Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-262-2018.pdf
PDF · 146.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/262/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ K., P. XXXX/XX, Q. a 2/ O. D., K. XX/XX, R., o správnej žalobe zo dňa 20. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/033747-2 zo dňa 25. 09. 2018, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2018/033747-2 zo dňa 25. 09. 2018 ako i rozhodnutie Mesta Nitra č. 136/2018-008-Re zo dňa 07. 06. 2018 a v e c v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Pribratým účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 29. 12. 2017 podal žalobca žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby - 1 ks jednostranná reklamná stavba s najväčšou plochou reklamnej stavby 5,1 m x 2,4 m na parcele registra „E“ č. XXX/ XXX, katastrálne územie K., popri W. ulici v ploche zeleni. K podanej žiadosti priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č. 24 268/2014-003-La zo dňa 27. 01. 2015, zmluvu o nájme č. DI/ NR/18/06/201/Lig-Bán zo dňa 07. 07. 2014, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie K., fotografiu a výpis z obchodného registra žalobcu. Dobu trvania reklamného zariadenia žiadal predĺžiť do doby platnosti nájomnej zmluvy.
2. Výzvou č. 136/2018-003-Re zo dňa 16. 01. 2018 správny orgán prvého stupňa (Mesto Nitra) vyzval žalobcu na doplnenie podanej žiadosti o záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktorým je cestný správny orgán - Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky k umiestneniu predmetnej reklamnej stavby. Za účelom predloženia požadovaného stanoviska bolo konanie prerušené na dobu 60 dní od doručenia výzvy na doplnenie žiadosti. Žalobca prevzal predmetnú výzvu dňa 30. 01. 2018.
3. Podaním zo dňa 29. 03. 2018 žalobca predložil stanovisko dotknutého orgánu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 15. 02. 2018, v ktorom bolo citované ustanovenie § 10 ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. po pozemných komunikáciách (cestný zákon).
4. V administratívnom spise je založená i žiadosť Mesta Nitra adresovaná Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 05. 04. 2018, v ktorej ako stavebný úrad žiada vyjadrenie ministerstva, či jeho stanovisko zo dňa 15. 02. 2018 je možné považovať za záväzné stanovisko v zmysle ust. § 140b stavebného zákona pre účely konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby tam konkrétne popísanej. Za účelom získania stanoviska opätovne prerušil konanie rozhodnutím zo dňa 05. 04. 2018, a to po dobu získania vyjadrenia ministerstva.
5. V podaní zo dňa 17. 04. 2018 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky na žiadosť stavebného úradu zaslalo vyjadrenie, že predmetná reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce a je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty a z toho dôvodu nesúhlasí s predĺžením doby trvania reklamnej stavby. Toto stanovisko je možné považovať a záväzné v zmysle § 140b stavebného zákona.
6. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 30. 04. 2018 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že poučil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní odo dňa dourčenia oznámenia, inak k nim nebude prihliadať.
7. Dňa 07. 06. 2018 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby. V rozhodnutí stavebného orgánu sú citované príslušné ustanovenia stavebného zákona a popísaný priebeh administratívneho konania. Ďalej je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej reklamnej stavby, preto stavebný úrad upustil zároveň od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Polohu predmetnej reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce je možné identifikovať pomocou webových stránok, napr. Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod., ktoré sú verejne prístupné. Dopravné značky označujúce začiatok a koniec obce sa v úseku rýchlostnej cesty R1A, popri ktorom je umiestnená predmetná reklamná stavba, nenachádzajú. Žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území môže ohroziť verejné záujmy chránené osobitným predpisom, v tomto prípade cestným zákonom, nie je možné vyhovieť.
8. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie podaním zo dňa 14. 07. 2018. V ňom namietal, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu v súlade s ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, vychádza z neprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia nie sú zrejmé žiadne dôkazy a ani preskúmateľné úvahy, ktoré by umožňovali vyvodiť skutkový záver, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a takto aj v ochrannom pásme cesty, okrem stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré si však vyžiadal sám správny orgán. Správny orgán nevykonal žiadny dôkaz v otázke stotožnenia sídelného útvaru obce, jeho hraníc a porovnania umiestnenia reklamnej stavby k takto určeným hraniciam. Žalobca tvrdil, že reklamná stavba sa nenachádza v ochrannom pásme cesty R1 a v súčasnosti, rovnako ako i v minulosti, sa nachádza v sídelnom útvare obce, kde ochranné pásmo cesty podľa cestného zákona neexistuje. Namietal i postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania a tiež i to, že nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Žalobca tiež namietal, že ministerstvo nebolo dotknutým orgánom podľa § 140b stavebného zákona.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
9. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/033747-2 zo dňa 25. 09. 2018 rozhodol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra č. 136/2018-008-Re zo dňa 07. 06. 2018 potvrdil.
10. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania a uviedol, že nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, a preto ho ponechal v platnosti. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný citoval príslušné ustanovenia stavebného zákona, správneho
poriadku, vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ďalej zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Konštatoval, že v danom prípade sa predmetná reklamná stavba nachádza vo vzdialenosti menšej ako 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A, ale zároveň sa nachádza mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce. Preskúmaním predloženého spisového materiálu konštatoval, že postup stavebného úradu bol správny, keďže tento disponoval nesúhlasným stanoviskom dotknutého orgánu. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že stavebný úrad považoval za dotknutý orgán Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, pričom tento orgán listom č. 10647/2018/SCDPK/29040-Syn zo dňa 17. 04. 2018 zamietol žiadosť o vydanie povolenia výnimky zo zákazu činnosti v cestnom ochrannom pásme cesty R1A k umiestnenej reklamnej stavbe. Na základe uvedeného stanoviska stavebný úrad nemal inú možnosť, len žiadosť rozhodnutím zamietnuť. Uvedené nesúhlasné stanovisko totiž tvorilo prekážku vo vydaní rozhodnutia o predĺžení doby trvania reklamného zariadenia.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. V žalobe zo dňa 20. 12. 2018, ktorá bola súdu doručená dňa 27. 12. 2018, žalobca namietal správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12. Konštatoval, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že predmetná reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Úvahy žalovaného považoval za nepreskúmateľné, keď tieto vychádzajú len zo stanoviska dotknutého orgánu, zároveň nie je zrejmá zo žiadneho dôkazu akákoľvek vzdialenosť od osi vozovky a ani skutočnosť, či sa nachádza reklamná stavba v sídelnom útvare obce vymedzenom dopravnou značkou. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nijako nevymedzili územie sídelného útvaru obce, ktoré by bolo odlišné od intravilánu obce, keď parcela číslo 327/100 v katastrálnom území Mlynárce sa podľa listu vlastníctva nachádza v intraviláne (zastavanom území) obce.
13. V ďalšej časti svojej žaloby žalobca namietal, že žalovaný cituje veľké množstvo právnych noriem, avšak neuvádza vo vzťahu k citovaným normám nič, čo by odôvodňovalo správnosť postupu žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa a ktoré by akýmkoľvek logickým či analytickým postupom spojil s argumentáciou proti námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Nie je zrejmé, ani na základe ako zisteného skutkového stavu došlo k subsumpcii pod ust. § 126 stavebného zákona a ust. § 10 ods. 4a/ alebo § 11 ods. 1 cestného zákona, keď každé ustanovenie rieši inú situáciu.
14. Žalovaný zvýrazňuje, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a vysvetľuje jeho význam. Má však za to, že záväzné stanovisko môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, a nie potenciálne „dotknutého“ orgánu. Správny orgán mal najskôr riešiť otázku vymedzenia sídelného útvaru obce, ak by mal byť rozsah tohto územia iný, než je intravilán obce a následne zisťovať, či sa v takto dôvodne vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza reklamná stavba a až následne, na základe takto zisteného skutkového stavu požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie. Ani žalovaný a ani domnelý dotknutý orgán žiadnym spôsobom nevyriešili otázku, z akého dôvodu a na základe akého dôkazu sa reklamná stavba nemá nachádzať v sídelnom útvare obce, keď je z verejného registra zjavné, že sa nachádza v zastavanom území obce. Žiaden právny predpis nestanovuje, ako a kadiaľ sa majú viesť hranice sídelného útvaru obce.
15. Ak z odôvodnenia rozhodnutia má vyplývať, že reklamná stavba nemôže byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí len preto, že bolo vydané stanovisko, ide podľa názoru žalobcu o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa neuviedli žiadne vymedzenia sídelného útvaru
obce a ani žiadnu vzdialenosť, o ktorej majú mať vedomosť. V tejto súvislosti označovanie dopravných značiek ako hranice sídelného útvaru obce je nenáležité, nakoľko ide o body, a nie o čiary, ktorými hranice územia nepochybne sú. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by cestný alebo akýkoľvek iný zákon stanovoval spôsob určovania hraníc sídelného útvaru obce odlišný od intravilánu, teda nie je zrejmé, či má ísť o priamky, alebo krivky medzi bodmi a ani domnelý dotknutý orgán v tomto smere neprodukoval žiadne relevantné a preskúmateľné úvahy.
16. Žalobca od počiatku namieta, že nie je preukázané žiadnym dôkazom, že by sa reklamné stavby mali nachádzať mimo sídelného útvaru obce. Konštatoval, že žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa uvedenému zisteniu a zisťovaniu nevenovali dostatočnú pozornosť, hoci ide o dôležitú skutočnosť ovplyvňujúcu právne posúdenie veci. Žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa nedospeli na základe vykonaného dokazovania k žiadnemu skutkovému zisteniu o tom, že by sa reklamná stavba mala nachádzať mimo sídelného útvaru obce. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a s priamym dopadom na právo na spravodlivé konanie žalobcu, ktorému sa upiera možnosť oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia a v primeranej aprobovanej rovine procesným postupom naň reagovať. Podotkol, že takýto postup správneho orgánu sa nazýva svojvôľa a rozhodnutia založené na takomto postupe sa nazývajú arbitrárne, keď zabraňujú účastníkovi konania predniesť podstatnú argumentáciu a tým vytvárajú predpoklady a možnosť správneho orgánu sa s takouto argumentáciou v rozhodnutí nevysporiadať, čo je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.
17. Správne orgány nepostupovali pri spoľahlivom zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkom konania. Zo žiadosti je zrejmé, že reklamná stavba sa má nachádzať na parcele číslo 327/100 v katastrálnom území K.. Správny orgán upustil od ústneho konania, lebo sú mu dobre známe pomery staveniska. Akékoľvek vzdialenosti sú nepreskúmateľne odhadované, odkazy na stanoviská sú rezignáciou na zisťovanie skutkového stavu a nie je možné ich považovať za relevantný podklad rozhodnutia, pokiaľ v konaní absentuje vôbec skutkový základ pre takýto postup a navyše, sám správny orgán prvého stupňa podmieňoval pokračovanie v konaní zadovažovaním týchto stanovísk. Z verejných registrov listu vlastníctva a katastrálnej mapy a polohy pozemku je zrejmé, že sa správne orgány prvého stupňa i žalovaný bezdôvodne spoľahli na skutočnosť existencie stanoviska domnelého dotknutého orgánu, ktorá nemôže byť relevantná z hľadiska polohy reklamných stavieb v sídelnom útvare obce, keďže nepodlieha povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav.
18. Poukazovanie žalovaného na ust. § 8 ods. 2 písm. c/ vyhl. č. 453/2000 Z. z. sa týka konania o povoľovaní postavenia stavby všeobecne, nie konania o predlžovaní doby trvania reklamnej stavby, kde sa primárne skúma trvanie právneho vzťahu k pozemku a ostatné náležitosti vyplývajú z predchádzajúceho konania o povolení stavby, alebo z povinnosti správneho orgánu prvého stupňa spoľahlivo zistiť skutkový stav a to v úzkej súčinnosti s účastníkom konania. Podotkol, že v inom konaní pod č. OU-NR-OVBP2-2017/030663-2 žalovaný poukazoval na ust. § 15 ods. 2 písm. c/ vyhl. č. 453/2000 Z. z. namiesto citovaného § 8, ktoré sa špeciálne týka povolenia postavenia reklamného zariadenia, nie predlžovanie doby trvania reklamnej stavby.
19. Mal za to, že postupom žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať a bolo zasahované do jeho práva na spravodlivé konanie. Vychádzajúc zo štrasburskej judikatúry namietal porušenie zásad spravodlivého konania, najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
20. S ohľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i orgánu prvého stupňa a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25. 06. 2019. Mal za to, že v prvostupňovom rozhodnutí nebol porušený procesný postup a konanie bolo vedené v súlade s platnými právnymi predpismi. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Námietky uvedené v žalobe sú obdobné, ako boli uplatnené v odvolaní proti napadnutého rozhodnutiu, a preto sa žalovaný pridržiaval právneho názoru uvedeného vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. 09. 2018.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
22. Súd uznesením č. k. 11S/262/2018-80 zo dňa 31. 07. 2019 pribral za účastníkov K. Q. a O. D., ktorí boli účastníkmi administratívneho konania.
23. Pribratí účastníci konania sa k podanej žalobe, jej prílohám, ako ani k vyjadreniu žalovaného, napriek výzve súdu, nevyjadrili.
24. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 23. 12. 2019 uviedol, že žalovaný neuviedol nad rámec odkazuj na svoje rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré by spochybňovali dôvody žaloby. Namietal, že po podaní žaloby sa dozvedel, že na konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa podieľali osoby, ktoré nie sú zamestnancami mesta zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, čo je v rozpore ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona. Tieto osoby, vrátane primátora mesta, navyše konali v snahe zasiahnuť do súkromnoprávnych vzťahov žalobcu, keď rozosielali listy zmluvným partnerom žalobcu, aby títo ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom ako zamestnanci Útvaru hlavného architekta Mesta Nitra, t.j. aj z týchto listov je zrejmé, že ide o osoby sledujúce iný záujem, než zákonné rozhodovanie pri prenesenom výkone štátnej správy. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil i kópie listov, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázal.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
25. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 09. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. e/, ods. 3 písm. a/ SSP, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Z rovnakého dôvodu zrušil i rozhodnutie Mesta Nitra zo dňa 07. 06. 2018, čoho sa žalobca v správnej žalobe domáhal.
26. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/, ods. 3 písm. a/, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
27. Podľa § 43 ods. 2 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „stavebný zákon“), reklamná
stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. Podľa § 62 ods. 3, 4 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, Podľa § 140b stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
28. Podľa § 3 ods. 1, 3 písm. g/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách („ďalej len „cestný zákon“) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady.
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie g) vykonáva štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest, Podľa § 10 ods. 4 vyššie citovaného zákona, mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom,
okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Podľa § 11 ods. 1, 2, 5 veta druhá a ods. 6 vyššie citovaného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia. V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. 2ab) Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak tým nebudú dotknuté verejné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy správy dotknutej komunikácie. Cestný správny orgán povoľuje výnimku podľa odseku 5 na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov,1f) v ktorého miestnej pôsobnosti je časť cestného ochranného pásma, v ktorej sa má povoliť výnimka podľa odseku 2. Ak ide o povolenie výnimky v cestnom ochrannom pásme diaľnice a rýchlostnej cesty, cestný správny orgán povoľuje výnimku na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.1f)
29. Podľa § 3 ods. 2, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Podľa § 34 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
30. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia správnych orgánov o žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks jednostranná reklamná stavba, p. č. 327/100 reg. „E“ k. ú. K., popri W. ulici v ploche zeleni na obdobie po dobu platnosti nájomnej zmluvy.
31. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či rozhodnutie správnych orgánov bolo viazané na stanovisko dotknutého orgánu Ministerstva dopravy a výstavby SR v zmysle § 140a stavebného zákona a či ide o stavbu umiestnenú mimo sídelného útvaru obce v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1A, kde je umiestnenie reklamnej stavby zakázané.
32. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
34. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa (čo žalobca žiadal) je potrebné zrušiť z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo namietal i žalobca v podanej žalobe.
35. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 29. 12. 2017 žiadal žalobca správny orgán prvého stupňa - Mesto Nitra o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval ako: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby, p. č. 327/100 reg. „E“ k. ú. K., popri W. ulici v ploche zeleni, na dobu platnosti nájomnej zmluvy. Predmetná stavba bola dočasne povolená rozhodnutím Mesta Nitra o povolení reklamného zariadenia č. 24 268/2014 - 003 -La zo dňa 27. 01. 2015 na obdobie do 31. 12. 2017. Okrem citovaného rozhodnutia Mesta Nitra priložil žalobca k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby i Zmluvu o nájme č. DI/NR/18/06/2014/Lig-Bán zo dňa 07. 07. 2014 uzavretú na dobu neurčitú, ktorej predmetom je nájom časti pozemku v Nitre, okrem iného i parcely registra „E“ číslo XXX/ XXX k. ú. K. pre účel osadenia 1 ks reklamného zariadenia. Ďalšou prílohou žiadosti bola fotografia reklamného zariadenia a čiastočný výpis z LV č. XXXX k. ú. K., plnomocenstvo a výpis z obchodného registra žalobcu. Žalobca bol následne vyzvaný na doplnenie žiadosti, a to o záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktorým je cestný orgán - Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky k umiestneniu predmetnej reklamnej stavby. Konanie bolo za účelom doplnenia žiadosti prerušené. Žalobca na výzvu správneho orgánu prvého stupňa doplnil žiadosť o stanovisko dotknutého orgánu
- Ministerstvo dopravy a výstavby SR zo dňa 15. 02. 2018, ktoré však len citovalo ust. § 10 ods. 4
cestného zákona, bez zaujatia stanoviska k reklamnej stavbe žalobcu. Následne správny orgán prvého stupňa žiadal Ministerstvo dopravy a výstavby SR, či jeho stanovisko (zo dňa 15. 02. 2018), ktoré zaslal žalobcovi, možno považovať za záväzné stanovisko v zmysle ust. § 140b stavebného zákona pre účely konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby tam popísanej. Za týmto účelom opätovne správny orgán prerušil konanie, a to rozhodnutím zo dňa 05. 04. 2018. Ministerstvo dopravy a výstavby SR podaním zo dňa 17. 04. 2018 doplnilo svoje pôvodné stanovisko zo dňa 15. 02. 2018 a uviedlo, že predmetná reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce a je v území 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty. Z toho dôvodu nesúhlasí s predĺžením doby trvania reklamnej stavby. V závere uviedlo, že uvedené stanovisko je v zmysle § 140b ods. 1 staveného zákona možno považovať za záväzné.
36. Správny orgán prvého stupňa po získaní vyššie uvedených podkladov k rozhodnutiu o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, po doručení oznámenia o začatí konania o zmene doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a márnom uplynutí lehoty na uplatnenie námietok účastníkmi konania (pričom v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku účastníci konania mali v stanovenej lehote možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia s uvedením miesta a času, kedy je tak možné učiniť), vo veci rozhodol tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby - 1 ks jednostrannej reklamnej stavby, umiestnenej na parcele reg. „E“ číslo XXX/XXX, k. ú. K. o rozmerov 5,1 m x 2,4 m s identifikačným číslom 47 odvolávajúc sa na ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona, ako aj existujúce nesúhlasné stanovisko vyjadrené v podaní Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 17. 04. 2018. V odôvodnení rozhodnutia zo dňa 07. 06. 2018 správny orgán konštatoval, že pri rozhodovaní o podanej žiadosti bol povinný skúmať, či je umiestnenie stavby v súlade s verejným záujmom, ktorý v danom prípade upravuje zákon č. 135/1961 Zb. cestný zákon.
37. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, administratívneho spisu predloženého žalovaným zistil, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, keď napriek svojej povinnosti zistiť úplne skutočný stav veci takto nepostupoval. V administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o stotožnení miesta osadenia reklamnej stavby vo vzťahu k označeniu začiatku, resp. konca sídelného územia obce, čo namietal i žalobca, a to už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Rovnako tak namietal i vzdialenosť reklamnej stavby od osi vozovky s tým, že správne orgány si nezadovážili dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie. Správny súd má za to, že zo strany správnych orgánov nebolo žiadnym spôsobom zadokumentované (aspoň to nevyplýva z administratívneho spisu), že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a že je vo vzdialenosti menšej ako 100 m od osi priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A a teda v ochrannom pásme. Žalobca v podanom odvolaní na tieto skutočnosti poukazoval, napriek tomu sa žalovaný týmito námietkami žalobcu nezaoberal. Vo svojom rozhodnutí žalovaný citoval právne predpisy, priebeh administratívneho konania, uviedol obsah odvolania žalobcu. K námietkam žalobcu len konštatoval, že v danom prípade sa predmetná reklamná stavba nachádza vo vzdialenosti menšej ako 100 m od osi priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A, ale zároveň sa nachádza mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce. Z jeho rozhodnutia však nevyplýva, na základe čoho konštatuje tento skutkový stav, ak sa v administratívnom spise nenachádzajú žiadne dôkazy o osadení reklamnej stavby (okrem jednej fotografie, ktorú pripojil žalobca k svojej žiadosti).
38. Za tejto dôkaznej situácie, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, považuje správny súd námietky žalobcu za opodstatnené. Skutkový stav, na základe ktorého správny orgán vydal rozhodnutie, musí byť známy nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, ale musí byť jednoznačne zadokumentovaný v spise tak, aby nevznikali pochybnosti. Žalobca v podanej žalobe namietal postup správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorí bez vykonania miestneho zisťovania konštatovali, že predmetná reklamná stavba sa nachádzajú mimo sídelného útvaru obce, pričom tvrdil opak. Len paušálny odkaz na mapové podklady Google maps a iné na zistenie osadenia reklamnej stavby nemôže postačovať pre úplné zistenie skutočného stavu. Túto námietku žalobcu považuje správny súd za plne dôvodnú. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému záveru, že reklamná stavba je umiestnená a osadená v území do 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A a mimo sídelného útvaru obce. Uvedené nevyplýva zo žiadnej listiny, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu. Napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť namietal, žalovaný žiadnym spôsobom na uvedenú námietku nereagoval, nedoplnil dokazovanie o listiny preukazujúce
osadenie reklamnej stavby vo vzťahu k hraniciam sídelného útvaru obce a jej vzdialenosti od osi jazdného pásu a len skonštatoval tvrdenia správneho orgánu prvého stupňa bez toho, aby uviedol, na základe čoho k takémuto tvrdeniu dospel. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo/112/2015, podľa ktorého: Okrem popisu skutkových zistení, má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania a na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy“.
39. Správny súd má za to, že správne orgány v danom prípade boli povinné úplne zistiť skutočný stav, najmä osadenie reklamnej stavby vo vzťahu k podmienkam stanoveným v právnej norme, podľa ktorej o žiadosti žalobcu o predĺženie doby reklamnej stavby postupovali a rozhodovali. Pokiaľ však žalobca namieta tvrdenia správnych orgánov, že reklamná stavba je umiestnená mimo sídelného útvaru obce a namieta i jej vzdialenosť od priľahlého pásu rýchlostnej cesty, je potrebné sa s jeho námietkou vysporiadať, a vykonať dokazovanie, ktoré je v kompetencii správneho orgánu, a zadovážiť dostatok listinných dôkazov, ktoré budú vo vzťahu k zistenému skutočnému stavu veci jednoznačné. Skutkový stav veci musí byť zrejmý nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci koná, ale aj účastníkom správneho konania a následne i správnemu súdu, inak nie je možné vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu správnym súdom. Je pritom potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správny orgánov, ani odstraňovať vlastným zistením formálny obsah a vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych právne relevantných otázok rešpektovali príslušné právne predpisy. Jedným z predpokladov prieskumnej činnosti súdu je pritom také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia napadnutého žalobou.
40. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby malo, okrem iného, obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom mal žalovaný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz na ňu, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.3.2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010). Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 09. 2018 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre žalovaného, teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania) ako i pre súd, ktorý rozhodnutie preskúmava v správnom súdnictve na základe žaloby podľa SSP.
41. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k tomu záveru, že správnymi orgánmi vykonané dokazovanie nie je postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých vo svojich rozhodnutiach vychádzali. Úlohou súdu však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia.
42. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o zmene doby trvania reklamnej stavby zo dňa 29. 12. 2017, doplniť dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného (najmä stotožnenie polohy reklamnej stavby a jej vzdialenosti od osi jazdného pruhu
rýchlostnej cesty R1A) a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobca ako účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby (ust. § 46 a § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov) a na to, aby sa dozvedel jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
44. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd pribratým účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Pribratým účastníkom konania ani žiadne trovy nevznikli, nakoľko sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrili na výzvu súdu.
45. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.