Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-164-2019.pdf
PDF · 114.01 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/164/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobkyne: X. L., narodenej X.X.XXXX, bývajúcej vo U. XXX, C., okres Skalica, zastúpená: Mgr. Milan Sadloň, advokát so sídlom na V. P. Tótha 30 v Senici, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom na Pribinovej č. 25 v Bratislave, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom na Kubániho č. 16 v Bratislave, o určenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 3Csp/162/2017-90 zo dňa 13. mája 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a druhým odsekom výroku súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd rozsudok po citovaní § 3 ods. 3 a 5, § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vecne odôvodnil tým, že predmetom konania je určenie, že Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500104593 z 24.2.2015 je neplatná, že Rozhodcovská zmluva č. 8500104593 z 24.2.2015 je neplatná, že žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. 8500104593 z 24.2.2015 je v časti určenia poplatku za poskytnutie úveru neplatná a že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500104593 z 24.2.2015 je bezúročná a bez poplatkov respektíve alternatívne, že žalovaný nie je oprávnený žiadať od žalobkyne jednorazové splatenie úveru zo zmluvy č. 8500104593 z 24.2.2015.
3. Podľa ustanovenia v bode 31 rozsudku žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súdna prax ustálila, že určovacou žalobou sa možno domáhať aj platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu. Ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí by podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, teda naliehavý. Žalobca teda musí tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto
neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
4. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o dôvod pre zamietnutie žaloby (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 25Co/92/2016-105 z 21.6.2017).
5. Žaloba žalobkyne o určenie konkrétnych dohôd a tiež zmluvných podmienok zmluvy o úvere za neplatné je nesporne určovacou žalobou v zmysle súčasne platného § 137 písm. c) CSP, keďže jej predmetom je určenie neplatnosti dojednaní v právnom vzťahu. Je preto pre procesnú prípustnosť a úspešnosť takejto určovacej žaloby nevyhnutné, aby žalobkyňa preukázala svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. Nakoľko zákonodarca nestanovil osobitnú výnimku pre spotrebiteľské vzťahy, súd musí vždy ex offo skúmať naliehavý právny záujem aj spotrebiteľa na určení neplatnosti neprimeranej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pričom v danom prípade, v tomto štádiu konania žalobkyňa takýto naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázala.
6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 301 až § 306 CSP upravuje osobitne nové konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v ktorom súd skúma neprijateľnosť a teda neplatnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky, nezávisle od okolností konkrétneho prípadu, pričom takúto žalobu môže podať proti dodávateľovi iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Pokiaľ teda ide o abstraktnú kontrolu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nezávisle od okolností konkrétneho prípadu, ako je tomu už i v danej veci, keď predmetom konania je iba vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a následne neplatnosti zmluvnej podmienky, pričom v ostatnom zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom je už uzavretý, procesná norma v citovanom ustanovení stanovuje podmienky aktívnej legitimácie na podanie žaloby, pričom v danom prípade obdobnú žalobu podáva priamo spotrebiteľ, ktorý v dôsledku toho nie je v takomto spore procesne aktívne legitimovaný. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.
7. Pokiaľ žalobkyňa prostredníctvom zástupcu splnomocnenca uviedla na pojednávaní, že podala žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, pričom osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch konkrétne § 11 ods. 4, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, súd má za to, že uvedené ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno na právny vzťah strán použiť, nakoľko toto ustanovenie nadobudlo účinnosť podľa zákona č. 279/2017, ktorým sa mení zákon o bankách, ustanovenie bolo vložené do zákona podľa novely zákona
o bankách vykonané zákonom č. 279/2017 článkom 12 pod bodom 39, ktorý podľa citovaného právneho predpisu je účinný od 30.04.2018, pričom žaloba však bola podaná na súde dňa 4.9.2017. V čase podania žaloby teda žiadny osobitný predpis nepripúšťal podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Preto bolo treba uzavrieť, že žalobkyňa podala neprípustnú žalobu a súd ju aj z tohto dôvodu zamietol.
8. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 CSP, pričom súd žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania oproti žalobkyni v plnom rozsahu.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávne právne posúdil vec v tom, že na prípad aplikoval § 137 písm. c) CSP. Aj z odôvodnenia vyplýva, žalobou sa nedomáhala určenia, či tu právo je, alebo nie je, ale sa domáhala určenia právnej skutočnosti, teda platnosti zmlúv, resp. určenia iného právneho účinku zmluvy o revolvingovorn úvere, než aký bol v zmluve dojednaný. Teda na žalobu mal aplikovať ustanovenie § 137 písm. d) CSP.
10. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Z výkladu k tomuto ustanoveniu vyplýva, že takýmito právnymi skutočnosťami sú právne úkony a spomedzi nich najmä zmluvy. Určenie existencie právnej skutočnosti (platnosti zmluvy alebo konkrétneho zmluvného dojednania) je potom rozhodovaním podľa tohto ustanovenia CSP. Pretože určenie, či je právny úkon (zmluva) platný nevypovedá nič o aktuálnom stave, je možné a prípustné podať takúto žalobu len za podmienky, že na takéto určenie právnej skutočnosti odkazuje osobitný predpis. Nepožaduje sa preukazovanie naliehavého právneho záujmu ako v prípade určenia, či tu právo je, alebo nie je.
11. V konaní poukázala na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tiež na ustanovenie § 298 CSP, podľa ktorého súd musí ex offo posudzovať neprijateľnosť (teda neplatnosť) zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V žalobe žiadala súd o posúdenie podstatných náležitostí zmluvy o poskytovaní služieb a rozhodcovskej zmluvy, pričom navrhovala, aby vzhľadom na neprijateľnosť podmienok podstatných pre tieto zmluvy boli súdom určené tieto zmluvy za neplatné. Súd sa týmto poukazom nezaoberal a k zákonnému ustanoveniu § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch skonštatoval, že táto možnosť bola do zákona vložená novelou zákona o bankách k 1.4.2018. Keďže žaloba bola podaná už v roku 2017, nebola podaná dôvodne (bod 37). K tomuto uvádza, že ak súd chcel zamietnuť žalobu pre nedostatok legitimácie na jej podanie vyplývajúcej z predpisov hmotného práva, mal rozhodnúť do 1.4.2018 a nemusel spôsobovať prieťahy v konaní (prvé pojednávanie po takmer roku a pol od podania žaloby). Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom sa má na mysli stav skutkový aj právny. Ak teda súčasný právny stav umožňuje rozhodnúť o žalobe identickej s tou, ktorú podala na súd, je nelogické, aby žalobu súd zamietol len preto, lebo bola podaná skôr. Okrem toho, v dôvodovej správe k novele zákona o bankách, na ktorú sa prvoinštančný súd odvoláva, je v čl. XII bod 39 uvedené, cit. "S ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Z uvedeného vyplýva, že ide o reakciu na nový procesný predpis, teda ide o úpravu, ktorá mala byť účinná už spolu s účinnosťou CSP, lebo žiadne iné nové skutočnosti vplývajúce na spotrebiteľské spory ani právne povinnosti touto novelou zavedené neboli. Tento nedostatok napravila novela zákona o bankách až v roku 2018.
12. Domnieva sa, že dostatočne preukázala aj existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby podľa § 137 písm. c). Ako už uviedla vo svojej výpovedi, nevie, koľko z úveru splatila. Mala v jednom okamžiku povinnosť splácať 8 a viac úverov a pôžičiek od rôznych veriteľov. Vzhľadom na dôvody, ktoré uviedla v žalobe a ktoré ju viedli k nadmernému zadlženiu, splátky úverov neplatila cez účet, ale priamo vkladom na účet veriteľov v bankách. Doklady si neodkladala (aspoň podstatnú časť z nich), lebo sa bála prezradenia v rodine. Žalovaný jej odmietol poskytnúť prehľad o vykonaných splátkach. Preto nevie, či už splatila úver aspoň vo výške istiny. Z tohto dôvodu by bola žaloba na plnenie (vydanie bezdôvodného obohatenia) zjavne neúspešná. Žalovaný nemá záujem viesť s ňou súdny spor o zaplatenie nesplatenej časti úveru, pretože na splatenie využíva ňou podpísanú Dohodu
o zrážkach zo mzdy. Je zrejmé, že v súčasnosti existuje stav právnej neistoty ohľadom výšky dlžnej sumy. Uviedla množstvo dôvodov, pre ktoré považuje niektoré dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere a doplnkových zmlúv za neplatné, uviedla aj zákonný dôvod, ktorý odôvodňuje súd, aby rozhodol o tom, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. V súčasnosti už poplatky, úroky a pokuty presahujú výšku poskytnutého úveru. Ak by súd rozhodol, že žalobou napadnutá zmluva je bezúročná a bez poplatkov, potom by sa odstránil stav právnej neistoty v tom, že veriteľ by nebol oprávnený žiadať od zamestnávateľa, aby tento vykonával zrážky zo mzdy nad rámec istiny úveru. Takýmto určením súdu by sa dosiahol stav, kedy by právne vzťahy z tejto úverovej zmluvy medzi ňou a žalobcom boli raz a navždy stanovené, nespochybniteľné a jasné, bez potreby viesť v budúcnosti spory. Zamietnutím žaloby ju naopak súd núti, aby v súčasnej ťažkej finančnej situácii splácala úver, ktorý podľa úkonu by mal byť súdom označený za bezúročný a bez poplatkov, a až následne aby sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Takéto konanie bude nepochybne náročnejšie na dokazovanie s rizikom, že žalovaný v priebehu tohto času zanikne, alebo vstúpi do konkurzu a pod., čím sa sťaží prípadný jej prístup k súdom priznanej sume bezdôvodného obohatenia. Ak by súd aj rozhodol, že ňou uvádzaný právny záujem nie je naliehavý, platí aj podľa § 137 písm. c) CSP, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Dôvody, ktoré uviedol v bode 5. tohto odvolania platia aj pre tento prípad.
13. Je teda zrejmé, že súd aplikoval nesprávnu právnu normu - § 137 písm. c) CSP, namiesto správnej normy - § 137 písm. d) CSP, resp. aplikoval správnu normu nesprávnym spôsobom. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd z dôvodu uvedenom v § 389 ods. l písm. c) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne bolo dôvodné.
15. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa žalobou domáhala výlučne určovacích výrokov o určenie, že Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500104593 z 24.2.2015 je neplatná, že Rozhodcovská zmluva č. 8500104593 z 24.2.2015 je neplatná, že žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. 8500104593 z 24.2.2015 je v časti určenia poplatku za poskytnutie úveru neplatná a že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500104593 z 24.2.2015 je bezúročná a bez poplatkov respektíve alternatívne, že žalovaný nie je oprávnený žiadať od žalobkyne jednorazové splatenie úveru zo zmluvy č. 8500104593 z 24.2.2015.
16. Žalobkyňa všetky určovacie výroky odvodzovala od uzavretej zmluvy č. 8500104593 z 24.2.2015. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na žiadanom určení, ktorý sa pri určovacích žalobách vyžaduje preukázať, na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná a k ust. § 137 písm. d) CSP a § 11 ods. 4 CSP uviedol, že v čase podania žaloby, toto ustanovenie nadobudlo účinnosť od 30.04.2018, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 04.09.2017 a v čase podania žaloby žiadny osobitný právny predpis nepripúšťal podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
17. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
18. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).
19. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
20. Za dôvodnú preto bolo treba považovať výhradu žalobkyne, spočívajúcu v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval nesprávnu právnu normu a nárok žalobkyne posudzoval v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP a skúmal naliehavý právny záujem, pričom konštatoval, nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacích výrokoch. Nemôže byť správny záver súdu o potrebe skúmať a preukazovať naliehavý právny záujem na určovacích výrokoch žalobkyne, nakoľko v danom prípade určovacie výroky žalobkyne nespadajú pod ust. § 137 písm. c) CSP, avšak zároveň treba skúmať, či takéto žaloby sú prípustné, to je či žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, vyplýva z osobitného právneho predpisu (§ 137 písm. d) CSP), inak je potrebné považovať ho za vadný.
21. K aplikácii ust. § 11 ods. 4 zák. č . 129/2010 Z. z. súd uviedol, že toto ustanovenie nemohol aplikovať z dôvodu už skôr podanej žaloby. Aj keď v čase podania žaloby žiadny právny predpis neustanovoval možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, novela zák. č. 129/2010 Z. z., k § 11 ods. 4 k predmetnému neobsahovala prechodné ustanovenia. V tejto časti bolo potrebné prihliadnuť na argumentáciu žalobkyne, že pokiaľ novela zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinná od 01.01.2018 (umožňujúca podať takúto žalobu v § 11 ods. 4) neobsahovala prechodné ustanovenia, bolo možné ju použiť v čase rozhodovania súdom prvej inštancie. Je preto možné uzavrieť, že súd prvej inštancie bol povinný na toto ustanovenie prihliadať.
22. Rovnako sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie ak uzavrel, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o neplatnosť (neprijateľnosť) zmluvnej podmienky. Ust. § 301 a nasled. upravuje konania, kde ide o preskúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluvy, resp. iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Ide teda o abstraktnú kontrolu, kde pojmovo nevyžaduje existencia sporu o právo. Preto individuálne právo každého sudcu v konkrétnom prípade vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách zostáva zachované. Tu odvolací súd poukazuje napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 26/2018 z ktorého vyplýva, že žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP (predtým v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku). K tomuto právnemu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn. 6 Cdo 127/2017, v ktorom uviedol, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená už v rozhodnutí Najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6 Cdo 389/2015.
23. Ak súd návrhu vyhovie, do svojho rozhodnutia požadovaný výrok úplne prevezme. Z tohto dôvodu je formulácia petitu veľmi dôležitou okolnosťou, ktorá nielenže vymedzuje predmet konania, nad ktorý súd v zásade nemôže ísť, ale zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Čo i len čiastočne neurčitý petit, napr. v konkretizovanom príslušenstve alebo v neurčenej lehote k plneniu, teda odsudzuje neskoršie rozhodnutie k tomu, že ho nebude možné vymôcť v exekúcii. Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré konania sa končia právoplatným platobným rozkazom, resp. rozkazom na plnenie, často sa do petitu uvádza aj náhrada trov konania.
24. Alternatívny petit je žiadosťou, aby súd zaviazal žalovaného na dve (alebo viaceré) alternatívne plnenia. Navrhuje sa viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z nich splní. Prichádza do úvahy tam, kde z hmotného práva vyplýva, že záväzok je možné splniť viacerými spôsobmi a že právo voľby má dlžník (§ 51 OZ).
25. Žalobkyňa sa okrem iného domáhala určenia, že žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. 8500104593 z 24.2.2015 je v časti určenia poplatku za poskytnutie úveru neplatná, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500104593 z 24.2.2015 je bezúročná a bez poplatkov respektíve alternatívne, že žalovaný nie je oprávnený žiadať od žalobkyne jednorazové splatenie úveru zo zmluvy č. 8500104593 z 24.2.2015.
26. Bolo povinnosťou súdu, aby si ujasnil jasný, zrozumiteľný a určitý petit žaloby. V zmysle návrhu žalobkyne nie je možné súhlasiť s tým, že ide o alternatívny petit, nakoľko žalobný petit navrhnutý žalobkyňou je v zjavnom rozpore s jeho definíciou. V ďalšom odvolací súd udáva, že pokiaľ žalobkyňa žaluje neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky, je potrebné ju špecifikovať presne tak, aby rozhodnutie bolo i vykonateľné. To je uviesť presne kde, v ktorom bode, článku a pod., bola uvedená aj s presným znením.
27. Podľa § 129 ods. 1 CSP, Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
28. Pokiaľ už zo samotného podania je zrejmé, že žalobkyňa sa dopustila nepresností, súd bol povinný ex offo v zmysle ust. § 129 ods. 1 a nasl. CSP vyzvať žalobkyňu na odstránenie vady podania. Pokiaľ tak neurobil a vo veci meritórne rozhodol (žalobu zamietol) dopustil sa pochybenia v dôsledku, ktorého došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
29. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania práva strán sporu na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní v zmysle ust. § 129 CSP odstrániť vady žaloby a bude nutné ujasniť si jasný, zrozumiteľný a vykonateľný petit žaloby a riadiť sa už vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu. Pokiaľ žalobkyňa zotrvá na svojej žalobe v tom, že sa bude domáhať určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ako bolo vyššie uvedené, od 1.1.2018 je možné sa domáhať žalobou o určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, t.j. v tomto prípade sa naliehavý právny záujem na učení predpokladá. Posúdi tiež, či aj ostatné nároky žalobkyne vyplývajú z osobitného právneho predpisu, pokiaľ áno zaujme právny názor k jednotlivým nárokom na určenie z hľadiska hmotného práva. Po vyjadrení strán sporu a vykonaní dokazovania súd vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodní.
31. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).