Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-40-2019.pdf
PDF · 107.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: EUROPEN s.r.o. so sídlom 913 21 Trenčianska Turná 2508, IČO: 43 991 831, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: COLAS Slovakia, a.s. so sídlom Priemyselná 6, 042 45 Košice, IČO: 31 651 402, právne zastúpenému: E.. S. I., advokát, so sídlom Ul. P. D. 2, XXX XX T. T., o zaplatenie 13.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/165/2013-292 zo dňa 7. decembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 36Cb/165/2013-292 zo dňa 7. decembra 2018 výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu 100% trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca tvrdil, že ako objednávateľ dňa 16.10.2012 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného (obchodnou spoločnosťou Cesty Nitra, a.s., so sídlom Murgašova 6, Nitra, IČO: 34 128 344) ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č. 88/2012/08431/P/R, podľa ktorej zhotoviteľ realizoval stavebné práce na stavbe „J. a ktorej predmetom bolo zhotovenie diela- rezanie asfaltového betónu. Záloha na vykonanie diela v sume 23.890,68 eur, ktorá zodpovedala celkovej výške ceny diela bola žalobcom dňa 17.10.2012 uhradená. Právny predchodca žalovaného síce začal s vykonávaním diela, toto dielo však nebolo doteraz riadne vykonané a odovzdané. Práce, ktoré právny predchodca žalovaného na diele vykonal, boli vykonané s vadami a právny predchodca žalovaného ani nemal záujem dielo odovzdať, čím mu nevzniklo právo na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dňa 16.10.2012 uzavrel žalobca s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o dielo. Predmetom uvedenej zmluvy, v súlade s § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, bolo (podľa jej čl. II) vykonanie „SI., Objekt SO 101 Komunikácie a spevnené plochy, a to v rozsahu vymedzenom čl. III bod 3.1. zmluvy o dielo a cenovou ponukou (rozpočtom) zo dňa 07.08.2012. Podľa čl. III bodu 3.1 zmluvy mal právny predchodca žalovaného vykonať rezanie existujúceho asfaltového krytu, podklad zo štrkodrvy, asfaltový postrek a pokládku asfaltového betónu
podľa cenovej ponuky zo dňa 07.08.2012. Z vyjadrenia znalca O. bolo zrejmé, že rozpočet zo dňa 07.08.2012 neobsahuje podklad pre štrkodrvu. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že právny predchodca žalovaného mal, podľa čl. III bodu 3.1. zmluvy a cenovej ponuky (rozpočtu) zo dňa 07.08.2012, vykonať na predmetnom diele rezanie existujúceho asfaltového krytu, asfaltový postrek a pokládku asfaltového betónu. Súd prvej inštancie námietku právneho predchodcu žalovaného, v ktorej právny predchodca žalovaného predložený rozpočet zo dňa 07.08.2012 neuznal ako prílohu zmluvy o dielo, pričom poukazoval na to, že nie je podpísaný právnym predchodcom žalovaného, považoval za neopodstatnenú, nakoľko pravosť označeného rozpočtu ako prílohy zmluvy potvrdzuje súlad cien v ňom uvedených s dohodnutou cenou v čl. V bode 5.1 zmluvy, z ktorého okrem toho vyplýva aj určenie ceny na základe rozpočtu a právny predchodca iný rozpočet, podľa ktorého by mala byť určená cena diela, v spore nepredložil. Taktiež na pojednávaní dňa 30.01.2015 aj samotný konateľ žalobcu potvrdil, že na predmetnú stavbu naviezol štrkodrvu ako podklad. Podľa súdu prvej inštancie by bolo nelogické, aby ju zabezpečil žalobca a navyše, aby v rámci celej komunikácie strán pred podaním žaloby, a ani v žalobe, nesplnenie takejto povinnosti žalovaným žalobca nenamietal. Súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné prihliadnuť aj na to, že uvedenú námietku vzniesol žalobca až na pojednávaní dňa 09.11.2018, teda cca 6 rokov po realizácii diela, a po tom ako právny predchodca žalovaného odovzdal prípadné vady diela z vád podkladných vrstiev a o stave znaleckého dokazovania informoval súd prvej inštancie znalec O., čo tiež podľa názoru súdu prvej inštancie znížilo vierohodnosť predmetnej námietky žalobcu. K cene zmluvne dohodnutého diela bola v zmysle čl. V bodu 5.1 zmluvy o dielo a v súlade s § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, dohodnutá v sume 23.890,68 eur s DPH, pričom bola vypočítaná na základe položkovitého rozpočtu (stanovením jednotkových cien, vypracovaného zhotoviteľom, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo. Celková cena diela mala byť upravená podľa skutočne vykonaných prác. V čl. VI bod 6.1 zmluvy o dielo sa strany dohodli, že na cenu diela poskytne žalobca ako objednávateľ preddavok v sume 23.890,68 eur (vrátane DPH), ktorý mal uhradiť do 3 dní pred začatím prác právneho predchodcu žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že má za to, že zaplatená cena diela predstavuje zálohu, nakoľko v zmysle zmluvy o dielo mala byť cena diela upravená podľa skutočne vykonaných prác a tiež malo po vykonaní diela dôjsť k fakturácii ceny diela. Zároveň uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uvedenú zálohu na cenu diela aj uhradil dňa 17.10.2012. Nakoľko právny predchodca žalovaného následne žalobcovi vyfakturoval cenu diela faktúrou č. 0801120413 zo dňa 18.12.2012, v sume 23.890,68 eur, v ktorej žalobcom uhradenú zálohu započítal, bolo zrejmé, ako uviedol súd prvej inštancie, že žalobca právnemu predchodcovi žalovaného zmluvne dohodnutú cenu predmetného diela uhradil. Znalec O. potvrdil, že právny predchodca žalovaného podkladovú vrstvu nerobil a taktiež uvedené potvrdili aj svedkovia O.. D. R. a E. E.. Okrem toho uvedené potvrdil pred súdom prvej inštancie, na pojednávaní konanom dňa 30.01.2015, aj samotný konateľ žalobcu. Zároveň uvedené vyplynulo aj z rozpočtu (cenovej ponuky) zo dňa 07.08.2012, kde podklad zo štrkodrvy nebol zahrnutý a teda jeho cena nebola dojednaná v rámci zmluvne dohodnutej ceny diela v čl. V bode 5.1. zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že z kolaudačných rozhodnutí vydaných príslušnými orgánmi bolo povolené užívanie predmetných stavieb, ktorých súčasťou je aj dielo vykonané právnym predchodcom žalovaného. Z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že vybudovaná spevnená plocha a pripojovacia komunikácia sa reálne užíva. Z uvedeného teda bolo zrejmé, že právny predchodca žalovaného predmetné dielo vykonal a reálne ho odovzdal žalobcovi. Súd prvej inštancie podotkol, že v spore nebolo preukázané, že by nesplnením podmienky zápisnične odovzdať dielo došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo zo strany právneho predchodcu žalovaného podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto súd prvej inštancie predpokladal, že ak by k takémuto porušeniu zmluvy zo strany právneho predchodcu žalovaného došlo, v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, by išlo o nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. V spore súd prvej inštancie nemal preukázané vady diela zrealizovaného právnym predchodcom žalovaného, spočívajúce v zhutnení a ním položenách vrstiev. Taktiež v spore nebolo preukázané nedodržanie hrúbky vrstvy asfaltobetónu, ani vady v jeho akosti. Strany sporu na vykonaní znaleckého dokazovania podaním znaleckého posudku znalcom O. netrvali a v súkromnom znaleckom posudku znalec O.. E. E. odkázal pri odpovedi na otázku, či predmetné dielo malo vady a v akom rozsahu, na vyjadrenie znalca O., nakoľko na takéto posúdenie nemal oprávnenie. Zároveň súd prvej inštancie nemal preukázanú ani zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného za vady diela podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie nemal v spore preukázanú písomnú reklamáciu vád diela zo strany žalobcu a žalobca poukazoval na vady diela až pri odstúpení od zmluvy zo dňa 26.09.2013, ani v tejto listine však konkrétne vady diela neoznačil. Z uvedeného teda vyplynulo, že žalobca od zmluvy o dielo odstúpil až viac ako polroka po tom, ako mal zistiť vady diela. Súd prvej inštancie mal teda za to, že žalobca neoznámil žalovanému zmluvne dohodnutým spôsobom vady predmetného diela včas, dôsledkom čoho stratil právo odstúpiť od zmluvy o dielo. Na podporu
svojich záverov o zamietnutí žaloby v celom rozsahu súd prvej inštancie uviedol, že neboli preukázané vady podkladu, na ktorom právny predchodca žalovaného realizoval predmetné dielo, a teda ani jeho nevhodnosť pre realizáciu diela právnym predchodcom žalovaného v zmysle § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. Svedkovia O.. D. R. a E. E. síce potvrdili zvlnenie podkladu zrealizovaného žalobcom, avšak z toho nemožno vyvodiť záver, že by právny predchodca žalovaného kvôli zvlneniu podkladu nemohol zhotoviť zmluvne dohodnuté dielo riadne, bez vád (ktoré však v spore preukázané neboli), prípadne, že by práve stav podkladných vrstiev bol príčinou stavu celej stavby (zvlnenie vozovky, státie vody). Vzhľadom k tomu nemal súd prvej inštancie v spore preukázanú ani zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného za vady stavby, resp. diela ním realizovaného, podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka. Taktiež neboli preukázané súdu prvej inštancie skryté vady podkladnej vrstvy, zrealizovanej právnym predchodcom žalovaného, v zmysle § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka. K žiadosti žalobcu na pojednávaní dňa 30.01.2015 o poskytnutie zľavy z ceny diela v dôsledku jeho vád uviedol súd prvej inštancie, že v spore neboli preukázané vady diela zhotoveného právnym predchodcom žalovaného a ani zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného za vady diela, čím teda nebolo ani preukázané právo žalobcu na poskytnutie zľavy z ceny diela.
4. O trovách rozhodol súd prvej inštancie tak, že právnemu predchodcovi žalovaného, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca v odvolaní namietal, že čo sa týka vrátenia časti zaplatenej ceny diela, je dôkazné bremeno na žalovanom. Uviedol, že žalovaný nepredložil súdu odovzdávací protokol, ktorý by preukazoval dokončenie a odovzdanie diela a teda vznik nároku žalovaného na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo. Žalovanému teda podľa žalobcu nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo. Žalobca ďalej tvrdil, že rozpočet právneho predchodcu žalovaného, ktorý žalobca nikdy nevidel a neobsahoval podklad pre štrkodrvu, nie je podpísaný a namietal jeho pravosť. Žalobca mal za to, že právny predchodca žalovaného riadne dielo neodovzdal a riadne ho nevykonal. K cene diela žalobca uviedol, že táto mala byť upravená podľa skutočne vykonaných prác a k fakturácii malo dôjsť až po vykonaní zmluvy o dielo. Ďalej argumentoval, že podľa vyjadrenie znalca právny predchodca žalovaného nerobil podklad, čo je na ťarchu právneho predchodcu žalovaného, keďže nebolo preukázané, že uvedené by nebolo predmetom zmluvy (bod 3.1). K vyjadreniu súdu prvej inštancie ohľadom kolaudačných rozhodnutí uviedol, že neskoršie kolaudačné rozhodnutie podľa neho nemá nič spoločné s odovzdávaním diela ani s nárokom právneho predchodcu žalovaného na zaplatenie ceny diela. Nesúhlasil so záverom súdu, že dielo nemá vady. Realizovaná asfaltová vrstva sa neustále prepadáva, vznikajú nové a nové trhliny a diery. Poprel, že by podanou žalobou sledoval uplatnenie nárokov z vád diela a že by uplatňoval výšku zľavy z ceny diela. Cenu vykonaného diela v sume 12.300,- eur stanovil znalec O.. E. E.. Záverom svojho odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.
6. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril právny predchodca žalovaného, ktorý uviedol, že meritom je vrátenie časti zaplateného preddavku na dielo. Tvrdil, že žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz preukazujúci jeho nárok na zaplatenie 13.000,- eur a má za to, že neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na čl. VIII bod 8.3 zmluvy o dielo, kde bol žalobca povinný prevziať dielo, ak prevzatiu nebránia závady, ktoré by bránili užívaniu diela. Rovnako v príslušnom ustanovení uvádza, že prípadné drobné vady alebo nedorobky nebrániace užívaniu diela, nie sú dôvodom na jeho neprevzatie, z čoho následne vyplýva, že žalobca bol povinný dielo prevziať, nakoľko toto nemalo žiadne vady brániace jeho užívaniu a túto skutočnosť potvrdilo jednak vydanie kolaudačného rozhodnutia ako aj samotná skutočnosť, že dielo sa užíva. Mal za to, že skutočnosť faktického nepodpísania zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela nemá na odovzdanie diela v danom prípade žiaden vplyv. ďalej uviedol, že žalobcu opakovane vyzval na prevzatie diela (rokovanie zo dňa 29.11.2012, listy zo dňa 10.12.2012 a 30.07.2013), avšak tento bol nečinný a k podpisu preberacieho protokolu nepristúpil. K cene diela sa vyjadril v tom smere, že dojednaná cena diela vychádzala z predzmluvných rokovaní a bola kalkulovaná na základe rozpočtu, ktorým žalobca schválil a následne uzatvoril aj zmluvu. Rozsah diela preukazuje súpis vykonaných prác zo dňa 31.10.2012 na podklade, ktorého žalovaný vyhotovil faktúru č. 0801120413 zo dňa 18.12.2012, pričom žalobca mal možnosť napadnúť obsah súpisu vykonaných prác a následne aj vystavenej faktúry, avšak k uvedenej skutočnosti nedošlo. K tvrdeniu žalobcu o existencii vád brániacich riadnemu užívaniu
diela a znaleckého posudku vypracovaného znalcom O.. E. E. sa právny predchodca žalovaného pridŕžal svojich vyjadrení, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie. Záverom uviedol, že nakoľko nebol žalobcom predložený žiaden relevantný doklad preukazujúci uplatnený nárok vo výške 13.000,- eur, navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vec správne potvrdil.
7. K vyjadreniu právneho predchodcu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v zmysle judikatúry Českej republiky, žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23Cdo/799/2019 sa právny predchodca žalovaného v prípade nesplnenia povinnosti prevziať dielo mal možnosť domáhať sa uvedeného prostredníctvom žaloby voči spoločnosti EUROPEN s.r.o.. Zároveň poprel, že by ho žalovaný vyzval na prevzatie diela. Tvrdil, že na rozpočte nie je zachytený prejav vôle žalobcu a že právny predchodca žalovaného by s takýmto rozpočtom nikdy nemohol súhlasiť, keďže nie je v súlade s predmetom zmluvy o dielo podľa jej bodu 3.1. Rozpočet predložený právnym predchodcom žalovaného nebol prílohou zmluvy, keďže žiadna príloha ku zmluve o dielo nikdy neexistovala až do momentu, kým si ju právny predchodca žalovaného zrejme s odstupom času vyrobil podľa svojich predstáv, ako mu to bude vyhovovať v súdnom konaní. Ďalej mal za to, že predmetom diela bolo aj zhotovovanie podkladu zo štrkodrvy právnym predchodcom žalovaného. Podpis a obsah písomne uzatvorenej zmluvy o dielo žalovaný nepoprel. Nakoľko z vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného vyplýva, že jeho práce na diele sa začali až zhutnením kamenného podkladu valcom. Tvrdil, že právny predchodca žalovaného sám poukázal na skutočnosť, že dielo nevykonal v súlade s bodom 3.1 zmluvy o dielo. Uviedol, že dôkazné bremeno je na žalovanom, aby preukázal, že mu podľa zmluvy o dielo vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela, ktorý podľa názoru žalobcu nevznikol. Vo zvyšku svojho vyjadrenia poukázal na obsah odvolania.
8. K vyjadreniu žalobcu sa ďalej vyjadril právny predchodca žalovaného, ktorý len zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom predchádzajúcom vyjadrení.
9. Uznesením č.k. 16Cob/40/2019-369 zo dňa 04.03.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2020, rozhodol Krajský súd v Trenčíne o pokračovaní v konaní s obchodnou spoločnosťou COLAS Slovakia, a.s., so sídlom Priemyselná 6, 042 45 Košice, IČO: 31 651 402 ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného CESTY NITRA, a.s., so sídlom Murgašova 6, 949 78 Nitra.
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
12. K procesnému postupu odvolacieho súdu. ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 21.04.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.
13. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe náležite vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov. Jeho právne posúdenie má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov.
15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza:
16. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k obrane žalovaného. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.
17. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 16.10.2012 uzavretá zmluva o dielo podľa ustanovení § 536 - § 565 Obchodného zákonníka, podľa ktorej bol objednávateľom žalovaný a zhotoviteľom žalobca. Predmetom zmluvy bolo vykonanie diela „J.“, Objekt SO 101 Komunikácie a spevnené plochy v zmysle čl. III zmluvy. Strany sporu si v zmluve dohodli, že dielo bude považované za dokončené a odovzdané dňom podpisu zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela oboma zmluvnými stranami. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že žalobcu niekoľkokrát vyzýval k prevzatiu vykonaného diela. Žalobca dielo neprevzal. Predmetné dielo je skolaudované a užívanie stavby, súčasťou ktorej je aj predmetné dielo, bolo príslušnými orgánmi povolené. Žalobca mal povinnosť prevziať dielo, ktoré nemá vady brániace jeho užívaniu. V spore neboli vady diela preukázané a preto aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie konštatuje, že to bol práve žalobca, ktorý si nesplnil povinnosť dielo prevziať. Zaplatenie dohodnutej ceny za dielo bolo stranami sporu dohodnuté vopred pred začatím prác. Žalovaný ako zhotoviteľ diela dielo vykonal riadne, bez vád, dielo sa užíva. Žalobca ako objednávateľ zaplatil za vykonané dielo. Žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na vrátenie zaplatenej ceny diela.
18. Súd prvej inštancie správne posúdil aj Odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 26.9.2013 ako neplatné. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa, pričom porušenie povinností žalovaného nebolo v konaní preukázané.
19. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).