Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-37-2019.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému X. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XX, S., o zaplatenie 116,76 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 116,76 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že z dôvodu neplatenia za užívanie bytu bola žalovanému doručená výpoveď z nájmu bytu dňa 19.3.2012. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.6.2012. Od 1.7.2012 žalovaný užíval byt bez právneho titulu. Žalovaný predmetný byt odovzdal dňa 9.2.2017. Žalobca je správcom O. Č.. X K. T. Z. XX B. S., ktorý žalovaný užíval v žalovanom období roku 2017. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2017 do 9.2.2017 vo výške 64,71 €. Vyúčtovanie nákladov za služby a užívanie bytu bolo žalovanému doručované dňa 29.5.2018, avšak zásielka sa vrátila dňa 21.6.2018 s poznámkou "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Nakoľko žalovaný byt odovzdal 9.2.2017, vyúčtovanie za r. 2017 bolo doručované na adresu, ktorú uviedol pri odovzdávaní bytu do zápisnice. Zásielku na tejto adrese neprevzal. Vyúčtovanie mal uhradiť v lehote 30 dní od doručenia vyúčtovania. Nedoplatok za užívanie bytu 1-2/2017 v sume 51,05 € (1x 38,63 €, 1x 12,42 €). Na zaplatenie nájomného bol vyzvaný skôr, žalovanej v 1. rade bola doručená upomienka kde je uvedená výška nájomného za r. 2017 dňa 11.2.2017.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, so zmluvou o nájme č. NZ/368/2002 zo dňa 8.8.2002, so zápismi z obhliadky zo dňa 9.9.2015 a zo dňa 20.7.2016, so zápisnicou o prevzatí bytu zo dňa 9.2.2017 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Zo zmluvy o nájme č. NZ/368/2002 zo dňa 8.8.2002 súd zistil, že mesto Košice ako prenajímateľ prostredníctvom správcu, ktorým je žalobca uzavrelo s H. X., K.. XX.X.XXXX ako nájomcom nájomnú zmluvu, na základe ktorej jej prenechali do užívania byt Č.. X v obytnom dome na ul. Z. XX B. S. na dobu neurčitú.
5. Zo zápisu z obhliadky zo dňa 9.9.2015 súd zistil, že predmetný byt v tom čase užívali podľa X. X., K.. XX.XX.XXXX, ktorý bol na obhliadke prítomný, ďalšie 4 osoby vrátane žalovaného (tento nebol na obhliadke prítomný).
6. Zo zápisu z obhliadky zo dňa 20.7.2016 súd zistil, že predmetný byt v tom čase užívali podľa H. X., K.. XX.X.XXXX, ktorá bola na obhliadke prítomná, ďalšie 4 osoby (X. X., K.. XX.XX.XXXX a 3 maloleté deti).
7. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
9. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
10. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
13. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobcu zo strany žalovaného užívaním bytu Č.. X v obytnom dome na ul. Z. XX v Košiciach v správe žalobcu bez právneho dôvodu (právneho titulu) a to v období od 1.1.2017 do 9.2.2017.
14. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade užívania bytov alebo nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto byty resp. nebytové priestory užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať byt resp. nebytový priestor.
15. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
16. Z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalovanému nikdy nevznikol nájomný vzťah k predmetnému bytu (zmluvu o nájme č. NZ/368/2002 zo dňa 8.8.2002 uzavrelo mesto Košice s H. X., K.. XX.X.XXXX ako nájomcom). Iba z jediného listinného dôkazu (zápis z obhliadky zo dňa 9.9.2015) vyplýva, že predmetný byt v roku 2015 (teda nie v rozhodnom období) užíval (aj to iba podľa X.K. X., K.. XX.XX.XXXX, ktorý bol na obhliadke prítomný) aj žalovaný (tento nebol na obhliadke prítomný), čo však už podľa zápisu z obhliadky zo dňa 20.7.2016 neplatilo v roku 2016.
17. Pokiaľ ide o splnenie zákonných predpokladov pre vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, súd konštatuje, že žalobca súdu nepreukázal získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré malo spočívať v užívaní cudzej veci (vyššie uvedeného bytu) bez právneho dôvodu v rozhodnom období, keďže jednoznačným spôsobom súdu nepreukázal, že žalovaný v rozhodnom období od 1.1.2017 do 9.2.2017 skutočne užíval byt Č.. X v obytnom dome na ul. Z. XX B. S..
18. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívny účastník bezozbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené si podľa názoru súdu žalobca nesplnil bezo zbytkov svoju dôkaznú povinnosť tomto smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť a síce, že žalovaný v rozhodnom období od 1.1.2017 do 9.2.2017 skutočne užíval byt č. 7 v obytnom dome na ul. Hronská 13 v Košiciach.
20. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobu zamietol.
21. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak náhradu trov konania nepožadoval resp. mu žiadne trovy nevznikli, tak mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).