Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-7-2020.pdf
PDF · 94.32 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne - nesvojprávnej P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX-XX, W. A., zastúpenej hmotnoprávnym opatrovníkom W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX-XX, W. A. a procesným opatrovníkom V. W. A., právne zastúpenej V.. A. S., advokátkou, B. XXXX/XX, W. A., proti žalovanému V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX- XX, W. A., právne zastúpenému V.. V. W., advokátom, E. X/X, W. A., o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4C/10/2017-115 zo dňa 27. novembra 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobkyňa, zastúpená hmotnoprávnym opatrovníkom, sa pôvodne domáhala, aby súd vylúčil z exekúcie č. Z. XX/XX bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. A. na meno W. H., pretože tieto finančné prostriedky nie sú určené pre W. H., ktorý je súdom ustanovený opatrovník nesvojprávnej žalobkyne, ale jedná sa o majetok žalobkyne. V priebehu konania požiadala právna zástupkyňa žalobkyne, aby súd pripustil zmenu žaloby v tom znení, že súd vylučuje z exekúcie bankový účet vedený v W. A. P.. J. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno W. H. (ďalej aj „predmetný účet“), eventuálne vylučuje peňažné prostriedky na tomto bankovom účte. Uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 27.11.2018 súd uvedenú zmenu žaloby pripustil.
1.2 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.05.1977 č. k. 12Nc/1580/76-16 pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Uznesením zo dňa 26.11.2008 č.k. 5P/39/08-6, právoplatným dňa 16.12.2008, Okresný súd Považská Bystrica ustanovil nesvojprávnej žalobkyni opatrovníka W. H.. Na Okresnom súde Považská Bystrica prebieha pod sp. zn. 5Er/656/2016 exekučné konanie vo veci oprávneného V. J. (tu žalovaný) proti povinnému W. H. (hmotnoprávny opatrovník žalobkyne). Z oznámení Sociálnej poisťovne zo dňa 31.07.2014 a zo dňa 27.11.2017 a z výpisov z predmetného účtu za obdobie od 01.01.2016 do 29.04.2017 mal súd za preukázané, že od mája 2010 bol na predmetný účet poukazovaný dôchodok žalobkyne. V období od 01.01.2016 do 29.04.2017 hmotnoprávny opatrovník žalobkyne disponoval s predmetným účtom, realizoval na ňom platby kartou, výbery v hotovosti a boli realizované trvalé príkazy. V rámci uvedeného exekučného konania súdom poverená exekútorka vydala dňa 08.11.2016 upovedomenie o začatí exekúcie a súčasne predmetný účet zablokovala. Predmetný účet bol odblokovaný v časti dôchodku žalobkyne dňa 21.02.2017 po tom, ako povinný doručil
na exekútorský úrad potvrdenie, že na tento účet je pripisovaný dôchodok žalobkyne vo výške 301,20 eur. Predmetný účet zostal zablokovaný v časti vo výške 657,06 eur a táto suma bola stiahnutá z predmetného účtu povinného. Táto suma pozostáva z iných kreditných obratov na účte, a to sumy 122,24 eur, ktorá bola na účet pripísaná zo sporenia a z priameho vkladu povinného vo výške 500,- eur.
1.3 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ustanovení § 55 ods. 1 a § 94 ods. 1 Exekučného poriadku. Konštatoval, že na základe zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka) je peňažný ústav povinný prijať na účet peňažné vklady vykonané majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech bez ohľadu na to, kto je majiteľom peňažných prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom na účet ukladajú. Oprávnenie (nárok) majiteľa účtu, aby jemu alebo ním určeným osobám boli na jeho príkaz, prípadne pri splnení dohodnutých podmienok vyplatené peňažné prostriedky z účtu, predstavuje „pohľadávku z účtu v peňažnom ústave“, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia podľa § 94 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú má majiteľ účtu voči peňažnému ústavu, nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky, ktoré boli na účet uložené. Podstatná z tohto hľadiska je jedine skutočnosť, kto je majiteľom účtu, lebo jedine on má pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Predmetom výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave nie je vec ani iný majetok, ale nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z účtu. Tretej osobe, v prospech ktorej boli finančné prostriedky zaslané, vzniká právo proti povinnému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento právny názor súd prvej inštancie podoprel odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010 sp. zn. 1MCdo 2/2009, ako aj na rozhodnutie Veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR z 10. novembra 2004 sp. zn. 35Odo 801/2002.
1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie za použitia § 257 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, avšak súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl predovšetkým v osobných a majetkových pomeroch žalobkyne, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony a je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 308,30 eur.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to tak prostredníctvom hmotnoprávneho opatrovníka, ako aj prostredníctvom právnej zástupkyne. Hmotnoprávny opatrovník žalobkyne uviedol, že závery súdu v napadnutom rozsudku považuje za nesprávne, prameniace z nedostatočného zistenia skutkového stavu. Zdôraznil, že podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/100/2014-57 bol účet zriadený správne už v roku 2014 a aj teraz. Naviac, založenie iného či nového účtu na nesvojprávnu osobu by vôbec neriešilo aktuálny stav, pretože škoda nesvojprávnej už bola spôsobená začatím exekúcie. Riešením by bola iba zmena mena účtu na P. H., pričom by číslo zostalo rovnaké, ale túto možnosť banka zamietla. Uviedol, že aj podľa napadnutého rozsudku je exekúcia vedená proti W. H. a nie P. H.. Položil otázku, kto iný než on (hmotnoprávny opatrovník) mal disponovať s účtom, keď P. H. je nesvojprávna. Je pravda, že predmetný účet je vedený na jeho meno, ale sú tam finančné prostriedky určené pre P. H., bola tam zriadená pôžička vo výške 1.400,- eur a po splatení pôžičky jej zriadil sporenie po 10,- eur mesačne, čo bola najnižšia možná suma, ale celá suma zo sporenia 122,24 eur ako aj zostatok pôžičky vo výške 500,- eur, ktorý jej vložil na účet on (keďže sama to nemôže urobiť), boli prevedené na účet exekútorky. Pôžička aj sporenie boli podľa hmotnoprávneho opatrovníka platené z dôchodku žalobkyne. Nie je podľa neho pravda, že predmetný účet bol dňa 21.02.2017 odblokovaný, naviac v roku 2017 už dôchodok žalobkyne tvoril sumu 308,30 eur. Napokon uviedol, že na pojednávaní dňa 27.11.2018 bol kolízny opatrovník usadený na miesto žalovaného, ktorý nebol prítomný a jeho právny zástupca počas celej doby komunikoval s kolíznym opatrovníkom. Takéto konanie sudcu považuje za zmätočné a rozporné s procesným predpisom. K odvolaniu hmotnoprávny opatrovník žalobkyne pripojil uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7C/148/2014-65, z ktorého vyplýva, že v inej veci (proti inej žalovanej) boli finančné prostriedky na tom istom predmetnom účte z exekúcie vylúčené.
3. Právna zástupkyňa žalobkyne v odvolaní uviedla, že ho podáva preto, lebo žalobkyňa požaduje podanie opravného prostriedku. Poukázala na iné rozhodnutie rovnakého súdu na rovnakom skutkovom základe, avšak s iným, pre žalobkyňu pozitívnym výsledkom, a to na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.09.2014 sp. zn. 7C/148/2014, pričom súd prvej inštancie neodôvodnil odklon od predchádzajúceho rozhodnutia toho istého súdu. Žalobkyňa prostredníctvom
právnej zástupkyne uviedla, že napáda aj výrok o trovách konania. Keďže žalobkyňa je presvedčená, že súd mal žalobnému návrhu vyhovieť, mal tiež priznať žalobkyni náhradu trov konania.
4. Mesto W. A. ako kolízny opatrovník žalobkyne uviedlo, že nemá námietky voči napadnutému rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
6. Keďže vyjadrenie kolízneho opatrovníka žalobkyne odporovalo odvolaniu podanému prostredníctvom jej hmotnoprávneho opatrovníka a právneho zástupcu, súd prvej inštancie na pokyn odvolacieho súdu vypočul právnu zástupkyňu žalobkyne a zástupkyňu kolízneho opatrovníka. Právna zástupkyňa uviedla, že bola ustanovená E. W., pričom v záujme zachovania práv žalobkyne zotrváva na obsahu podaného odvolania. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že kolízny opatrovník rešpektuje právo žalobkyne na podanie opravného prostriedku. S obsahom podaného odvolania sa stotožňuje len v časti odvolania voči trovám konania. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že rešpektuje právo žalobkyne na podanie odvolania (pričom odvolanie podala aj právna zástupkyňa, ktorá bola žalobkyni ustanovená E. W.), a tiež vzhľadom k tomu, že predchádzajúce vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že nemá námietky voči rozsudku súdu prvej inštancie, nepredstavovalo výslovné vzdanie sa odvolania alebo jeho späťvzatie, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací mal za to, že podaným odvolaním (odvolaniami) je potrebné sa vecne zaoberať.
7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, že peniaze na účte nepredstavujú vec vo vlastníctve vkladateľa ani majiteľa účtu, ale peňažnú pohľadávku majiteľa účtu voči banke, ktorá účet vedie. Jednoducho povedané, vo chvíli, keď niekto (bez ohľadu na to, či je to majiteľ účtu alebo iná osoba) vloží peniaze na účet v banke, prestáva byť vlastníkom týchto peňazí, vlastníkom samotných peňazí sa stáva banka a majiteľ účtu sa stáva vlastníkom pohľadávky voči banke na vyplatenie rovnakej sumy a úrokov (po započítaní prípadných bankových poplatkov) podľa pokynov majiteľa účtu (ako výber v hotovosti, platba kartou, prevod na iný účet a pod.). Samozrejme nejde o vyplatenie fyzicky tých istých peňazí, keďže peniaze sú zameniteľná vec - ide o nárok majiteľa účtu na vyplatenie rovnakej sumy peňazí, aká bola na jeho účet vložená (po započítaní poplatkov). Tento nárok (pohľadávku) voči banke má vždy tá osoba, ktorá je vedená ako majiteľ účtu, nie osoba, ktorej peniaze patrili pred ich vložením na účet. Aj keď bola žalobkyňa pozbavená spôsobilosti na právne úkony, nič nebránilo jej hmotnoprávnemu opatrovníkovi zriadiť účet v banke na meno žalobkyne ako majiteľky účtu. To, že po vykonaní blokácie účtu banka odmietla vykonať zmenu majiteľa účtu nič nemení na tom, že ak malo ísť o účet žalobkyne (o pohľadávku žalobkyne voči banke), mal byť účet od začiatku vedený na jej meno.
9. Pokiaľ hmotnoprávny opatrovník žalobkyne aj jej právna zástupkyňa v odvolaní uvádzali, že súd prvej inštancie neodôvodnil odklon od predchádzajúceho rozsudku toho istého súdu (Okresného súdu Považská Bystrica) sp. zn. 7C/148/2014, ktorý sa týkal toho istého účtu, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie tento odklon dostatočne odôvodnil jednak vlastným výkladom ustanovení § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a § 94 Exekučného poriadku, ale aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 2/2009 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo 801/2002.
10. Žalobkyňa v odvolaní podanom prostredníctvom svojho hmotnoprávneho opatrovníka namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu. Sporné nebolo, že exekúcia je vedená proti hmotnoprávnemu opatrovníkovi žalobkyne, nie proti žalobkyni, že predmetný účet je vedený na meno hmotnoprávneho opatrovníka žalobkyne, že na tento účet dostávala žalobkyňa dôchodok a že na tomto účte boli okrem toho vykonávané ešte ďalšie transakcie (vklady a výbery resp. platby kartou a trvalé príkazy). V tejto súvislosti odvolací súd chápe vyjadrenie súdu prvej inštancie, že hmotnoprávny opatrovník žalobkyne disponoval účtom, nielen v tom zmysle, že hmotnoprávny opatrovník mal dispozičné právo (čo je prirodzené, keďže žalobkyňa bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a on bol jej opatrovníkom), ale aj v tom zmysle, že vykonával na predmetnom účte platobné operácie (najmä výbery hotovosti a platby kartou), o ktorých nie je zrejmé, či išlo o operácie v prospech žalobkyne.
Akékoľvek dokazovanie účelu týchto operácií by však bolo nadbytočné vzhľadom na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (s ktorým sa odvolací súd stotožnil, ako bolo uvedené vyššie).
11. To platí aj o tvrdení hmotnoprávneho opatrovníka žalobkyne, že žalobkyni bola poskytnutá pôžička 1.400,- eur, ktorej zostatok vo výške 500 eur vložil na predmetný účet a po splatení pôžičky jej zriadil sporenie po 10,- eur mesačne, pričom pôžička aj sporenie boli platené z dôchodku žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie nebolo potrebné zisťovať, či išlo o pôžičku a sporenie na meno žalobkyne, z akého dôvodu jej bola pôžička poskytnutá a pod. Bez ohľadu na to, komu patrili peniaze pred ich vložením na predmetný účet, resp. v prospech koho boli pred vložením na predmetný účet vedené, po vložení na účet sa stali vlastníctvom banky, pričom hmotnoprávnemu opatrovníkovi žalobkyne ako majiteľovi predmetného účtu vznikla pohľadávka voči banke.
12. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie podal hmotnoprávny opatrovník žalobkyne námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni súdu prvej inštancie, ktorú zdôvodnil nesprávnosťou ustanovenia V. W. A. za kolízneho opatrovníka žalobkyne a tiež tým, že mu ustanovenie kolízneho opatrovníka nebolo vysvetlené. Vzhľadom k tomu, že išlo o dôvody spočívajúce v procesnom postupe sudkyne (v spôsobe vedenia konania), súd prvej inštancie v súlade s § 53 ods. 3 CSP na túto námietku zaujatosti neprihliadal a ani ju nepredkladal nadriadenému súdu. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že uvedené podanie hmotnoprávneho opatrovníka žalobkyne, aj keď bolo označené ako námietka zaujatosti, bolo podľa obsahu (súčasne) sťažnosťou proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobkyni ustanovené V. W. A. za opatrovníka pre tento spor (uznesenie z 03.07.2017 č. k. 4C/10/2017-34, doručené hmotnoprávnemu opatrovníkovi žalobkyne dňa 20.07.2017). Keďže toto podanie (sťažnosť) bolo súdu prvej inštancie doručené v zákonnej lehote (dňa 24.07.2017), súd prvej inštancie sa mal týmto podaním zaoberať ako sťažnosťou proti uvedenému uzneseniu. Ak tak neurobil, išlo o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie. Odvolací súd však dospel k záveru, že tento nesprávny procesný postup neviedol k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie napriek ustanoveniu kolízneho opatrovníka ďalej konal aj s hmotnoprávnym opatrovníkom žalobkyne - všetky súdne zásielky adresované stranám konania zasielal nielen V. W. A. ako kolíznemu opatrovníkovi žalobkyne, ale aj jej hmotnoprávnemu opatrovníkovi resp. ním zvolenej právnej zástupkyni, hmotnoprávny opatrovník žalobkyne sa zúčastnil aj na pojednávaní dňa 27.11.2018, kde s ním súd konal ako so zástupcom žalobkyne, bol mu doručený rozsudok (proti ktorému napokon podal odvolanie, ktorým sa odvolací súd vecne zaoberal). Procesné práva žalobkyne, zastúpenej hmotnoprávnym opatrovníkom, teda neboli nijako obmedzené či porušené.
13. K tvrdeniu hmotnoprávneho opatrovníka žalobkyne, že na pojednávaní dňa 27.11.2018 bol kolízny opatrovník usadený na miesto žalovaného, ktorý nebol prítomný, čo hmotnoprávny opatrovník žalobkyne považoval za rozpor s procesným predpisom, odvolací súd uvádza, že samotný procesný predpis (Civilný sporový poriadok) priamo neurčuje zasadací poriadok strán v pojednávacej miestnosti, toto vyplýva z právnych predpisov nižšej právnej sily (podzákonných noriem). Najmä v menších pojednávacích miestnostiach a pri väčšom počte strán a ich zástupcov však nie je vždy možné tento zasadací poriadok presne dodržať. Prípadné nesprávne usadenie strán a ich zástupcov v pojednávacej miestnosti však samo o sebe nemá vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Napokon (ako vyplýva z bodov 6 a 12 tohto odôvodnenia) bez ohľadu na postoj kolízneho opatrovníka súd prvej inštancie konal aj s hmotnoprávnym opatrovníkom žalovanej a ním zvolenou právnou zástupkyňou a aj odvolací súd sa v tomto odvolacom konaní zaoberal odvolaním žalovanej, podaným prostredníctvom jej hmotnoprávneho opatrovníka a jej právnej zástupkyne a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne preskúmal.
14. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd dospel k záveru, že predmetný účet, eventuálne peňažné prostriedky na predmetnom účte, nebolo možné vylúčiť z exekúcie, teda napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo veci samej vecne správny, preto ho potvrdil.
15. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, toto rozhodnutie je v prospech žalobkyne v tom, že aj keď žalovaný mal vzhľadom na plný úspech vo veci samej nárok na náhradu trov konania, súd prvej inštancie mu náhradu týchto trov nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalobkyňa bola vo veci samej neúspešná (na tom nič nezmenilo ani odvolacie konanie) a správne tiež aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd priznáva stranám náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci, teda
správne žalobkyni ako neúspešnej strane náhradu trov konania nepriznal. Keďže žalovaný odvolanie nepodal, odvolací súd nepreskúmaval správnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP, teda existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému napriek tomu, že tento bol vo veci samej úspešný.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto by mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol proti neúspešnej žalobkyni (odvolateľke) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Keďže však žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy odvolacieho konania mu teda nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).