Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-178-2019.pdf
PDF · 120.2 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/178/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného zástupcom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: XO corp. s. r. o., so sídlom Pionierska 1587/13, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 424 285, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom Ul. X. U. XXX, XXX XX G. U., v spore o zaplatenie 3.270,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/33/2017-296 zo dňa 06.05.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/33/2017-296 zo dňa 06.05.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.270,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10 Eur od 28.04.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.209,63 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.270,38 Eur s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náhrady trov konania na tom skutkovom tvrdení, že ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu. Ďalšie práva a povinnosti žalobcu a žalovaného boli stanovené obchodnými podmienkami žalobcu. Pre určenie ceny boli určujúce ceny podľa cenníka žalobcu, určené na základe rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sú dostupné na internetovej stránke žalobcu. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn faktúry, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas, a to napriek písomným výzvam žalobcu. Ku dňu podania žaloby zostáva uhradiť suma 10 Eur, na základe dokladu č. 3180164639 zo dňa 13.04.2017, splatným dňa 27.04.2017, suma vo výške 50,75 Eur, na základe dokladu č. 4031000195 zo dňa 19.04.2017, splatným dňa 03.05.2017 a suma vo výške 3.209,63 Eur, na základe dokladu č. 7426249330 zo dňa 11.01.2017, splatným dňa 25.01.2017. Z dôvodu neplnenia povinnosti žalovaného došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
2. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu č.k. 20Cb/33/2017-23 zo dňa 10.10.2017 a jeho doplnení zo dňa 03.11.2017 uviedol, že podkladom pohľadávky uplatnenej žalobou je účtovný doklad č. 7426249330, ktorého správnosť reklamoval listom zo dňa 30.01.2017, v ktorom namietal výšku fakturovanej sumy. Pôvodne doručená reklamovaná faktúra znela na sumu 4.369,63 Eur a nie na sumu uplatnenú žalobou. Žalobca na reklamáciu nereagoval a opravenú faktúru žalovanému nedoručil. Z uvedeného preto záväzok z označeného účtovného dokladu nemohol byť splatným. Dôvodom reklamácie faktúry znejúcej na sumu 4.369,63 Eur bolo, že táto ako konečný stav meradla pri prvom odpočte v roku 2016 a ako počiatočný a konečný stav meradla pri nasledujúcich štyroch odpočtoch uvádza 60 660 m3 plynu, ale pri demontáži meradla dňa 14.09.2016 bol jeho stav 55 313 m3, čo je o 5 347 m3 menej. Vystaveniu faktúry predchádzal spor o tom, či v danom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu plynu. Žalobca v odbernom mieste demontoval plynomer s tým, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, keďže bolo porušené zabezpečenie meradla proti neoprávnenému odberu. Zo znaleckého posudku, ktorý si dal žalobca vyhotoviť vyplynulo, že znalec nezistil poškodenie meradla a jeho ozubených koliesok. Navyše pri demontáži meradla žalobca nepostupoval správne, pretože v rozpore s § 76 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. žalovaného neoboznámil s demontážou a demontované meradlo neuskladnil počas zákonom stanovenej doby. Žalovanému ani žalobca neumožnil prístup k demontovanému meradlu, hoci ho o to žiadal. Navrhol platobný rozkazu zrušiť.
3. Okresný súd poukázal na to, že vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20Cb/33/2017-83 zo dňa 24.01.2018, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Cob/148/2018-190 zo dňa 06.02.2019 predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na nejasnosť právneho titulu, na základe ktorého sa žalobca domáha žalovaného nároku, žalobca v žalobe uviedol sumár skutkových tvrdení, z ktorých nepochybne vyplývalo, že svoj nárok odvodzuje od uzavretej Zmluvy o dodávke plynu zo dňa 18.09.2015. Sporným zostala iba dôvodnosť výšky uplatneného nároku, ktorú žalovaný namietal a predložil o tom listinné dôkazy. Krajský súd v Žiline vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie bude v novom konaní vychádzať primárne z uzavretej zmluvy o dodávke plynu medzi žalobcom a žalovaným, ktorá sa stala základom žalobného nároku a opätovne bude posudzovať nárok žalobcu, žalobcom doložené dôkazy, a to v rovine výšky uplatnenej pohľadávky a tomu zodpovedajúcemu finančnému záväzku žalovaného voči žalobcovi.
4. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeného za aplikácie ust. § 47 ods. 1, § 70 ods. 2 písm. a) až e) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 588 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
5. Okresný súd uviedol, že oproti pôvodnému rozhodnutiu zistil významné skutočnosti, majúce vplyv na výsledok sporu. Čo sa týka podstatných námietok žalovaného, spočívajúcich v spochybnení meraní na plynomeri, ako aj okolností demontovania meradla, tieto sa týkali obdobia, kedy bol zistený neoprávnený odber na meradle, ktorý nárok si uplatňovala SPP - distribúcia, a.s. voči žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/182/2017. Strany sporu v tomto konaní uzavreli dňa 06.03.2019 zmier, ktorým bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi z titulu neoprávneného odberu plynu sumu 7.677,60 Eur.
6. V tomto konaní listinnými dôkazmi predloženými žalobcom bolo preukázané, že žalovaný odoberal od žalobcu plyn a bol zo zmluvy zaviazaný žalobcovi ako dodávateľovi zaplatiť cenu za dodanie plynu riadne a včas. Žalovaný tým, že neuhradil cenu dodaných služieb riadne a včas, porušil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy, preto sa žalobca oprávnene domáhal, aby mu žalovaný uhradil cenu dodaného plynu. Z fakturácie žalobcu - vyúčtovacia faktúra č. 7426249330 bolo zrejmé, že od 01.01.2016 do 22.03.2016, kedy bol vykonaný fyzický odpočet na meradle, žalobca zistil odber plynu u žalovaného v objeme 11 701 m3 plynu (60 660 - 48 959) a v období od 14.09.2016 - kedy bolo namontované nové meradlo do 31.12.2016, žalobca zistil odber plynu u žalovaného v objeme 8 703 m3 plynu. Za uvedenú spotrebu zemného plynu fakturoval žalobca žalovanému sumu 4.369,63 Eur. Sporné obdobie neoprávneného odberu od 22.03.2016 do 14.09.2016 zostalo bez fakturácie, resp. za toto obdobie uviedol žalobca na fakturácii údaj o spotrebe na úrovni 0 m3.
7. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že pri výmene meradla dňa 14.09.2016 nebol dodržaný zákonný postup, okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z fotodokumentácie vyhotovenej spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. bolo zrejmé, že stav meradla bol dňa 22.03.2016 na hodnote 60 660 m3. Z fotodokumentácie vyhotovenej dňa 14.09.2016 bolo zrejmé, že stav meradla bol na hodnote 55 313 m3. Počas obdobia od 22.03.2016 do 14.09.2016 teda nebola zaznamenaná spotreba plynu a navyše meradlo ukazovalo nižšiu hodnotu ako tú, ktorá bola nameraná pri poslednom fyzickom odpočte dňa 22.03.2016. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že stav na meradle by mal byť skôr 50 660 m3 a nie 60 660 m3, musel to aj preukázať. Zo strany žalovaného však neboli produkované žiadne dôkazy na preukázanie toho, že by malo byť meradlo po správnosti na hodnote 50 660 m3. Zo záverov Znaleckého posudku číslo 607/PL-2016 znalca Ing. Petra Lešku vyplývalo, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla bolo s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote porušené - bolo odstránené a nahradené inou plombou. Plomba osadená v kryte číselníka bola nahradená inou plombou. Z uvedeného vyplývalo, že s meradlom bolo manipulované. Žalovaný nepredložil a ani nevrhol v konaní žiaden dôkaz preukazujúci, že meradlo bolo chybné už v čase pred dňom 22.03.2016 a údaj odčítaný z meradla dňa 22.03.2016 nebol správny. Preto okresný súd vychádzal len z tých dôkazov, ktoré boli stranami sporu produkované. Ak žalovaný argumentoval tým, že vzhľadom na jeho nevybavenú reklamáciu nie je vyúčtovacia faktúra splatná, tak okresný súd poukázal na bod 7.14 Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu, podľa ktorého podanie reklamácie alebo sťažnosti nemá odkladný účinok na splatnosť platieb za opakovanú dodávku plynu alebo vyúčtovacej faktúry, t.j. nezaniká povinnosť odberateľa uhradiť platbu za opakovanú dodávku plynu alebo vyúčtovaciu faktúru vystavenú v zmysle platného cenníka za dodávku plynu v lehote splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že napriek uskutočnenej reklamácii, žalovaný ako odberateľ plynu má povinnosť uhradiť splatnú faktúru vystavenú žalobcom ako dodávateľom plynu.
8. Z uvedených skutočností mal okresný súd za to, že žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku v celom rozsahu, a preto žalobcovi priznal nárok na úhradu spotreby zemného plynu za obdobie od 01.01.2016 do 22.03.2016 a od 14.09.2016 do 31.12.2016, spolu vo výške 3.209,63 Eur podľa faktúry č. 7426249330 zo dňa 11.01.2017, splatnej dňa 25.01.2017, ďalej nárok na úroky vo výške 50,75 Eur, fakturované faktúrou č. 4031000195 zo dňa 19.04.2017, splatnou dňa 03.05.2017, nárok na úhradu 10 Eur za upomienky, vyúčtovanej faktúrou č. 3180164639 zo dňa 13.04.2017, splatnou dňa 27.04.2017. Okresný súd nárok na úhradu poplatku za upomienky celkovo vo výške 10 Eur považoval za dôvodný, vzhľadom na nesplnenie si povinnosti platiť úhrady za služby zo strany žalovaného ani po opakovaných upozorneniach zo strany žalobcu. Žalobcovi bola priznaná aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, na ktorú mu vznikol nárok a nárok na úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.
9. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, keďže bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa žalovaného okresný súd vyhodnotil dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti o množstve nameraného plynu v jeho neprospech, čo urobil nesprávne a v rozpore s Čl. 5 CSP. Žalovaný poukázal na to, že žalobca pri demontáži meradla postupoval v rozpore so zákonom, a to spôsobom, ktorý žalovaný v priebehu konania opakovane popísal. Išlo o to, že žalobca k demontáži meradla žalovaného neprizval, meradlo počas zákonom stanovenej lehoty neuchoval a nesprístupnil ho žalovanému. Týmto porušením zákona znemožnil žalovanému účinnú obranu v súdnom konaní. Ak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal, že žalovaný mal preukázať, že údaj meradla 60 660 m3 bol nesprávny a správny bol údaj 50 660 m3, tak kvôli protiprávnemu konaniu žalobcu tak objektívne urobiť nemohol, pretože sporné meradlo nebolo k dispozícii, a to už v dobe pred podaním žaloby na súd. Žalobca protiprávnym konaním znemožnil žalovanému kontrolu správnosti údajov meradla, údaje z tohto meradla sám použil v konaní pred súdom a z porušenia práva získal pre seba výhodu v tom, že žalovaný nemal objektívne žiadnu možnosť preukázať svoje tvrdenie o správnom stave meradla. Podľa žalovaného dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o spotrebe 60 660 m3 niesol žalobca a ten mal vzhľadom na obranu žalovaného povinnosť preukázať nielen stav meradla, ale aj to, že tento stav bol zistený v súlade so zákonom, čo nebol. V dôsledku porušenia zákona pri demontáži je dôkaz meradlom,
ako aj všetky dôkazy od neho odvodené nezákonný a v konaní nepoužiteľný. Bol to žalobca, kto neuniesol dôkazné bremeno a okresný súd mal z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ okresný súd uviedol, že žalovaný nepredložil ani nenavrhol žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenie, že meradlo bolo vadné už pred dňom 22.03.2016, tak z vyššie uvedených dôvodov tento dôkaz objektívne navrhnúť nemohol. Ak okresný súd odmietol obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že na základe reklamácie vyúčtovacej faktúry sa žalobou uplatnená pohľadávka nestala splatnou s poukazom na čl. 7.14 Obchodných podmienok, tak i túto argumentáciu možno považovať za porušenie Čl. 5 CSP. Žalobca totiž reklamáciu vôbec nevybavoval, hoci od reklamácie už uplynuli takmer tri roky a takto zneužil čl. 7.14 Obchodných podmienok a opäť získal výhodu. Z uvedeného vzhľadom na postup žalobcu, resp. jeho absenciu, nemal okresný súd na čl. 7.14 vôbec prihliadať a pohľadávku posúdiť ako nie splatnú.
11. Žalovaný dodal, že v konaní sp. zn. 9Cb/182/2017 naozaj došlo k uzavretiu zmieru, avšak rozhodnutie žalovaného uzavrieť zmier bolo motivované v podstate konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu. Napriek uzavretiu zmieru žalovaný trval na tom, že s meradlom nemanipuloval. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 26.7.2019 (326-332 spisu). Mal za to, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a nie je mu možné vyhovieť. Považoval ho za všeobecné, ničím nepodložené s tým, že žalovaný opakovane a účelovo zamieňa žalobcu a prevádzkovateľa distribučnej siete. Podľa žalobcu rozhodnutie o odvolaní žalovaného nie je v tejto fáze konania za stavu vykonaných dôkazov a toho, čo je uvedené v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/148/2018 zo dňa 06.02.2019 a v napadnutom rozsudku okresného súdu komplikované a náročné, keď na podporu nároku uplatneného žalobcom súd disponuje dostatočnými podkladmi, argumentáciou žalobcu a právnym posúdením veci.
13. Žalobca poukázal na to, že i z odvolania žalovaného vyplýva, že toto sa nemôže týkať obdobia po výmene meradla, kedy nové meradlo zaznamenalo spotrebu v období od 14.09.2016 do 31.12.2016 (tretie obdobie), ani obdobia od 23.3.2016 do 13.09.2016 (deň pred výmenou meradla), kedy žalobca fakturoval žalovanému nulovú spotrebu (druhé obdobie). Zdôraznil, že k fakturovaniu nulovej spotreby došlo v dôsledku zistenia porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii a ako bolo zistené, nárok na náhradu škody za druhé obdobie je opodstatnený. V tejto súvislosti okresný súd disponoval Znaleckým posudkom číslo 607/PL-2016 znalca Ing. Petra Lešku, vo veci potvrdenia neoprávneného odberu plynu, v ktorej súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 6.3.2019, v konaní sp. zn. 9Cb/182/2017, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť prevádzkovateľovi distribučnej siete - žalobcovi náhradu škody 7.677,60 Eur, pričom súd schválením zmieru mal za to, že tento nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo v podanom odvolaní netvrdil ani žalovaný. Z uvedeného nemôže vyplynúť iný záver ako ten, že na odbernom mieste žalovaného, na meradle číslo 850678003908, bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
14. Ak žalovaný pôvodne uvádzal, že meradlo mohlo namiesto hodnoty 50 000 zobraziť hodnotu 60 000 a následne opätovne preskočiť naspäť tak, že by zobrazovalo hodnotu menšiu ako 60 000, tak táto obrana je neprijateľná. Takýto chod meradla nie je možný, kedy nie je možné, aby meradlo najskôr vykázalo chybu a túto neskôr samo skorigovalo, kedy sa vychádza z toho, že bolo zistené porušenie proti neoprávnenej manipulácii meradla a že nebolo zistené poškodenie ozubených koliesok číselníka meradla s prihliadnutím na dobrovoľný záväzok žalovaného na náhradu škody prevádzkovateľovi distribučnej siete.
15. Žalobca uviedol, že na predmetnom meradle bola hodnota 60 660 m3 zaznamenaná v dňoch 22.03.2016, 18.04.2016, 03.07.2016, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. K spotrebe zemného plynu na odbernom mieste žalovaného dochádzalo i po 22.03.2016, kedy sa žalovaný za toto nasledujúce obdobie zaviazal zaplatiť prevádzkovateľovi distribučnej siete náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Je objektívne nemožné, aby pri spotrebe zemného plynu, meradlo v neskoršom období pri absencii zásahu do meradla zobrazilo nižšiu hodnotu ako v skoršom období. Z toho dôvodu o stave meradla 60 660 m3 niet žiadnych pochýb. Súdom, žalovaným a prevádzkovateľom distribučnej siete už bolo potvrdené, že odber plynu pri neoprávnenom odbere sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný
fyzický odpočet určeného meradla, predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, čo potvrdzuje fakturáciu žalobcom v tomto spore. Ku dňu 22.03.2016 bol zistený stav meradla číslo 850678003908 60 660 m3. Ak žalovaný v odpore namietal porušenie zákona, toto ani raz bližšie nekonkretizoval. Jeho všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia žalobca popieral. Zároveň namietal, že žalovaný opakovane zamieňa žalobcu a prevádzkovateľa distribučnej siete. Rovnako namietal, že meradlo nepatrí žalobcovi, ale prevádzkovateľovi distribučnej siete, že žalobca odpočet hodnoty meradla nevykonáva a nevykonáva ani demontáž meradla. Považoval za nezrozumiteľnú argumentáciu žalovaného, že dôkaz, že meradlo bolo vadné už pred dňom 22.03.2016 nemohol objektívne navrhnúť z dôvodov protiprávneho postupu žalobcu pri demontáži a uschovaní meradla, pretože meradlo číslo 850678003908 bolo predsa do jeho výmeny v septembri 2016 na odbernom mieste žalovaného. Nebolo ani u žalobcu, ani u prevádzkovateľa distribučnej siete a u žalobcu ani neskôr. Bol to práve žalovaný, ktorý mal po celý čas neobmedzený prístup k meradlu a možnosť zistiť jeho prípadnú poruchu. V tejto súvislosti poukázal na § 64 ods. 6 písm. h), § 70 ods. 2 písm. b), § 71 ods. 2 písm. b), § 73 ods. 2, 3, 4, § 76 ods. 1, 7, 8 a 11 zákona o energetike, z ktorých vyplýva ako sa postupuje pri meraní a fakturovaní spotreby zemného plynu, keď žalobca postupoval podľa týchto zákonných ustanovení. Žalobca poukázal na to, že žalovaný fakturovanú spotrebu zemného plynu u žalobcu nereklamoval, a preto dôrazne namietal jeho zavádzajúce tvrdenie, že podanú reklamáciu žalobca nevybavoval. Podľa žalobcu žalovaný si je v tomto konaní i na základe námietok žalobcu vedomý toho, že žalobca namieta, že mu reklamácia doručovaná nebola. Žalobca uviedol i to, že žalovaný nepožiadal ani o preskúšanie určeného meradla, čo mu umožňuje § 76 ods. 8 zákona o energetike. Zároveň doplnil, že ak by i žalovaný u žalobcu vyúčtovaciu faktúru č. 7426249330 reklamoval, nemalo by to žiaden vplyv na jej splatnosť, ktorá nastala dňa 25.01.2017. Pre úplnosť dodal, že žalovaný neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie, použitím ktorého by mohlo dôjsť k tomu, že podaním reklamácie správnej osobe by táto splatnosť pominula. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 07.08.2019 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému (doručenka na č.l. 339 rub spisu) prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/178/2019-343 zo dňa 15.04.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.04.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
19. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
20. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd podľa ust. § 383 CSP.
21. Krajský súd uvádza, že podľa odvolacích dôvodov žalovaného posudzoval, či rozhodnutie okresného súdu a jeho závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.
22. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného bolo nevyhnutné vychádzať zo záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/148/2018-190 zo dňa 06.02.2019, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu, vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania, za dôkaznej povinnosti sporových strán vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/148/2018-190 zo dňa 06.02.2019, keďže nebolo preukázané, že od vysloveného záväzného právneho názoru do momentu rozhodnutia okresného súdu by nastala kvalitatívne odlišná skutková a právna situácia, ktorá by už nedávala základ vychádzať zo záväzného názoru, vysloveného v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uložil okresnému súdu vychádzať primárne z uzavretej zmluvy o dodávke plynu medzi žalobcom a žalovaným, ktorá sa stala základom žalobného nároku s tým, že za dôkaznej povinnosti sporových strán, opätovne posúdi žalobcov nárok, žalobcom doložené dôkazy, a to aj v rovine výšky uplatnenej pohľadávky žalobcom a tomu zodpovedajúceho finančného záväzku žalovaného voči žalobcovi. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie. Krajský súd konštatuje, že tomuto postupu okresného súdu nebolo možné vytknúť žiaden nedostatok.
23. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Ani k jednej z uvedených situácii v danej veci nedošlo.
24. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalovaný na základe uzavretej Zmluvy o dodávke plynu medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.09.2015 odoberal plyn od žalobcu ako dodávateľa, ktorého cena bola žalobcom vyúčtovaná faktúrou č. 7426249330 splatnou dňa 25.01.2017. Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie a i v odvolacom konaní bránil tvrdením o nesprávnosti vyúčtovania vo faktúre č. 7426249330, a to konkrétne vyúčtovaním podľa stavu plynomera číslo meradla 850678003908, za obdobie od 01.01.2016 do 22.03.2016 v hodnote 60 660 m3 s argumentáciou, že pri výmene meradla k 14.09.2016 bol stav meradla 55 313 m3, čo je o 5 347 m3 menej, v dôsledku čoho uskutočnil reklamáciu adresovanú SPP - distribúcia, a.s.. V súvislosti s touto obranou žalovaného krajský súd poukazuje na ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Krajský súd konštatuje, že obchodné podmienky nachádzajúce sa na č.l. 260-266 spisu, boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ani žalovaný ich obsah nenamietal. K zmluve doložené obchodné podmienky boli zrejmé a tvorili súčasť zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že tak ako dojednania zmluvy i obchodné podmienky boli pre obidve strany záväzné.
25. Okresný súd posudzoval právny vzťah strán sporu založený zmluvou o dodávke plynu v spojení s obchodnými podmienkami, pričom jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver o nepochybení žalobcu pri vystavení vyúčtovacej faktúry. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd správne uzavrel, že v danom prípade rozhodným bolo zistenie odberu plynu v objeme podľa odpočtu vykonaného na meradle od 01.01.2016 do 22.03.2016, pričom tvrdenie žalovaného o nameraní inej hodnoty, a to k momentu 14.09.2016 a o nedodržaní zákonného postupu pri tomto odpočte v tomto konaní nebolo relevantné, pretože podstatné námietky žalovaného spočívajúce v spochybnení meraní na plynomeri, ako aj okolností demontovania meradla sa týkali obdobia, kedy bol zistený neoprávnený odber na meradle, ktorý nárok si uplatňovala SPP - distribúcia, a.s. voči žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/182/2017 a v tomto konaní strany sporu uzavreli dňa 06.03.2019 zmier, ktorým bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi z titulu neoprávneného odberu plynu sumu 7.677,60 Eur. Pokiaľ žalovaný namietal, že pri demontáži meradla žalobca porušil zákonnú povinnosť, tak je potrebné uviesť, že z ust. § 76 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike vyplýva fyzický odpočet meradla, ktorý je vykonávaný distribučnou spoločnosťou a tento fyzický odpočet sa stáva podkladom pre účtovanie. V prípade údaju 60 660 m3 k 22.03.2016 išlo o fyzický odpočet vykonaný distribučnou spoločnosťou, nie o odpočet v súvislosti s výmenou meradla, a preto žalobca svoju povinnosť neporušil, a tým predmetné listinné dôkazy nebolo možné vyhodnotiť ako dôkazy nezákonné
cez Čl. 5 CSP tak, ako namietal žalovaný. Ak predložené fotografie potvrdili stav meradla k 22.03.2016 v objeme 60 660 m3, tak potom tento údaj slúžil ako podklad pre fakturáciu. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje, že situácia k 13.09.2016 bola riešená vo vyššie uvedenom konaní sp. zn. 9Cb/182/2017. Zo strany žalovaného nebol tak dokázaný opak, teda, že by podkladom fakturácie bol chybný údaj meradla, že by pri získavaní tohto podkladu žalobca postupoval v rozpore so zákonom. Bolo preukázané, že žalobca ako dodávateľ dodal žalovanému predmet dodávky, a to plyn, pričom žalovaný cenu tohto plynu uvedenú vo vyúčtovacej faktúre v lehote splatnosti nezaplatil.
26. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho záveru okresného súdu o neunesení dôkazného bremena žalovaným, odvolací súd zvýrazňuje, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich neplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Každá zo sporových strán civilného sporového konania má v závislosti na hypotéze právnej normy celkom odlišnú a samostatnú povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom smere. Dôkazná povinnosť, ktorá zaťažuje žalobcu, sa týka iných tvrdení, než dôkazná povinnosť, ktorá zaťažuje žalovaného. Na strane žalobcu boli dôkazy preukazujúce ním tvrdený stav plnenia, na základe ktorého uplatnil svoj nárok, a ak žalovaný tento popieral s tvrdením vadnosti meradla pred 22.03.2016, tak na ňom spočívala povinnosť toto svoje tvrdenie aj dokázať, k čomu nedošlo.
27. Krajský súd je názoru, že súd prvej inštancie vo veci samej vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, tieto vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP, a preto bol napadnutý rozsudok potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol voči žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.