Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-7-2020.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 147, 06X XX U., v konaní o vymoženie 16,60 eura (500,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/474/2008-23 zo dňa 13.02.2020 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku III.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) rozhodol takto cit.:
,,I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa so sídlom Nám. generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa vo výške 58,38 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Citoval ustanovenia § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnosti do 31.08.2008. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a relevantné skutočnosti exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil, nakoľko v uvedenom prípade prekludovanie práva malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie.
3. V uvedenom prípade bol súd prvej inštancie toho názoru, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však prekludovanie práva, ktoré žiaden z účastníkov v priebehu konania ovplyvniť nemohol. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie ustanovenia § 257 CSP a oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal.
4. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 196, § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov v znení účinnom do 31.03.2017 a § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Súd prvej inštancie po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť tak, že ich uhradí povinný.
6. Proti výroku III. o trovách exekúcie podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že podľa jeho právneho názoru, ktorý opiera o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo/2/2013 zo dňa 10.06.2013, by bolo neprípustné, aby exekučný súd v danom prípade vydal rozhodnutie, ktorým by exekučné konanie zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 31.03.2017. Podľa odvolateľa v tejto exekučnej veci treba pri strete právnych úprav uplatniť všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej veci treba použiť znenie nového právneho predpisu, pri právnom posúdení veci však treba však vziať do úvahy vyššie spomenutú právnu úpravu § 71 ods. 3 Správneho poriadku podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Poukázal na skutočnosť, že aj napriek ďalším zisťovaniam u povinného nezistil žiaden zexekvovateľný majetok v jeho vlastníctve z predaja, ktorého by výťažok postačoval aspoň na úhradu exekúcie, a preto trvá na svojom návrhu, aby mu súd priznal trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku 31.03.2017. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie sudu prvej inštancie v jeho výroku III. tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorsky úrad Stará Ľubovňa, so sídlom Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, trovy exekúcie vo výške 58,38 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Alternatívne navrhol zrušiť uznesenie v napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
8. Odvolací súd sa v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
9. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 16,60 eura na základe exekučného titulu, ktorým je Blok za pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 15.05.2007 a vykonateľnosť dňa 31.05.2007. Exekučný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorsky úrad Stará Ľubovňa, dňa XX. XX. XXXX pod číslom XXXX XXXXXX*.
10. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom.
11. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.
12. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.08.2008. Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného dňa 31.08.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.
13. Trojročná prekluzívna lehota určená na vykonanie rozhodnutia stanovená v ustanovení § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula, v dôsledku čoho rozhodnutie tvoriace podklad pre exekúciu stratilo účinnosť, a preto exekúcia bola správne zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
14. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času čo je zrejmé z ust. § 196 Exekučného poriadku. Odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1, 1. veta Exekučného poriadku).
15. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie, vychádzajúc z ust. § 197 ods. 1 a ust. § 200 ods. 1, 2. veta Exekučného poriadku, môže byť iba povinný. Oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená pri splnení podmienok vyplývajúcich z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdom prvej inštancie, že skutočnosť, podľa ktorej rozhodnutie tvoriace exekučný titul nemohlo byť vykonané v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, oprávnený nemohol predpokladať. Uplynutie prekluzívnej lehoty, nemožno považovať za zavinenie oprávneného v dôsledku čoho aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Zastavenie exekúcie z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu nie je dôvodom, pre ktorý by mohol byť oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak mohol byť zaviazaný iba povinný.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie súdneho exekútora za dôvodné, a preto uznesenie vo výroku III. o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože súdny exekútor nemal v tomto konaní úspech a povinnému ani oprávnenému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď povinnému ani povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).