti podľa <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=3715664&f=2>je rozhodujúce akým spôsobom a v akom možnom rozsahu dodávateľ (veriteľ) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

32. Následne posudzoval odvolací súd vo vzájomných súvislostiach skutkové zistenia preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, že veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 1 500 eur, z ktorej sumy žalovaný do začatia súdneho konania zaplatil sumu 644,48 eur (prehľad splátok a úhrad z č.l. 11- 12 spisu). Po podaní žaloby (dňa 19.9.2017) zaplatil žalovaný v prospech veriteľa spolu sumu 350,50 eur a vo výške 350,50 eur vzal žalobca žalobu proti žalovanému späť podaním, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 8.4.2019.

33. Žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 1 222,78 eur došla súdu prvej inštancie dňa 19.9.2017. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 27.5.2019. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie sa dlh dlžníka/žalovaného stal splatným uplynutím dohodnutého termínu konečnej splatnosti úveru 11/2018, t.j. dňa 30.11.2018. Až týmto dňom vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dlhu vo výške tej časti istiny úveru, ktorú žalovaný nezaplatil do 30.11.2018.

34. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že ku dňu 1.12.2018, kedy sa stal dlh žalovaného splatný, žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru vo výške 1 500 eur ku dňu 19.9.2017 (deň podania žaloby) sumu 644, 48 eur, dňa 26.9.2017 žalovaný zaplatil sumu 19,30 eur, dňa 19.10.2017 sumu 19,30 eur, dňa 22.11.2017 sumu 19,30 eur, dňa 21.12.2017 sumu 19,30 eur, dňa 24.1.2018 v sume 19,30 eur, dňa 23.2.2018 sumu 19,30 eur, dňa 20.3.2018 sume 19,30 eur, dňa 19.4.2018 sumu 3,10 eur, dňa 25.5.2018 sumu 19,30 eur, dňa 19.6.2018 sumu 19,30 eur, dňa 19.7.2018 sumu 19,30 eur, dňa 24.8.2018 sumu 19,30 eur, dňa 21.9.2018 sumu 19,30 eur, dňa 24.10.2018 sumu 19,30 eur, dňa 22.11.2018 sumu 19,30 eur. Rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú zaplatil žalovaný do 30.11.2018 (termín konečnej splatnosti) predstavuje dlh žalovaného z poskytnutého úveru v sume 582,22 eur. Túto sumu vyhodnotil odvolací súd ako sumu, ktorá predstavuje dôvodnosť (čo do právneho dôvodu a výšky) žalobou uplatneného peňažného nároku žalobcu proti žalovanému, na ktorú vznikol žalobcovi nárok ku dňu 30.11.2018.

35. Po termíne konečnej splatnosti úveru zaplatil žalovaný žalobcovi dňa 21.12.2018 sumu 19,30 eur, dňa 22.1.2019 sumu 19,30 eur, dňa 18.2.2019 sumu 19,30 eur, dňa 20.3.2019 sumu 19,30 eur, spolu sumu 77,20 eur. Zostatok nezaplateného dlhu žalovaného predstavuje sumu 505,20 eur, na ktorú má žalobca proti žalovanému zákonný nárok, a k zaplateniu ktorej zaviazal odvolací súd žalovaného týmto rozhodnutím.

36. V súlade s predchádzajúcimi názormi a závermi sa odvolací súd zaoberal nárokom žalobcu na uplatnený úrok z omeškania, ktorý žalobca uplatnil proti žalovaného ako zákonný úrok podľa v spojení s nariadenia Vlády SR č. jednak vo výške 5,05 % zo sumy 1 178,87 eur za obdobie od 30.11.2014 do 27.9.2017 a jednak vo výške 5 % z dlžných súm postupne znižovaných o jednotlivé platby žalovaného (odsek 18. a 19. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) bez toho, aby zohľadnil splatnosť dlhu (actio nata) a dohodnutý spôsob zaplatenia/ vrátenia sumy poskytnutého úveru (v tomto význame splátka nie je totožná so splatným dlhom). V prípade porušenia dohodnutého spôsobu platenia/vrátenia dlhu v splátkach dlžníkom má veriteľ právo jednostranným právnym úkonom vyvolať následky splatnosti celého dlhu podľa , prípadne spôsobom dohodnutým v súlade so zákonom. V prípade žalobcu a žalovaného sa dlh žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere stal splatný dňom 1.12.2018 a od tohto dňa bol žalovaný v omeškaní so splatením dlhu v jeho zostatku.

37. V konaní nebolo sporné, že žalobca nesplnil dlh z poskytnutého úveru riadne ma včas, keď od 20.7.2014 nesplácal poskytnutý úver v mesačných splátkach po 43,28 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru predstavujú mesačné splátky žalovaného sumu 25 eur. V období od 20.7.2014 do 30.11.2018 zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 917,78 eur. Od 1.12.2018, kedy vznikol žalobcovi právny nárok na platenie zákonných úrokov z omeškania podľa vo výške určenej podľa nariadenia Vlády SR č. bol žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 582,22 eur. Túto dlžnú sumu znižoval postupným platením, keď dňa 21.12.2018 zaplatil sumu 19,30 eur, jeho dlh sa znížil na sumu 562,92 eur, so zaplatením ktorého bol v omeškaní od 21.12.2018 do 21.1.2019. Dňa 22.1.2019 zaplatil žalovaný sumu 19,30 eur, jeho dlh sa znížil na sumu 543,62, so zaplatením ktorého bol v omeškaní od 22.1.2019 do 17.2.2019. Dňa 18.2.2019 zaplatil žalovaný sumu 19,30 eur, jeho dlh sa znížil na sumu 524,32 eur, so zaplatením ktorého bol v omeškaní od 18.2.2019 do 19.3.2019. Dňa 20.3.2019 zaplatil žalovaný sumu 19,30 eur, jeho dlh sa znížil na sumu 505,02 eur, so zaplatením ktorého je v omeškaní od 20.3.2019 do zaplatenia.

38. Odvolací súd zmenil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie podľa a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 505,20 eur s príslušenstvom (zákonným úrokom z omeškania) v lehote určenej podľa , ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku. Pri posudzovaní skutkového stavu, najmä tvrdení žalovaného, že na jeho strane existujú dôvody na splnenie peňažnej povinnosti v mesačných splátkach po 20 eur, odvolací súd posudzoval a hodnotil tieto dôvody nielen vo vzťahu k osobe a k situácii žalovaného, ale mal povinnosť tieto dôvody hodnotiť aj vo vzťahu k žalobcovi.

Žalovaný doložil listiny týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Nešpecifikoval a nepreukázal tvrdenie, že ide o chronické ochorenie vyžadujúce používanie špeciálnej, finančne náročnej kozmetiky, ani náklady nutné na jej nákup. Na ťarchu žalovaného hodnotil odvolací súd aj nepreukázané tvrdenie o existencii jeho záväzkov voči ďalším veriteľom, ktoré má mať z 15 úverov, a na ktoré platí v splátkach spolu 350 eur mesačne. Z objektívneho hľadiska nemožno majetkovú, zárobkovú a sociálnu situáciu na strane žalovaného hodnotiť ako dostatočne odôvodnený prípad na určenie dlhšej lehoty na plnenie podľa druhá veta alebo na uloženie povinnosti plniť dlh v splátkach podľa .

39. Výrokom II. tohto rozsudku odvolací súd nárok žalobcu nad sumu 505,20 eur spolu s uplatneným zákonným úrokom z omeškania, ako je uvedený vo výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd čo do právneho dôvodu a výšky ako nedôvodný zamietol z dôvodov podľa odsekov 23. - 37. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

40. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom vychádzal odvolací súd so záverov uvedených v odsekoch 33. - 35. tohto odôvodnenia, so zohľadnením jednak zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, a jednak zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného návrhu (petit) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, pričom plný úspech vo veci môže mať tak žalobca ako aj žalovaný. Pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania a na rozhodnutie o tomto nároku má zásadný vplyv. Vo všeobecnosti taktiež platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, náhrada trov konania sa pomerne rozdelí pri zohľadnení pomeru jeho úspechu a jeho neúspechu. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli. Náhrada týchto trov konania sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Táto zásada je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie sa zisťuje v príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené a o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká tejto strane povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V prípade, ak bolo konanie sčasti zastavené, súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že muselo dôjsť k zastaveniu. Súd teda najprv posúdi otázku, čo bolo dôvodom zastavenia konania sčasti a následne hodnotí celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana sporu úspešná. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska. Za aplikácie týchto zásad, upravených v a , odvolací súd uvádza, že žaloba bola podaná dôvodne čo do sumy istiny 582,22 eur. Žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške 1 222,72 eur. Za aplikácie predstavuje pomer jeho úspechu 48 % (582,22 : 1 222,72) a neúspechu predstavuje 52 % (640,52 : 1 222,72) neúspech žalobcu v konaní. Tomuto pomeru zodpovedá aj pomer úspechu a neúspechu žalovaného. Za tohto stavu vyhodnotil odvolací súd pomer úspechu a neúspechu strán sporu takmer rovnaký a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v časti o zaplatenie 350,50 eur, ktorú sumu zaplatil žalovaný žalobcovi po začatí súdneho konania, v dôsledku čoho zobral žalobca žalobu čiastočne späť, nepoužil ustanovenie o procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti strany sporu za zavinenie sa týka sumy 77,20 eur, ktorú žalovaný zaplatil po dátume 30.11.2018. Túto sumu zohľadnil odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania tak, že vychádzal z dôvodne uplatnenej sumy v konaní žalobcom vo výške 582,22 eur.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).