Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-414-2018.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/414/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému M.P. G., bytom v G., D. W. Č.. X, o zaplatenie 394,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.08.2018 č.k. 22Csp/66/2018 - 130 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 340,39 eura s 5,05% úrokom z omeškania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamieta a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,78 %.
2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy poskytoval právny predchodca služby elektronickej komunikácie a žalovaný sa zaviazal platiť za tieto poskytnuté služby riadne a včas. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom a.s. postúpila žalobcovi peňažnú pohľadávku voči žalovanému v žalovanej výške spolu s príslušenstvom. Podľa názoru súdu žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil vyúčtovanú sumu za poskytované služby fakturované právnym predchodcom žalobcu, čím porušil svoje povinnosti zo zmluvy a preto ho súd zaviazal zaplatiť žalovaného sumu 340,39 eura s príslušenstvom tak, ako žalobca požadoval priznať. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
3. Predmetom postúpenia bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola právnym predchodcom žalobcu vyfakturovaná faktúrou vo výške 247,86 eura. Žalobca si z takto vyfakturovanej zmluvnej pokuty uplatnil sumu 54,38 eura s tým, že postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty percentný základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti)/(celkový počet dní doby viazanosti) základ pre výpočet, pričom výpočet zmluvnej pokuty bol nasledovný: 54,38 eura. Súd má za to, že žalobca nárok uplatnený v žalobe ohľadom zmluvnej pokuty zrejme odvodzuje od ust. čl. 7 Dodatku.
4. Zmluvná pokuta je upravená v Dodatku zo dňa 23.08.2014 aj v článku 3 pre prípad porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 a 2 Dodatku a následnej deaktivácie Služby, pričom zmluvná pokuta je vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 Dodatku (100,- eur) ako aj v článku 1 písm. e): Ak účastník využil na základe tohto Dodatku ponuku Podniku aj na kúpu Zariadenia, je účastník povinný v prípade porušenia ktorejkoľvek zo zmluvných povinností zo strany Účastníka uvedenej v bode 2 Dodatku, s ohľadom na poskytnutú zľavu z ceny Zariadenia, uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške súčtu sumy zmluvnej pokuty uvedenej v tabuľke č. 1 Dodatku a sumy zmluvnej pokuty pre Notebook vo výške 250,- eur. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 247,86 eur, bez bližšej špecifikácie, za aké porušenie zmluvných dojednaní si ju právny predchodca u žalovaného uplatnil. Podľa názoru súdu z uvedeného nie je jednoznačne jasne a zrozumiteľne zrejmé, pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti právny predchodca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu.
5. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o formulárovú zmluvu aj jej dodatok, do ktorých sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Mohol zmluvu s dodatkom iba ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Takéto dojednanie poškodzuje spotrebiteľa, je dojednané v jeho neprospech. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť ich obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak.
6. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. majúc za to, že žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,78 %.
8. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že jeho právny predchodca a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3 Dodatku a ktorý okrem iného podľa písm. c) tohto odseku je: nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkov do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť zmluvne dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. V prípade, ak by žalovaný riadne plnil svoje povinnosti počas dohodnutej doby trvania zmluvného vzťahu, žalobca by si voči žalovanému zmluvnú pokutu neuplatnil. Podľa jeho názoru odôvodnenie rozsudku nereflektuje požiadavku ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru a služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolností súvisiace v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nesúhlasí s názorom súdu, že zmluvná pokuta nie je v danom prípade výsledkom individuálneho dojednania účastníkov. Má za to, že spôsob akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 54,38 eura zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený, avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytované služby si neplnil.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
13. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute, vyplývajúce z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorého žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 54,38 eura, pôvodne vyfakturovanej vo výške 247,86 eura, nie je určité a zrozumiteľné, preto toto dojednanie je potrebné považovať za neplatné.
15. Z vyššie cit. ust. § 37 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na dojednanie o zmluvnej pokute vyplýva, že dohoda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, že „záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb“, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. 16. Zmluva o pripojení, súčasťou ktorej je dodatok a všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia však neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou.
17. Správne v tej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na znenie písm. e) bodu 1 v dodatku k zmluve, v zmysle ktorého je účastník povinný v prípade porušenia ktorejkoľvek zo zmluvných povinností zo strany účastníka uvedenej v bode 2 tohto dodatku ... uhradiť podniku zmluvnú pokutu ... .
18. Rovnako aj dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v bode 3 dodatku, na ktorý poukazuje žalobca v odvolaní, v zmysle ktorého „v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo 2 tohto dodatku a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku ... je koncipovaná tak široko, keď odkazuje na porušenie záväzkov uvedených v bode 1 alebo 2 dodatku, že pre neurčitosť neumožňuje posúdiť nielen porušenie, ktorých povinností má za následok zaplatenie zmluvnej pokuty, ale ani primeranosť výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.
19. Pokiaľ teda dojednanie o zmluvnej pokute obsahovalo tak široké vymedzenie porušenia zmluvných záväzkov zo strany žalovaného, z obsahu ktorého nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, prípadne ich súhrn by mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť takáto sankcia uplatnená, takéto dojednanie nemožno považovať za určité. Z tohto dôvodu odvolací súd je rovnako, ako súd prvej inštancie toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné.
20. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).