Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-35-2020.pdf
PDF · 88.37 KB
Case nature
Subarea
1Co/35/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, zastúpená Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 22.401,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. júna 2019 č.k. 34C/72/2012 - 519 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sumu 22.401,88 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22.401,88 Eur odo dňa 11.11.2011 do zaplatenia. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného vzniknutého plnením žalobcu bez právneho dôvodu, v žalobe odôvodňovaného žalobcom najmä tvrdením, že „žalobca dňa 14.8.2008 uzavrel ako obchodník s energiou so žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy Rámcovú distribučnú zmluvu č. RDZ/2008/12, predmetom ktorej bola úprava vzájomných vzťahov zmluvných strán pri: distribúcii elektriny žalovaným do odberných miest ním zásobovaných, identifikácii jednotlivých miest ním zásobovaných, meraní a odpočtov vrátane stanovenia náhradných hodnôt, použití typových diagramov odberu, spracovaní a poskytovaní dát, fakturácii ostatných služieb uvedených v cenníku služieb žalovaného. Dňa 26.2.2008 uzavrel so spoločnosťou Pekáreň Hôrka, s.r.o., so sídlom Hôrka 344, 059 12 Hôrka, IČO: 44 449 313 zmluvu o združenej dodávke elektriny, na základe ktorej dodával a distribuoval elektrinu pre odberateľa Pekáreň Hôrka. Odberné miesto odberateľa Pekáreň Hôrka bolo identifikované ako č. 483722, EAN 24ZVS0000057703N. V súlade so zmluvou v období od 1.1.2009 do 30.6.2010 mu vystavil a zaslal faktúry, ktoré žalovanému uhradil. Predmetné faktúry žalovaného boli podkladom, na základe ktorých vyhotovoval a zasielal faktúry odberateľovi Pekáreň Hôrka. Žalovaný za celé sporné obdobie účtoval a fakturoval pri odbernom mieste odberateľa Pekáreň Hôrka č. 483722, EAN 24ZVS0000057703N veľkosť hlavného ističa 3x630 A. V zmysle ustanovení platného cenníka distribúcie elektriny pre firmy a organizácie je každý zákazník pripojený do distribučnej sústavy žalovaného povinný dodržiavať odber elektriny pri trvalom induktívnom účinníku cos fí = 0,95 až 1,00. Ak táto záväzná tolerancia hodnoty účinníka nie je odberateľom dodržaná, je odberateľ povinný zaplatiť tarifnú prirážku za zvýšenie straty v distribučnej sústave, ktoré svojim odberom jalovej elektriny z distribučnej sústavy spôsobil. Taktiež pri spätnej nevyžiadanej dodávke kapacitnej zložky jalovej elektriny do distribučnej sústavy žalovaný účtuje
tarifu za nedodržanie zmluvnej hodnoty v zmysle ustanovení cenníka v troch časových pásmach (vysoká, stredná a nízka). Výšku tarifnej prirážky za nedodržanie účastníka mu žalovaný vyrátal a vyfakturoval na základe cenových rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na roky 2009 a 2010 pri veľkosti hlavného ističa 630A. Štatutárny zástupca odberateľa Pekáreň Hôrka ho upozornil a tiež žalovaného na skutočnosť, že jeho odberné miesto EAN 24ZVS0000057703N má istič 3x100 A, a nie 3x630A, a z toho dôvodu namietol nesprávne fakturovanú nielen výšku poplatku za istič, ale aj výšku tarifnej prirážky za nedodržanie účinníka vo všetkých troch časových pásmach. V súlade s vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 315/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávanej elektriny a poskytovaných služieb bol žalovaný povinný overiť vyúčtovanie platieb za dodanú elektrinu, odstrániť zistené nedostatky vo vyúčtovaní a odoslať oznámenie, či je podanie oprávnené alebo nie, v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie vyúčtovania platby z a dodávku elektriny. Na základe podnetu od odberateľa Pekáreň Hôrka vyzval žalovaného na odstránenie zistených nedostatkov vo vyúčtovaní, na ktorú žalovaný reagoval tým spôsobom, že uznal opodstatnenosť nároku odberateľa elektriny a uviedol, že má v zmysle platného prevádzkového poriadku nárok na dobropisovanie čiastky zodpovedajúcej rozdielom v platbách za pevnú zložku distribúcie a prekročenie účinníka, ktoré vyplývajú z úpravy maximálnej rezervovanej kapacity na odbernom mieste č. 483722, EAN 24ZVS0000057703N z hodnoty 630A na 100A za obdobie, kde splatnosť faktúry nepresiahla 6 mesiacov odo dňa uplatnenia prvej reklamácie. V súlade s vyššie uvedeným žalovaný upravil fakturáciu na odbernom mieste 483722, EAN 24ZVS0000057703N od 1.7.2010. Z dôvodu, že neuplatnil reklamáciu u žalovaného v lehote do 6 mesiacov odo dňa splatnosti faktúry, žalovaný nesúhlasil s úpravou fakturácie na odbernom mieste č. 483722, EAN 24ZVS0000057703N za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2010. S tvrdením žalovaného o nemožnosti úpravy fakturácie za sporné obdobie pre odberné miesto 483722, EAN 24ZVS0000057703N z dôvodu uplynutia 6 mesačného obdobia uplatnenia prvej reklamácie žalobca nesúhlasí, nakoľko v súlade s ust. § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba, ak zákon pre jednotlivé práva neustanovuje inak, štyri roky. Vzhľadom k tomu, že ide o kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka, zmluvné strany sa od neho nemôžu odchýliť, resp. ho vylúčiť. Pokusom o zmier zo dňa 2.11.2011 vyzval žalovaného na odstránenie zistených nedostatkov vo vyúčtovaní na odbernom mieste č. 483722, EAN 24ZVS0000057703N za sporné obdobie a vyrovnanie peňažných nezrovnalostí s tým spojených. Na uvedený pokus o zmier žalovaný nereagoval. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného predstavuje rozdiel medzi sumou mu fakturovanou žalovaným v období od 1.1.2009 do 30.6.2010 pre odberné miesto č. 483722, EAN 24ZVS0000057703N pre istič 3x630 A a tarifnú prirážku za nedodržanie účinníka vo všetkých troch časových pásmach a sumou, ktorá mala byť fakturovaná pre odberné miesto č. 483722, EAN 24ZVS0000057703N pre istič 3x100A a tarifnú prirážku za nedodržanie účinníka vo všetkých troch časových pásmach, t.j. sumu vo výške 22.401,88 Eur“.
3. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 387 ods. 1 a 2, § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 489, § 563 Občianskeho zákonníka, poukazom na znenie § 470 ods. 1 až 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného odo dňa 1.7.2016, vychádzajúc: a) z medzi stranami nespornej skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobcom ako obchodníkom s energiou a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy vznikol na základe Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ/2008/012 zo dňa 14.8.2008 uzavretej v súlade so zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike a zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktorou došlo k úprave vzájomných práv a povinností medzi žalovaným a žalobcom, ktorý zásoboval odberateľov elektriny na vymedzenom území žalovaného, pričom Rámcovou distribučnou zmluvou a schválenými Prevádzkovými poriadkami žalovaného (Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 19.12.2017 a zo dňa 4.11.2010) bola upravená ich vzájomná povinnosť, že v prípade, ak dodávateľ elektriny alebo obchodník s elektrinou uzatvoril s odberateľmi elektriny zmluvu o združenej dodávke, je predmetom rámcovej distribučnej zmluvy aj záväzok žalovaného zabezpečiť distribúciu do týchto odberných miest, a záväzok žalobcu za distribúciu a ostatné služby súvisiace s distribúciou elektriny žalovanému zaplatiť, ako i zo zistenia, že b) žalobca ako obchodník s energiou uzavrel s Jánom Baranom dňa 26.2.2008 Zmluvu o združenej dodávke elektriny *606901, na základe ktorej dodával a distribuoval elektrinu do odberného miesta, ktoré bolo identifikované EIC kódom 24ZVS0000057703N a následne v súvislosti so zápisom obchodnej spoločnosti Pekáreň Hôrka, s.r.o. dňa 15.1.2009 do Obchodného registra Prešov došlo medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Pekáreň Hôrka, s.r.o. k uzavretiu Rámcovej zmluvy o dodávke elektriny č. 919427 do tohto odberného miesta,
c) vezmúc do úvahy osobitosť vzťahov medzi odberateľom (Ján Baran, neskôr Pekáreň Hôrka, s.r.o.), žalobcom a žalovaným, ktoré vznikli pri dodávke elektriny do odberného miesta identifikovaného EIC kódom 24ZVS0000057703N, súd prvej inštancie usúdil, že v danom prípade nejde o nárok zo zodpovednosti za vady veci (alebo služby), lebo žalobca si žalobou uplatnil svoju pohľadávku za vystavenie a zaslanie nesprávne fakturovanej sumy za dodávku elektriny v období od 1.1.2009 do 30.6.2010, ktoré žalobca žalovanému uhradil, ale o dôvodne uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v nesprávnej fakturácii zo strany žalovaného dosadením nesprávnej hodnoty ističa 3x630 A namiesto 3x100 A a tarifnej prirážky za nedodržanie zmluvne dohodnutej hodnoty účinníka, ktorý bol na súde uplatnený včas, lebo ku dňu podania žaloby na súde dňa 29.2.2012 k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo.
4. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou § 365 Obchodného zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu vzniku omeškania, v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca listom zo dňa 2.11.2011 vyzval žalovaného predžalobnou výzvou k úhrade jeho pohľadávky v lehote do 10.11.2011, a pretože žalovaný svoj záväzok nesplnil, žalovaný sa dňom 11.11.2011 dostal do omeškania s jeho splnením, a tak mu vznikla podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v rozsahu uplatnenom žalobcom.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou včasnosti podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané v zákonnej lehote.
8. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
9. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
10. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia (§ 362 ods. 3 CSP).
11. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (§ 121 ods. 2 CSP).
12. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času (§ 121 ods. 5 CSP).
13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie proti rozsudku sa podáva do 15 dní od jeho doručenia, pričom deň doručenia sa do tejto lehoty nezapočítava a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty odovzdá podanie na súde alebo na poštovú prepravu.
14. V prejednávanom spore z obsahu súdneho spisu plynie, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalovanému dňa 29.10.2019 (č.l. 553 súdneho spisu). Lehota na podanie odvolania teda žalovanému začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. dňa 30.10.2019 a uplynula dňom 13.11.2019 (streda
- pracovný deň).
15. Žalovaný svoje odvolanie proti rozsudku zo dňa 27. júna 2019 č.k. 34C/72/2012 - 519 podal na pošte dňa 14.11.2019 (č.l. 554 - 558 súdneho spisu).
16. V rozsudku boli strany sporu poučené o možnosti podať odvolanie proti rozsudku do 15 dní od jeho doručenia.
17. Z uvedeného je nutné uzavrieť, že ide o neskoro podané odvolanie, pretože je podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Zároveň nejde o žiaden z prípadov podľa § 362 ods. 3 CSP, pretože strany sporu boli správne poučené súdom prvej inštancie o lehote na podanie odvolania a žalovaný nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako odmietnuť odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. a) CSP ako podané oneskorene.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie po zákonom určenej lehote.
20. V prejednávanom spore žalovaný svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal po zákonom určenej lehote a takto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi, ktorému preto odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).