Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-26-2020.pdf
PDF · 96.73 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/26/2020
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: L. G., nar.: XX.XX.XXXX, XXX XX U. XX, práv. zast.: Mgr. Anna Cyprichová, advokát, Nám. SNP 17, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá dohoda je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava.
II. Súd ukladá žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu a to obchodnej spoločnosti MERKURY SHOP s.r.o., IČO: 51 231 735, Duklianska 11, 080 01 Prešov, aby nevykonával zrážky zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá dohoda je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava.
III. Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Žilina môže podať voči žalobcovi žalobu vo veci samej na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov o nariadene neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.
V. Súd ukladá žalovanému, aby zaplatil v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,00 €.
odôvodnenie:
1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 06.04.2020, podaným voči žalovanému navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá dohoda je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava a súčasne ktorým sa žalovanému uloží povinnosť oznámiť zamestnávateľovi, aby zrážky zo mzdy nevykonával.
2. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca spochybňuje, že s Poštovou bankou uzavrela Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX, X. XXXX, z dôvodu, že si jej uzavretie nepamätá a podpis na kópii zmluvy nezodpovedá jeho podpisu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predmetnú pohľadávku spochybnil do základu aj do výšky. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že žalovaný vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy výslovne neuvádza, kedy Poštová banka, a. s. vyhlásila úver podľa zmluvy o úvere za predčasne splatný, keďže však podľa žalovaného prvé postúpenie pohľadávky bolo realizované už dňa 15.12.2010 (t. j. po vyhlásení úveru za predčasne splatný), pohľadávka žalovaného už musí byť premlčaná a žalobca výslovne namietol jej premlčanie. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za absolútne neplatnú, má zato, že táto nebola dojednaná individuálne, nie je dostatočne určitá, považuje ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala nato, že žalovaný napriek uvedenému začal právo z dohody o zrážkach zo mzdy realizovať od výplatného termínu mzdy za mesiace november 2019 a nasledujúcich, t. j. boli zatiaľ vykonané 4 zrážky zo mzdy vo výške 1.328,74 Eur. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu tiež poukázal na uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Csp/112/2018 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/362/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/517/2013 .
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 a 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenie súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
9. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 551 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
11. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
12. Podľa § 52 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
15. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil so samostatným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom, pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti:
16. Súd mal osvedčené, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava má spotrebiteľský charakter, uzatváral ju žalobca ako spotrebiteľ a na stane veriteľa právny predchodca žalovaného, ako podnikateľský subjekt poskytujúci bankové úvery. Žalobca platnosť
uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy spochybňuje. Súčasťou uvedeného právneho úkonu bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť žalobca tiež spochybňuje.
17. Naliehavú potrebu upraviť pomery medzi stranami sporu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil tým, že žalovaný už začal realizovať svoje právo z uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú však žalobca považuje za absolútne neplatnú, keďže podľa jeho názoru nie je dojednaná individuálne, nie je dostatočne určitá a považuje ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je preukázané, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá ako súčasť vyššie špecifikovanej zmluvy o úvere, a to v článku 2 v bode 5. Podľa názoru súdu vyššie špecifikovaná zmluva o úvere má charakter formulárovej, vopred prichystanej zmluvy, pri ktorej sú vážne pochybnosti, či žalobca ako spotrebiteľ mohol jej obsah ovplyvniť. Žalobca ako spotrebiteľ spochybnil platnosť tejto dohody o zrážkach zo mzdy, pre nemožnosť z jeho strany ovplyvniť jej obsah, platí podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyvratiteľná domnienka, že táto dohoda nebola individuálne dojednaná, preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a to až do vtedy, kým dodávateľ /žalovaný/ nepreukáže opak. Súd má zato, že preukázanie opaku je na dodávateľovi, žalovanom, ale nie v tomto konaní. V tomto konaní súd skúma len to, či sú tu dané daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca podľa názoru súdu dostatočne osvedčil, že je tu daná potreba nariadiť ním navrhované neodkladné opatrenie. Žalovaný realizoval úkony na základe, ktorých došlo k zrážkam zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou vyššie špecifikovanej zmluvy o úvere.
18. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu osvedčil, že jeho zamestnávateľovi bola doručená žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok, t. j. začal realizovať dohodu o zrážkach zo mzdy, pri ktorej však vzhľadom na vyššie uvedené existujú vážne pochybnosti o jej platnosti. Súd konštatuje, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predloženými listinami osvedčil, že zamestnávateľ žalobcu na základe vyššie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy vykonal zo mzdy žalobcu zrážky v celkovej výške 1.328,74 Eur. Súd poukazuje nato, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý sa vykonáva bez súdnej kontroly a je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva, súdy bežne považujú za neprijateľný.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zo strany žalobcu, súd má za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísané skutočnosti osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi týmito stranami neodkladného opatrenia.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrhu žalobcu na jeho nariadenie v celom rozsahu vyhovel.
21. Súd konštatuje, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k nenapraviteľnej ujme na strane žalovaného a ani sa nevytvorí nenávratný stav vo vzťahu k stranám sporu, keďže žalovaný si svoje práva zo zmluvy o úvere voči žalobcovi môže uplatniť súdnou cestou, o čom ho súd v súlade s § 337 ods. 1 poučil.
22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, keďže súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, preto má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
24. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ,,ZoSP“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod
manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
25. Podľa § 4 ods. 2 písm. v) ZoSP, od poplatku sú oslobodení: spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
27. Podľa § 10 ods. 2 písm. d) ZoSP, pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Podľa § 13 ods. 1 ZoSP, poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.
29. Vzhľadom na to, že žalobca je od súdneho poplatku oslobodený a súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, rozhodol súd o poplatkovej povinnosti. V danom prípade je poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia povinný v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 ZoSP zaplatiť žalovaný, a to podľa výsledku konania. Súdny poplatok za návrh na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia vo výške 33,00 € bol vyrubený podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka.
30. Podľa § 9 ods. 1 ZoSP, poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.
31. V prípade, že si žalovaný dobrovoľne nesplní svoju poplatkovú povinnosť, súd bude sumu určenú vo výroku tohto rozhodnutia vymáhať prostredníctvom Justičnej pokladnice.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku V. nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I., II., III. a IV. je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.