Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/65/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Š. A., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. XXX/XX, D. K., zast. advokátskou kanceláriou AGM partners s.r.o., IČO: 56 023 812, so sídlom Bazová 6A, Bratislava, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, Bratislava, o zaplatenie 330 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. februára 2020, č.k. -179, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku 330 eur, p o t v r d z u j e .

V napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 330 eur od 01.10.2015 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie m e n í a žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,6 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zaviazal žalovanú povinnosťou v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 330 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 01.10.2015 do zaplatenia, konanie o zaplatenie ročného úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo žalovanej sumy 330 eur od 26.05.2015 do 30.09.2015 zastavil a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.06.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 330 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že dňa 04.06.2010 uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu o poistení domácnosti, budovy a zodpovednosti za škodu. Dňa 20.12.2014 došlo v mieste poistenia ku krádeži vlámaním tak, že páchatelia z domu žalobcu odcudzili šperky v hodnote 1.700 eur a zároveň boli poškodené dvere na dome žalobcu v rozsahu poškodenia 100 eur, pričom polícia skutok vyšetrovala ako prečin krádeže vlámaním podľa ust. a prečin porušovania domovej slobody podľa ust. . Žalovaná viedla poistnú udalosť pod číslom 1520001187, ktorú dňa 18.03.2015 ukončila likvidáciou s tým, že žalobcovi vyplatila sumu 40 eur ako náklady na opravu dverí a vo zvyšku uplatneného nároku odmietla žalobcovi poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že odcudzené cennosti označila za nelikvidné položky s odkazom na definíciu krádeže vlámaním a krádeže prekonaním prekážky podľa čl. 12 ods. 4.4.1 a 4.2 VPP. Dôvodila, že v obsahu uznesenia polície bolo uvedené, že neznámy páchateľ vnikol do priestoru rodinného domu cez balkónové dvere, ktoré bez použitia násilia nezisteným spôsobom otvoril, kde odcudzil tam uložené cennosti. Žalobca s postupom žalovanej nesúhlasil, vyzval ju na doplatenie poistného plnenia a uviedol,

že páchateľom bola prekonaná prekážka - plot, páchateľ si musel priložiť rebrík, aby prekonal výškovú prekážku a dostal sa na balkón, kde nezisteným spôsobom si otvoril dvere a vnikol do domu. Poukázal na čl. 24 ods. 2 písm. a) VPP, podľa ktorého ak v čase vzniku poistnej udalosti krádežou vlámaním neboli splnené podmienky stanovené v čl. 26 VPP a poistená vec bola ukradnutá z miesta poistenia uvedeného v čl. 20 ods. 1 VPP, poisťovateľ má právo poistné plnenie poskytnúť najviac vo výške poistnej sumy, pre ktorú typ zabezpečenia miesta poistenia v čase vzniku poistnej udalosti vyhovoval; to isté platí aj pre zabezpečenie cenností. Poistné plnenie bolo v prílohe č. 1 k poistnej zmluve dohodnuté na sumu 330 eur na cennosti a 9.000 eur na ostatné veci v budove. Žalobca bol toho názoru, že suma 330 eur mu mala byť zaplatená bez ohľadu na to, či k zabezpečeniu balkónových dverí došlo alebo nie, pričom v závere žaloby uviedol, že poistným rizikom je podľa poistnej zmluvy krádež ako taká a VPP na žiadnom mieste neuvádzajú, že pre poskytnutie poistného plnenia poistením domácnosti musí dôjsť krádežou vlámaním alebo krádežou s prekonaním prekážky. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila poukazujúc, že z obsahu uznesenia OO PZ Šaštín - Stráže ČVS: ORP-656/SS-SE-2014 zo dňa 22.12.2014 vyplynulo, že vyšetrovanie bolo vedené pre trestný čin krádeže spáchanej vlámaním a v súvislosti s tým poukázala na čl. 2 bod 4.1 a 4.2 VPP. Taktiež poukázala na čl. 24 bod.2 písm. a) VPP argumentujúc tým, že mala právo znížiť alebo zamietnuť poistné plnenie, ak v čase vzniku poistnej udalosti krádežou vlámaním neboli splnené podmienky stanovené v čl. 26 VPP a poistená vec bola ukradnutá z miesta uvedeného v čl. 20 ods. 1 VPP pričom zdôraznila, že poisťovateľ má právo poistné plnenie poskytnúť najviac vo výške poistnej sumy, pre ktorú typ zabezpečenia miesta poistenia v čase vzniku poistnej udalosti vyhovoval, to isté platí aj pre zabezpečovanie cenností. Žalovaná odvolávajúc sa na obsah vyššie špecifikovaného uznesenia OO PZ Šaštín - Stráže, v ktorom je uvedené, že páchateľ sa dostal do rodinného domu žalobcu cez balkónové dvere tak, že ich otvoril bez použitia násilia nezisteným predmetom, mala za to, že predmetné dvere neboli zabezpečené tak ako je to uvedené v čl. 26 ods. 1 VPP a teda mala za to, že žalobca porušil povinnosti uvedené v predmetnom čl. ohľadom zabezpečenia balkónových dverí, v dôsledku čoho žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie za odcudzené šperky podľa čl. 24 bod 2 VPP.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č.k. -119 zo dňa 15.05.2017, ktorým žalovanú zaviazal na náhradu žalovanej sumy 330 eur spolu s príslušenstvom, pričom predmetný (predchádzajúci) rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -155 zo dňa 30.11.2018, ktorým mu vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že žalobca počas konania zásadným spôsobom zmenil svoje tvrdenia ohľadom skutočností, na ktorých založil žalobou uplatnený nárok a to, ako došlo ku skutku vlámaním do jeho rodinného domu. V žalobe tvrdil, že ku skutku došlo tak, ako ho ustálilo OO PZ Šaštín - Stráže v uzneseniach, ČVS: ORP-656/SS-SE-2014 zo dňa 22.12.2014 a dňa 15.03.2015, teda, že páchateľ len poškodil dvere domu vedúce do záhrady, ale nepodarilo sa mu ich otvoriť, potom si priniesol z neuzamknutej kôlne trojdielny hliníkový rebrík, ktorý rozložil, priložil na stenu rodinného domu zo zadnej strany k tam sa nachádzajúcemu balkónu, na ktorý preliezol, pristúpil k uzatvoreným jednokrídlovým plastovým balkónovým dverám vedúcim do domu, ktoré bez použitia násilia nezisteným spôsobom otvoril a dostal sa tak do vnútorných priestorov rodinného domu žalobcu. Vo svojej výpovedi už ale žalobca svoju argumentáciu podstatným spôsobom zmenil a tvrdil, že páchateľ sa do jeho rodinného domu dostal násilným prekonaním vchodových dverí vedúcich do záhrady. Súdu prvej inštancie v tejto súvislosti vytkol, že zmenenú argumentáciu žalobcu posúdil ako skutkový omyl právneho zástupcu žalobcu pri písaní žaloby, ktorý vznikol na základe obsahu uznesení polície vydaných počas trestného konania. Poukázal na ust. účinného v čase podania žaloby, z ktorého vyplýva, že žalobca je povinný uviesť pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva a (zo žaloby) musí byť zrejmé, čoho a na základe akých skutočností sa domáha. S odkazom na ust. potom odvolací súd uviedol, že ak žalobca vo svojej výpovedi zásadným spôsobom zmenil argumentáciu, na ktorej založil svoj nárok voči žalovanej, tak bol povinný súdu prvej inštancie navrhnúť pripustenie zmeny žaloby, pričom o takomto návrhu by bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť a žalovaná by mohla na zmenenú žalobu reagovať. Odvolací súd konštatoval, že postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie, keď bez ďalšieho o zmenenej žalobe konal bez toho, aby zmenu pripustil, a následne jej aj vyhovel, nebol v súlade s a bolo porušené právo žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Ďalej mu vytkol, že ak ustálil, že je pravdou, že žalobca pri nahlásení poistnej udalosti vychádzal z nepresne zisteného skutkového stavu príslušníkmi polície pri obhliadke rodinného domu, tak odvolací súd nedokázal z predloženého súdneho spisu a pripojeného vyšetrovacieho spisu polície zistiť, na základe akých dôkazov a ich riadneho vyhodnotenia dospel k záveru, že polícia zistila skutkový stav pri obhliadke rodinného domu žalobcu nepresne.

Odvolací súd konštatoval, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca bez zbytočného odkladu žalovanej ako poistiteľovi písomne oznámil, že nastala poistná udalosť a hoci jej poskytol informácie, ktoré skutkovo síce nedefinoval správne, žalovaná ako poistiteľ miesto poistnej udalosti neprešetrila a následne po zistení rozhodných skutkových okolností vzniku poistnej udalosti neprehodnotila výsledok likvidácie poistnej udalosti, nie je v odvolacom konaní preskúmateľný. Konštatoval, že z „poistného spisu“ žalovanej vyplýva, že žalobca poistnú udalosť žalovanej nahlásil telefonicky až dňa 13.01.2015 (teda nie bez zbytočného odkladu) a tiež, že žalobca žalovanej oznámil, že poškodené dvere si už opravil svojpomocne, a preto už navyše žalovaná ani nemala čo prešetrovať. Ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že záver o tom, že záhradné dvere boli neznámym páchateľom poškodené a v čase príchodu žalobcu v deň vzniku poistnej udalosti do domu boli otvorené, vyplýva zo zmenenej výpovede žalobcu (a jeho syna), avšak nevyplýva zo žiadnych iných v konaní vykonaných dôkazov, keď ani z políciou vyhotovenej fotodokumentácie ani zo žalobcom predloženej fotodokumentácie nevyplýva, že dvere do záhrady boli poškodené a otvorené. Z fotodokumentácie polície ale vyplýva, že dvere do záhrady boli zatvorené. Z uznesení polície zo dňa 22.12.2014 a dňa 15.03.2015 zas vyplýva skutkový stav, ktorý na mieste poistnej udalosti ustálila polícia. Odvolací súd taktiež uviedol, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil svoj záver, že žalobe by vyhovel aj len s poukazom na čl. 24 ods. 2 písm. a) VPP z dôvodu, že žalobcovi ako poistnému vznikol nárok na vyplatenie žalovanej sumy aj bez ohľadu na zabezpečenie poisteného objektu, pretože vykonaným dokazovaním mal preukázané, že šperky z domu žalobcu odcudzené boli a žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie najviac vo výške poistnej sumy, ktorá bola dohodnutá v sume 330 eur. Rovnako mal odvolací súd za to, že ani rozhodnutie o priznaní úrokov z omeškania nie je preskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, na základe akého vyhodnotenia dôkazov súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania už dňa 26.05.2015, keď žalobe vo veci samej vyhovel po tom, čo prijal zmenenú argumentáciu žalobcu, ktorú uviedol až na pojednávaní dňa 05.10.2016. Súdu prvej inštancie potom uložil vykonať produkované dôkazy, vyhodnotiť ich v súlade s ust. , opätovne ustáliť skutkový stav, ktorý bude mať dokazovaním za preukázaný a opätovne o žalobe žalobcu rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby na ne strany mohli v prípadnom odvolaní reagovať.

4. Uviedol, že po zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom na pojednávaní konanom dňa 07.10.2019 na návrh právneho zástupcu žalobcu uznesením pripustil skutkovú zmenu žaloby doručenú dňa 15.06.2015, v zmysle prednesu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 05.10.2016, ako aj v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.10.2019, na ktorom poverená zástupkyňa žalovanej bola prítomná. Žalovaná po pripustení zmeny žaloby súdu doručila písomné vyjadrenie, kde uviedla, že aj napriek zmene žaloby v časti rozhodujúcich skutočností trvá na tom, že dôvodne zamietla poskytnúť žalobcovi plnenie za odcudzené šperky. Konštatoval, že sporové strany nenavrhli doplniť dokazovanie, a preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného pred zrušením prvého rozsudku a na základe vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovanej po pripustení skutkovej zmeny žaloby.

5. Keďže strany nenavrhli doplniť dokazovanie vo veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného ešte pred zrušením (predchádzajúceho) rozsudku č.k. -119. Z výsluchu žalobcu, ktorý už na pojednávaní konanom dňa 05.10.2016 opísal priebeh poistnej udalosti rozdielne od opísania priebehu poistnej udalosti v žalobe, v dôsledku čoho bol súd prvej inštancie povinný v zmysle uznesenia odvolacieho súdu pripustiť skutkovú zmenu žaloby vyplynulo, že balkónové dvere boli otvorené, no neboli poškodené. Žalobca uviedol, že v deň vzniku poistnej udalosti bol v čase medzi 17:00 a 19:00 hod u suseda Ing. Záreckého (svedka) a po príchode domov, keď odomkol vchodové dvere, videl oproti vchodovým dverám otvorené dvere do záhrady, čo v ňom vyvolalo podozrenie, že sa niečo udialo a následne videl, že sú otvorené dvere do detskej izby, kde boli porozhadzované veci zo skríň a hneď usúdil, že išlo o vlámanie do domu. Pri vchode do obývacej izby, kde sú balkónové dvere, ktoré boli tiež otvorené zistil, že k balkónu bol prisunutý výsuvný rebrík. Žalobca uviedol, že balkónové dvere boli pred jeho odchodom z domu riadne uzavreté a vyjadril názor, že páchatelia sa do domu dostali cez záhradné vchodové dvere, ktoré boli poškodené tak, že bola poškodená pravá strana dverí, bol poškodený zámok resp. bol vylomený, bola poškodená zvislá lišta dverí. Poškodenie záhradných vchodových dverí mu žalovaná v rámci likvidácie poistnej udalosti preplatila. Žalobca mal za to, že páchatelia si rebrík k balkónovým dverám postavili preto, že keby ich bol vyrušil príchodom do domu, aby mohli cez balkónové dvere a rebrík z domu utiecť. Uviedol, že okolie domu je zabezpečené uzamykacou bránkou a taktiež uzamykacou bránou, ktorá slúži pre vstup pre auto a páchatelia teda prekonali nielen prekážku uzamknutých vstupných brán, ale aj uzamknutých záhradných dverí. Po zistení vzniku poistnej udalosti

privolal políciu, ktorá vykonala obhliadku domu a dvora, spísali zápisnicu a vyhotovili fotodokumentáciu. Žalobca tvrdil, že žalovaná aj napriek jeho telefonickej žiadosti nevykonala obhliadku miesta poistnej udalosti v rámci likvidácie poistnej udalosti. Uviedol tiež, že až na druhý deň po vykonaní obhliadky a po tom, čo ráno vypovedal na polícii si uvedomil, že páchatelia do domu nevnikli cez balkónové dvere ako je konštatované v rozhodnutiach polície, ale cez poškodené záhradné dvere. Tvrdil, že žiadal policajtov o zmenu obsahu uznesenia o odložení trestného stíhania za týmto účelom, no jeho žiadosti nebolo vyhovené. Z obsahu svedeckej výpovede svedka Ing. Jána Záreckého, mal za preukázané, že svedok mal vedomosť o poistnej udalosti, ktorá nastala v dome žalobcu. Svedok uviedol, že v deň poistnej udalosti bol žalobca u neho na návšteve a po piatich minútach po odchode mu telefonoval, že v jeho dome došlo ku krádeži. Miesto poistnej udalosti odfotil v sprievode žalobcu fotoaparátom, pre ktorý sa vrátil po tom, čo miesto poistnej udalosti videl a robil fotky v interiéri ako aj v exteriéri. Rozsah poškodení neskúmal, ale potvrdil, že dvere do záhrady boli poškodené, no nepamätal si či boli otvorené. Z obsahu výpovede I. K. A., syna žalobcu, mal za preukázané, že žalobca mu v deň poistnej udalosti telefonoval a požiadal ho, aby prišiel. Uviedol, že po príchode videl, že boli otvorené dvere na prízemí vedúce do záhrady, ktoré boli poškodené a otvorené boli aj balkónové dvere na poschodí, ktoré poškodené neboli, pričom k balkónu bol opretý rebrík. Uviedol, že v čase jeho príchodu prišli aj policajti a podľa jeho názoru páchatelia vnikli do domu cez záhradné dvere, ktoré boli poškodené a v prípade keby boli vyrušení, mohli uniknúť cez otvorené balkónové dvere. Vyjadril názor, že v opačnom prípade by páchatelia nemuseli poškodzovať záhradné dvere, keďže zvnútra v zámke sa nachádza kľúč. Uviedol tiež, že likvidátor poisťovne vôbec neprišiel obhliadnuť rozsah poškodenia domu.

6. Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Šaštín - Stráže ČVS: ORP-656/SS-se-2014 zistil, že bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa ust. § 194 ods.1 Tr. zák.. Žalobca bol vypočutý ako poškodený dňa 21.12.2014 a dňa 29.12.2014 bola vypočutá manželka žalobcu, ktorá bola v čase poistnej udalosti odcestovaná a opísala šperky, ktoré jej boli odcudzené v hodnote 1.700 eur. Konštatoval, že v spise sa nachádza vyčíslenie škody, aj to, že bolo vydané uznesenie o pribratí znalca z odboru kriminalistika odvetvia trasológia. Uviedol, že v spise sa nachádza aj zápisnica o obhliadke miesta činu, ktorej súčasťou je fotodokumentácia zachytávajúca exteriér ako aj interiér domu žalobcu v rámci vykonávania obhliadky po nahlásení vlámania sa do domu žalobcom neznámymi páchateľmi. Konštatoval, že z fotodokumentácie je zrejmé, že sú pootvárané skrinky nábytku, sú povyberané šperkovnice, ktoré sú pootvárané, pričom fotodokumentácia zachytáva aj stopy neznámeho páchateľa, resp. páchateľov. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že bolo vydané uznesenie o prerušení trestného skúmania. Uviedol, že v spise je založených 39 fotografií z miesta poistnej udalosti a konštatoval, že fotografie založené do súdneho spisu žalobcom na pojednávaní dňa 05.10.2016 taktiež zachytávajú miesto poistnej udalosti v rozsahu fotografií vyhotovených políciou.

7. Vec posúdil právne podľa ust. až 4, , a , , až 3, až 3, , a a a a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konanie v časti o zaplatenie ročného úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo žalovanej sumy 330 eur odo dňa 26.05.2019 do 30.09.2015 zastavil, z dôvodu späťvzatia tejto časti žaloby za súhlasu žalovanej. Najskôr podrobne vysvetlil inštitút poistnej zmluvy. Ustálil, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili platnú poistnú zmluvu (v zmysle ktorej si žalobca ako poistený plnil povinnosti poisteného platením dohodnutého poistného), žalovaná poistnú udalosť viedla pod č. 1520001187 a jej likvidáciu ukončila listom zo dňa 18.03.2015 s tým, že žalobcovi vyplatila sumu 40 eur ako náklady na opravu poškodených dverí a vo zvyšku uplatneného nároku odmietla žalobcovi poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že odcudzené cennosti označila za nelikvidné položky s odkazom na definíciu krádeže vlámaním a krádeže prekonaním prekážky podľa čl. l2 bod 4.4.1 a 4.2. VPP. Vyhodnotil, že sporným medzi stranami bolo to, či žalovanej vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v dôsledku vzniku poistnej udalosti. Ďalej mal za preukázané, že žalobca žalovanej neodkladne nahlásil vznik poistenej udalosti a žalovaná po jej nahlásení ostala nečinná a z tohto dôvodu žalobca poistnú udalosť opakovane žalovanej nahlásil dňa 13.01.2015. Uviedol, že ani po opakovanom nahlásení poistnej udalosti žalobcom žalovaná na miesto poistnej udalosti nevyslala likvidátora, ktorý by vykonal obhliadku miesta poistnej udalosti, zistil by dopytom na žalobcu skutkový stav, zabezpečil by dôkazné materiály potrebné pre likvidáciu poistnej udalosti. Vyhodnotil, že v zápisnici o obhliadke miesta činu konanej dňa 20.12.2014 nie je zachytená žiadna zmienka vo vzťahu k záhradným dverám rodinného domu žalobcu, pričom uviedol, že z obsahu zápisnice je zrejmé, že vyšetrovateľ venoval

pozornosť otvoreným dverám na poschodí domu vedúcim na balkón a žalobca, ktorý bol počas vedenia vyšetrovania vypočutý ako svedok resp. poškodený vo výpovedi uviedol, že záhradné dvere boli poškodené a škodu ustálil na sumu 100 eur. Z obsahu vyšetrovacieho spisu pred vydaním uznesení mal za to, že nebol zistený skutkový stav po obhliadke rodinného tak, aby mohol byť vyvodený záver, že páchateľ do rodinného domu žalobcu vnikol výhrade cez balkónové dvere, ktoré poškodené neboli, a že záhradné dvere boli nezisteným predmetom a spôsobom poškodené v oblasti zámku, ktoré sa páchateľom nepodarilo otvoriť. Mal za to, že pre takýto záver nie je vo vyšetrovacom spise žiaden dôkaz a preto v (predchádzajúcom) rozsudku, ktorý bol zrušený uviedol, že závery uvedené v trestnom spise sú zmätočné. Konštatoval, že žalobca pri nahlásení poistnej udalosti vychádzal z nepresne zisteného skutkového stavu príslušníkmi OO PZ pri obhliadke domovej nehnuteľnosti. Poukázal aj na to, že v predmetnom vyšetrovacom spise sú štyri fotografie č. 7, 8, 9, 10, na ktorých sú zachytené záhradné dvere s popisom. Na fotografii č. 7 sú záhradné dvere zatvorené s popisom, že ide celkový záber z dvora na dvere rodinného domu. Na fotografii č. 8 sú záhradné dvere otvorené a v popise je uvedené, že ide o pohľad do chodby po otvorení dverí, nie je v popise uvedené, že dvere otvorené po ich odomknutí. Na fotografii č. 9 sú záhradné dvere zatvorené a v popise je uvedené, že ide o pohľad z vnútra chodby do oblasti zámku, kde vo vložke boli zasunuté originál kľúče domácich a je len uvedené, že dvere boli odomknuté bez bližšej špecifikácie. Na fotografii č. 10 sú záhradné dvere zachytené taktiež zatvorené s kľúčom vo vložke dverí a v popise je uvedené, že ide o celkový záber na kľúč zasunutý z vnútra vo vložke zámku. Na fotografii č. 22 sú odfotené balkónové dvere, na ktorých je kľučka vo vodorovnej polohe a v popise je uvedené, že ide o celkový záber na kľučku, ktorá bola v polohe odistenej a dvere ako aj zárubne boli bez poškodenia z vonkajšej, ako aj vnútornej strany. Aj na základe uvedeného potom ustálil, že závery uvedené v trestnom spise sú zmätočné.

8. Dospel potom k záveru (s poukazom na obsah výpovede žalobcu, svedkov, ako aj časti pripojeného vyšetrovacieho spisu - zápisnicu o výsluchu žalobcu a jeho manželky ako poškodených, zápisnicu o obhliadke miesta poistnej udalosti a znalecký posudok), že na strane žalobcu došlo k vzniku poistnej udalosti, na základe ktorej vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie poistného plnenia, pretože prekonaním prekážok - uzamknutých brán, pletiva, uzamknutých vchodových dverí od záhrady - ktoré boli poškodené, boli neznámym páchateľom odcudzené šperky z domu žalobcu. Zo záverov z vyšetrovania prečinu krádeže a prečinu porušovania domovej slobody nebol jednoznačne preukázaný opak, resp. spáchanie skutku po vniknutí do rodinného domu žalobcu cez balkónové dvere, ktoré neboli poškodené a ich otvorenie bez poškodenia nebolo vyšetrovateľom vysvetlené. Navyše z fotografií, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu, mal za preukázané, že neznámy páchateľ sa pohyboval v interiéri domu žalobcu, prehľadával bytové zariadenie nachádzajúce v jednotlivých izbách domu žalobcu, keďže boli pootvárané dvierka a dvere na skrinkách a skriniach, zásuvky, z ktorých boli vybraté šperkovnice, ktoré po odcudzení šperkov ponechal voľne pohodené na kresle a posteli spolu s inými predmetmi, ktoré síce odcudzené neboli, ale boli vybraté z úložných priestorov. Rovnako mal za preukázané, že v čase podpísania poistnej zmluvy boli na dome žalobcu nainštalované zabezpečovacie zariadenia, ktoré boli v čase vzniku poistnej udalosti na vstupných dverách zo záhrady násilne neznámym páchateľom prekonané, a že v prípade, že neznámym páchateľom boli otvorené iba balkónové dvere, tak spôsob ich otvorenia bez ich poškodenia nebol počas vyšetrovania preukázaný, nakoľko podľa výpovede žalobcu boli tieto zatvorené z dôvodu, že v čase poistnej udalosti bol december a dvere boli otvárané len v súvislosti s vetraním. Dospel potom k záveru, že neznámym páchateľom došlo k prekonaniu prekážky za účelom neoprávneného vniknutia do poisteného objektu - domu žalobcu a došlo aj k neoprávnenému odcudzeniu hnuteľných vecí. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že záhradné dvere boli neznámym páchateľom poškodené a v čase príchodu žalobcu, v deň vzniku poistnej udalosti, do domu boli otvorené. Žalovaná žalobcovi v dôsledku poškodenia záhradných dverí aj poskytla poistné plnenie. Žalobcovi tak vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia z dôvodu, že na majetok žalobcu sa poistenie vzťahuje. Na poistenom majetku žalobcu nastala náhodná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca v čase vzniku poistnej udalosti (aj počas trvania poistného vzťahu) nezachovával povinnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v , alebo v poistných podmienkach ustanovené. V konaní nebolo sporné, že žalobca postupoval v zmysle ust. a bez zbytočného odkladu žalovanej ako poistiteľovi písomne oznámil, že nastala poistná udalosť. Žalobca poskytol žalovanej informácie, ktoré skutkovo síce nedefinoval správne, no žalovaná ako poistiteľ miesto poistnej udalosti neprešetrila a následne po zistení rozhodných skutkových okolností vzniku poistnej udalosti žalovaná neprehodnotila výsledok likvidácie poistnej udalosti, aj napriek tomu, že je nepochybné, že z poisteného objektu cennosti vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky boli násilne neznámym páchateľom odcudzené.

9. Vyhodnotil, že v konaní nebolo preukázané ani to, že by žalobca ako poistený vedome porušil povinnosti podľa ust. a , a že by tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, v dôsledku čoho by bola žalovaná ako poistiteľ oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť. Nestotožnil sa ani s obranou žalovanej v zmysle, ktorej žalobca nepreukázal, že k poistnej udalosti došlo krádežou vlámaním. Uzavrel, že žalobe žalobcu by vyhovel aj len s poukazom na čl. 24 ods. 2 písm. a) VPP, podľa ktorého, ak v čase vzniku poistnej udalosti krádežou vlámaním neboli splnené podmienky stanovené v čl. 26 VPP a poistená vec bola ukradnutá z miesta poistenia uvedeného v čl. 20 ods. 1 VPP, poisťovateľ má právo poistné plnenie poskytnúť najviac vo výške poistnej sumy, pre ktorú typ zabezpečenia miesta poistenia v čase vzniku poistnej udalosti vyhovoval. Žalobcovi ako poistnému vznikol nárok na vyplatenie žalovanej sumy aj bez ohľadu na zabezpečenie poisteného objektu z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že šperky z domu žalobcu odcudzené boli a žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie najviac vo výške poistnej sumy, ktorá bola dohodnutá vo výške 330 eur. Odcudzené šperky boli v hodnote 1.700 eur, čo vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu, a teda priznaná suma je nepomerne nižšia ako škoda, ktorá skutočne na majetku žalobcu vznikla.

10. Záverom uviedol, že žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy odo dňa 01.10.2015 s odôvodnením, že žalobca jednak zobral žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 26.05.2015 do dňa 30.09.2015 späť a tiež, že žaloba bola žalovanej doručená dňa 21.09.2015, teda od tohto dátumu mohla žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, čo neurobila. Keďže žalobca si úrok z omeškania uplatnil až od 01.10.2015, priznal mu ho od tohto dňa.

11. O trovách konania rozhodol podľa ust. , a tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná v časti výrokov I. a III. včas odvolanie z dôvodov podľa ust. , a . Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V podanom odvolaní žalovaná zopakovala, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako poistník a žalovaná ako poisťovateľ uzatvorili dňa 04.06.2010 poistnú zmluvu č. 740 007 7257, predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti, poistenie nehnuteľnosti a poistenie zodpovednosti za škodu, a ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili VPP. Rovnako nebolo podľa žalovanej sporné, že dňa 20.12.2014 došlo v mieste poistenia k odcudzeniu cenností neznámym páchateľom a k poškodeniu záhradných vchodových dverí. Táto udalosť bola nahlásená na polícii, ktorá začala vo veci trestné stíhanie pre prečin krádeže. Argumentovala, že pri likvidácii poistnej udalosti vychádzala predovšetkým z uznesení OO PZ Šaštín - Stráže, ČVS: ORP-656/SS-SE-2014 zo dňa 22.12.2014 a dňa 15.03.2015, z ktorých citovala, pričom na základe uvedeného a s poukazom na čl. 2 ods. 4.1 a 4.2 VPP tvrdila, že nahlásená udalosť nespĺňa podmienky poisteného rizika krádeže vlámaním alebo krádeže prekonaním prekážky, nakoľko nebolo preukázané otvorenie balkónových dverí preukázateľne násilným spôsobom a páchateľ nemusel prekonať žiadnu prekážku/opatrenie chrániace poistenú vec pred krádežou. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca žalovanej bezodkladne nahlásil vznik poistnej udalosti, ale žalovaná zostala nečinná, a preto žalobca poistnú udalosť nahlásil žalovanej opakovane dňa 13.01.2015. Uviedla, že ohľadom tohto tvrdenia žalobca nepredložil žiaden dôkaz, na rozdiel od žalovanej, ktorá predložila hlásenie o udalosti žalobcom zo dňa 13.01.2015, z ktorého navyše ani nevyplýva, že by sa jednalo o opakované hlásenie zo strany žalobcu. Údajné nahlásenie udalosti zo strany žalobcu pred dňom 13.01.2015 považovala za nepreukázané. Rovnako sa nestotožnila ani so záverom súdu prvej inštancie, že záhradné dvere boli neznámym páchateľom poškodené a v čase príchodu žalobcu v deň vzniku poistnej udalosti boli otvorené, keď podľa jej názoru ani z jednej z fotografií z vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, že by dvere mali byť v čase príchodu žalobcu otvorené. Vyjadrila v tejto súvislosti názor, že nakoľko vo vyšetrovacom spise nie sú žiadnym spôsobom zadokumentované otvorené záhradné vchodové dvere v čase príchodu žalobcu, žalobca si takúto fotodokumentáciu sám nevyhotovil a bezodkladne neprivolal žalovanú, aby prešetrila okolnosti vzniku udalosti, tak je potrebné vychádzať zo skutkového stavu tak, ako ho ustálila na mieste udalosti polícia. Taktiež namietla záver súdu prvej inštancie, že z poskytnutia plnenia žalovanou za poškodené dvere je zrejmé, že na majetok žalobcu sa poistenie vzťahuje a vysvetlila, že vchodové dvere sú stavebnou súčasťou budovy a preto sa na ne vzťahuje poistenie nehnuteľnosti a nie poistenie

domácnosti s tým, že v tomto prípade sa plnilo z poistného rizika vandalizmus. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej argumentáciou ohľadom povinnosti poisteného pravdivo odpovedať na všetky otázky ohľadom poistnej udalosti, pretože inak riskuje zamietnutie plnenia postupom podľa čl. 12 ods. 5 VPP. Poukázala na to, že ak by vychádzala z výpovede žalobcu, ktorý tvrdí, že bol po celý čas presvedčený o vniknutí páchateľa do domu cez záhradné vchodové dvere, tak je na mieste aplikácia čl. 12 ods. 2 VPP. Vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania uviedla, že sa nemohla dostať do omeškania pred 21.11.2015 z toho dôvodu, že až po zmene argumentácie zo strany žalobcu dňa 05.10.2015 sa mohla oboznámiť s novými okolnosťami vzniku udalosti a pristúpiť k jej došetreniu s tým, že na toto došetrenie mala v zmysle ust. lehotu jedného mesiaca, t. j. do 05.11.2015, a keďže je plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné pre zistenie rozsahu plniť, táto lehota uplynula dňa 20.11.2015. S poukazom na ust. uviedla, že súd síce pri hodnotení dôkazov postupuje podľa svojej úvahy, avšak garantom kontroly spravodlivosti a toho, že nejde o svojvôľu je podrobné hodnotenie a logické zdôraznenie dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti a mala za to, že súd prvej inštancie túto podmienku nesplnil, keďže rozhodol v značnom rozpore so skutkovým stavom zisteným políciou. Záverom dodala, že je toho názoru, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe bez toho, aby náležite preukázal právny základ nároku, a teda samotný vznik udalosti, ktorá by naplnila dojednané podmienky rizika krádeže a bola krytá Poistnou zmluvou z poistenia domácnosti.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné z časti. Podľa ust. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 330 eur ako vecne správny potvrdil a v časti o prisúdení úrokov z omeškania žalobcovi rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

15. S rozhodnutím súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 330 eur ako i s jeho odôvodnením odvolací súd súhlasí. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobe žalobcu po pripustení zmeny jeho žaloby v časti o zaplatenie 330 eur vyhovel, stotožnil. Dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie (keď vykonal všetky v konaní predložené a navrhnuté dôkazy a žiadna zo strán žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhla) z hľadiska žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie poistného plnenia, a zhodnotením jeho výsledkov v súlade s ust. dospel k správnym zisteniam, pričom na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti tohto žalobcom uplatneného nároku. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. až 4, , a , , až 3, až 3, , a a a , podľa ust. a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe v tejto časti aj podrobne odôvodnil v súlade s ust. . V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie v časti žalovanej istiny podstatné, a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Podrobne uviedol obsah všetkých dôkazov, riadne ich vyhodnotil, odstránil rozpory a nejasnosti, ktoré mu odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (ktoré sa však týkalo pôvodnej žaloby) vytýkal a dospel k rozhodnutiu, ktoré má základ v hodnotení dôkazov, je správne a aj spravodlivé. So všetkými závermi, ktoré viedli k vyhoveniu už zmenenej žalobe žalobcu o zaplatenie 330 eur sa odvolací súd stotožnil, keďže sú podrobne zdôvodnené, zrozumiteľné a logické. Dospel tiež k záveru, že odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti spochybniť.

16. Odvolací súd sa stotožnil so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku v časti o zaplatenie poistného plnenia vo výške 330 eur dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné a vyčerpávajúce. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovanej, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných

stranami sporu, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal s celou argumentáciou strán sporu. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v tejto časti nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych úvah a nich plynúcich záverov súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti (skutkové či právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní len zopakovala rovnaké argumenty, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôsledne a dostatočne vysporiadal. V odôvodnení svojho rozsudku sa zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie a rozhodnutie veci podstatné, a dospel pri tom k správnemu záveru, že žalobca má nárok na poistné plnenie v žalovanej výške (keď vyhodnotením všetkých produkovaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca preukázal, že k poistnej udalosti došlo tak ako tvrdil v zmenenej žalobe). Súd prvej inštancie všetky svoje závery podrobne zdôvodnil. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, keď mala na rozdiel od súdom prvej inštancie prijatých záverov za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva to, čo ona tvrdí. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie nesprávne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal, že skutočne došlo ku krádeži vlámaním, pri ktorom páchateľ prekonal prekážku zavretých záhradných dverí (nebolo sporné ich poškodenie), ktoré našiel otvorené, čo potvrdil aj v konaní vypočutý svedok a ostatné produkované dôkazy nevyvrátili. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení sporových strán, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, pričom následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami a zásadami riadil. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces prebiehajúci v mysli sudcu, pričom kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorému súd dospel, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, z ktorého v posudzovanej veci všetky skutkové a právne úvahy a aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú.

18. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce, logické a pochopiteľné. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s vyhodnotením produkovaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil a odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. K odvolaniu žalovanej potom uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, vrátane nesprávnych skutkových a právnych záverov, nie je opodstatnené. V tejto súvislosti považuje tiež za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán, a zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (). Odvolací súd nepovažuje za potrebné správne dôvody súdu prvej inštancie opakovať, a preto za využitia ust. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti, ktoré si osvojuje. Ak súd prvej inštancie priznal žalobcovi poistné plnenie, rozhodol správne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 330 eur potvrdil.

19. Odvolací súd sa následne zaoberal odvolaním žalovanej, ktorá nesúhlasila s povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, a jej odvolanie v tejto časti vyhodnotil za dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 330 eur od 01.10.2015 do zaplatenia. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil len poukazom na ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a konštatovaním, že žalovanú zaviazal na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky, a to 5,05 % ročného úroku z omeškania priznanej sumy odo dňa 01.10.2015, teda odo dňa, od ktorého si úrok z omeškania uplatnil žalobca z dôvodu, že sa žalovaná so svojím peňažným plnením dostala do omeškania, keď tvrdil, že žaloba bola žalovanej doručená dňa 21.09.2015 a od tohto dátumu mohla žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, no neurobila tak. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu na úrok z omeškania nestotožnil.

20. Považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca počas konania zásadným spôsobom zmenil svoje tvrdenia ohľadom skutočností, na ktorých založil žalobou uplatnený nárok, a to, ako došlo ku skutku vlámaním do jeho rodinného domu, keď v žalobe tvrdil, že ku skutku došlo tak, ako ho ustálila polícia vo svojich uzneseniach (teda, že páchateľ len poškodil dvere domu vedúce do záhrady, ale nepodarilo sa mu ich otvoriť, a potom si priniesol z neuzamknutej kôlne trojdielny hliníkový rebrík, ktorý rozložil, priložil na stenu rodinného domu zo zadnej strany k tam sa nachádzajúcemu balkónu, na ktorý preliezol, pristúpil k uzatvoreným jednokrídlovým plastovým balkónovým dverám vedúcim do domu, ktoré bez použitia násilia nezisteným spôsobom otvoril a dostal sa tak do vnútorných priestorov rodinného domu žalobcu), ale vo svojej výpovedi pred súdom už svoju argumentáciu podstatným spôsobom zmenil a tvrdil, že páchateľ sa do jeho rodinného domu dostal násilným prekonaním vchodových dverí, vedúcich do záhrady. Práve táto zmenená argumentácia žalobcu mala za následok pripustenie skutkovej zmeny žaloby (na návrh právneho zástupcu žalobcu) súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 07.10.2019. Je úplne zrejmé, že zmenenou žalobou žalobca tvrdil iné skutočnosti, odlišné od tých, aké pôvodne nahlásil žalovanej a následne aj uviedol v žalobe ohľadom vzniku možnej poistnej udalosti. V prejednávanej veci bol teda základ plnenia sporný a o tom, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi poistné plnenie rozhodol až súd po ustálení rozhodujúcich skutočností zistených dokazovaním v súdnom konaní. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 vety prvej Obč. zák. je poistné plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ak poistiteľ v uvedenej lehote neposkytne poistné plnenie, je v omeškaní a poistenému vznikne právo na úroky z omeškania. K tomu, aby poistenému vzniklo právo na úrok z omeškania, sa musí poistné plnenie stať splatným. Ak je však sporným základ plnenia poistiteľa, ako tomu bolo aj v tejto veci, nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poisťovateľa, a preto žalovaná nemôže byť v omeškaní s plnením tak, ako rozhodol súd prvej inštancie. Keďže ustanovenie § 797 ods. 3 Obč. zák. neustanovuje, kedy je možné považovať vyšetrenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť za ukončené, je potrebné takéto ukončenie považovať za skončené, len čo je so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia, alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Keďže v danej veci ide o prípad skončenia vyšetrenia na zistenie povinnosti plniť až na základe rozhodnutia súdu, nemohla sa žalovaná dostať do omeškania. Uvedené je v súlade s právnym názorom vysloveným v dovolacom konaní najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 27.03.2003, v ktorom bola riešená obdobná vec.

21. Napokon, už aj Ústavný súd SR judikoval, že poistné plnenie nadobudne splatnosť až po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrovanie, pričom ak bolo sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie (spornosť základu plnenia), vyšetrenie treba považovať za skončené, ak bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia, alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím. Vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.09.2017 prezentoval právny názor, že cit. „Ako z citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, krajský súd založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého žalované poistné plnenie nadobudne splatnosť až po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrovanie, pričom ak bolo sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie (spornosť základu plnenia), vyšetrenie treba považovať za skončené, ak bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia, alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím (v dôsledku čoho prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po dni vykonateľnosti rozsudku, ktorým bolo vo veci právoplatne rozhodnuté). Podľa názoru sťažovateľa však takýto výklad a popiera účel a zmysel právnej úpravy. Vznik práva na plnenie a jeho splatnosť (a tým aj určenie momentu vzniku omeškania poisťovne) je upravený osobitne vo vzťahu k poistnému plneniu (a to v a ). Podľa právo na

plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Z týchto ustanovení vyplýva, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu a z tohto dôvodu vznikne poistenému škoda, môže sa poistený domáhať jej náhrady. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdu dospel k záveru, že krajský súd jasne a zrozumiteľne (hoci stručne) odpovedal na otázku sťažovateľa nastolenú v jeho odvolaní, a to spôsobom, ktorý nevybočil z požiadavky ústavne konformnej aplikácie dotknutých ustanovení“.

22. Vyššie citované závery sú plne použiteľné aj v prejednávanej veci a odvolací súd si ich osvojil. Dospel potom k záveru opačnému ako súd prvej inštancie, že žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania nevznikol, a preto jeho žaloba nie je v časti o zaplatenie úroku z omeškania dôvodná.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 330 eur ako vecne správny potvrdil podľa ust. . Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa prisúdeného úroku z omeškania, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil a žalobu zamietol.

24. O trovách celého, teda prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a .

25. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

26. Z citovaných ustanovení vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a že strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, a u žalovanej ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Je namieste konštatovať, že takáto situácia v posudzovanej veci nenastala. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný, teda obe strany

sporu (žalobca a žalovaná) sú sčasti úspešné a sčasti neúspešné. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Ak je čiastočný úspech a neúspech strán sporu približne rovnaký, prichádza do úvahy rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. V posudzovanej veci sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia 330 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 330 eur odo dňa 26.05.2015 do zaplatenia (žalovaný úrok z omeškania predstavuje za 3198 dní omeškania do rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 29.02.2024 sumu 146,01 eur). Celkovo sa teda domáhal zaplatenia 476,01 eur (330 eur + 146,01 eur). V časti o zaplatenie 330 eur bolo žalobe vyhovené, z čoho je zrejmé, že žalobca bol v tejto časti sporu o zaplatenie 330 eur úspešný a žalovaná neúspešná. Vo zvyšku žalovanej sumy 146,01 eur bola žaloba zamietnutá (resp. v časti bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, teda žalobca zavinil zastavenie konania v časti, čo je potrebné pre účely rozhodovania o trovách konania považovať za neúspech), z čoho je zrejmé, že v tejto časti sporu bola úspešná žalovaná (a žalobca neúspešný). Takúto situáciu rieši ust. , podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 476,01 eur (100 % nároku), pričom úspešný bol v časti o zaplatenie 330 eur (69,3 % nároku). V zostávajúcej časti žaloby o zaplatenie sumy 146,01 eur (30,7 % nároku), v ktorej bola jeho žaloba zamietnutá (resp. konanie zastavené), mala úspech žalovaná. Z uvedeného výpočtu úspešnosti vyplýva, že žalobca mal v porovnaní so žalovanou v spore prevažujúci úspech v rozsahu 38,6 % (69,3 % - 30,7 %). Po zohľadnení čiastočného úspechu a čiastočného neúspechu strán priznal odvolací súd aplikujúc ust. žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 38,6 %. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že takto vykonané posúdenie úspechu strán v spore je súladné jednak s aplikovanými zákonnými ustanoveniami ako aj judikatúrou a rozhodovaním súdov všetkých inštancií.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).