Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R., X. E., proti osobe oprávnenej z výživného (odporkyni): A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Q. XXXX/X, prechodne Q. XX, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie oprávnenej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -74 zo dňa 03.07.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči dospelej dcére, ktorá bola naposledy určená rozsudkom tamojšieho súdu sp.zn. zo dňa 10.11.2011, kedy bolo stanovené výživné vo výške 150,00 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť zrušil súd prvej inštancie ku dňu 31.08.2018. Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. , Zákona o rodine, pričom konštatoval, že oprávnená z výživného - dcéra navrhovateľa ukončila denné štúdium v Spojenej škole Martin, žiačkou bola do 31.08.2018. V zmysle a nie je nezaopatrené dieťa, a preto aj v súlade s nastala taká zmena pomerov, ktorá umožňuje zrušiť výživné. V nasledujúcom období oprávnená z výživného je evidovaná ako študentka nadstavbového kombinovaného štúdia, avšak štúdium nevykonáva, čo potvrdila samotná oprávnená v podaní zo dňa 28.01.2019. S ohľadom na to je potom irelevantné, že má status študenta v školskom roku 2018/2019, pričom táto skutočnosť nezakladá nárok na výživné. Vychádzajúc zo záveru, že dcéra navrhovateľa je schopná samostatne sa živiť, súd zrušil vyživovaciu povinnosť v zmysle návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie oprávnená. Uviedla, že tento považuje za nesprávny a nezákonný. Nie je možné, aby platila argumentácia súdu, že vyživovacia povinnosť skončila dňom 31.08.2018. Potvrdila, že ukončila štúdium na Spojenej škole Martin dňa 21.06.2018 výučným listom, avšak jej záujem bol pokračovať v príprave na povolanie, a preto sa rozhodla pokračovať v štúdiu na kombinovanom nadstavbovom štúdiu, ktoré by jej umožnilo v priebehu dvoch rokov si urobiť maturitu. Tu nastúpila do vyučovacieho procesu dňa 06.09.2018, pričom vykonávanie konzultácii malo vplyv na rozvrhnutie jej času na brigádnickú prácu, avšak neumožňovalo trvalé zamestnanie. Tento stav bol minimálne do konca januára 2019. Jej finančná situácia, ako aj matky a prístup otca, ju viedol k rozhodnutiu nepokračovať v štúdiu. Toto sa ale vyvíjalo postupne v priebehu prvého polroka školského roku 2018/2019. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyživovaciu povinnosť zrušil ku dňu 31.01.2019.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že s takýmto návrhom súhlasí. Žiadal však, aby súd zaviazal oprávnenú k vráteniu výživného v sume 600,00 Eur za obdobie od 17.01.2019 do 18.06.2019, ktoré jej zaplatil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu, odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére ako oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 10.11.2011 vo výške 150,00 Eur mesačne. V tom čase bola dcéra navrhovateľa maloletá, zverená do osobnej starostlivosti matky. Dcéra navrhovateľa na Strednej odbornej škole strojníckej v Martine realizovala štúdium od 01.09.2014, ktoré ukončila vykonaním záverečnej skúšky dňa 21.06.2018. V školskom roku 2018/2019 bola prijatá na nadstavbové kombinované štúdium v spojenej škole v dvojročnom maturitnom odbore. Štúdium započala od 01.09.2018. Podľa oznámenia školy sa štúdium vykonáva formou konzultácií v poobedňajších hodinách od 15.00 hod. do 19.15 hod. v stanovených termínoch v kalendárnom mesiaci, prípadne po individuálnej dohode. Svojím podaním zo dňa 28.01.2019 oprávnená z výživného uviedla, že na polroku v školskom roku 2018/2019 štúdium ukončila a nechodí do školy. Výživného, ktoré bolo súdom určené, sa vzdáva. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti bol postup súdu prvej inštancie, ktorý zrušil vyživovaciu povinnosť dňom 31.08.2018, správny. Je nepochybné, že ukončením štúdia dňa 21.06.2018 získala oprávnená z výživného schopnosť samostatne sa živiť. Tomu nasvedčovala aj skutočnosť, že vykonávala prácu (hoc aj brigádnicky), pričom mala možnosť pokračovať v nadstavbovom štúdiu, ktoré však už nebolo dennou formou, ale len formou konzultácií. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že takéto štúdium zanechala (z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že na konzultácie do školy nechodila ani v prvom polroku školského roka 2018/2019). Pokiaľ následne v odvolaní a aj z vyjadrenia otca vyplynulo, že sú schopní sa dohodnúť na skončení vyživovacej povinnosti k 31.03.2019 (a ako vyplynulo z vyjadrenia otca, výživné k tomuto obdobiu bolo zaplatené), rozhodnutie súdu, ktorý stanovil koniec vyživovacej povinnosti dňom 31.08.2018, nie je tomu prekážkou. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že žiada o vrátenie len neskôr zaplateného výživného (po januári 2019). V tomto prípade je potrebné vychádzať zo zákonných ustanovení, najmä Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZoR). Pokiaľ teda bol podaný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti súdom, správne tento rozhodoval v súlade so zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osoba oprávnená z výživného po ukončení štúdia záverečnou skúškou nebola po 31.08.2018 odkázaná na výživu navrhovateľa, nakoľko bola schopná sama sa živiť. Pri rozsudkoch upravujúcich výživné sa vychádza z rozhodujúceho stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení výživného sa predpokladá zmena pomerov na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Jedným zo spôsobov zmeny (zániku) vyživovacej povinnosti je nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Keďže takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynula, správny bol jeho záver o zániku vyživovacej povinnosti k určenému dátumu. S takýmto rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil, pričom z podaného odvolania nevyplynuli také skutočnosti alebo dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odlišne od súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

6. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení ust. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).