Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_1CoCsp-1-2020.pdf
PDF · 81.14 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XXX, zastúpený JUDr. Tomášom Hláčikom, advokátom, so sídlom Železničná 173, Brusno, o zaplatenie 277,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 23. októbra 2019, č. k. 25Csp/151/2019-34
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) vo veci vydal dňa 11.9.2019 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, odôvodnený skutočnosťou, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odk/37/2019 zo dňa 7.2.2019 bol na jeho majetok vyhlásený oddlžovací konkurz, následkom čoho žalovanú pohľadávku možno uspokojiť iba v konkurze a súdne konanie o takej pohľadávke treba zastaviť podľa ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z.
2. V nadväznosti na túto obranu žalovaného súd prvej inštancie napadnutým uznesením zrušil platobný rozkaz, konanie zastavil rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal a vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok za žalobu.
3. Len proti výroku uznesenia o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Výroky rozhodnutia o zrušení platobného rozkazu, o zastavení konania a o vrátení súdneho poplatku neboli odvolaním napadnuté; v týchto častiach uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p., a preto v nich nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
5. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania vyšiel z úvahy, že žiadnej zo strán nemožno pripísať výlučné zavinenie za zastavenie konania. Podľa jeho názoru každá zo strán k procesnej situácii, za ktorej muselo byť konanie zastavené podľa ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., prispela. Žalobca tým, že podal žalobu po vyhlásení oddĺžovacieho konkurzu na majetok žalovaného, i napriek tomu, že táto skutočnosť bola riadne zverejnená v obchodnom vestníku. Podľa súdu prvej inštancie „Pochybil aj žalovaný, ktorý vedel, že je v konkurznom konaní, že za neho koná správca a aj napriek tomu si zvolil právneho zástupcu namiesto toho aby sa v danom prípade obrátil na správcu. V neposlednom rade právny zástupca žalovaného mohol a mal vedieť, že
žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný a namiesto neho mal konať správca konkurznej podstaty“. Napokon prvoinštančný súd vzhliadol príčinu zastavenia konania aj na svojej strane. Skonštatoval v tejto súvislosti, že „V priebehu konania pochybil aj súd, keďže platobný rozkaz nemal byť vydaný, nakoľko žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko za neho koná správca konkurznej podstaty“. V týchto okolnostiach súd prvej inštancie vzhliadol dôvod pre mimoriadne nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán podľa ust. § 257 C.s.p.
6. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o naplnení zákonných predpokladov pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. Vo svojej odvolacej argumentácii žalovaný poukázal na nesprávnosť úvahy prvoinštančného súdu v otázke jeho pasívnej vecnej legitimácie a akcentoval, že správca konkurznej podstaty má vecnú legitimáciu v spore len v prípade konkurzného konania podľa druhej časti zák. č. 7/2005 Z. z. a nie aj pokiaľ ide o oddĺžovací konkurz podľa štvrtej časti uvedeného zákona. V úzkom spojení s tým žalovaný nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že pochybil, pokiaľ si v spore zvolil právneho zástupcu. V súvisiacej argumentácii žalovaný okrem už zmienenej otázky legitimácie v konaní vyzdvihol, že zastúpenie v spore advokátom vyplýva z jeho ústavného práva na právnu pomoc. Svojimi námietkami k spôsobu právneho posúdenia skutočností, majúcich význam na rozhodnutie o trovách konania, žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a h) C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že je (odvolanie) dôvodné.
9. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách konania súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky zodpovednosti za zastavenie konania a nadväzujúcej otázky naplnenia zákonných predpokladov pre mimoriadne nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
10. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Právna teória i súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa citovaného ustanovenia zákona je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať
napríklad aj žalovaného, ktorý svoj dlh (právnu povinnosť) splní po začatí sporu, a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 933).
12. Súd prvej inštancie vystaval rozhodnutie o trovách konania na dvoch myšlienkových pilieroch. Ten prvý spočíval na úvahe o spoločnej zodpovednosti žalobcu a žalovaného za zastavenie konania a ten druhý na priamo nadväzujúcom závere, že nemožnosť ustálenia zavinenia za zastavenie konania len na niektorej z procesných strán, predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje použitie mimoriadneho zmierňujúceho oprávnenia pri rozhodovaní o trovách konania. Možno bez výhrad súhlasiť so súdom prvej inštancie, že potrebu zastavenia konania zavinil žalobca tým, že podal žalobu za situácie, keď bol proti majetku žalovaného vyhlásený oddlžovací konkurz, ktorý je zákonnou prekážkou toho, aby o žalovanej pohľadávke prebiehalo súdne konanie. Inak je tomu ale v prípade ďalších úvah, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver o zavinení za zastavenie konania tiež žalovaného. Odvolací súd ani pri vynaložení značného úsilia nenašiel súvislosť medzi procesnou situáciou, v ktorej muselo byť konanie zastavené a tým, že si žalovaný v spore zvolil zástupcu. Odvolací súd môže v tomto smere len predpokladať, že súd prvej inštancie snáď uvažoval v rovine zodpovednosti za zaťaženie konania ďalšími trovami, ktorá otázka však má význam len z pohľadu účelnosti vynaložených trov, ktorou kategóriou je namieste zaoberať sa až pri rozhodovaní o výške prisúdenej náhrady a nie už pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. I ďalšie dielčie úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie riadil pri posudzovaní otázky zavinenia za zastavenie konania žalovaného nie sú správne. Predovšetkým, ako žalovaný v odvolaní výstižne argumentoval, v oddlžovacom konkurze podľa 4. časti zák. č. 7/2005 Z. z. neprechádza na správcu konkurznej podstaty legitimácia vystupovať v spore namiesto dlžníka. I ak by tomu tak aj nebolo, súd prvej inštancie si v úvahách o legitimácii žalovaného v spore a jej dôsledkoch neuvedomil tiež, že žalovaný nadobudol procesnú legitimáciu tým, že bol v žalobe označený ako žalovaný a pokiaľ ide o jeho vecnú legitimáciu, teda zjednodušene povedané posúdenie, či žalovaného podľa hmotného práva zaťažuje tvrdená právna povinnosť, je pre rozhodnutie o trovách zastaveného konania, tak ako aj iné otázky týkajúce sa dôvodnosti žaloby, úplne bezvýznamná (bližšie v predchádzajúcom bode odôvodnenia).
13. Tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu v okolnostiach prípadu jednoznačne odôvodňujú záver, že zastavenie konania procesne zavinil výlučne žalobca, a preto právo na náhradu trov konania vzniklo podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. žalovanému. Tým logicky stratil na opodstatnení tiež záver súdu prvej inštancie, že zavinenie za zastavenie konania na oboch stranách sporu zakladá dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Nakoľko ani iný takýto dôvod nevyšiel v priebehu konania najavo, podľa posúdenia odvolacieho súdu nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov, za ktorých je možné ťarchu zodpovednosti za trovy konania v záujme spravodlivosti zmierniť odchýlením sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania.
14. Z týchto dôvodov, nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočívala vo svojej podstate len na právnej vade a pre jej korekciu existoval dostatočný skutkový podklad, odvolací súd pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.
15. V odvolacom konaní procesne plne úspešnému žalovanému zároveň odvolací súd s použitím ust. § 255 ods. 1, v nadväznosti na ust. § 396 ods. 1 C.s.p., priznal proti žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.