Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/240/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Námestie Martina Benku 9, Bratislava 1, proti žalovanému: X. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 70,70 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 19. októbra 2017 č. k. -37, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 70,70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a , , o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. Vecne dôvodil, že z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, variabilný symbol: XXXXXXX, zo dňa 26.3.2016 vyplynulo, že dňa 26.3.2016 bola na linke č. 3 v Bratislave o 16.36 hod. vykonaná revízorom kontrola cestovných lístkov. Bolo zistené, že žalovaný, ktorého totožnosť bola overená podľa občianskeho preukazu č. B., cestoval bez cestovného lístka. Za nesplnenie povinnosti cestovať s cestovným lístkom bol žalovanému uložený postih zaplatiť žalobkyni sumu 70 eur a cestovné 0,70 eur. Žalovaný požadovanú sumu nezaplatil ani na základe výzvy žalobkyne zo dňa 12.5.2016. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že dňa 26.03.2016 cestoval žalovaný na linke Mestskej hromadnej dopravy č. 3 v Bratislave bez platného cestovného lístka, pričom žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že v uvedený deň mestskou hromadnou dopravou necestoval a ani svoje tvrdenie, že v daný deň mal odcudzený občiansky preukaz (keď potvrdenie o strate občianskeho preukazu je z 30.3.2016). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 70,70 eur, teda cestovné vo výške 0,70 eur a stonásobok základného cestovného v mestskej hromadnej doprave bez príplatkov a zliav vo výške 70 eur. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vecne úspechom žalobkyne v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalovaný včas odvolanie. Uviedol, že dňa 26.3.2016 nemohol cestovať mestskou hromadnou dopravou v Bratislave, nakoľko v tom čase sa nachádzal v

Piešťanoch na obchodnom rokovaní s p. Ing. X. L., čo vie doložiť jeho svedeckou výpoveďou. Okrem toho mal v tom čase odcudzený občiansky preukaz.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a , posudzujúc ho podľa obsahu) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalovaného) považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore (s prihliadnutím i na obranu žalovaného) o porušení tarifných a prepravných podmienok žalobkyne žalovaným, keď dňa 26.3.2016 cestoval mestskou hromadnou dopravou bez cestovného lístka, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni nárok voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy 70,70 eur.

6. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok (VS XXXXXXX) zo dňa 26.3.2016 vyplynulo, že dňa 26.3.2016 o 16.36 hod. bola revízorom vykonaná kontrola cestovných lístkov na linke mestskej hromadnej dopravy č. 3 v Bratislave, pričom bolo zistené, že žalovaný (totožnosť overená podľa občianskeho preukazu č. B.) cestoval bez cestovného lístka. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojej procesnej obrany (v odpore proti platobnému rozkazu) uviedol, že dňa 26.3.2016 mal už odcudzený občiansky preukaz a teda sa za neho vydával niekto iný. V ten deň v Bratislave nebol a na cestovanie Bratislavou používa výhradne auto, nie hromadnú dopravu. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I (ďalej len „OR PZ Bratislava I“) zo dňa 30.3.2016 je zrejmé, že žalovaný ohlásil stratu občianskeho preukazu č. XXXXXXEB. Žalobkyňa v konaní trvala na podanej žalobe, ako i na porušení tarifných a prepravných podmienok žalovaným, ktorý dňa 26.3.2016 cestoval bez cestovného lístka. Tvrdenia žalovaného považovala za účelové.

7. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana

- nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané, dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu.

9. V danej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že žaloba je podaná dôvodne, vychádzajúc z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 26.3.2016, keď žalovaný svoje tvrdenia o tom, že v uvedený deň v Bratislave mestskou hromadnou dopravou necestoval, a že sa za neho vydával niekto iný (pretože stratil občiansky preukaz), nepreukázal. Potvrdenie OR PZ Bratislava I z 30.3.2016 totiž nepreukazuje, že občiansky preukaz mal žalovaný stratený už niekoľko dní predtým a to dňa 26.3.2016. Žalovanému navyše zo zákona vyplývala povinnosť ohlásiť túto stratu neodkladne ( o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Odvolací súd len na okraj uvádza, že hoci žalovaný tvrdil, že sa v Bratislave nenachádzal,

stratu občianskeho preukazu nahlásil práve v Bratislave. Navyše žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie ani neuviedol, kde sa v tom čase nachádzal. To, že v rozhodnom čase bol na obchodnom stretnutí v Piešťanoch uviedol až v odvolaní. Podľa v súčasnosti platného a účinného uvedené skutkové tvrdenie žalovaného a jeho návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka predstavuje tzv. novotu v odvolacom konaní podľa , ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa (resp. ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov pre použitie novoty zo strany žalovaného v odvolacom konaní a preto na skutkové tvrdenie žalovaného a jeho návrh na vykonanie dokazovania, nemohol prihliadať.

10. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

11. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.