Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Sa-19-2019.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Subarea
7Sa/19/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : AKATYST, s.r.o., so sídlom Košické Oľšany 2, 044 42 Košické Oľšany, IČO: 45 265 488, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný správny orgán vykonal dňa 28.08.2019 o 11.07 hod. kontrolu na kontrolovanom mieste MŠ Palárikova, Košice, a to so zameraním na dodržiavanie nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O výsledku tejto inšpekcie bol spísaný protokol č.k. IKO-36-36-2.4/P-A24,28-19, č. úlohy A 19 114 zo dňa 03.10.2019. Dňa 17.10.2019 bol obsah protokolu so žalobcom prerokovaný, následne inšpektorát vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu. Žalobca následne zistil, že žalovaný zaregistroval žalobcu do zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
2. V predmetnej veci sa žalobca žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 06.11.2019 domáhal aby, žalovaný vymazal z evidencie neúplný zápis žalobcu z centrálne verejne prípustného zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia.
3. Súd výzvou zo dňa 13.11.2019 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v súlade s ust. § 105 ods. 2 písm. a) SSP a zároveň poučil žalovaného aby v prípade, že upustí od napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy o tom neodkladne informoval správny súd, ktorý konanie zastaví podľa ust. § 260 SSP.
4. Žalovaný správny orgán dňa 26.01.2020 doručil správnemu súdu vyjadrenie k správnej žalobe zo dňa 06.11.2019. Vo vyjadrení žalovaný správny orgán uviedol, že v súčasnosti žalobca už nefiguruje v zozname fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a nakoľko už pristúpil k výmazu žalobcu z tohto zoznamu navrhol, aby správny súd konanie po vyjadrení žalobcu zastavil v súlade s ust. § 260 SSP.
5. Správny súd výzvou zo dňa 26.02.2019 vyzval žalobcu, aby zaujal procesné stanovisko, či trvá na správnej žalobe, vzhľadom na obsah podania žalovaného z 24.01.2020.
6. Žalobca sa dňa 04.03.2020 vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu k výzve Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.02.2020. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva skutočnosť, že nepopiera zápis žalobcu do centrálneho registra nelegálnych zamestnávateľov avšak bez toho, aby uviedol dátum právoplatného rozhodnutia, ktorým bola uložená pokuta za porušenie povinnosti zákazu nelegálneho zamestnávania. Z predmetného vyjadrenia sa však žalobca nedozvedel dôvod zápisu do tohto registra a už vôbec sa nedozvedel dôvod, prečo bol z tohto registra vymazaný a ku ktorému dňu tak žalovaný urobil. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný jasne a zrozumiteľne uviesť, že žalobca bol z tohto registra vymazaný z dôvodu, že neexistuje právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty a tento zápis bol vykonaný nezákonne. Z časovej osi vyplýva, že žalobca bol zaevidovaný v registri nelegálnych zamestnávateľov dňa 17.10.2019, správna žaloba bola podaná dňa 06.11.2019, z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.01.2020 vyplýva, že žalobca nefiguruje toho času v centrálne verejne prístupnom zozname, z tohto všeobecného vyjadrenia nie je možné zistiť, kedy došlo k výmazu žalobcu z registra nelegálnych zamestnávateľov, podľa verejne dostupných a medializovaných informácií je žalobca presvedčení, že odstránenie žalobcu z tohto registra bolo vykonané v mesiaci december 2019, teda po podaní správnej žaloby. Z oznámenia žalovaného zo dňa 01.08.2018, č. STA/209/78 2019/13172, ktoré žalobca priložil k vyjadreniu vyplýva, že údaje do centrálneho registra vkladá jednotlivý inšpektor práce, ktorý zistil porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, preto je žalobca toho názoru, že takýto postup je porušením správneho úradného postupu podľa zákona o inšpekcii práce, ak podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. s) zákona o inšpekcii práce vedie centrálny register nelegálnych zamestnávateľov žalovaný, tak potom do tohto registra nemôže zapisovať údaje inšpektor, ktorý zistil príslušné porušenie zákonných povinnosti, toto oprávnenie patrí iba žalovanému, čo jasne vymedzuje zákon o inšpekcii práce v § 5 a 6 s názvom Národný inšpektorát práce. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak dôvody na jej úspešné uplatnenie pominuli výmazom žalobcu z centrálneho registra, o čom sa žalobca dozvedel až z vyjadrenia žalobcu dňom jeho doručenia, teda 02.03.2020, preto žalobca žiada, aby správny súd tiež rozhodol, že postup žalovaného pri evidencii v centrálnom registri zo strany žalovaného bol nezákonný.
7. Žalobca žiadal vo vyjadrení zo dňa 04.03.2020, aby Krajský súd v Košiciach v súlade s jeho správnou žalobou a skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovaného podľa § 260 SSP konanie zastavil, podľa § 263 určil, že iný zásah žalovaného bol nezákonný, priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 171 SSP, a to titulom trov právneho zastúpenia a vrátil žalobcovi súdny poplatok.
8. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa ust. § 251 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
10. Podľa ust. § 251 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
11. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
12. Podľa ust. § 260 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
13. Podľa ust. § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.
14. Podľa ust. § 170 SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.
15. Podľa ust. § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
16. Správny súd poznamenáva, že po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku dňom 01.07.2016 právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje legálnu definíciu pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“ v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ - ide o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, fyzická alebo právnická osoba sa môže domáhať ochrany svojich práv na správnom súde, podaním príslušnej žaloby.
17. V predmetnom konaní sa žalobca správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 06.11.2019 domáhal vymazania z evidencie neúplného zápisu žalobcu z centrálne verejne prípustného zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP. Vo svojom vyjadrení zo dňa 04.03.2020, ale žiada nielen zastavenie konania podľa ust. § 260, ale aj určenia, že iný zásah žalovaného bol nezákonný podľa ust. § 252 ods. 2 SSP.
18. Správny súd v intenciách ust. § 260 SSP konanie zastavil, keďže žalovaný správy orgán po podaní žaloby podľa 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, čo konštatoval vo svojom vyjadrení zo dňa 24.01.2020.
19. V tejto súvislosti súd poukazuje na komentár k príslušnému ustanoveniu § 260 SSP: „V aplikačnej praxi nemožno vylúčiť situácie, keď žalovaný správny orgán po podaní negatórnej zásahovej žaloby upustí od napadnutého trvajúceho iného zásahu a podľa okolností odstráni aj jeho následky. Takéto správanie žalovaného bude mať za následok zastavenie konania. Pred takýmto rozhodnutím si však správny súd musí precíznym spôsobom zistiť názor žalobcu, či už vo forme jeho písomného vyjadrenia, alebo na pojednávaní formou ústneho vyjadrenia. Tým sa sleduje ochrana práv žalobcu vo vzťahu k možným pretrvávajúcim účinkom či následkom iného zásahu. Správny súd však nie je takýmto vyjadrením žalobcu viazaný a sám musí zvážiť a posúdiť, či sú splnené podmienky pre zastavenie konania. V súvislosti so žalobným návrhom je potrebné uviesť, že pri zásahovej žalobe je rozhodujúci skutkový stav zistený ku dňu rozhodnutia správneho súdu, ktorá skutočnosť priamo vyplýva z § 135 ods. 2 písm. a) SSP (samozrejme, pokiaľ sa žalobca nedomáha deklaratórneho výroku v prípade už skončeného zásahu). V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, a to rozsudok č. k. 1 Aps 3/2006-69 z 17. januára 2008 (publikovaný pod. č. 1590/2008 Sb. NSS), ktorý sa týka zmeny skutkového stavu, ktorá môže nastať v priebehu súdneho konania o zásahovej žalobe. V takomto prípade musí správny súd umožniť žalobcovi, aby v priebehu konania mohol zmeniť žalobný petit a spôsob požadovanej súdnej ochrany prispôsobiť konkrétnemu skutkovému stavu. Uvedené má svoj význam aj pri negatórnej zásahovej žalobe, počas konania o ktorej sa iný zásah skončil, ale žalobca argumentujúc jemu vzniknutou škodou alebo potrebou chrániť svoje práva zmení žalobný návrh na určujúci. Správny súd v takomto prípade bude musieť vždy zisťovať, či je daná potreba ochrany žalobcových subjektívnych práv spojených s určovacou zásahovou žalobou. Nepripustenie zmeny žalobného návrhu zo strany správneho súdu bez riadneho vysporiadania sa s uvedenou otázkou by totiž malo rysy denegatio iusticiae. Je potrebné tiež pripustiť, že skutkový stav sa môže v rámci konania o negatórnej zásahovej žalobe zmeniť i tak, že iný zásah sa skončí a vo vzťahu k žalobcovi
nebudú negatívne pôsobiť už ani len jeho dôsledky. V takomto prípade možno predpokladať, že žalobca zrejme sám aktívne upovedomí správny súd o tom, že žalovaný upustil od napadnutého iného zásahu a prípadne odstránil i jeho následky.“ (Správny súdny poriadok, Komentár Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. str. 1250).
20. Na záver správny súd uvádza, že podanie žaloby podľa ustanovenia § 252 a nasl. SSP má procesnoprávny charakter a teda žalobcom požadované určenie, že iný zásah žalovaného bol nezákonný mal byť obsiahnutý v správnej žalobe, ktorá mala byť podaná do dvoch mesiacov odo dňa keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela (§ 256 SSP). V danom prípade to znamená, že ak žalobca požadoval žalobným návrhom určenie, že iný zásah žalovaného bol nezákonný podľa § 263 SSP mal tento petit doplniť v súlade s ust. § 256 SSP a nie domáhať sa ho až podaním vyjadrenia zo dňa 04.03.2020, ktorý bol súdom posúdený ako návrh na zastavenia konania.
21. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a vyjadrení žalovaného (bod 4 odôvodnenia) a žalobcu (bod 6 odôvodnenia) správny súd predmetné konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zastavuje podľa ust. § 260 SSP a priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 171 ods. 1 SSP.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 171 ods. 1 a žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.