Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-6-2020.pdf
PDF · 159.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ O. E., nar. XX.XX.XXXX, 2/ M. E., nar. XX.XX.XXXX a 3/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom XXX XX K. XXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XXX, zastúpená JUDr. Annou Gašpercovou, advokátkou so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 37 906 305 a otca: S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XXX, zastúpeného JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom V. XXXX, XXX XX O. H., o návrhu matky a otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/53/2018-151 zo dňa 19. septembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/53/2018-151 zo dňa 19. septembra 2019 vo výrokoch I., II., IV., VI. až X. potvrdzuje.
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/53/2018-151 zo dňa 19. septembra 2019 vo výrokoch III. a V. m e n í nasledovne:
III. Zameškané výživné od 07.12.2018 do 19.09.2019 na maloletého Z. E., nar. XX.XX.XXXX v sume 566,39 eur je otec maloletého povinný uhradiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Zameškané výživné od 07.12.2018 do 19.09.2019 na maloletého O. E., nar. XX.XX.XXXX v sume 188,80 eur a na maloletú M. E., nar. XX.XX.XXXX v sume 188,80 eur je otec maloletého povinný uhradiť k rukám matky maloletých do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Otec maloletých detí je povinný nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu, v sume 703,36 eur na účet č. N.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, ŠS: XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 2P/53/2018-151 zo dňa 19.09.2019 zveril maloletého Z. E. do osobnej starostlivosti matky a určil, že zastupovať maloletého Z. E. a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia spoločne (výrok I.), ďalej otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého Z. E. mesačne sumou 60,- eur, a to vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 07.12.2018 (výrok II.) a otcovi uložil povinnosť uhradiť
zameškané výživné na maloletého Z. E. od 07.12.2018 do 19.09.2019 v sume 540,- eur jednorazovo matke do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok III.), ďalej otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. E. sumou 110,- eur mesačne a maloletej M. E. sumou 100,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 07.12.2018 (výrok IV.) a otcovi uložil povinnosť uhradiť zameškané výživné od 07.12.2018 do 19.09.2019 na maloletého O. E. v sume 180,- eur a na maloletú M. E. v sume 180,- eur jednorazovo matke do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok V.), ďalej upravil styk otca s maloletými deťmi E. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny víkend v kalendárnom mesiaci vždy od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že si v stanovený čas maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ich v určený čas matke odovzdá, pričom matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom náležite pripraviť (výrok VI.), zároveň rodičom uložil povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín v rozsahu 15 hodín za účelom zlepšenia komunikácie medzi manželmi ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (výrok VII.), ďalej vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (výrok VIII.) a súčasne zamietol aj návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti (výrok IX.). Zároveň súd prvej inštancie týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín spis. zn. 8P/115/2011 zo dňa 10.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2011, o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým O. E. a M. E. (výrok X.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok XI.) a otcovi uložil povinnosť uhradiť trovy, ktoré vznikli štátu, v sume 703,36 eur na účet č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, ŠS: XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok XII.). 2. Súd prvej inštancie na odôvodnenie rozsudku uviedol, že matka podala dňa 07.12.2018 návrh na zverenie maloletého Z. E. do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného, ako aj návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti M. a O. E.. Návrh odôvodnila tým, že s manželom (otcom) nebýva v spoločnej domácnosti a presťahovala sa k svojim rodičom, pričom sa k manželovi nemieni vrátiť. Je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na tri deti, starostlivosť o maloletého Z. zabezpečuje aktuálne len ona. Žiadala taktiež zmenu rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín spis. zn. 8P/115/2011, na základe ktorého boli maloleté deti O. a M. zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého O. sumou 90,- eur mesačne a maloletej M. sumou 80,- eur mesačne. Od tejto doby uplynulo 7 rokov, deti sú vekovo staršie a náklady na ich výchovu a výživu sa podstatne zvýšili. Žiadala zvýšiť výživné na sumu 150,- eur na maloletého O., aj na maloletú M.. Na nariadenom pojednávaní navrhovala, aby súd upravil styk otca s maloletými či už počas párnych, alebo nepárnych víkendov a súčasne, aby bola obom rodičom uložená povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva. Matka napokon žiadala vyplatiť aj zameškané výživné. 3. Otec v priebehu konania podal návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. 4. Ustanovený kolízny opatrovník počas konania navrhol zvýšiť otcovi výživné na maloletých O. a M. na sumu 100,- eur mesačne, maloletého Z. zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť otcovi výživné na maloletého Z. v sume 80,- eur mesačne. 5. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 a 2, § 77 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 až 3 a § 80 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“) vec skutkovo a právne posúdil nasledovne. 6. Pre rozhodnutie o zverení maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky bolo pre súd prvej inštancie smerodajné vykonanie šetrenia kolízneho opatrovníka, ako aj závery znaleckého dokazovania, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že maloletý má silnú citovú väzbu k matke, táto sa o neho stará bez prerušenia od jeho narodenia a má vytvorené všetky podmienky na harmonický vývoj a zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa. Dôležitou okolnosťou bolo aj to, aby nedošlo ku pretrhnutiu súrodeneckých vzťahov medzi deťmi, ktoré sú pevne vybudované. S poukazom na závery znaleckého dokazovania, pri ktorom sa znalec jednoznačne vyjadril, že model striedavej osobnej starostlivosti by bol absolútne nevyhovujúci pre maloletého Z. vzhľadom k jeho nízkemu veku a silnej citovej väzbe na matku, ako aj z dôvodu, že pokiaľ by došlo ku modelu striedavej osobnej starostlivosti u starších detí, malo by to t. č. negatívny dopad na ich pevne vybudované súrodenecké väzby, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. 7. Z hľadiska určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. a rozhodovania o zvýšení výživného otca na maloletých O. a M., súd prvej inštancie vychádzal z toho, že o výživnom na maloletých O. a M. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín spis. zn. 8P/115/2011 zo dňa 10.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2011. Týmto rozsudkom boli maloletí O. a M. zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť na výživu O. sumu 90,- eur mesačne
a M. sumu 80,- eur mesačne. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému Z. doposiaľ nebolo rozhodované. V čase posledného rozhodovania o výživnom konajúci súd vychádzal z príjmu otca 738,27 eur, k čomu poberal daňový bonus na deti. Rodičia žili oddelene, otec žil v byte, za ktorý platil mesačnú preddavkovú platbu vo výške 123,- eur, poplatok za elektrinu 33,- eur mesačne, ročné poistné domácnosti 20,89 eur, svoje poistné 72,32 eur mesačne, poistné za motorové vozidlo 135,- eur ročne, ročný poplatok za odvoz komunálneho odpadu 76,65 eur a splátky hypotekárneho úver vo výške 210,- eur mesačne. Matka bola poberateľkou materského vo výške 11,54 eur denne, poberala prídavky na dve deti vo výške 22,01 eur mesačne na každé dieťa. Z tohto príjmu prispievala rodičom na bývanie 50,- eur mesačne. U oboch rodičov teda došlo ku zmene pomerov v tom, že sa stali rodičmi ďalšieho dieťaťa, a to maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX. Matka je naďalej poberateľkou rodičovského príspevku v sume 220,70 eur a prídavkov na tri deti spolu v sume 73,02 eur mesačne, otcovi sa zvýšil príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa na sumu 1.070,79 eur, z ktorého príjmu aktuálne uhrádza mesačne: splátku úveru poskytnutého na kreditnú kartu vo výške 45,- eur, splátky spotrebného úveru vo výške 85,19 eur, poplatok za elektrinu 50,50 eur, poplatok za TV a internet 50,- eur, sporenie 20,- eur, splátku úveru od zamestnávateľa 140,- eur, poistenie 35,- eur, pohonné hmoty 100,- eur, lieky, stravu a nákup drogérie a oblečenia 100,- eur, ďalej ročne povinné zmluvné poistenie vozidla 120,- eur a poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania 23,62 eur. Súčasne platí výživné na O. a M. v sume 170,- eur mesačne. Toho času už neplatí hypotekárny úver, ktorý prevzala matka, keďže býva s deťmi v rodinnom dome. Platí nájomné v byte, v ktorom býva v sume 250,- eur mesačne. Matka zo svojho príjmu uhrádza stravovanie v školskej jedálni 8,- eur na každé dieťa, školský klub 10,- eur na každé dieťa, cestovné mesačne 35,- eur, pomôcky do školy 10,- eur a školské aktivity 5,- eur mesačne. O. nosí okuliare, preto ročne túto zdravotnú pomôcku kupuje za 100,- eur. Z. býva často chorý, tak lieky a výdavky na zdravotnícky materiál sú 15,- eur mesačne. Mobilný telefón platí v sume 20,- eur mesačne a sporenie 10,- eur mesačne. Bolo nesporné, že došlo aj ku zmene pomerov na strane maloletých detí, keďže O. a M. sú žiakmi základnej školy, s čím sú prirodzene spojené zvýšené výdavky na starostlivosť o ne. U otca došlo ku zvýšeniu príjmu o 332,- eur mesačne. U matky došlo k zníženiu príjmu o 93,- eur mesačne, keďže poberá len rodičovský príspevok a prídavok na tri deti. 8. Ohľadne zvýšenia výživného na maloletých O. a M. bolo teda pre súd prvej inštancie rozhodné, že oproti poslednému rozhodovaniu došlo ku zmene pomerov na strane maloletých v tom, že sú vekovo staršie, obe navštevujú prvý stupeň základnej školy, s čím sú pre matku prirodzene spojené zvýšené výdavky a maloletý O. nosí okuliare, ktoré matka musí kupovať raz ročne. Pôvodné výživné v sume 90,- eur na maloletého O. a 80,- eur na maloletú M. tak zvýšil na sumu 110,- eur na maloletého O. a na sumu 100,- eur na maloletú M., nakoľko takéto zvýšenie dovoľuje súčasný príjem otca, pričom musel súčasne zohľadniť skutočnosť, že určil výživné aj na maloletého Z. v sume 60,- eur mesačne. Preto vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Keďže rozhodoval o určení vyživovacej povinnosti na maloletého Z. počnúc dňom 07.12.2018, zameškané výživné od tohto dňa do 19.09.2019 ustálil súd prvej inštancie na sumu 540,- eur. Rovnako zvyšoval výživné na maloletých O. a M. od 07.12.2018, preto zameškané výživné od tohto dňa do 19.09.2019 ustálil súd prvej inštancie u oboch maloletých na sumu 180,- eur. Všetko zameškané výživné uložil otcovi uhradiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. 9. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol aj o úprave styku otca s maloletými deťmi, keďže doposiaľ styk otca s deťmi upravený nebol. Takýto zásah si súčasne vyžadujú pomery v rodine, keďže rodičia nie sú schopní konštruktívne komunikovať a ani sa dohodnúť na prípadnom styku otca s maloletými. Rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v kalendárnom mesiaci vždy od soboty do 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Takto upravený rozsah styku považoval za primeraný pracovným aktivitám otca. 10. S poukazom na závery znaleckého dokazovania, kedy znalec sa vyjadril, že rodičia nie sú schopní konštruktívnej a zmysluplnej komunikácie, deti veľmi citlivo vnímajú tenzné prostredie a hádky rodičov, súčasne rozhodol o povinnosti rodičov zúčastniť sa odborného poradenstva na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín v rozsahu 15 hodín za účelom zlepšenia komunikácie medzi manželmi ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keďže mal za to, že odborné poradenstvo bude prospešné a bude mať za následok zlepšenú komunikáciu medzi rodičmi ohľadne maloletých detí. 11. Týmto rozsudkom tak súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín spis. zn. 8P/115/2011 zo dňa 10.11.2011 o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. E. a M. E.. 12. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol s odkazom na ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Napokon s poukazom na ust. § 57 a § 58 CMP rozhodol súd prvej inštancie o povinnosti otca uhradiť trovy, ktoré vznikli štátu, v sume 703,36 eur za vypracovaný znalecký posudok, nakoľko návrh na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov navrhol v priebehu konania otec a na posúdenie tohto návrhu boli potrebné odborné znalosti znalca. 13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V. a XII. zmenil tak, že by určil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého Z. sumou 50,- eur mesačne so zročnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že by mu neuložil povinnosť uhradiť matke jednorazovo zameškané výživné na maloletého Z., ďalej, že by mu uložil povinnosť prispievať na maloletého O. sumou 90,- eur mesačne so zročnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že by mu neuložil povinnosť uhradiť matke jednorazovo zameškané výživné na maloletého O., ďalej, že by mu uložil povinnosť prispievať na maloletú M. sumou 90,- eur mesačne so zročnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom 07.12.2018 s tým, že by mu uložil povinnosť uhradiť zameškané výživné na maloletú M. za obdobie od 07.12.2018 do 19.09.2019 v sume 100,- eur jednorazovo matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a napokon, aby mu neuložil povinnosť uhradiť trovy, ktoré vznikli štátu, v sume 703,36 eur. 14. V odvolaní otec vyjadril svoj nesúhlas s výškou určeného výživného na všetky tri maloleté deti. Tento nesúhlas odôvodnil s poukazom na svoje výdavky, ktoré sa od vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku, ako aj počas konania menili. Tieto výdavky sú ovplyvnené aj tým, že matka s maloletými býva v rodinnom dome v K. a z uvedeného dôvodu sa on musel odsťahovať do podnájmu v J.. Jeho mesačné výdavky sú nasledovné: - nájom v sume 250,- eur; - spotrebný úver miesto kreditnej karty N. N., M. v sume 30,- eur; - telefón a internet v sume 50,- eur; - sporenie v sume 20,- eur; - poistenie v sume 35,- eur; - úver Ministerstvo vnútra SR (na bývanie) v sume 140,- eur; - pohonné hmoty auto 150,- eur; - lieky, strava, hygienické potreby a oblečenie v sume 250,- eur; - TV a internet v podnájme v sume 20,- eur; celkovo tak mesačné výdavky v sume 1.030,19 eur. Jeho ročné výdavky sú nasledovné: - povinné zmluvné poistenie auto v sume 120,- eur; - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania v sume 23,62 eur; - rybárske potreby v sume 90,- eur; - komunálny odpad v sume 20,- eur; celkovo tak ročné výdavky v sume 253,62 eur. Jeho mesačné výdavky na maloleté deti sú nasledovné: - výživné na O. v sume 90,- eur; - výživné na M. v sume 80,- eur; - výživné na Z. v sume 50,- eur; - oblečenie, sladkosti, darčeky a výlety v sume 150,- eur; celkovo tak mesačné výdavky na maloleté deti v sume 370,- eur. Ďalej otec uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 1.079,86 eur, pričom pracuje ako príslušník PZ - psovod. Z tohto dôvodu nemôže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, nakoľko jej vykonávanie je v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dostáva sa tak do situácie, kedy jeho mesačné výdavky prevyšujú jeho príjmy. V takomto prípade je odkázaný na finančnú pomoc svojich rodičov, prípadne iných rodinných príslušníkov. Súčasne otec namietal, že matka má príjem, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie zatajila. 15. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že má nahradiť trovy konania, ktoré vznikli štátu, otec namietal, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.03.2019 predniesol svoj návrh na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletých. Následne však od svojho návrhu upustil, a to najmä z dôvodu nízkeho veku maloletého Z., pretože je toho názoru, že tento vo svojom veku potrebuje matku. Nesúhlasí s tým, aby bol povinný štátu nahradiť trovy konania, nakoľko dokazovanie znalcom nenavrhol, ale tento dôkaz bez návrhu vykonal súd. Toto dokazovanie bolo nariadené z toho dôvodu, že matka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov. Dokazovanie znalcom bolo nariadené tak práve z dôvodu tohto nesúhlasu matky. 16. Matka sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila podaním zo dňa 21.11.2019. Uviedla, že s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti od otca (manžela) z dôvodu neustáleho psychického nátlaku, ponižovania, osočovania a nadávok na jej osobu aj v prítomnosti detí. Bola na tom psychicky veľmi zle, preto vyhľadala pomoc v centre pre týrané ženy NÁRUČ so sídlom v Žiline, kde jej poskytli bezplatnú právnu pomoc pri riešení problémov na zverenie detí do jej starostlivosti a aj rozvodu, o ktorý požiadal otec. Otec sa odsťahoval z domu do J., nie pre jej nátlak, ale preto, aby mohol bývať so svojou priateľkou. Je presvedčená, že bývajú spolu a na nájomnom za byt sa podieľajú spoločne. J. je vzdialená od O. H., kde pracuje 32 km. Preto výdavok otca na cestovanie (pohonné hmoty) v sume 150,- eur by nemal byť braný súdom do úvahy, pretože nejde o nevyhnutné výdavky. Otec si môže nájsť nájom v O. H., alebo má možnosť bývať u svojich rodičov v L., kde má svoju izbu. V ďalšom matka namietala mesačné výdavky otca na maloleté deti v sume 150,- eur mesačne, ktoré uviedol otec v odvolaní. Otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove maloletých detí, nič im nekupuje (oblečenie, sladkosti, darčeky, výlety). Je to klamstvo. Za celý mesiac maloleté deti nekontaktuje, ani telefonicky, ani osobne, prerušil s nimi všetky kontakty. Zablokoval si jej telefónne číslo, aj jej konto na sociálnych sieťach, preto ho ani ona a ani maloleté deti nevedia kontaktovať. Matka súčasne namietala, že otec počas celej doby 11 mesiacov, ako od neho odišli, neposlal na maloletého Z. žiadne výživné, s výnimkou posledného mesiaca november
2019, keď podal svoje odvolanie a poukázal jej na účet sumu 40,- eur. K svojmu zamestnaniu sa matka vyjadrila tak, že túto skutočnosť nezatajila v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže v tom čase ešte nepracovala. Jej pracovný pomer začal dňom 09.10.2019, pretože bola nútená ísť do práce kvôli tomu, aby mala z čoho zaplatiť hypotéku na dom (nechcela zaťažovať krstných rodičov, ktorí jej pomáhali splácať hypotéku). So zamestnávateľom sa dohodla na skrátenom pracovnom čase 6 hodín denne z dôvodu starostlivosti o maloletého Z., ktorý ešte nenavštevuje škôlku. Kým je v práci, stará sa o neho jej sestra. Od mesiaca január 2020 maloletého prihlásila do škôlky a keďže je po zápise, zvýšia sa jej výdavky na výživu maloletého o sumu 50,- eur na škôlku a sumu 40,- eur na stravu. Matka v ďalšom špecifikovala svoj mesačný príjem nasledovne: - rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti v sume 293,72 eur; - mzda u zamestnávateľa Krasplast amg, s. r. o. v sume 314,84 eur; - výživné na maloleté deti v sume 170,- eur; svoje mesačné výdavky nasledovne: - hypotéka na dom v sume 169,67 eur; - hypotéka na dom v sume 126,07 eur; - elektrika v sume 56,- eur; - paušál O2 v sume 20,- eur; - sporenie v sume 10,- eur; školská jedáleň v sume 10,- eur; školský klub detí v sume 10,- eur; - školské aktivity a školské pomôcky v sume 10,- eur; - hygienické potreby v sume 30,- eur; - lieky v sume 20,- eur;
- cestovné do školy v sume 40,- eur; - pohonné hmoty v sume 50,- eur; strava v sume 250,- eur; celkovo tak mesačné výdavky v sume cca 800,- eur; a svoje ročné výdavky nasledovne: - povinné zmluvné poistenie auto v sume 100,- eur; - daň z nehnuteľností a miestny poplatok za komunálny odpad v sume 120,- eur; školské krúžky detí v sume 72,- eur; - uhlie na zimu v sume 700,- eur; - vodné stočné v sume 40,- eur; celkovo tak ročné výdavky v sume cca 1.000,- eur. Tieto výdavky uhrádza s pomocou svojich rodičov a sestry, keďže jej príjmy sú na to nepostačujúce. Pre nedostatok finančných prostriedkov si tak nemôže dovoliť s deťmi chodiť na výlety alebo im dopriať nejaké zážitky. 17. K odvolaniu otca sa matka vyjadrila písomne aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Nad rámec svojho osobného vyjadrenia uviedla, že v odvolaní otca absentujú odvolacie dôvody v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a CMP. Pokiaľ otec prejavuje v podanom odvolaní svoj nesúhlas s napadnutým rozsudkom, je nevyhnutné uviesť, že účastníkovi konania nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s jeho právnym názorom, ani aby bol v konaní úspešný. Otec v podanom odvolaní žiada odvolací súd o zníženie sumy výživného na všetky tri maloleté deti, čo odôvodňuje nárastom svojich výdavkov. Oproti konaniu pred súdom prvej inštancie uvádza navyše výdavky na spotrebný úver namiesto kreditnej karty Slovenskej sporiteľne, a. s. v sume 30,- eur mesačne a telefón a internet v sume 50,- eur mesačne, ale aj TV a internet na podnájme v sume 20,- eur mesačne, sporenie 20,- eur mesačne, splátku úveru od Ministerstva vnútra SR na bývanie v sume 140,- eur mesačne, povinné zmluvné poistenie vyššie o sumu 60,- eur ročne, náklady na pohonné hmoty vyššie o 90,- eur mesačne a rybárske potreby v sume 90,- eur ročne. Uvedené navyše vyčíslené výdavky otca ale nie sú jeho nevyhnutnými výdavkami a pri určení jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nemusí súd na ne prihliadať. Otec maloletých detí tiež nijakým spôsobom neodôvodňuje svoj odvolací návrh, aby odvolací súd zrušil jeho povinnosť doplatiť maloletým synom zameškané výživné od 7.12.2018, ani zníženie sumy doplatku zameškaného výživného na maloletú M. o sumu 80,- eur. Zároveň sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil svoj výrok ohľadne povinnosti otca maloletých detí zaplatiť trovy štátu titulom vykonaného dokazovania znalcom na posúdenie návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. 18. V zmysle uvedeného matka žiadala odvolací súd, aby odvolaním napádané výroky rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil, eventuálne rozhodol podľa jej pôvodného návrhu, pokiaľ posúdi, že také rozhodnutie odôvodňujú oprávnené potreby maloletých detí a zároveň príjmové a majetkové pomery otca. 19. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne vyjadril tak, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom k tomuto rozhodnutiu sa v celom rozsahu pripája. 20. Otec sa k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu písomne vyjadril tak, že nie je pravdou, že by na matku (manželku) vyvíjal nejaký psychický nátlak. Je pravdou, že jej často prízvukoval, aby sa lepšie starala o domácnosť, nakoľko bol v dome často neprimeraný neporiadok. Rovnako poprel tvrdenie matky, že by sa odsťahoval z domu v K. z dôvodu, aby mohol bývať s priateľkou. Od začiatku, ako sa matka odsťahovala v novembri 2018 zo spoločnej domácnosti v K., ponúkal, aby ona ostala bývať s maloletými deťmi v dome a že sa odsťahuje on. Prihliadal pri tom na to, aby situácia medzi nimi dvomi čo najmenej zasiahla maloleté deti. Toto, ako aj ním navrhované ďalšie možnosti riešenia situácie, matka odmietala. Nemala snahu sa s ním na ničom dohodnúť, s úmyslom situáciu čo najviac sťažiť, aby mohla požadovať čo najvyššie výživné. Napokon sa v máji 2019 dožadovala bývania v dome v K., s čím súhlasil kvôli maloletým deťom a odsťahoval sa z domu. Matka mu súčasne robila rôzne schválnosti a bránila mu v kontakte s deťmi. Klamala na Vianoce 2018 maloletého O., že je v nočnej službe, nastavila maloletému
v jeho mobilnom telefóne blokovanie jeho hovorov. Je pravdou, že si zablokoval hovory matky, nakoľko nikdy nemala záujem na nejakej dohode a nechce, aby mu zasahovala do života. Nie je pravdou, že sa nezaujíma o deti, často telefonuje so svojou matkou a informuje sa, ako sa maloleté deti majú, či sú zdravé, ako sa im darí a pod. Keď je s deťmi osobne, zaujíma sa o ich životy. Keď býval v dome v K. a mal podmienky, aby bol s nimi čo najviac, snažil sa s nimi kontaktovať, brať ich na výlety, na ryby a pod. Žiaľ matka detí mu to neumožňovala. Momentálne však nie je v situácii, ktorá by mu umožňovala byť s deťmi častejšie, prípadne si ich brať k sebe, a to z dôvodu finančných problémov. Deti však nepravidelne podľa jeho finančnej situácie navštevuje, vždy im donesie nejaké sladkosti a ovocie. V rámci možností im doniesol na narodeniny aj nejaké drobnosti a peniaze. Nie je tiež pravdou, že na maloletého Z. neposlal žiadne výživné. Myslí, že niekedy v máji 2019 matke poslal na maloletého Z. 200,- eur, v mesiaci november 2019 sumu 40,- eur a v mesiaci december 2019 sumu 50,- eur. Peniaze poslal v rámci svojich možností. Počas doby, keď už matka s maloletými bývala v dome v K., im zaplatil za tri mesiace elektrinu spolu v sume 151,50 eur, ktorú inak mohol použiť na zaplatenie výživného. Rovnako dňa 16.09.2019 zaplatil nedoplatok za spotrebovanú elektrinu spolu v sume 147,51 eur. V ďalšom namietal tvrdenie matky, že na úhrade jeho nákladov za nájom bytu sa podieľa jeho priateľka, nakoľko jeho priateľka je slobodná matka so 6-ročnou dcérou, na výchovu ktorej jej otec žiadnou formou neprispieva. Jeho priateľka toho času študuje 2. ročník vysokej školy diaľkovou formou, čo ju stojí nemalé finančné prostriedky. Do J. sa odsťahoval z dôvodu, že v okolí O. H. nenašiel zodpovedajúce bývanie primeranej ceny, ktorú by bol schopný platiť. Pracuje ako psovod a jeho pôsobenie je tak v rámci celého regiónu Q. a nie len v Okrese O. H.. Jeho bývanie u rodičov nepripadá do úvahy. Toho času má vzťah a jeho rodičia, o 40 rokov starší, ťažko znášajú okolnosti jeho situácie. Napokon otec uviedol, že vzhľadom ku charakteru jeho práce, ako aj lepšiemu kontaktu s deťmi je nevyhnutné, aby používal motorové vozidlo. To ktoré používa, má 19 rokov a sú na ňom časté poruchy, ktorých odstraňovanie stojí nemalé náklady. Nakoľko však nemá finančné prostriedky na nové, je odkázaný na používanie tohto motorového vozidla. 21. Matka, ako aj kolízny opatrovník, už ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania neprodukovali. 22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vo výrokoch I., II., IV., VI. až X. ako vecne správne potvrdil, ďalej podľa ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vo výrokoch III. a V. zmenil. Napokon podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP rozhodol aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP aj o náhrade trov odvolacieho konania. 23. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie v jeho výrokoch I., II., IV., VI. až X. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu oboch rodičov, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto jeho časti vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 24. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky otca maloletých detí uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. 25. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), a nie účastníkov. Zároveň je nutné dodať, že skutočnosti všeobecne známe (tzv. notoriety) alebo známe súdu z jeho činnosti, sa nedokazujú (§ 186 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Ide o také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného, priemerne vzdelaného človeka
žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Nie je pritom podmienkou, aby boli známe každému. Nedokazujú sa ani skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti (napr. z konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti a pod). 26. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 27. Pokiaľ tak ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti návrhu matky na zverenia maloletého Z. do jej osobnej starostlivosti a návrhu otca na zverenie maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výroky I., IX. napadnutého rozsudku), odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zabezpečil skutkový podklad (§ 35 CMP) pre rozhodnutie o tejto otázke, vec v tejto jej časti aj správne právne posúdil a rozhodol v súlade s najlepším záujmom maloletého Z., a to aj v otázke jeho zastupovania a spravovania jeho majetku oboma rodičmi. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Možno len doplniť, že obaja rodičia v plnej miere akceptovali rozhodnutie súdu prvej inštancie a otec súčasne aj v podanom odvolaní potvrdil, že toho času je zverenie maloletého Z. len do osobnej starostlivosti matky správne, pretože maloletý Z. potrebuje vo svojom veľmi útlom veku viac svoju matku. Zároveň otec ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku uviedol, že toho času nedisponuje po materiálnej stránke schopnosťou zabezpečiť maloletým deťom výživu a starostlivosť počas doby, kedy by osobnú starostlivosť o ne zabezpečoval on. 28. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o návrhu otca na zverenie maloletých O. a M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výrok IX. napadnutého rozsudku), odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že CMP v ust. § 121 umožňuje zmenu rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v prípade, ak sa zmenia pomery. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. V danom prípade možno konštatovať, že v celom konaní neboli zistené také skutkové okolnosti, ktoré by vo vzájomnej súvislosti odôvodňovali záver o tom, že v tejto rovine výkonu rodičovských práv a povinností došlo k podstatnej zmene, ktorá by opodstatňovala zmenu predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/115/2011-27 zo dňa 10.11.2011, ktorým bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletých O. a M. do osobnej starostlivosti matky, a preto správne súd prevej inštancie aj v tejto časti návrh otca zamietol. Správnosti tohto záveru nasvedčuje aj záver dokazovania znalcom, ktorý toho času neodporučil model striedavej osobnej starostlivosti u všetkých maloletých, práve z dôvodu väčšej naviazanosti maloletého Z. na matku a s tým spojenej potreby zverenia maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky a na túto úpravu starostlivosti naviazanú úpravu osobnej starostlivosti o zvyšné dve maloleté deti (O. a M.) tak, aby nedošlo k pretrhnutiu citových väzieb u súrodencov. V neposlednom rade správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nasvedčuje aj okolnosť, uvedená v predošlom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, že otec podľa vlastného vyjadrenia nemá toho času materiálne podmienky umožňujúce zabezpečiť maloletým deťom výživu a starostlivosť počas doby, kedy by osobnú starostlivosť o ne zabezpečoval on. 29. Odvolací súd však považuje za potrebné poukázať na závery dokazovania znalcom, z ktorých vyplýva, že po adaptovaní maloletého Z. na pobyt v predškolskom zariadení a za podmienky konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi sa model striedavej osobnej starostlivosti o všetky tri maloleté deti javí ako vhodný. Tomu nasvedčuje aj vyjadrenie maloletých detí, ktoré prezentovali svoj dobrý vzájomný vzťah s obomi rodičom a u dvoch starších detí aj pozitívny názor k striedavej osobnej starostlivosti. Na druhej strane aj obaja rodičia podľa záverov znalca majú z psychologickej stránky dispozíciu zabezpečovať riadnu výchovu maloletých detí. Pokiaľ sa už uvedené nezmení a k tomu sa aktuálne (t. j. vo vhodnom čase z pohľadu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého Z.) pridruží skutočnosť, že rodičia budú schopní vytvoriť všetky potrebné podmienky striedavej osobnej starostlivosti (teda aj základné materiálne podmienky), bude v budúcnosti určite vhodné, v najlepšom záujme všetkých troch maloletých, zvážiť u nich zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nim, smerujúcu k modelu striedavej osobnej starostlivosti. Tento model preferuje aj existujúca právna úprava v ust. § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 24 ods. 2 ZoR.
30. V kontexte správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v otázke zverenia maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), ako aj toho, že maloletí O. a M. budú aj naďalej v osobnej starostlivosti matky (v zmysle rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/115/2011-27 zo dňa 10.11.2011) a toho, že sa rodičia o úprave styku otca s maloletými deťmi nedohodli a matka navrhla tento styk upraviť, odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku VI. o úprave styku otca s maloletými za vecne správne v súlade s ust. § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 25 ods. 2 ZoR. Súdom prvej inštancie upravený styk otca s maloletými je aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedajúci možnostiam otca, ako aj záujmom maloletých detí, sledujúc aj zachovanie vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi. Samozrejme, že prípadná vyššie načrtnutá zmena rozhodnutia o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matke sama o sebe prinesie aj potrebu zmeny úpravy styku otca s maloletými. 31. V záujme zlepšenia kvality vzťahov medzi rodičmi navzájom ako nevyhnutného predpokladu realizácie čo najširšieho rozvoja vzťahov medzi rodičmi a deťmi navzájom a prípadnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti, odvolací súd považoval za vecne správne aj napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku VII. ukladajúce obom rodičom povinnosť odborného poradenstva. Ide o výchovné opatrenie podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ktoré podľa odvolacieho súdu môže byť spôsobilé odstrániť vzájomné animozity a názorové rozdiely medzi rodičmi aspoň do takej miery, aby boli obaja rodičia vzájomne schopní vytvárať čo najlepšie podmienky pre riadnu a optimálnu výchovu a starostlivosť o ich maloleté deti, ak aj táto nebude zabezpečovaná v modeli striedavej osobnej starostlivosti. 32. Pokiaľ ide o odvolaním otca výslovne napadnuté časti rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. vo výroku II. o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému Z. s účinnosťou od 07.12.2018 a ďalej vo výroku IV. o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletým O. a M. s účinnosťou od 07.12.2018, odvolací súd aj v tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, zodpovedajúce ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ust. § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1, ako aj ust. § 78 ods. 1 ZoR. Aj odôvodnenie tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá nárokom kladeným na rozsudok podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. 33. Na doplnenie odvolací súd považoval za potrebné sa vyporiadať s odvolacími dôvodmi uvedenými otcom v podanom odvolaní (zásadne sa tieto spoločne týkali určeného výživného na všetky tri maloleté deti). 34. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že CMP v ust. § 121, ako aj ust. § 78 ods. 1 ZoR, umožňuje zmenu rozhodnutí o výživnom k maloletým deťom v prípade, ak sa zmenia pomery. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. 35. V prejednávanej veci bolo nepochybné, že obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť k všetkým trom maloletým deťom v zmysle ust. § 62 ods. 1 ZoR, keďže tieto nesporne (už len vzhľadom k svojmu veku) nie sú schopné zatiaľ sami sa živiť. Vzhľadom k tomu, že maloletí O. a M. boli predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/115/2011-27 zo dňa 10.11.2011, ku ktorého zmene na návrh otca na zverenie všetkých maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nedošlo, zverené do osobnej starostlivosti matke, bolo v konaní potrebné skúmať, či došlo z pohľadu ust. § 78 ods. 1 ZoR k zmene pomerov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade k zmene pomerov došlo. Na strane maloletých došlo k zmene pomerov už len samotnou skutočnosťou, že v roku 2011, kedy bolo naposledy určované výživné otca k nim, boli vo veku 2 roky (O.), resp. 2 a pol mesiaca (M.), pričom toho času sú žiakmi základnej školy. Je notorietou, že v tomto školskom veku oproti rannému veku rastú výdavky spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom ide najmä o výdavky spojené so zabezpečovaním školských pomôcok, ďalšej školskej, ako aj inej záujmovej činnosti detí a taktiež aj výdavky spojené so zabezpečením stravovania a ošatenia. Rovnako došlo k zmene pomerov aj na strane oboch rodičov, čo je dané už len tou samotnou skutočnosťou, že sa im dňa 28.10.2016 narodilo ďalšie dieťa, a to syn Z.. Z tohto dôvodu im pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na strane otca došlo nesporne aj k zvýšeniu jeho priemerného mesačného príjmu zo závislej činnosti, ako to zistil súd prvej inštancie, a to zo sumy 738,27 eur na sumu 1.070,79 eur, t. j. o cca 330,- eur mesačne (čo je cca suma zodpovedajúca 45 % percentám predchádzajúceho priemerného mesačného príjmu otca a zároveň suma prevyšujúca sumu súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku určeného výživného na všetky tri maloleté deti, t. j. sumu 270,- eur). Aj napriek vyživovacej povinnosti voči maloletému Z., ktorá otcovi od posledného určenia výživného na maloletých O. a M. pribudla, je možné dospieť na podklade skutkových zistení súdu prvej
inštancie k záveru, že pri zohľadnení výdavkov otca spojených so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb, došlo na jeho strane k zmene jeho možností prispievať na výživu maloletých O. a M. vo vyššej sume, ako určenej predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/115/2011-27 zo dňa 10.11.2011. Súčasne je potrebné dať do pozornosti, že pred výživným nemajú prednosť v zmysle ust. § 62 ods. 5 ZoR iné výdavky rodičov a že pri určovaní výživného nemôže brať súd do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V tomto kontexte sa odvolaciemu súdu javila až absurdná odvolacia argumentácia otca, že uhrádza mesačne výdavky spojené so službami poskytovateľov elektronických komunikačných služieb (telefónne služby, internet, televízia) celkovo v sume 70,- eur (napr. duplicitne internet v mobilnom zariadení, ako aj v domácnosti), zatiaľ čo považuje za primerané prispievať výživu maloletého Z. sumou 50,- eur. Rovnako otec nemôže očakávať, že jeho výdavky spojené s užívaním prenajatého bytu v J. v sume 250,- eur, ak sú vynakladané aj za účelom bývania jeho terajšej priateľky a jej maloletého dieťaťa, budú v celom rozsahu zohľadnené pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti k jeho maloletým deťom. Otec totiž vo vzťahu k jeho priateľke, ako aj jej maloletému dieťaťu žiadnu vyživovaciu povinnosť nemá. 36. Za daných okolností, ak aj odvolací súd zohľadnil vyživovaciu povinnosť matky, je toho času výživné vo výške 110,- eur mesačne na maloletého O. a vo výške 100,- eur mesačne na maloletú M. primerané odôvodneným potrebám oprávnených maloletých detí a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca (§ 75 ods. 1 ZoR), ako tieto zodpovedajú skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie. Na závere o primerane určenej výške vyživovacej povinnosti otca nemôže nič zmeniť ani skutková okolnosť ďalších príjmov matky z pracovného pomeru. Matka totiž svoju vyživovaciu povinnosť vo zvýšenej miere kompenzuje v zmysle ust. § 62 ods. 4 ZoR poskytovaním osobnej starostlivosti o všetky tri maloleté deti, čo tiež bez najmenších pochybností výrazne negatívne ovplyvňuje jej možnosti dosahovať zvýšené príjmy. Vzhľadom k tomu, že v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 77 ods. 1 veta tretia ZoR, súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 77 ods. 1 veta druhá ZoR, ak zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým O. a M. odo dňa 07.12.2018, t. j. odo dňa začatia konania na návrh matky, ku ktorému dňu už vyššie uvedená zmena pomerov nepochybne jestvovala. 37. Súčasne s poukazom na zistenia súdu prvej inštancie, ako aj na závery uvedené v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku, odvolací súd považoval určené výživné na maloletého Z. vo výške 60,- eur mesačne primerané odôvodneným potrebám oprávneného maloletého Z. a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca (§ 75 ods. 1 ZoR). Rovnako ako u oboch starších detí, ani v prípade maloletého Z. v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 77 ods. 1 veta tretia ZoR, súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 77 ods. 1 veta druhá ZoR, ak určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Z. odo dňa 07.12.2018, t. j. odo dňa začatia konania na návrh matky. 38. Súd tak považoval odvolacie námietky otca za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil aj čo do jeho výrokov II., IV., VIII. a X. 39. Aj napriek konštatovanej nedôvodnosti odvolacích námietok otca, odvolací súd s poukazom na to, že nebol v danom prípade viazaný ani rozsahom odvolania (§ 65 v spojení s § 23 ods. 2 a § 111 a nasl. CMP), ani odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to vzhľadom k tomu, že jednak sumy zameškaného výživného na všetky tri maloleté deti za obdobie od 07.12.2018 do 19.09.2019 neboli správne súdom prvej inštancie určené a jednak bol toho názoru, že na strane otca neboli preukázané také okolnosti, aby bola otcovi na plnenie zameškaného výživného určená dlhšia, ako zákonom stanovená (§ 232 ods. 3 veta prvá CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) paričná lehota troch dní. Pri závere o nedôvodnosti určenia inej ako zákonnej paričnej lehoty podľa ust. § 232 ods. 3 veta druhá CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP sa odvolací súd riadil aj tým, že od zročnosti zameškaného výživného doposiaľ uplynul pomerne dlhý čas. 40. Správna suma zameškaného výživného na každého z maloletých O. a M. je za obdobie od 07.12.2018 do 19.09.2019 vo výške 188,80 eur. Pri výpočte tejto sumy bolo potrebné vychádzať zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie, že otec za uvedené obdobie na výživu oboch maloletých plnil len doposiaľ súdom určenú sumu 170,- eur (90,- eur na O. a 80,- eur na M.). Je tak zrejmé, že otec si za uvedené obdobie neplnil ku každému z oboch maloletých detí vyživovaciu povinnosť v rozsahu sumy 20,- eur mesačne. Potom zodpovedá zameškanému výživnému za obdobie od 07.12.2018 do 31.12.2018 na každého z maloletých suma 16,13 eur (20,- eur / 31 dní mesiaca december 2018 x 25 dní obdobia od 07.12.2018 do 31.12.2018 = 16,13 eur), za obdobie mesiacov január 2019 až august 2019 suma 160,- eur (8 mesiacov x 20,- eur = 160,- eur) a za obdobie od 01.09.2019 do 19.09.2019 suma 12,67 eur (20,- eur / 30 dní mesiaca september 2019 x 19 dní obdobia od 01.09.2019 do 19.09.2019 =
12,67 eur); teda celkovo za obdobie od 07.12.2018 do 19.09.2019 suma 188,80 eur (16,13 eur + 160,- eur + 12,67 eur). 41. Správna suma zameškaného výživného na maloletého Z. je za obdobie od 07.12.2018 do 19.09.2019 vo výške 566,39 eur. Pri výpočte tejto sumy bolo potrebné vychádzať zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie, že otec za uvedené obdobie na výživu maloletého doposiaľ neposkytol žiadne plnenie (otec svoje tvrdenie o poskytnutí sumy 200,- eur v mesiaci máj 2019 nepreukázal). Je tak zrejmé, že otec si za uvedené obdobie neplnil ku maloletému Z. vyživovaciu povinnosť v sume 60,- eur mesačne. Potom zodpovedá zameškanému výživnému za obdobie od 07.12.2018 do 31.12.2018 na maloletého suma 48,39 eur (60,- eur / 31 dní mesiaca december 2018 x 25 dní obdobia od 07.12.2018 do 31.12.2018 = 48,39 eur), za obdobie mesiacov január 2019 až august 2019 suma 480,- eur (8 mesiacov x 60,- eur = 480,- eur) a za obdobie od 01.09.2019 do 19.09.2019 suma 38,- eur (60,- eur / 30 dní mesiaca september 2019 x 19 dní obdobia od 01.09.2019 do 19.09.2019 = 38,- eur); teda celkovo za obdobie od 07.12.2018 do 19.09.2019 suma 566,39 eur (48,39 eur + 480,- eur + 38,- eur). 42. Vzhľadom k tomu, že došlo rozhodnutím odvolacieho súdu tak k čiastočnému potvrdeniu, ako aj k čiastočnej zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP rozhodol aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP aj o náhrade trov odvolacieho konania. 43. V danom prípade rozhodol vo vzťahu k účastníkom konania tak, že v zmysle ust. § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 44. Súčasne v zmysle ust. § 57 a § 58 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov konania štátu, ako aj o výške tohto nároku a uložil otcovi povinnosť nahradiť tieto trovy štátu v sume 703,36 eur, ktorá zodpovedá sume znalečného priznaného súdom prvej inštancie ustanovenému znalcovi z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr. Jozefovi Ďanovskému, uznesením č. k. 2P/53/2018-111 zo dňa 07.06.2019. Pri tomto svojom rozhodnutí odvolací súd vychádzal z rovnakej úvahy ako súd prvej inštancie, a to, že dokazovanie znalcom bolo súdom prvej inštancie nariadené v dôsledku návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý bol zamietnutý. Pritom napokon aj otec akceptoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého Z. do osobnej starostlivosti matke, resp. o ponechaní maloletých O. a M. v osobnej starostlivosti matky. Dá sa tak prijať záver, že k vzniku týchto trov na strane štátu došlo zavinením otca, a to aj napriek tomu, že predmetné dokazovanie znalcom v konaní nenavrhol. Toto dokazovanie však bolo súdom prvej inštancie ex offo v súlade s ust. § 36 CMP nariadené práve na zistenie dôvodnosti návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. 45. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.